znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 593/2012-161

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 10. decembra 2013 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   L.   M.,   Česká   republika,   zastúpeného   advokátom Mgr. M. M., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 3159/97, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn. 3 Cb 4/2008 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012, ako aj namietaného porušenia základného práva na vlastníctvo a jeho ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   uznesením   Krajského súdu   v Prešove   sp.   zn.   15 CoE   3/2012 zo 16. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

1.Krajský   súd   v Košiciach   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   4   Cb   1/2008 (predtým pod sp. zn. 18 Rob 1357/96) a sp. zn. 3 Cb 4/2008 (predtým sp. zn. 17 Rob 1361/96) p o r u š i l   základné   právo   Ing.   L.   M.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných   prieťahov,   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.Krajskému súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn. 3 Cb 4/2008   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.Ing. L. M.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Krajský súd v Košiciach   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. L. M.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 545,52 € (slovom päťstoštyridsaťpäť   eur   a   päťdesiatdva   centov),   ktorú   j e   Krajský   súd   v Košiciach p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   Mgr.   M.   M.,   Č.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ing. L. M. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 593/2012-30 z 13. decembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   L.   M.,   Česká   republika   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Vranov nad Topľou (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 3159/97, postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „Krajský súd KE“) v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn. 3 Cb 4/2008 a postupom Krajského

2

súdu v Prešove (ďalej aj „Krajský súd PO“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012, ako aj porušenie základného práva na vlastníctvo a jeho ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 3/2012 zo 16. mája 2012.

2.   Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   predovšetkým   vyplýva: „(…)   Stížnost   se   týká a směruje   proti   bezdůvodným   průtahům   ve   věci   řešené   Okresním   soudem   Vranov   nad Toplou   pod   č.   k.   3Er   3159/97   oprávněného   Ing.   L.   M.   a povinné   Obce   H.   o   uhrazení vykonatelného dluhu 86.513 Sk s přísl. (…)

V uvedené věci Er 3159/97 byla exekuce zahájená 6. 11. 1997 a trvá již 15. rokem. Exekuci dosud měl vykonávat Exekutorský úrad Vranov n. Toplou exekutora JUDr. Š. Š. č. k. EX 1020/97, který je však delší dobu nečinný. Exekučním titulem je Platební rozkaz KS Košice   č.   k.   18Rob   1357/96   ze   dne   1.   7.   1997,   který   je   vykonatelný   dnem   1. 8. 1997. Exekutor Š. ačkoli měl podle zákona vykonávat exekuci v letech 1997-2012, tedy 14,5 roku nestranně a zákonně v pořadí došlých exekucí, vymohl dosud pouze cca 3 % vykonatelné pohledávky   a   od   roku   1999   je   de   facto   nečinný   a   dluh   povinného,   který   tak   narůstá, nevymáhá, ačkoli k 30. 9. 2011 dluh povinného činil již 1.532.808 Euro (4 6.177.391,- Sk). Navíc již v roce 1999 oprávněný požádal OS Vranov, aby provedením exekuce pověřil exekutora JUDr.   Ing.   Š.   V.,   Exekutorský úrad Trebišov,   avšak OS Vranov   tento   návrh opravného zamítl a uložil exekutorovi Š., aby exekuci EX 1020/97 dokončil on. (…) Protože   je   exekutor   Š.   nečinný   několik   roku   bylo   potřebné,   aby   oprávněný   nyní v souladu s § 44 ods. 8 a 9 exekutorského poriadku č. 233/1995 Z. z. Požádal OS Vranov o změnu exekutora. (…)

Stěžovatel jako oprávněný v souladu se zákonem proto podal 25.   1.   2012 u OS Vranov   nad   Toplou   návrh   na   změnu   exekutora(…)   a   požádal   soud,   aby   exekutora JUDr. Š. Š.(…) z řízení z OS Vranov n. Toplou č. k. 3Er 3159/97 odvolal a vykonáním exekuce č. k. 3Er 3159/97 u OS Vranov pověřil ve lhůtě 30 dnů soudního exekutora JUDr. Ing. K. M.(…).

OS Vranov, ačkoli ze zákona je povinen o návrhu na změnu exekutora rozhodnout ve lhůtě 30 dnů, dosud, ačkoli již uplynulo víc než 100 dnů od podaní návrhu na změnu,

3

nerozhodl, bráni řádnému provedení exekuce a nic nekoná ani proti nesprávnému úřednímu postupu exekutora Š., který je nečinný od 6/1999 již 13 roků a exekuce trvá 15. rokem. (…) Stěžovatel   již   vyčerpal   všechny   možné   opravné   prostředky   na   zvrácení   stavu a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů a v zákonné lhůtě vydal rozhodnutí o změně exekutora. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnost k předsedovi Okresného súdu Vranov nad Toplou, i to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračují. Následná žádost k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstala zcela bez odpovědi. (…)

Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním porušovatele, tedy Okresným súdem   Vranov   nad   Toplou   popsaným   v   stížnosti   bylo   mimo   už   v   stížnosti   uvedených základních práv a svobod porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle čl. 46   ods.   1   Ústavy   SR   a   základní   právo   stěžovatele,   aby   se   jeho   věc   projednala   bez zbytečných   průtahů   a   v   jeho   přítomnosti   a   aby   se   mohl   vyjádřit   ke   všem   prováděným důkazům podle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenské republiky.

Porušením základních práv stěžovatele stěžovatel utrpěl i nemajetkovou ujmu, kterou požaduje   ve   výši   500   EUR.   Výšku   nemajetkové   újmy zdůvodňuje   stěžovatel   délkou a průběhem bezvýsledného řízení po dobu již více než 3 měsíců (více než 100 dnů), ačkoli zákonná lhůta činí 30 dnů, což je zcela v rozporu ústavou SR a zákony SR i Dohovorem o ochrane ludských práv a svobod článek 6 ods. 1. (...)“

3.   Ďalej   podľa   sťažovateľa: «Porušovatelem   namítaného   porušení   základních lidských práv a svobod je Krajský súd Prešov. (…)

Stížnost se tyká a směruje proti nezákonnému rozhodnutí a nesprávnému úřednímu postupu soudu ve věci řešené Krajským soudem Prešov pod č. k. 15 CoE 3/2012. Krajský soud Prešov vydal dne 12. 4. 2012 v uvedených věcech usnesení, kterým potvrdil usnesení ve spojení s opravným usnesením ve výroku o poukázaní nerozvrhnutého výtěžku dražby v sumě 62.779,84 Eur povinnému a zrušil usnesení ve výroku o povinnosti nahradit trovy exekucie   súdnému   exekutorovi   JUDr.   Ing.   Š.   V.   a   v   rozsahu   zrušení   věc   vrací   soudu 1. stupně na další řízení. (…)

KS Prešov totiž nevzal v úvahu, že exekuční titul, kterým je vykonatelný platební rozkaz KS Košice č. k. 17 Rob/1361/1996-24 ze dne 27. 6. 1997 je stále platným exekučním titulem, na základě něhož byla od 6. 11. 1997 vedená exekuce u OS Vranov pod č. k.

4

3Er 3196/967. Usnesením OS Vranov č. k. 3Er 3196/97 z 7. 7. 2009 byla sice exekuce zastavená, což potvrdil KS Prešov usnesením z 4. 11. 2009 č. k. 15 CoE 1/2009 a následně dovolaní bylo odmítnuto Nejvyšším soudem SR usnesením z 7. 10. 2010 č. k. 5Cdo 231/2010 bez věcného přezkumu a následně podaná ústavní stížnost byla odmítnuta v roce 2011 s odůvodněním, že již oprávněný podal dovolaní. (…)

Krajský soud Prešov tak zcela bez vysvětlení opomenul řadu zásadních skutečností a důkazů, které svědčí o tom, že exekuční titul je dosud vykonatelný a nebyl zrušen. Osud platebního rozkazu 17Rob 1361/96 vydaného KS Košice 27. 6. 1997 byl totiž takový, že na návrh povinného z 12. 6. 1999 bylo vedeno u KS Košice řízení o povolení obnovy řízení, které   bylo   usnesením   Nejvyššího   soudu   SR   1   Obo   223/05   z   23.   11.   2006   právoplatně zamítnuto. Pár dnů po obdržení uvedeného v 2/2007 usnesení však povinný dlužník Obec H. podal u KS Košice dne 16. 2. 2007 zmatečnou kvazižalobu na zrušení platebního rozkazu 17Rob   1361/96.   Krajský   soud   Košice   porušil   zákon   a   začal   kvazižalobu   na   zrušení platebního rozkazu projednávat, ačkoli mu to žádný zákon Slovenské republiky neumožňuje a   nemá   k   tomu   žádnou   pravomoc.   11.   10.   1997   KS   Košice   usnesením   platební   rozkaz dokonce zcela nezákonně zrušil, po kasaci Nejvyšším soudem pak dne 15. 10. 2008 KS Košice zaslal platební rozkaz povinnému dlužníkovi ZNOVU po 11 letech a povinný dlužník si   po   11   letech   podal   odpor.   KS   Košice   po   tomto   excesu   převedl   věc   do   řízení   č. k. 3Cb 4/2008. KS Košice tak porušil zásady Ústavy SR i zákonu SR a umele v roce 2008 vykonstruoval   kvazidůvody   pro   zrušení   11   roku   právoplatného   platebního   rozkazu 17Rob 1361/97, jež byl vydán dne 27. 6. 1997 a pravoplatným se stal dne 1. 8. 1997. (…) Ve věci 3Cb/4/2008 žalobce Ing. L. M. a žalované Obce H. o uhrazení 99.997 Sk s přísl. vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k. 3Cb/4/2008-169(…), kterým rozhodl,   že   návrh   odpůrce   ze   dne   16.   2.   2007   na   zrušení   platebního   rozkazu   č.   k. 17Rob/1361/1996-24 ze dne 27. 6. 1997 se zamítá a dále zamítl odpory ze dne 1. 3. 2006 a 20.   10.   2008   proti   platebnímu   rozkazu   vydanému   KS   Košice   dne   27. 6. 1997   č.   k. 17Rob 1361/96-24. (…)

Uvedené usnesení z 2. 2. 2009 bylo zrušeno usnesením Nejvyššího súdu SR č. k. 20bo 40/2009(…)   ze   dne   27.   5.   2009   a   věc   vrácena   ke   Krajskému   soudu   Košice   dne 5. 6. 2009.   Nejvyšší   soud   SR   o věci   sám   nerozhodl,   pouze   ji zrušil   a se svým právním názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. V této situaci je zřejmé, že

5

ve věci 3Cb 4/2008 není dosud od 2. 2. 2009 ani po uplynutí 3 roku a 3 měsíců právoplatně rozhodnuto o Žalobě odpůrce z 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu 17Rob 1361/96 z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008. (…) Přitom je evidentní, že Krajský soud Košice, podobně jako v ústavnímu soudu známe a již zmíněné věci řešené KS Košice pod č. k. 4Cb 1/2008 již dávno mohl a měl rozhodnout „o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené pod   sp.   zn.   1T   197/04(…),   která   se   tyká   předmětného   doručovaní   platebního   rozkazu a pohledávky uplatněné v tomto konání ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím.“ (…), protože zmíněné   rozhodnutí   OS   Vranov   v   trestní   věci   vedené   pod   sp.   zn.   1T 197/2004   již právoplatně vyřešilo otázku doručování nejen platebního rozkazu 18Rob 1357/96, ale také doručovaní a převzetí platebního rozkazu 17Rob 1361/96. A státní orgány jsou povinný toto právoplatní   soudní   rozhodnutí,   tedy   otázku   řádného   doručení   platebního   akceptovat   a vycházet z něho jako z otázky res judicata vyřešenou. (…)

I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 2. 2. 2009 již více než 3 roky a Krajský soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené pod sp. zn. 1T 197/04, tak stále nebylo Krajským soudem Košice vydáno rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas či opožděně. Vyřešení této otázky je přitom esenciálni záležitostí, která má zcela zásadní vliv na   to zda platební   rozkaz   KS Košice 17Rob   1361/96   ze   dne   27.   6.   1997 který se stal vykonatelným a pravoplatným dne 1. 8. 1997, zůstal vykonatelným a pravoplatným i po podaní odporů povinného dlužníka z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2008. (…)

Stěžovatel vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce byli podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi Krajského súdu Košice,   vždy   to   však   bylo   bezvýsledné   a   průtahy   pokračovaly.   Následné   žádosti k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský súd Košice   o   uvedených   průtazích   ví,   bylo   pouhé   stručné   sdělení   Krajského   súdu   Košice Okresnému   súdu   Vranov   nad   Toplou   ze   dne   5.   5.   2010   ve   věci   4Cb/1/2008-260 a 3Er/3159/1997(…),   ve   kterém   krajský   soud   informoval   okresný   súd   o   tom,   že   proti platebnímu rozkazu č. k. 18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě

6

není   rozhodnuto.   Zcela   bezvýsledné   tak   byly   opakované   žádosti   senátu   KS   Košice 3Cb/4/2008, aby o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 právoplatně rozhodl, stejně bezvýsledné   byly   stížnosti   ke   správě   krajského   soudu.   V   této   krajský   soudem   zcela zablokované   a   tudíž   neústavní   situaci   je   proto   nutno   požádat   o   nápravu   Ústavní   soud Slovenské republiky. (…)

Postupem,   činností,   jednáním   a   nečinností,   nejednáním   nejen   porušovatele,   tedy Krajského súdu Prešov, ale také Krajského súdu Košice, popsaným v ústavní stížnosti bylo mimo už v ústavní stížnosti uvedených základních práv a svobod porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základní právo stěžovatele, aby se jeho věc projednala bez zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ke všem prováděným důkazům podle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenské republiky. Uvedené ovšem plně souvisí s tím, že stejná základní práva stěžovatele logicky porušuje i stížností právě napadené usnesení KS Prešov č. k. 15 CoE 12/2010 a č. k. 15 CoE 13/2010 ze   dne   12.   4.   2012,   které   ostentatívne   ignoruje,   že   výše   uvedená   esenciální   otázka o včasnosti či opožděnosti odporu povinného dlužníka z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2010 je stále Krajským   soudem   Košice   či   Krajským   soudem   Prešov   právoplatně   nevyřešena   (ač   to krajskému   soudu   uložil   i   Nejvyšší   soud   SR)   a   tudíž   je   minimálně   předčasné,   aby   bez vyřešení této esenciální otázky KS Prešov řešil v roce 2012 následnou otázku v exekučním řízení komu vlastně má připadnout výtěžek z rozvrhu dražby z roku 2004 a zda exekuční titul,   tedy   platební   rozkaz   KS   Košice   17Rob   1361/96   z   27.   6.   1997   zanikl   či   nezanikl podáním odporu dne 1. 3. 2007 a dne 20. 10. 2008.»

4. V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   poukazuje   na   to,   že «Porušovatelem namítaného porušení základních lidských práv a svobod je Krajský súd Košice. (…) Stížnost se tyká a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice od 6/1996 pod č. k. 18Rob 1357/96 stěžovatele jako žalobce Ing. L. M. a žalované Obce H. o uhrazení 86.513 Sk s přísl. V této věci vydal KS Košice dne 1. 7. 1997 platební   rozkaz   č.   k.   18Rob   1357/96,   který   byl   žalovanému   doručen   dne   11.   7.   1997 a právoplatným se stal 1. 8. 1997. Na základě tohoto exekučního titulu pak stěžovatel jako oprávněný vedl od 6. 11. 1997 exekuci u Exekutorského úradu Vranov č. k. EX 1020/98, tato exekuce je stále, i když už uplynulo cca 15 roků od jejího zahájení neskončená, resp.

7

vymoženo byl jen cca 3 % pohledávky zbývajících 97 % exekutor Š. přestal vymáhat v roce 1999. (…)

Ačkoli byl exekuční titul již 10 roků řádným vykonatelným titulem a žalovaný jako povinný podal v roce 1999 návrh na obnovu řízení, která byla právoplatně zamítnuta v roce 2006 Nejvyšším soudem SR a to jeho usnesením 1 Obo 223/05 z 23. 11. 2006, tak dne 16. 2. 2007   podal   žalovaný   dlužník   u   KS   Košice   kvazižalobu   na   zrušení   pravoplatného platebního rozkazu č. k. 18Rob 1357/96 z 1. 7. 1997. Žalovaný tedy v situaci, kdy v letech 1997 - 2006 vyčerpal všechny své opravné prostředky řádné (odvolaní, odpor) i mimořádné (obnova řízení) přišel ke KS Košice 16. 2. 2007 se svým paaktem, který nazval Žalobou na zrušení pravoplatného platebního rozkazu. Je zarážející, že KS Košice tuto kvazižalobu přijal a začal se jí věcně zabývat, ačkoli k tomu neměl a nemá žádnou pravomoci KS Košice je povinen respektovat zákony i Ústavu. On však flagrantně porušil práva stěžovatele dle článku 46 a 48 Ústavy SR i článku 6 ods. 1 Dohovoru a přes res judicata uzavřenou otázku řádného doručení platebního rozkazu se vlámal po 11 letech... do pravoplatného platebního a nezákonným znovurozesláním platebního rozkazu žalovanému mu vytvořil kvazipodmínky pro podání odporu z 1. 3. 97 a z 20. 10. 08. (…)

Překročením své pravomoci tak KS Košice dnem 16. 2. 2007 kvaziobnovil řízení o návrhu na vydání platebního rozkazu z roku 1996 a dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008 dokonce rozeslal žalovanému dlužníkovi ZNOVU po 10, resp. 11 letech platební rozkaz a ten podal dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008 odpory, o jejichž včasnosti či opožděnosti dosud není stále rozhodnuto.   KS Košice po 20.   10.   2008 celé řízení převedl pod č. k. 4Cb 1/2008, které dosud není skončeno a řízení tak již trvá 16,5 roků. (…)

V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k. 4Cb/1/2008- 168(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu č. k. 18Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá. Dále v tomto usnesení rozhodl, „že o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené pod   sp.   zn.   1T   197/04…,   která   se   tyká   předmětného   doručování   platebního   rozkazu a pohledávky uplatněné v tomto konaní ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím.“ (…) I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 27. 3. 2009 již více než 3 roky a Krajský soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou

8

v trestní vedené pod sp. zn. 1T 197/04, stále nebylo a není Krajským soudem Košice vydáno rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. Také je nutno zdůraznit, že uvedená povinnost krajského soudu je zakotvená i v usnesení Nejvyššího soudu SR ze dne 6. 6. 2008 č. k. 1ObdoV 21/2008-80(…), kterým dovolací soud zrušil usnesení odvolacího soudu č. k. 6Obo/262/2007 ze dne 16. 1. 2008 a také usnesení KS Košice jako soudu 1. stupně č. k. 18Rob/1357/1996-52 z 11. 10. 2007, kterým Krajský súd Košice zrušil platební rozkaz č. k. 18Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997. (…)

Stěžovatel   již   vyčerpal   všechny   možné   opravné   prostředky   na   zvrácení   stavu a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce byli podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi Krajského súdu Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následné žádosti k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský súd Košice o uvedených průtazích ví, bylo sdělení Krajského súdu Košice Okresnému súdu Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci 4Cb/1/2008-260 a 3Er/3159/1997…, ve kterém krajský   soud   informoval   okresný   súd   o   tom,   že   proti   platebnímu   rozkazu   č.   k. 18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě není rozhodnuto. (…) Porušením   základních   práv   stěžovatele   v   řízení   původně   18Rob   1357/96,   pak 4Cb 1/2008   dosud   trvajícím   16,5   roků(...)   stěžovatel   utrpěl   i   nemajetkovou   ujmu,   jejiž odškodnění požaduje ve výši 16.500 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel abnormální   délkou   řízení   16,5   roků   trvajícím   a   průběhem   dosud   bezvýsledného   řízení po dobu od 3/1996 zatím do 5/2012, kdy KS Košice dnem 16. 2. 2007 se spojil s povinným dlužníkem a za bílého dne jako inkviziční soud uloupil 10 roků právoplatně vyřešenou věc. KS   Košice   tak   flagrantně   překročil   svou   pravomoc   a   pomohl   žalovanému   dlužníkovi znegovat rozsáhlý dluh činící k 30. 9. 2011 částku ve výši 1.532.808 EUR (46.177.391 Sk). Tato nemajetková újma spočívající v nezákonném a nesprávném úředním postupu zničením právoplatného soudního rozhodnutí, průtazích soudu 16,5 roků způsobila stěžovateli stres, pocity tísně, bezvýchodnosti a obav o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké nemoci   stěžovatele,   zapříčinila   vznik   druhotné   platební   neschopnosti   stěžovatele   i   jeho pětičlenné   rodiny,   což   se   projevilo   nedobře   i   v   rodinných   vztazích.   Výše   požadované nemajetkové újmy 16.500 odpovídá judikatuře ESLP, např. Ve věci Apicella versus Itálie, což odpovídá vyřešení věci bez podávání stížnosti k Evropskému soudu pro lidská práva.».

9

5.   Napokon sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv Krajským súdom   v Košiciach   aj   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Cb 4/2008: «Stížnost   se   tyká a směruje   proti   bezdůvodným   průtahům   ve   věci   řešené   Krajským   soudem   Košice   č.   k. 17Rob 1361/96 od 7/1996 pod č. k. 17Rob 1361/96 stěžovatele jako žalobce Ing. L. M. a žalované   Obce   H.   o   uhrazení   99.997   Sk   s   přísl.   V   této   věci   vydal   KS   Košice   dne 27. 6. 1997   platební   rozkaz   č.   k.   17Rob   1361/96,   který   byl   žalovanému   doručen   dne 14. 7. 1997 a právoplatným se stal 1. 8. 1997. Na základě tohoto exekučního titulu pak stěžovatel jako oprávněný vedl od 6. 11. 1997 exekuci u Exekútorského úradu Vranov č. k. EX 1021/97 a pak u Exekútorského úradu Trebišov č. k. EX 586/99. Tato exekuce byla zastavená usnesením OS Vranov z 7. 7. 2009 č. k. Er 3196/97 ačkoli o tom zda odpory žalovaného povinného z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2008 byly podány včas či opožděně dosud soudy nerozhodly a nevyřešily tak tuto primární esenciální otázku celé věci. Vymoženo bylo jen cca 1 % pohledávky. (…)

Ačkoli byl exekuční titul již 10 roků řádným vykonatelným titulem a žalovaný jako povinný podal v roce 1999 návrh na obnovu řízení, která byla pravoplatně zamítnuta v roce 2006 Nejvyšším soudem, tak dne 16. 2. 2007 podal žalovaný u KS Košice Žalobu na zrušení pravoplatného   platebního   rozkazu   č.   k.   17Rob   1361/96   z   27.   6.   1997.   Žalovaný   tedy v situaci, kdy v letech 1997-2006 vyčerpal všechny své opravné prostředky řádné (odvolaní, odpor) i mimořádné (obnova řízení) přišel ke KS Košice 16. 2. 2007 se svým paaktem, který nazval Žalobou na zrušení právoplatného platebního rozkazu. Je zarážející, že KS Košice tuto kvazižalobu přijal a začal se jí věcně zabývat, ačkoli k tomu neměl a nemá žádnou pravomoc. (…)

Překročením své pravomoci tak KS Košice dnem 16. 2. 2007 kvaziobnovil řízení o návrhu na vydaní platebního rozkazu z roku 1996 a dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008 dokonce rozeslal žalovanému dlužníkovi ZNOVU po 10, resp. 11 letech platební rozkaz a ten podal dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008 odpory, o jejichž včasnosti či opožděnosti dosud není stále rozhodnuto.   KS Košice po 20.   10.   2008 celé řízení převedl pod č. k. 3Cb 4/2008, které dosud není skončeno a toto řízení tak již trvá také 16,5 roků(...) podobně jako věc 4Cb 1/2008. (...)

10

V obdobné věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k. 4Cb/1/2008- 168(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu č. k. 18Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá. Dále v tomto usnesení rozhodl, „že o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené pod   sp.   zn.   1T   197/04(…),   která   se   tyká   předmětného   doručování   platebního   rozkazu a pohledávky   uplatněné   v   tomto   konaní   ve   výši   86.513,00   Sk   s   příslušenstvím.“   (Viz 3. strana nahoře uvedeného usnesení z 27. 3. 2009, které stěžovatel obdržel 7. 4. 2009) a stěžovatel poznamenává, že toho stejného se tyká také doručování platebního rozkazu a pohledávky uplatněné ve věci 3Cb 4/2008 ve výši 99.997 Sk s přísl. (…)

I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 27. 3. 2009 již více než 3 roky a Krajský soud Košice již dávno obdržel jim vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní vedené pod sp. zn. 1T 197/04, stále nebylo a není Krajským soudem Košice vydáno rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. Také je nutno zdůraznit, že uvedená povinnost krajského soudu je zakotvená i v usnesení Nejvyššího soudu SR ze dne 6. 6. 2008 č. k. 1ObdoV 21/2008-80(…), kterým dovolací soud zrušil usnesení odvolacího soudu č. k. 6Obo/262/2007 ze dne 16. 1. 2008 a také usnesení KS Košice jako soudu 1. stupně č. k. 18Rob/1357/1996-52 z 11. 10. 2007, kterým Krajský súd Košice zrušil platební rozkaz č. k. 18Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997. (…)

Stěžovatel   již   vyčerpal   všechny   možné   opravné   prostředky   na   zvrácení   stavu a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce byli podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi Krajského súdu Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následně žádosti k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský súd Košice o uvedených průtazích ví, bylo sdělení Krajského súdu Košice Okresnému súdu Vranov   nad   Toplou   ze   dne   5.   5.   2010   ve   věci   4Cb/1/2008-260   a   3Er/3159/1997(…), ve kterém krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti platebnímu rozkazu č. k. 18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě není rozhodnuto. (…) Porušením   základních   práv   stěžovatele   v   řízení   původně   17Rob   1361/96,   pak 3Cb 4/2008   dosud   trvajícím   16,5   roků...   stěžovatel   utrpěl   i   nemajetkovou   újmu,   kterou požaduje   ve   výši   17.000   EUR.   Výšku   nemajetkové   újmy   zdůvodňuje   stěžovatel   délkou

11

a průběhem bezvýsledného řízení po dobu od 4/1996 zatím do 5/2012, tedy 16,5 roků. Tato nemajetková újma spočívající v nesprávném úředním postupu, průtazích soudů způsobila stěžovateli stres, pocity tísně a obav o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké nemoci   stěžovatele,   zapříčinila   vznik   druhotné   platební   neschopnosti   stěžovatele   i   jeho pětičlenné rodiny,   což se projevilo nedobře i v rodinných vztazích,   poškozuje to dobré jméno stěžovatele a následkem je také ztráta zakázek.

Výše požadované nemajetkové újmy 16.500 EUR odpovídá judikatuře ESLP, napr. Ve věci   Apicella   versus   Itálie,   což   odpovídá   vyřešení   věci   bez   podávání   stížnosti k Evropskému soudu pro lidská práva. (…)

V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k. 3Cb/4/2008- 169(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu č. k.   17Rob/1361/1996-24   ze   dne   27.   6.   1997   se   zamítá   a   dále   zamítl   odpory   ze   dne 1. 3. 2006 a 20. 10. 2008 proti platebnímu rozkazu vydanému KS Košice dne 27. 6. 1997 č. k. 17Rob 1361/96-24. Uvedené usnesení z 2. 2. 2009 bylo zrušeno usnesením Nejvyššího súdu SR č. k. 2Obo 40/2009(…) ze dne 27. 5. 2009 a věc vrácena ke Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. Nejvyšší soud SR o věci sám nerozhodl, pouze ji zrušil a se svým právním názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. (…)

V této situaci je zřejmé, že ve věci 3Cb 4/2008 není dosud od 2. 2. 2009 ani po uplynutí   3   roků   a   3   měsíců   pravoplatně   rozhodnuto   o   návrhu   odpůrce   z   16.   2.   2007 na zrušení platebního rozkazu 17Rob 1361/96 z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008. Přitom je evidentní, že Krajský soud Košice, podobně jako v bodě III. Výše zmíněné věci 4Cb 1/2008 již dávno mohl a měl rozhodnout „o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené pod sp. zn. 1T 197/04(…), která se tyká předmětného doručování platebního rozkazu a pohledávky uplatněné   v   tomto   konání   ve   výši   86.513,00   Sk   s   příslušenstvím“(…),   protože   zmíněné rozhodnutí OS Vranov v trestní věci vedené pod sp. zn. 1T 197/2004 již pravoplatně vyřešilo otázku doručování nejen platebního rozkazu 18Rob 1357/96, ale také doručování a převzetí platebního rozkazu 17Rob 1361/96. (…)

I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 2. 2. 2009 již více než 3 roky a Krajský soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou

12

v   trestní   vedené   pod   sp.   zn.   1T   197/04,   stále   nebylo   Krajským   soudem   Košice   vydáno rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. (…) Stěžovatel vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce byli podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi Krajského súdu Košice,   vždy   to   však   bylo   bezvýsledné   a   průtahy   pokračovaly.   Následné   žádosti k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský súd Košice   o   uvedených   průtazích   ví,   bylo   pouhé   stručné   sdělení   Krajského   súdu   Košice Okresnému   súdu   Vranov   nad   Toplou   ze   dne   5.   5.   2010   ve   věci   4Cb/1/2008-260 a 3Er/3159/1997(…),   ve   kterém   krajský   soud   informoval   okresný   súd   o   tom,   že   proti platebnímu rozkazu č. k. 18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě není   rozhodnuto.   Zcela   bezvýsledné   tak   byly   opakované   žádosti   senátu   KS   Košice 3Cb/4/2008, aby o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 pravoplatně rozhodl, stejně bezvýsledné   byly   stížnosti   ke   správě   krajského   soudu.   V   této   krajský   soudem   zcela zablokované   a   tudíž   neústavní   situaci   je   proto   nutno   požádat   o   nápravu   Ústavní   soud Slovenské republiky. (…)

Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním porušovatele, tedy Krajským súdem Košice popsaným v stížnosti bylo mimo už v stížnosti uvedených základních práv a svobod porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základní právo stěžovatele, aby se jeho věc projednala bez zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ke všem prováděným důkazům podle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenské republiky. (…)

Porušením   základních   práv   stěžovatele   v   řízení   původně   18Rob   1357/96,   pak 4Cb 1/2008   dosud   trvajícím   16,5   roků...   stěžovatel   utrpěl   i   nemajetkovou   ujmu,   jejíž odškodnění požaduje ve výši 16.500 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel abnormální délkou řízení 16,5 roků trvajícím a nezákonným a neústavním průběhem dosud bezvýsledného řízení po dobu od 3/1996 zatím do 5/2012, kdy KS Košice dnem 16. 2. 2007 se spojil s povinným dlužníkem a za bílého dne jako inkviziční soud uloupil 10 roků již pravoplatně vyřešenou věc. KS Košice tak flagrantně překročil svou pravomoc a pomohl žalovanému   dlužníkovi   znegovat   rozsáhlý   vykonatelný   dluh   činící   k   30.   9.   2011   částku ve výši 3.083.838 EUR (92.903.716 Sk). Tato nemajetková újma spočívající v nezákonném

13

a nesprávném   úředním   postupu   zničením   pravoplatného   soudního   rozhodnutí,   průtazích soudů 16,5 roků způsobila stěžovateli stres, pocity tísně, bezvýchodnosti a obav o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik druhotné platební   neschopnosti   stěžovatele   i   jeho   pětičlenné   rodiny,   což   se   projevilo   nedobře i v rodinných vztazích. Výše požadované nemajetkové újmy 16.500 KČ odpovídá judikatuře ESLP,   např.   Ve   věci   Apicella   versus   Itálie,   což   odpovídá   vyřešení   věci   bez   podávaní stížnosti k Evropskému soudu pro lidská práva. (…)»

6. Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   po   viacerých   doplneniach a spresneniach napokon (21. novembra 2012) navrhol, aby ústavný súd o jeho prijatej časti sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„a) vyhověl stížnosti

b) vyslovil

- porušení základního práva stěžovatele, aby se jeho věc veřejně prerokovala bez zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ku všetkým vykonaným důkazům zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky,

- porušení základního práva stěžovatele, aby se mohl domáhat zákonem stanoveným spůsobem svého práva na nezávislém a nestranném soudu dle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

- porušení základního práva stěžovatele, aby jeho záležitost byla spravedlivě, veřejně a   v   přiměřené   lhůtě   projednaná   nezávislým   a   nestranným   soudem   zřízeným   zákonem zaručeného v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane lidských práv a základních svobod,

- (…), - (…), - porušení článku 20 ods. 1 Ústavy (Každý má právo vlastnit majetek. Vlastnícké právo   všech   vlastníků   má   stejný   obsah   a   ochranu.),   ods.   4   (Vyvlastnení   anebo   nucené omezení vlastnického práva je možné jen v nevyhnutné míře a ve veřejném zájmu, a to na základě zákona a za přiměřenou náhradu).

postupom Okresného súdu Vranov nad Toplou v konaní 3Er 3159/97, postupem Krajského súdu Prešov v konaní 15 CoE 3/2012, postupem Krajského súdu Košice v konaní 4Cb/1/2008 a v konaní 3Cb/4/2008

14

c) zrušil usnesení Krajského súdu Prešov č. k. 15 CoE 3/2012

d) uložil porušovateli povinnost ve lhůtě jednoho měsíce rozhodnout

- Okresnému súdu Vranov nad Toplou ve věci 3Er 3159/97 o návrhu stěžovatele z 25. 1. 2012 na změnu exekútora,

- Krajskému súdu Košice ve věci 4Cb/1/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008 byly doručeny soudu včas či opožděně s přihlédnutím k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad Toplou ze dne 24. 8. 2005 sp. zn. 1T 197/2004,

- Krajskému súdu Košice ve věci 3Cb/4/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008 byly doručeny soudu včas či opožděně s přihlédnutím k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad Toplou ze dne 24. 8. 2005 sp. zn. 1T 197/2004,

- Krajskému súdu Košice zastavit řízení 4Cb 1/2008 a 3Cb 4/2008 pro nedostatek své soudní pravomoci.

e)   uložil   porušovateli   Okresnímu   soudu   Vranov   nad   Toplou   povinnost   uhradit stěžovateli odškodnění nemajetkové újmy 25.000 EUR za nesprávný úřední postup v konaní OS Vranov č. k. 3 Er 3159/97.

f)   uložil   porušovateli   Krajskému   súdu   Košice   povinnost   uhradit   stěžovateli odškodnění   nemajetkové   újmy   za   nesprávný   úřední   postup   v   konaní   KS   Košice   č.   k. 4Cb 1/2008   16.500   EUR   a   v   konaní   KS   Košice   č.   k.   3Cb   4/2008   17.000   EUR   a   také náhradu   trov   konania   ve   výši   254,88   EUR   do   dvou   měsíců   od   právoplatnosti   tohoto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   1SprO/95/2013 zo 4. februára   2013,   Krajský   súd   PO,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn. Spr 10017/2013 z 13. februára 2013, Krajský súd KE, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.   1SprV/132/2013   z 1. októbra   2013   a   právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom k uvedeným vyjadreniam súdov zo 14. októbra 2013.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«Po oboznámení sa s obsahom Vašej žiadosti, zistení v oddelení „Er“ tunajšieho súdu,   že   spis   spisovej   značky   3Er/3159/1997,   ktorého   sa   sťažnosť   sťažovateľa   týka,   sa

15

nachádza   v   dôsledku   odvolania   od   15.   01.   2013   na   Krajskom   súde   v   Prešove,   Vám oznamujem, že bližšie vyjadrenie vzhľadom k tomu, že spis, ktorého sa sťažnosť týka, sa na tunajšom   súde,   ako   už   bolo   uvedené,   nenachádza,   tunajší   súd   k jednotlivým   tvrdeniam pochopiteľne podať nemôže.

K veci však považujem za potrebné podotknúť, že sťažovateľovi boli tunajším súdom zasielané v súvislosti s jeho častými podaniami odpovede(...)

Súčasne   Vám   oznamujem,   že   netrvám   na   ústnom   pojednávaní   Ústavného   súdu a taktiež Vám nezapožičiavam spis tunajšieho súdu spisovej značky 3Er/3159/1997, keďže ako už bolo uvedené, nachádza sa od 15. 01. 2013 na Krajskom súde v Prešove, odkiaľ je ho možné si vyžiadať.»

2.2 Predsedníčka Krajského súdu PO uviedla tieto relevantné skutočnosti:„(...) Sťažovateľ namieta nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ktoré porušenie videl v tom, že napriek vykonateľnému exekučnému titulu potvrdil Krajský súd v Prešove   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   o   poukázaní   nerozvrhnutého   výťažku   dražby povinnému.

Sťažnosť   sťažovateľa   Ing.   L.   M.   považujem   za   nedôvodnú.   Nie   je   pravdivé   jeho tvrdenie, že exekučný titul je doposiaľ vykonateľný a nebol zrušený. Ako sám vo svojej sťažnosti   uvádza,   exekúcia   vedená   na   Okresnom   súde   Vranov   nad   Topľou   pod   sp. zn. 3Er 3196/97   bola   právoplatne   zastavená   po   realizácii   dražby,   v   dôsledku   čoho   bolo nevyhnutné vyporiadať finančné prostriedky získané dražbou. Za týmto účelom bolo vydané uznesenie, ktorého zákonnosť sťažovateľ namieta.

Preto   okolnosti   uvádzané   navrhovateľom   v   ústavnej   sťažnosti   považujeme   za nedôvodné a predmetnú sťažnosť navrhujeme zamietnuť. (...)

Zároveň súhlasíme s tým, aby bolo Ústavným súdom v predmetnej veci rozhodnuté bez našej účasti.“

2.3 Predseda Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení uviedol tieto skutočnosti:„(...)   Podľa   obsahu   sťažnosti   sťažovateľ   namieta,   že   postupom   Krajského   súdu v Košiciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4Cb/1/2008   a sp.   zn.   3Cb/4/2008   dochádza k porušovaniu(...),   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov

16

zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Stanovisko vo vzťahu k veci evidovanej pod sp. zn. 3Cb/4/2008: Konanie v uvedenej veci začalo na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 11. 1996 a kľúčovou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti návrhu bolo to, či platobný rozkaz sp. zn.   17Rob/1361/1996 vydaný Krajským súdom v Košiciach 27.   06.   1997 bol odporcovi riadne doručený.

Dávame do Vašej pozornosti, že sťažovateľ nerešpektuje právne názory Najvyššieho súdu SR, nakoľko podľa sťažovateľa vyššie uvedený platobný rozkaz nebol zrušený, stále existuje a je právoplatný.

Súd vo veci napriek rôznym obštrukciám zo strany sťažovateľa konal a jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/1996 vydaný Krajským súdom v Košiciach neprevzal   starosta obce.   Táto   skutočnosť   vyplýva aj   z rozhodnutí   Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 05. 2007, sp. zn. 2Obo/40/2009 a zo dňa 17. 12. 2012 sp. zn. 1ObdoV/36/2009. Krajský súd v Košiciach rešpektujúc právny názor odvolacieho ako aj dovolacieho súdu doručil odporcovi platobný rozkaz do rúk starostu obce.

Pretože odporca podal   proti   uvedenému   platobnému rozkazu odpor,   súd   vo   veci v súlade s ust. § 174 ods. 2 O. s. p. nariadil pojednávanie.

Po   nariadení   pojednávania   vzniesol   sťažovateľ   na   konajúcich   sudcov   námietky zaujatosti a žaloby v súvislosti s ich procesným postupom.

Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Viazaný   právnym   názorom   odvolacieho,   ako   aj   dovolacieho   súdu   Krajský   súd v Košiciach, napriek procesným obštrukciám sťažovateľa, vo veci konal.

Sťažovateľ   využívajúc   platné   procesné   pravidlá   upravené   Občianskym   súdnym poriadkom neustále vznáša nové námietky zaujatosti vo veci voči zákonným sudcom, čím úmyselne predlžuje konanie, a bráni vo veci konajúcim zákonným sudcom konať v súlade so zákonom   a   riadne   rozhodnúť   vo   veci   v   primeranej   lehote,   tak   ako   to   v   konečnom dôsledku vyplýva z obsahu spisu.

17

Sťažovateľ   naviac   podáva   na   zákonných   sudcov   konajúcich   vo   veci   trestné oznámenia, resp. žaloby na náhradu škody na rôznych súdoch prvého stupňa v obvode Krajského súdu v Košiciach.

Totožný stav evidujeme vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 13. 09. 2013 č. k. 3Ndob/27/2013 rozhodol, že zatiaľ   nie   sú   z   prejednávania   uvedenej   veci   vylúčení   4   sudcovia   obchodného   úseku Krajského súdu v Košiciach.

Súčasný stav v obidvoch konaniach je taký, že uvedené veci boli v súlade s platným Rozvrhom práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2013 pridelené sudkyni Krajského súdu v Košiciach JUDr. G. V., ktorá oznámila orgánom riadenia správy súdu svoju zaujatosť s tým,   že   Najvyšším   súdom   SR   nebola   vylúčená   z   konania   a   rozhodovania   vo vyššie uvedených veciach.

Z horeuvedeného je teda zrejmé, že zo strany sudcov obchodného úseku Krajského súdu v Košiciach nedošlo k žiadnemu nezákonnému postupu v uvedených veciach, ako sa to nesprávne domnieva sťažovateľ. Jedinou príčinou neukončenia predmetných vecí sú vyššie naznačené vznášané námietky zaujatosti sťažovateľa a zneužívanie procesných predpisov strany v konaní.

Ústavné sťažnosti sťažovateľa preto považujem v plnom rozsahu za neopodstatnené. Zároveň ústavnému súdu oznamujeme, že vo veci sťažnosti sťažovateľa na ústnom pojednávaní netrváme.“

2.4   Právny   zástupca   sťažovateľa   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenia   zaujal   toto stanovisko:

«(...)   Všetky   všeobecné   súdy   doposiaľ,   najmä   však   Krajský   súd   v   Košiciach   ako vyplýva z jeho vyjadrenia, prehliadajú a opomínajú neopomenuteľné skutočnosti a dôkazy. Vyjadrenia všeobecných súdov neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie v tejto veci.

1. V súvislosti s touto vecou si dovoľujem poukázať na Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Viskupová a ďalší proti Slovenskej republike. Zákonnými aj nezákonnými a praktickými prekážkami bolo zo strany súdov zabránené prístupu sťažovateľa k súdu a sťažovateľ   tak   nemohol   dosiahnuť   exekučné   vymoženie   pohľadávky,   hoci   právoplatný

18

a vykonateľný   platobný   rozkaz   je   vôbec   jedným   z   najsilnejších   exekučných   titulov,   aké existujú v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právoplatný platobný rozkaz môže byť zrušený   len   rozhodnutím   dovolacieho   súdu   na   základe   mimoriadneho   dovolania generálneho prokurátora (nebolo podané) alebo povolením obnovy konania (povinný bol právoplatne neúspešný - spis Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Obo/223/2005).

2. Hmotné subjektívne práva sa v Slovenskej republike, ale aj v ostatných štátoch celého sveta uplatňujú na súde prostredníctvom procesných prostriedkov na to určených zákonom, ako sú žaloby, opravné prostriedky a iné. Nie je teda prípustné, aby súd konal na podklade neexistujúceho, a teda neprípustného procesného prostriedku, ktorý si „vymyslí“ účastník konania („návrh na zrušenie platobného rozkazu“).

3. Je v rozpore s princípom právneho štátu a právnej istoty, ak súd koná a rozhodne o   zrušení   právoplatného   platobného   rozkazu   na   základe   neexistujúceho   procesného prostriedku alebo ho znova doručuje (po niekoľkých rokoch a po využití všetkých zákonných procesných prostriedkov) odporcovi, hoci je viazaný právoplatným rozhodnutím trestného súdu   o   doručení   platobného   rozkazu.   Ide   o   neprípustné,   nezákonné   a   nepredvídateľné konanie. Predvídateľnosť a zákonnosť sú základné atribúty súdneho konania v členskom štáte   Európskej   únie,   ktoré   napĺňajú   právo   účastníka   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu a právo na spravodlivý proces a taktiež aj princíp právneho štátu.

4.   Je   pravdou,   že   púhe   vyznačenie   doložky   právoplatnosti   na   rozhodnutí   súdu neznamená, že rozhodnutie je právoplatné. Pre právoplatnosť súdneho rozhodnutia musia byť splnené dve materiálne podmienky, a to, že rozhodnutie je riadne (účinne) doručené a že márne uplynie lehota na podanie opravného prostriedku. Z trestného spisu OS Vranov nad Topľou 1T/197/2004 je zrejmé, že právoplatný trestný rozsudok (priamo jeho výrok), ktorým je civilný súd viazaný, jednoznačne uzaviera, že starosta povinného prevzal riadne platobný rozkaz (exekučný titul), čo bolo nakoniec aj jedným z podstatných skutkových zistení zakladajúcich jeho právoplatné odsúdenie. Tento skutkový stav trestný súd uzavrel na   základe   viacerých   výpovedí   samotného   odsúdeného   starostu   povinného   v   priebehu celého trestného konania a na základe ostatných vykonaných dôkazov. Obchádzanie tohto základného faktu súdmi je nesprávne a je porušovaním princípu právnej istoty.

5. Potom je nesprávne, aby v civilnom konaní riešil súd po niekoľkých rokoch otázku doručenia platobného rozkazu, pričom výpoveď starostu povinného v civilnom konaní, že

19

neprevzal platobný rozkaz (po niekoľkých rokoch) je zjavne nedôveryhodná, nehovoriac o skutočnosti,   že oprávnený   sa   nemohol   zúčastniť   výsluchu   starostu   povinného,   pretože nebol súdom na tento výsluch svedka predvolaný a nemohol mu klásť otázky a uplatniť ostatné   svoje   procesné   práva.   Taký   výsluch   je   nezákonný   dôkaz,   na   ktorý   nemožno prihliadať. Nie je možné na základe nezákonného dôkazu ďalej konať nabaľovať ďalšiu nezákonnosť. Toto exemplárny protiústavný postup všeobecných súdov, spôsobujúci odňatie možnosti konať pred súdom.

6.   Nie   je   zrejmé,   ako   dospel   predseda   Krajského   súdu   v   Košiciach   vo   svojom vyjadrení k tvrdeniu, že „Súd vo veci napriek rôznym obštrukciám zo strany sťažovateľa konal a jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/1996 vydaný Krajským súdom v Košiciach neprevzal starosta obce.“ Uvedené mohol krajský súd „jednoznačne zistiť“ len z nezákonného dôkazu výsluchu bývalého starostu povinného O. vykonanému bez upovedomenia   sťažovateľa,   ktorému   tým   hrubým   spôsobom   odňal   možnosť   konať   pred súdom a realizovať svoje procesné práva, najmä klásť svedkovi otázky a vyjadrovať sa k jeho výpovedi. Uvedená nezákonnosť výsluchu v spojení s jeho zjavnou nepravdivosťou (viď   spis   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   1T/197/2004)   musí   byť   Krajskému   súdu v Košiciach zrejmá, preto nie je zrejmé, že na základe akých skutočností a dôkazov dospel k tvrdeniu,   že   „Súd   vo   veci   napriek   rôznym   obštrukciám   zo   strany   sťažovateľa   konal a jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/1996 vydaný Krajským súdom v Košiciach neprevzal starosta obce.“,, navyše, keď oproti tomuto nezákonnému dôkazu - výsluchu stojí trestný spis Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T/197/2004 a právoplatný odsudzujúci trestný rozsudok, ktorým bol bývalý starosta odsúdený práve za to, že prevzal platobné rozkazy a nepodal voči nim odpor. Uvedené je tak absurdné, že žiadam, aby si ústavný   súd   tento   spis   zabezpečil   vrátane   konceptu   (priepisu)   vyšetrovacieho   spisu   od príslušného   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky.   Odkazy krajského súdu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú bezpredmetné, keďže najvyšší súd neriešil skutkové otázky.

7.   Okolnosti,   ktoré   by   mali   celkom   zjavne   brániť   Krajskému   súdu   v   Košiciach vyjadriť sa, že „jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/1996 vydaný Krajským   súdom   v   Košiciach   neprevzal   starosta   obce“   sú   nielen   celkom   zjavná nezákonnosť   výsluchu   bývalého   starostu   povinného   Obce   H.   sudcom   Krajského   súdu

20

Košice, na ktorom výsluchu ako dôkaze je založené skutkové tvrdenie Krajského súdu v Košiciach   o „údajnom“   neprevzatí   platobných   rozkazov   starostom   povinného,   ale   aj skutočnosť,   že (i)   výsluch bývalého   starostu povinného sa konal   po vyčerpaní   všetkých opravných   prostriedkov   (obnova   konania),   (ii)   na   základe   neexistujúceho   procesného prostriedku   povinného   („návrh   na   zrušenie   platobného   rozkazu“)   a   (iii)   mimo pojednávania. Uvedený postup je ústavne neakceptovateľný a zakladá dôvodné pochybnosti o   nezaujatosti   konajúceho   sudcu,   čo   ešte   zvýrazňuje   nulitnosť   a   ničotnosť   výsluchu bývalého starostu povinného, na ktorom sa zakladá celý ďalší nezákonný postup všetkých všeobecných súdov konajúcich vo veci.

8.   Pri   zachovaní   základnej   podstaty   občianskeho   a   trestného   súdneho   konania, ktorou   je   zisťovanie   materiálnej   pravdy   a   skutkového   stavu,   je   neprípustné,   aby   podľa rozhodnutia v trestnom konaní bol platobný rozkaz riadne doručený a podľa rozhodnutia a opatrenia (zásahu) v občianskom súdnom konaní nebol doručený, a preto bol následne doručovaný   súdom   znova   na   základe   nedôveryhodnej   výpovede   starostu,   pri   ktorého výsluchu,   skrz   zavinený   postup   súdu,   nemohol   byť   prítomný   sťažovateľ,   ktorý   nemohol realizovať svoje procesné práva, napr. klásť vypočúvanému otázky, čo vzbudzuje oprávnené pochybnosti   o   nezaujatosti   konajúceho   sudcu   a   nestrannosti   a   zákonnosti   výpovede, na základe ktorej sa ďalej „rieši“ exekučný titul. Výsluch svedka, na ktorý nie sú predvolaní všetci účastníci konania, nie je nestranný a zákonný.

9.   Spôsobenie   nevymožiteľnosti   právoplatne   priznanej   pohľadávky   zákonnými   aj nezákonnými a praktickými nepredvídateľnými prekážkami je porušením základných práv garantovaných ústavou a dohovorom, čo konštatuje vo svojom rozhodnutí aj Európsky súd pre ľudské práva. Sťažovateľ sa oprávnene bráni zákonnými prostriedkami, a preto nemôže byť v jeho neprospech dĺžka konania, ani výška vymáhaného nároku k dnešnému dňu, ktorý rastie. Rozhodujúce by malo byť len pozitívne právo. Cieľom sťažovateľa je vymôcť svoju pohľadávku, na čo má legitímny nárok.

10.   Arbitrárnosť   rozhodnutí   súdov,   nevysporiadanie   sa   s   námietkami   účastníka konania,   nedostatočné   zistenie   skutkového   stavu   a   opomenutie   podstatných   a   právne významných skutočností sa vždy považuje za odňatie možnosti konať pred súdom, teda za vadu podľa § 237 písm. f) O. s. p. a za porušenie základného práva každého účastníka súdneho konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy

21

Slovenskej republiky. Súdy sa v celom konaní nevysporiadali s námietkami sťažovateľa, prehliadli   podstatné   skutočnosti   relevantné   pre   vec   (doručenie   platobných   rozkazov bývalému starostovi povinného Ing. O.) a odmietli vykonať dôkazy bez odôvodnenia, čo je rovnako odňatie možnosti konať pred súdom, keď účastník nemá možnosť sa reagovať na dôvody odmietnutia návrhov na vykonanie dokazovania.

11.   Odvolací   súd   (Krajský   súd   v   Prešove)   vo   veci   rozhodol   uznesením 16CoE/136/2012, 16CoE/137/2012 z 19. 11. 2012 inak, než svojím prvším rozhodnutím v tej istej veci (8CoE/34/2009 z 22. 10. 2009), a to bez zmeny skutkového a právneho stavu a bez náležitého odôvodnenia odklonu od svojho rozhodnutia, čo sa v praxi ústavného súdu, ale aj v praxi všeobecných súdov považuje za odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na   súdnu   a inú   ochranu podľa   čl.   46 ods.   1   a čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12.   Diametrálny   odklon   v   rozhodovaní   rovnakého   súdu   v   rovnakej   veci   bez náležitého zdôvodnenia a bez zásadnej zmeny skutkového a právneho stavu je neprípustný a v rozpore s princípom právneho štátu a právnej istoty a v rozpore s právom účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu. Zastavenie exekúcie bolo celkom zjavne nezákonné aj   z dôvodu,   že   bol   povolený   odklad   exekúcie   do   skončenia   konania   Krajského   súdu v Košiciach 4Cb/1/2008 a z dôvodu pochybností o nezaujatosti konajúcich sudcov.

13.   Ak   exekučný   titul   nebol   zrušený v predpísanom   konaní,   iný   ďalší nezákonný postup súdu ohľadne exekučného titulu (opätovné doručovanie exekučného titulu Krajským súdom v Košiciach povinnému, ďalší postup súdu v rozpore so zásadou res iudicata, teda ako   keby   exekučný   titul   neexistoval)   nemôže   byť   dôvodom   na   odklad   alebo   zastavenie exekúcie, pretože nezákonnosť sa nemôže „nabaľovať“ na seba. Preto by nemohlo obstáť ani rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo odklade exekúcie, založené len na   postupe   iného   súdu   (Krajský   súd   v   Košiciach),   ktorý   je   celkom   zjavne   nesprávny a nezákonný. Exekučné tituly - platobné rozkazy sú právoplatné a vykonateľné, pretože boli povinnému riadne doručené, čo je zrejmé zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T/197/2004   a   príslušného   vyšetrovacieho   spisu,   kde   bol   odsúdený   práve   starosta   ako štatutárny orgán povinného, za to, že platobné rozkazy prevzal a po porade s právnikom nepodal   odpory   za   povinného   odpory.   Prevzatie   exekučných   titulov   bývalým   starostom

22

povinného Ing. O. priznal niekoľkokrát samotný bývalý starosta povinného Ing. O. v cit. trestnom   konaní   a   uzaviera   to   právoplatne   aj   skutková   veta   odsudzujúceho   rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T/197/2004.

14.   Nevyjadrovanie   sa   súdov   k   podstate   veci   (doručeniu   platobných   rozkazov) a k relevantným námietkam účastníka konania je závažnou vadou konania a rozhodnutia majúcou za následok zrušenie akéhokoľvek rozhodnutia.

15.   Exekučný   súd   nemá   právomoc   posudzovať   vec   samú   správnosť   priznaného nároku; išlo by o opätovné posudzovanie už raz právoplatne rozhodnutej veci. Exekučný súd je oprávnený posudzovať len splnenie formálnych podmienok pre exekúciu, a formálne náležitosti exekučného titulu. Exekučný súd je teda oprávnený skúmať splnenie podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.

16.   Prvým   predpokladom   pre   nadobudnutie   právoplatnosti   a   vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej je účinné doručenie exekučného účastníkom konania. V tomto prípade došlo k splneniu všetkých predpokladov vyžadovaných zákonom pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov - platobných rozkazov. Exekučné tituly boli riadne a účinne doručené povinnému, keď ich prevzal štatutárny orgán povinného - bývalý starosta O., čo je celkom zjavne zrejmé zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T/197/2004. Po riadnom a účinnom doručení exekučných titulov došlo k splneniu ďalšieho predpokladu pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov, a to k márnemu   uplynutiu   lehoty   na   podanie   zákonom   predpísaného   opravného   prostriedku (odporu),   keď   povinný   nepodal   odpory   proti   exekučným   titulom,   za   čo   bol   vtedajší štatutárny orgán povinného - starosta právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov   nad   Topľou   1T/197/2004.   Zároveň   tiež   došlo   k   splneniu   predpokladu   pre nadobudnutie vykonateľnosti, a to k márnemu uplynutiu lehoty na plnenie (paričnej lehoty) podľa exekučných titulov.

17.   Len   skutočnosti   uvedené   v   predchádzajúcom   bode   tohto   podania   sú   právne významné pre rozhodnutie exekučných súdov vo veci exekúcie, nie nesprávny a nezákonný postup súdu v inom konaní/iných konaniach. Zastavenie exekúcie je pre oprávneného krajne nespravodlivé   a   nesprávne.   Pokiaľ   sa   exekučné   súdy   odvolávajú   na   iné   konania,   mali nanajvýš prerušiť konanie v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, avšak je celkom zjavne zrejmé, že v exekúcii možno pokračovať, keď sú splnené všetky

23

formálne podmienky pre výkon exekúcie a exekučné tituly sú právoplatné a vykonateľné, keď doposiaľ neboli žiadnym predpísaným a zákonným spôsobom zrušené.

18.   Vzhľadom   na   uvedené   je   potrebné   sťažnosť   vyhodnotiť   ako   opodstatnenú a vyhovieť petitu sťažnosti v znení doplnení a zmien.

19. Zdvorilo žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky prelomiť prehliadanie faktov uvedených v tejto sťažnosti ohľadne doručenia platobných rozkazov všeobecnými súdmi na všetkých   stupňoch   a   nevyjadrovanie   sa   k   námietkam   sťažovateľa   ohľadne   doručenia platobných   rozkazov   a   zaviazať   všetky   dotknuté   všeobecné   súdy   právnym   názorom,   že platobné rozkazy boli riadne doručené povinnému, ktorý voči nim nepodal odpor, za čo bol bývalý starosta povinného Obce H. Ing. O. právoplatne odsúdený Okresným súdom Vranov nad   Topľou   v   konaní   1T/197/2004   a   že   opätovné   doručovanie   platobných   rozkazov po nezákonnom výsluchu bývalého starostu povinného Obce H. Ing. O. Krajským súdom v Košiciach po viac ako 10 rokoch od právoplatnosti platobných rozkazov bolo celkom zjavne nezákonné a neopodstatnené.

20. Žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel sťažnosti v znení doplnení a zmien, priznal sťažovateľovi požadovanú náhradu škody aj nemajetkovej ujmy a uložil porušovateľom   povinnosť   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť   sťažovateľovi   náhradu   trov konania   vo   výške   269,10   EUR   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   Mgr.   M.   M.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava 123,50 € + 7,63 €, 2. stanovisko 130,16 € + 7,81 €).»

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav napadnutých konaní:

A. Vec vedená na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3 Er 3159/97

Dňa 14. novembra 1997 podal oprávnený Ing. L. M., Česká republika, na Krajskom súde KE návrh na začatie exekučného konania proti povinnému – obci H., na vymoženie sumy 2 871,71 € s prísl. (86 513 Sk s prísl.). V ďalšom bude oprávnený označovaný ako

24

„sťažovateľ“ napriek tomu, že označenie oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie nie je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej sťažnosti zo 7. mája 2012.

Dňa   12. decembra   1997   Krajský   súd   KE   uvedený   návrh   na   exekúciu   postúpil okresnému súdu, kde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 3 Er 3159/97.

Dňa 20. mája 2010 okresný súd uznesením č. k. 3 Er 3159/97-615 povolil odklad exekúcie „až   do   právoplatného   skončenia   konania   vo   veci   vedenej   na   Krajskom   súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008“.

Okresný   súd   následne   vykonával   procesné   úkony   spojené   s   exekúciou   až   do 2. septembra   2011,   keď   uznesením   č.   k.   3   Er   3159/97-666   rozhodol   tak,   že   exekúciu zastavil, pričom sa tiež uzniesol na tom, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Š. Š. rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej   lehote   odvolanie,   preto   okresný   súd   predložil   spis   Krajskému   súdu   PO na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Dňa   19.   novembra   2012   Krajský   súd   PO   uznesením   sp.   zn.   16   CoE   136/2012, 16 CoE 137/2012 o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že napadnuté uznesenie č. k. 3 Er 3159/97-666 potvrdil.

Dňa 20. decembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 27. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora.

Dňa 2. januára 2013 samosudkyňa okresného súdu JUDr. A. Z. oznámila predsedovi okresného   súdu   možné   dôvody   jej   vylúčenia   z predmetného   konania   v   zmysle   § 15 Občianskeho súdneho poriadku, pričom   uviedla: „v uvedenej právnej veci sa cítim byť zaujatá, nakoľko som zistila, že menovaný oprávnený Ing. L. M. podal na tun. súde žalobu voči SR zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR o náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená konaním sudcov na tunajšom súde.“

Dňa   3.   januára   2013   nadobudlo   právoplatnosť uznesenie   okresného   súdu   č.   k. 3 Er 3159/97-666   (v   spojení   s uznesením   Krajského   súdu   PO   sp.   zn.   16 CoE 136/2012, 16 CoE   137/2012   z   19.   novembra   2012),   ktorým   bolo   exekučné   konanie   sp. zn. 3 Er 3159/97 zastavené.

25

Dňa   7.   januára   2013   exekútor   JUDr.   Š.   Š.   požiadal   okresný   súd   o vrátenie „exekučného spisu EX 1020/97 z dôvodu zastavenia exekúcie“.

Dňa 11. januára 2013 sudcovia okresného súdu navrhli, „aby táto vec bola pridelená inému vecne príslušnému súdu“.

Dňa   14.   januára   2013   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   PO,   aby   rozhodol o oznámení predpojatosti JUDr. A. Z. a o prikázaní veci inému súdu.

Dňa   28.   januára   2013   bol   spis   zaevidovaný   na   Krajskom   súde   PO   pod   sp.   zn. 1 Nc 4/2013.

Dňa 31. januára 2013 Okresný súd Bardejov požiadal okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn. 3 Er 3159/97.

Dňa 31. januára 2013 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „Spis Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 3Er/3159/1997 je od 15. 1. 2013 na Krajskom súde v Prešove na rozhodovanie o námietke zaujatosti.“

Dňa 4. februára 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „3 Er 3159/97 dovolání“ proti „uznesení Krajského súdu v Prešove č. k. 16 CoE 136, 137/2012 z 19. 11. 2012“.

Dňa 6. marca 2013 Krajský súd PO uznesením sp. zn. 3 NcC 3/2013 rozhodol tak, že „Sudcovia   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   sú   vylúčený   z prejednávania a rozhodovania   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Vranov   nad   Topľou   pod   sp.   zn. 3 Er 3159/1997. Vec prikazuje na konanie Okresnému súdu Humenné.“.

Dňa 11. marca 2013 Okresný súd Bardejov urgoval zaslanie spisu okresného súdu sp. zn. 3 Er 3159/97.

Dňa   11.   marca   2013   okresný   súd   oznámil   Okresnému   súdu   Bardejov,   že „spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/3159/1997 bol dňa 15. 1. 2013 zaslaný Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Do dnešného dňa súdu nebol vrátený.“.

Dňa 20. marca 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 28. marca 2013 Okresný súd Košice I požiadal okresný súd o zaslanie spisu sp. zn. 3 Er 3159/97.

Dňa 8. apríla 2013 do spisu nahliadol Mgr. M. F.

26

Dňa   16.   mája   2013   bol   spis   doručený   Okresnému   súdu   Humenné,   kde   bol zaevidovaný pod sp. zn. 6 Er 380/2013.

Dňa   6.   augusta   2013   Okresný   súd   Humenné uznesením   č.   k.   6 Er 380/2013-873 návrh sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora zamietol.

B. Vec   vedená   na   Krajskom   súde   v Košiciach   v súčasnosti   pod   sp.   zn. 4 Cb 1/2008 (predtým pod sp. zn. 18 Rob 1357/96)

Dňa 25. novembra 1996 navrhovateľ Ing. L. M., Česká republika, podal na krajskom súde   proti   obci   H.   (ďalej   aj   „odporca“)   návrh   na   začatie   konania   o zaplatenie   sumy 86 513 Sk   s prísl.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   18   Rob   1357/96.   V ďalšom   bude navrhovateľ   označovaný   ako   „sťažovateľ“   napriek   tomu,   že   označenie   navrhovateľa v uvedenom žalobnom návrhu nie je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej sťažnosti zo 7. mája 2012.

Dňa   26.   februára   1997   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa   na zaplatenie   súdnych poplatkov za podaný návrh.

Dňa 4. marca 1997 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.Dňa 19. júna 1997 sťažovateľ požiadal krajský súd o vydanie platobného rozkazu.Dňa 1. júla 1997 krajský súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 18 Rob 1357/96-22, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. augusta 1997.

Dňa 17.   júna 1999   obec H.   podala   na   krajskom   súde   návrh   na obnovu   konania vedeného pod sp. zn. 18 Rob 1357/96.

Dňa 24. júna 1999 bol spis predložený sudcovi JUDr. J. S.Dňa 13. januára 2000 si predmetný spis vyžiadal Okresný súd Vranov nad Topľou, k spisu sp. zn. 3 Er 3196/97.

Dňa 3. februára 2000 bol predmetný spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

Dňa 21. júla 2003 odporca požiadal krajský súd o vyhotovenie kópií zo súdneho spisu.Dňa 31. júla 2003 bolo v spise zaznamenané, že sa do kancelárie obchodného úseku krajského súdu dostavil zástupca odporcu „za účelom prevzatia kópie návrhu, platobného rozkazu 17 Rob 1357/96-22 zo dňa 1. 7. 1997 so súhlasom sudkyne JUDr. L. M.“.  

27

Dňa 18. marca 2005 krajský súd uznesením č. k. 9 Cb 673/99-88 povolil obnovu konania vo veciach sp. zn. 18 Rob 1357/96, sp. zn. 17 Rob 1361/96 a sp. zn. 9 Cb 1832/96. Sťažovateľ   podal   proti   tomuto   rozhodnutiu   odvolanie,   preto   bol   spis   predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), aby rozhodol o tomto opravnom prostriedku.

Dňa 29. novembra 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 223/2005 napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. 9 Cb 673/99-88 z 18. marca 2005 zmenil tak, že návrh na obnovu konania zamietol.  

Dňa 16. februára 2007 odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18 Rob   1357/96-22   vydaného   1.   júla   1997   z dôvodu,   že   mu   toto   rozhodnutie   nebolo doručené do vlastných rúk.

Dňa 19. februára 2007 bol v spise uskutočnený záznam, podľa ktorého „spis sp. zn. 18 Rob 1357/1996 bol dňa 18. 9. 2001 zapožičaný tunajšiemu súdu k sp. zn. 9 Cb/673/1999. Tento bol vrátený dňa 19. 2. 2007“.

Dňa 26. februára 2007 konajúci sudca JUDr. V. H. vydal opravné uznesenie č. k. 18 Rob 1357/96-34 k platobnému rozkazu vydanému 1. júla 1997.

Dňa   1.   marca   2007   odporca   podal   odpor   proti   opravnému   uzneseniu   č.   k. 18 Rob 1357/96-34.

Dňa   15.   marca   2007   sťažovateľ   podal   proti   opravnému   uzneseniu   č.   k. 18 Rob 1357/96-34 „ve lhůte odvolání“.

Dňa 22. marca 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku.

Dňa 26. júla 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 47/2007 opravné uznesenie krajského súdu č. k. 18 Rob 1357/96-34 zrušil v podstate preto, že „Platobný rozkaz vydaný krajským   súdom   netrpí   žiadnou   chybou,   ktorú   by   bolo   potrebné   odstraňovať   vydaním opravného uznesenia s použitím ust. § 164 OSP“.

Dňa 11. septembra 2007 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 27. septembra 2007 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil, kto bol v roku 1997 oprávnený preberať poštu adresovanú do vlastných rúk a „kto prevzal za Obecný úrad H. platobný rozkaz č. k. 18 Rob/1657/1996-22 dňa 11. 7. 1997“.

28

Dňa 4. októbra 2007 odporca oznámil krajskému súdu, že oprávnený preberať poštu do vlastných rúk „bol jedine štatutár obce-starosta obce“ pričom „platobný rozkaz č. k. 18 Rob/1357/1996-22 dňa 11. 7. 1997 jednoznačne neprevzal vtedajší starosta obce“. Dňa 11. októbra 2007 krajský súd uznesením č. k. 18 Rob 1357/96-52 zrušil svoj platobný rozkaz č. k. 18 Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997.

Dňa   26.   novembra   2007   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   krajského   súdu   č.   k. 18 Rob 1357/96-52 odvolanie.

Dňa 28. novembra 2007 krajský súd odvolanie sťažovateľa zaslal odporcovi s tým, aby sa k tomuto vyjadril.

Dňa   14.   decembra   2007   odporca   doručil   krajskému   súdu   svoje   vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa   27.   decembra   2007   bol   spis   predložený   najvyššiemu   súdu,   aby   rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa   16.   januára   2008   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   6   Obo   262/2007   zrušil napadnuté   uznesenie   č.   k.   18   Rob   1357/96-52,   pretože „nemožno   dospieť   k záveru,   že platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk v zmysle § 173 OSP“.

Dňa 14. februára 2008 odporca podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 262/2007.

Dňa 26. februára 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k dovolaniu odporcu.

Dňa   6.   marca   2008   bolo   krajskému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k dovolaniu odporcu.

Dňa 17. marca 2008 bol najvyššiemu súdu doručený spis, aby rozhodol o dovolaní odporcu.

Dňa   6.   júna   2008   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   1   Obdo   V 21/2008-80   zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 7. júla 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 4. augusta 2008 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o zapožičanie predmetného spisu.

Dňa 14. októbra 2008 bol do zápisnice vypočutý svedok Ing. J. O. a svedkyňa M. S.

29

Dňa 20. októbra 2008 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu krajského súdu č. k. 18 Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997.

Dňa   23.   októbra   2008   bola   vec   zaevidovaná   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn. 4 Cb 1/2008.

Dňa 24. októbra 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k podanému odporu.

Dňa   4.   novembra   2008   zákonný   sudca   JUDr.   V.   H.   oznámil   predsedovi   súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z rozhodovania v danej veci. Sťažovateľ totiž podal proti nemu žalobu o náhradu škody.   Vec bola na pokyn predsedu   krajského súdu   náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. J. K.

Dňa 10. novembra 2008 sa sťažovateľ písomne vyjadril k podanému odporu. Navrhol aj vylúčenie sudcu JUDr. V. H. z konania a namietol aj nepríslušnosť krajského súdu.Dňa 10. novembra 2008 zákonná sudkyňa JUDr. J. K. oznámila predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z rozhodovania v danej veci. Sťažovateľ totiž podal proti nej žalobu o náhradu škody.

Dňa   11.   novembra   2008   sťažovateľ   doručil   krajskému   súdu   rozsiahle   doplnenie svojich podaní.

Dňa 12.   novembra 2008 bola vec na pokyn predsedu   krajského   súdu   náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. K. P.

Dňa 8. decembra 2008 sa odporca vyjadril k veci a zaslal súdu písomnosti.Dňa 12.   decembra   2008   Okresné   riaditeľstvo   PZ   Vranov   nad Topľou   (ďalej   len „okresné riaditeľstvo“) požiadalo krajský súd „o podanie správy zaslanie rozhodnutí“.Dňa 30.   decembra 2008 krajský   súd reagoval na uvedenú   požiadavku okresného riaditeľstva.

Dňa 21. januára 2009 súdny exekútor JUDr. Š. Š. požiadal krajský súd o súčinnosť.Dňa 22. januára 2009 sťažovateľ podal vo veci písomné vyjadrenie. V rovnaký deň bolo postúpené z najvyššieho súdu na krajský súd podanie sťažovateľa z 18. augusta 2003, v ktorom analyzuje danú vec.

Dňa 3. februára 2009 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. Z. K.Dňa 13. februára 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Bratislava I, že „náš súd vo veci koná, preto nie je možné Vám celý spis zapožičať“. V rovnaký deň sa krajský

30

súd dopytoval na okresnom riaditeľstve, že v akom štádiu sa nachádza konanie vedené proti sťažovateľovi a Ing. J. O.

Dňa 3. marca 2009 okresné riaditeľstvo reagovalo na uvedený dotaz krajského súdu, pričom oznámilo, že okresná prokuratúra 18. marca 2008 zrušila vznesené obvinenie proti sťažovateľovi a Ing. J. O., preto sa ďalej konanie vedie „iba vo veci“.

Dňa 27. marca 2009 krajský súd uznesením č. k. 4 Cb 1/2008-168 „návrh odporcu zo dňa   16.   2.   2007   na   zrušenie   platobného   rozkazu   č.   k.   18   Rob1357/1996-22   zo   dňa 1. 7. 1997“ zamietol.

Dňa 27. marca 2009 krajský súd požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o zaslanie právoplatného rozhodnutia sp. zn. 1 T 197/2004. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2009.

Dňa   8.   apríla   2009   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   doručil   krajskému   súdu právoplatný rozsudok sp. zn. 1 T 197/2004.

Dňa 1. júna 2009 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval, v akom štádiu sa nachádza napadnuté konanie krajského súdu.

Dňa 5. júna 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu   Vranov nad Topľou, že rozhodnutie č. k. 18 Rob 1357/96-52 dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Dňa   12.   júna   2009   odporca   doručil   krajskému   súdu   súvisiace   rozhodnutie najvyššieho súdu.

Dňa   30.   septembra   2009   krajský   súd   uznesením   č.   k.   4   Cb   1/2008-193   prerušil konanie do rozhodnutia najvyššieho súdu „o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 40/2009“.

Dňa 20. októbra 2009 sťažovateľ písomne namietal prerušenie napadnutého konania.Dňa   6.   novembra   2009   bol   spis   predložený   najvyššiemu   súdu,   aby   rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu o prerušení konania.

Dňa 9. decembra 2009 najvyšší súd uznesením č. k. 2 Obo 110/2009-199 zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 4 Cb 1/2008-193 o prerušení napadnutého konania.Dňa 28. decembra 2009 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 3. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. marec 2010.Dňa   23.   februára   2010   a   25.   februára   2010   sťažovateľ   písomne   doplnil   svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo veci.

31

Dňa 2. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s tým,   že   sťažovateľ   v určenej   lehote   doplní   svoje   námietky   zaujatosti,   ktoré vzniesol proti zákonnej sudkyni.

Dňa   4.   marca   2010   a   8.   marca   2010   sťažovateľ   doplnil   svoje   dôvody   námietok zaujatosti voči sudkyni JUDr. Z. K.

Dňa   12.   marca   2010   sťažovateľ   navrhol   prerušenie   konania   vzhľadom   na   to,   že vo veci   podal   ústavnú   sťažnosť   (ktorou   napadol   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 2 Obo 40/2009   z 27.   mája   2009   a sp.   zn.   1   Obdo   V 36/2009   zo   17.   decembra   2009). Sťažovateľ   sa   v rovnaký   deň   obrátil   sťažnosťou   aj   na   predsedu   krajského   súdu,   ktorý postúpil jeho podanie na ďalší procesný postup súvisiaci s námietkou zaujatosti.

Dňa 12. marca 2010 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti.Dňa 24. marca 2010 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o námietke zaujatosti.

Dňa   7.   apríla   2010   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   1   Ndob   14/2010   konanie o vylúčenie sudkyne JUDr. Z. K. z prerokúvania a rozhodovania veci krajského súdu sp. zn. 4 Cb 1/2008 zastavil.

Dňa 14. apríla 2010 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 4. mája 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou (v súvislosti s vecou sp. zn. 3 Er 3159/97) požiadal krajský súd o informáciu o stave konania.

Dňa 5. mája 2010 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že proti platobnému rozkazu č. k. 18 Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997 bol podaný odpor, o ktorom ešte nie je rozhodnuté.

Dňa 2. júna 2010 odporca požiadal krajský súd o prehodnotenie svojho oznámenia z 5. mája 2010.

Dňa 7. júna 2010 krajský súd na základe podnetu odporcu doplnil svoje oznámenie z 5. mája 2010; túto skutočnosť dal na vedomie aj odporcovi.

Dňa 5. augusta 2010 sťažovateľ doručil krajskému súdu rozsiahle vyjadrenie vo veci. Dňa 10. augusta 2010 krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie dôkazu o tom, že podal ústavnú sťažnosť, aby mohol posúdiť návrh sťažovateľa na prerušenie konania.Dňa   13.   augusta   2010   sa   sudkyňa   vyjadrila   k sťažnosti   sťažovateľa   na   zbytočné prieťahy v konaní z 31. júla 2010.

32

Dňa 19. augusta 2010 sťažovateľ doručil krajskému súdu vyjadrenie vo veci.Dňa 9. septembra 2010 sťažovateľ vo svojom vyjadrení oznámil krajskému súdu, že na prerušení konania netrvá.

Dňa 17. septembra 2010 sudkyňa JUDr. Z. K. oznámila predsedovi krajského súdu skutočnosti na vylúčenie z prerokúvanej veci.

Dňa 21. septembra 2010 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. J. V.

Dňa 5. novembra 2010 sťažovateľ vo svojom podaní navrhol krajskému súdu, aby „o odporech   odpůrce   z 1.   3.   07   a z 20.   10.   08   projednal   okr.   soud   Vranov   jako   soud exekuční v rámci řízení Er 3159/1997“.

Dňa 23. decembra 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou (v súvislosti s vecou sp. zn. 3 Er 3159/97) požiadal krajský súd o informáciu o stave konania.

Dňa   10.   januára   2011   bolo   vo   veci   nariadené   pojednávanie   na   25.   január 2011. V rovnaký deň krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že vo veci je nariadené pojednávanie.

Dňa 19. januára 2011 sťažovateľ zo zdravotných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.

Dňa 25.   januára 2011 sa   uskutočnilo vo   veci   pojednávanie, ktoré   bolo   odročené na 22. február 2011.

Dňa 11. februára 2011, 15. februára 2011 a 18. februára 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu – námitka soudní nepravomoci“.

Dňa 16. februára 2011 boli účastníci konania upovedomení o odročení nariadeného pojednávania „z dôvodu PN sudcu“.

Dňa 13. apríla 2011 krajský súd žiadal o pripojenie súvisiacich rozhodnutí. Dňa 11. mája 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. jún 2011.Dňa 21. júna 2011 bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely pripojenia spisu sp. zn. 9 Cb 1832/1996 z Okresného súdu Vranov nad Topľou.

Dňa 7. júla 2011 sťažovateľ podal námietku zaujatosti zákonného sudcu JUDr. J. V.Dňa 13. júla 2011 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 mu nemôže zapožičať, pretože je vo veci podaná námietka zaujatosti.

33

Dňa   8.   septembra   2011   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   požiadal   krajský   súd o zapožičanie spisu sp. zn. 4 Cb 1/2008.

Dňa   22.   septembra   2011   sťažovateľ   podal   predsedovi   krajského   súdu   sťažnosť a „otevřený dopis dr. V. a Mgr. K.“.

Dňa 12. októbra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu – námitka soudní nepravomoci“.

Dňa 2. novembra 2011 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že v súčasnosti nie je možné zapožičať spis sp. zn. 4 Cb 1/2008, lebo „konanie nie je skončené a žalobca podáva sťažnosti, ktoré treba vybavovať“. Krajský súd súčasne urgoval uvedený okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn. 9 Cb 1832/1996.

Dňa 2. novembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. december 2011.Dňa 21. novembra 2011 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil krajskému súdu, že spis sp. zn. 9 Cb 1832/1996 nie je možné zapožičať, pretože „nie je nášho súdu“.Dňa 1. decembra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu – námitka soudní nepravomoci“, ku ktorému bola   pripojená   aj „žaloba   na   omluvu   ze   dne   25.   11.   2011“,   ktorá   smeruje   aj   proti JUDr. J. V., JUDr. V. H. a Mgr. Z. K.

Dňa   6.   decembra   2011   bol   zrušený   termín   pojednávania   nariadeného   na 13. decembra 2011 „z dôvodu námietky zaujatosti sudcu podanej žalobcom“.

Dňa   13.   decembra   2011   sudca   JUDr.   J.   V.   oznámil   predsedovi   krajského   súdu skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vylúčenie sudcu.

Dňa 21. decembra   2011 bola vec náhodným výberom   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie   JUDr.   J.   S.   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   požiadal   krajský   súd   aj o zapožičanie spisu sp. zn. 4 Cb 1/2008.

Dňa 17.   februára 2012   bol   spis krajského súdu   sp.   zn. 4 Cb   1/2008   zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

Dňa 23. februára 2012 sťažovateľ podal krajskému súdu aj „návrh na zastavení zřízení“.

Dňa 16. apríla 2012 sťažovateľ zaslal „predsedovi senátu“ svoje písomné stanovisko vo veci a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1 T 197/2004.

34

Dňa 18. mája 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil krajskému súdu spis sp. zn. 4 Cb 1/2008.

Dňa 28. mája 2012 sťažovateľ adresoval písomné dopyty na zákonného sudcu.Dňa   29.   mája   2012   sťažovateľ   podal   predsedovi   krajského   súdu   sťažnosť   na zbytočné prieťahy v konaní.

Dňa 18. júna 2012, 21. júna 2012 a 26. júna 2012 sťažovateľ podal na krajskom súde vyjadrenie a podanie označené ako „dotazy a návrh na zastavení zřízení pro nedostatek soudní pravomoci“.

Dňa 26. júna 2012 sťažovateľ oznámil krajskému súdu, že „v době od 4. 7. 2012 do 30. 7. 2012 se mohu účastnit jednání u KS Košice mimo 25. 7. a 27. 7. 2012“.

Dňa   3.   júla   2012   krajský   súd   požiadal   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou o zapožičanie spisu sp. zn. 1 T 197/2004 a zároveň o vrátenie spisu sp. zn. 9 Cb 1832/1996. V rovnaký   deň   krajský   súd   oznámil   účastníkom   konania,   že „vo   veci   vzhľadom   na protichodné stanoviská účastníkov sporu, bude vytýčený termín pojednávania po 1. 9. 2012, keďže súd zabezpečuje listinné dôkazy“.

Dňa   9.   júla   2012   sťažovateľ   vo   svojom   podaní   krajskému   súdu   naliehal,   aby „jednání bylo ihned nařízeno“.

Dňa 16. júla 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil krajskému súdu, že spis sp. zn. 9 Cb 1832/1996 nemôže byť vrátený, lebo so súvisiacim spisom bol zapožičaný Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa   24.   júla   2012   sťažovateľ   zaslal   krajskému   súdu   rozsudok   Okresného   súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1 T 197/2004.

Dňa   27.   augusta   2012   sťažovateľ   požiadal   krajský   súd   o oznámenie   termínu pojednávania.

Dňa 30.   augusta   2012   Okresný   súd   Vranov   nad Topľou   požiadal   krajský   súd   aj o zaslanie spisu sp. zn. 4 Cb 1/2008.

Dňa 4. septembra 2012 krajský súd zapožičal Okresnému súdu Vranov nad Topľou svoj spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 „s tým, aby ste ho vrátili do 1. 12. 2012“.

Dňa 24. septembra 2012 bol doručený krajskému súdu „procesný návrh na odmítnutí odporu“.

35

Dňa 28. septembra 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil krajskému súdu spis sp. zn. 4 Cb 1/2008.

Dňa 30. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Oprava vadného procesního postupu soudu – Žádost o nařízení jednání a výslech svedků“.

Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Ďalší procesný návrh na odmítnutí odporu“.

Dňa 5. novembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „návrh na zastavení zŕízení“. V rovnaký deň podal sťažovateľ predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa   6.   novembra   2012   bola   vec   náhodným   výberom   pridelená   na   prerokovanie a rozhodnutie Mgr. J. F.

Dňa 20. novembra 2012 sudkyňa Mgr. J. F. oznámila predsedovi krajského súdu, že sťažovateľ aj na ňu podal žalobu o ochranu osobnosti, preto žiadala, aby bola v danej veci vylúčená z jej prerokovania a rozhodovania.

Dňa 6. decembra 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou zapožičal krajskému súdu spis sp. zn. 1 T 197/2004.

Dňa 11. decembra 2012 a 13. decembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Důkaz spisem 1T 197/04, návrh na zastavení zŕízení“

Dňa 17. decembra   2012 bola vec náhodným výberom   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. J. S.

Dňa 16. januára 2013 sťažovateľ nahliadol do spisu.Dňa 16. januára 2013 sťažovateľ namietol zaujatosť sudkyne JUDr. S. M. a navrhol, „aby   JUDr.   S.   M.   byla   z věci   3Cb   4/2008   i 4Cb 1/2008   vyloučena   a věc   byla   pŕedána z důvodu vhodnosti k vyŕízení ke Krajskýmu soudu Žilina“.

Dňa   28.   januára   2013   sa   sudkyňa   JUDr.   S.   M.   vyjadrila „k   vznesenej   námietke zaujatosti vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008“. V rovnaký deň krajský súd vrátil Okresnému súdu Vranov nad Topľou spis sp. zn. 1 T 197/2004.

Dňa 1. februára 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „4Cb 1/2008 urg. rozhodnutí o proces. návrzích“.

36

Dňa   5.   februára   2013   bol   spis   predložený   najvyššiemu   súdu,   aby   rozhodol o námietkach zaujatosti sťažovateľa.

Dňa 11. februára 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Ndob 2/2013 rozhodol, že sudkyňa JUDr. S. M. je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn. 3 Cb 4/2008.

Dňa   28.   februára   2013   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Ndob   3/2013   návrhu sťažovateľa na prikázanie veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn. 3 Cb 4/2008 nevyhovel.

Dňa 12. marca 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 vrátený krajskému súdu.Dňa 13. marca 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 opäť vrátený najvyššiemu súdu, „pretože pri vyhotovovania uznesenia č. k. 4 Ndob 2/2013 a 4 Ndob 3/2013 došlo k zrejmej nesprávnosti“.

Dňa   25.   marca   2013   bol   krajskému   súdu   vrátený   spis   s opraveným   výrokom uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Ndob 2/2013.

Dňa   14.   mája 2013   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   uhradil   súdny   poplatok „za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti“.

Dňa 14. mája 2013 sudcovia krajského súdu JUDr. G. V., Mgr. M. H., JUDr. R. R. a JUDr. D. B. doručili predsedovi krajského súdu svoje „oznámenie o zaujatosti“ v danej veci.Dňa   6.   júna   2013   bol   spis   sp.   zn.   4   Cb   1/2008   predložený   najvyššiemu   súdu „na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované pod sp. zn. 3 Ndob 21/2013.

Dňa   26.   júna   2013   bol   spis   sp.   zn.   4   Cb   1/2008   vrátený   krajskému   súdu   bez rozhodnutia, pretože „nebol dodržaný správny postup pri predkladaní veci nadriadenému súdu vyplývajúci z ust. § 15 ods. 1 a 2 O. s. p.“.

Dňa   26.   júna   2013   bola   vec   náhodným   výberom   pridelená   na   prerokovanie a rozhodnutie JUDr. G. V.

Dňa   19.   júla   2013   bol   spis   sp.   zn.   4   Cb   1/2008   predložený   najvyššiemu   súdu „na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované pod sp. zn. 3 Ndob 23/2013.

37

Dňa   8.   augusta   2013   bol   spis   sp.   zn.   4   Cb   1/2008   vrátený   krajskému   súdu   bez rozhodnutia,   pretože „opätovne   nebol   dodržaný   správny   postup   pri   predkladaní   veci nadriadenému súdu vyplývajúci z ust. § 15 ods. 1 a 2 O. s. p.“.

Dňa 27.   augusta   2013   sudkyňa   krajského   súdu   JUDr.   G.   V. doručila   predsedovi krajského súdu svoje „oznámenie o zaujatosti“ v danej veci.

Dňa 5. septembra 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 znovu predložený najvyššiemu súdu „na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované pod sp. zn. 3 Ndob 27/2013.

Dňa 13. septembra 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndob 27/2013 rozhodol, že sudcovia   krajského súdu JUDr. G. V., Mgr.   M. H., JUDr. R. R.   a JUDr. D. B. nie sú vylúčení   z prerokovania   a rozhodnutia   veci   vedenej   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn. 4 Cb 1/2008.

Dňa 25. septembra 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 vrátený krajskému súdu.

C. Vec   vedená   na   Krajskom   súde   v Košiciach   v súčasnosti   pod   sp.   zn. 3 Cb 4/2008 (predtým pod sp. zn. 17 Rob 1361/96).

Dňa 27. novembra 1996 navrhovateľ Ing. L. M., Česká republika, podal na krajskom súde   proti   obci   H.   (ďalej   aj   „odporca“)   návrh   na   začatie   konania   o zaplatenie   sumy 99 997 Sk   s prísl.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   17   Rob   1361/96.   V ďalšom   bude navrhovateľ   označovaný   ako   „sťažovateľ“   napriek   tomu,   že   označenie   navrhovateľa v uvedenom žalobnom návrhu nie je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej sťažnosti zo 7. mája 2012.

Dňa   4.   februára   1997   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa   na zaplatenie   súdnych poplatkov za podaný návrh.

Dňa 20. februára 1997 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.Dňa   7.   marca   1997   a   19.   júna   1997   sťažovateľ   požiadal   krajský   súd   o vydanie platobného rozkazu.

Dňa 27. júna 1997 krajský súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 17 Rob 1361/96-24, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. augusta 1997.

Dňa 17. júna 1999 obec H. podala na krajskom súde návrh na obnovu konania sp. zn. 17 Rob 1361/96.

38

Dňa 21. júna 1999 si predmetný spis vyžiadal Okresný súd Vranov nad Topľou k spisu sp. zn. 3 Er 3196/97.

Dňa 23. júna 1999 bol predmetný spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

Dňa 28. septembra 1999 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil predmetný spis krajskému súdu.

Dňa   4.   októbra   1999   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   predložil   výpis zo živnostenského registra.

Dňa   26.   októbra   1999   sťažovateľ   predložil   krajskému   súdu   kópiu   svojho živnostenského listu.

Dňa 8. novembra 1999 bola v spise zaznamenaná úprava „Spis predložiť JUDr. S. Čl. 28 – návrh na obnovu konania“.  

Dňa 13. januára 2000 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval na krajskom súde, či bol v danej veci podaný návrh na obnovu konania.

Dňa 21. júla 2003 odporca požiadal krajský súd o vyhotovenie kópií zo súdneho spisu.Dňa 31. júla 2003 bolo v spise zaznamenané, že sa do kancelárie obchodného úseku krajského súdu dostavil zástupca odporcu „za účelom prevzatia kópie návrhu, platobného rozkazu 17 Rob 1361/96-24 zo dňa 27. 6. 1997 so súhlasom sudkyne JUDr. L.M.“.   Dňa 5. septembra 2003 bol predmetný spis sp. zn. 17 Rob 1361/96 pripojený k spisu krajského súdu sp. zn. 9 Cb 673/99.

Dňa 18. marca 2005 krajský súd uznesením č. k. 9 Cb 673/99-88 povolil obnovu konania vo veciach sp. zn. 18 Rob 1357/96, sp. zn. 17 Rob 1361/96 a sp. zn. 9 Cb 1832/96. Sťažovateľ   podal   proti   tomuto   rozhodnutiu   odvolanie,   preto   bol   spis   predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o tomto opravnom prostriedku.

Dňa 29. novembra 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 223/2005 napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. 9 Cb 673/99-88 z 18. marca 2005 zmenil tak, že návrh na obnovu konania zamietol.  

Dňa 16. februára 2007 odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. 17 Rob   1361/96-24   vydaného   27.   júna   1997   z dôvodu,   že   mu   toto   rozhodnutie   nebolo doručené do vlastných rúk.

39

Dňa 19. februára 2007 bol v spise uskutočnený záznam, podľa ktorého „spis sp. zn. 17 Rob/1361/1996 bol dňa 5. 9. 2001 zapožičaný tunajšiemu súdu k sp. zn. 9Cb/673/1999. Tento bol vrátený dňa 19. 2. 2007“.

Dňa 26. februára 2007 predseda senátu JUDr. V. H. vydal opravné uznesenie č. k. 17 Rob 1361/96-41 k platobnému rozkazu vydanému 27. júna 1997.

Dňa   1.   marca   2007   odporca   podal   odpor   proti   opravnému   uzneseniu   č.   k. 17 Rob 1361/96-41.

Dňa   15.   marca   2007   sťažovateľ   podal   proti   opravnému   uzneseniu   č.   k. 17 Rob 1361/96-41 „odvolání“.

Dňa 22. marca 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku.

Dňa 5. apríla 2007 súdny exekútor Mgr. Ing. Š. V. zaslal krajskému súdu „žiadosť o poskytnutie súčinnosti“.

Dňa 10. apríla 2007 krajský súd oznámil súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Š. V., že „požadovanú   informáciu   Vám   nemôžeme   poskytnúť,   pretože   spis   sa   nachádza   na Najvyššom súde SR“.

Dňa   25.   apríla   2007   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Obo   68/2007   opravné uznesenie krajského súdu č. k. 17 Rob 1361/96-41 zrušil.

Dňa 30. mája 2007 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 12. júna 2007 odporca podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 68/2007.

Dňa 21. júna 2007 bol najvyššiemu súdu doručený spis, aby rozhodol o dovolaní odporcu.

Dňa 29. mája 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obdo V 50/2007 dovolanie odporcu odmietol.

Dňa 7. júla 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 1. augusta 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „další vyjádření navrhovatele“.

Dňa 8. augusta 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „3. vyjádření navrhovatele“, ako aj „4. vyjádření navrhovatele“. V rovnaký deň podal sťažovateľ sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

40

Dňa 11. augusta 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či vo svojom ostatnom podaní vznáša „námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. V. H.“.

Dňa 19. augusta 2008 sťažovateľ oznámil krajskému súdu, že jeho uvedené podanie „je námitkou podjatosti soudce JUDr. V. H.“.

Dňa   2.   septembra   2008   bol   spis   predložený   najvyššiemu   súdu,   aby   rozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa.

Dňa 9. septembra 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Ndob 18/2008 rozhodol, že sudca JUDr. V. H. nie je vylúčený z prerokovania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 17 Rob 1361/96.

Dňa 3. októbra 2008 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval na krajskom súde, v akom štádiu sa nachádza napadnuté konanie krajského súdu. V rovnaký deň krajský súd odpovedal, že „vo veci návrhu na zrušenie platobného rozkazu 17 Rob/1361/1966 bude po doplnení dokazovania rozhodnuté do 20. 10. 2008“.

Dňa 14. októbra 2008 sa „do zápisnice“ uskutočnil výsluch Ing. J. O. a M. S.Dňa 20. októbra 2008 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu krajského súdu č. k. 17 Rob 1361/96-24 z 27. júna 1997.

Dňa   30.   októbra   2008   Okresný   súd   Bratislava   I   požiadal   krajský   súd   o zaslanie rozhodnutia   č.   k.   17   Rob   1361/96-24   z   27.   júna   1997.   V rovnaký   deň   krajský   súd   na uvedený dopyt odpovedal, že „vo veci neexistuje rozhodnutie, pretože proti platobnému rozkazu bol podaný odpor“.

Dňa   3.   novembra   2008   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   požiadal   krajský   súd, „o poskytnutie   informácie   v akom   stave   je   konanie   o návrhu   na   zrušenie   platobného rozkazu 17 Rob/1361/1996. V prípade ak v rámci konania bolo vydané rozhodnutie žiadame o jeho zaslanie“.

Dňa 10. novembra 2008 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že „vec sp. zn. 17 Rob/1361/1996 nie je právoplatne skončená, pretože proti platobnému rozkazu bol podaný odpor“.

Dňa 10. novembra 2008 bola vec preradená do registra Cb a náhodným výberom bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. J. F.

Dňa 10. novembra 2008 sťažovateľ nahliadol do spisu.

41

Dňa 10. novembra 2008 sťažovateľ navrhol vylúčenie sudcu JUDr. V. H. z konania a namietol aj nepríslušnosť krajského súdu v danej veci.

Dňa 12. novembra 2008 krajský súd vyzval Poštu H., aby „zaslali plnú moc, platnú v čase   doručovania   uvedenej zásielky,   ktorá   upravovala   doručenie zásielok,   na základe ktorej bola zásielka dňa 14. 7. 1997 doručená Obci H.“. V rovnaký deň krajský súd vyzval odporcu, aby predložil relevantný štatút obce na preberanie zásielok.

Dňa   14.   novembra   2008   sťažovateľ   doručil   krajskému   súdu   rozsiahle   doplnenie svojich podaní.

Dňa 24. novembra 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou opätovne požiadal krajský súd „o oznámenie, či exekučný titul 17 Rob 1361/96 z 27. 6. 1997, ktorý je titulom v tomto konaní (3 Er 3196/97, pozn.) o vykonanie exekúcie bol zrušený“.

Dňa 24. novembra 2008 odporca zaslal krajskému súdu „ŠTATÚT OBCE H.“.Dňa 25. novembra 2008 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou aj to, že „v súčasnosti sa robí dokazovanie na zistenie, či platobný rozkaz bol dňa 14. 7. 1997 platne prevzatý“ odporcom.

Dňa 26. novembra 2008 krajský súd vyzval odporcu, aby predložil „Organizačný poriadok Obecného úradu v H., platný v čase doručenia platobného rozkazu“.

Dňa 1. decembra 2008 pošta oznámila krajskému súdu, že jeho žiadosti nemožno vyhovieť, pretože zo žiadaného obdobia sú doklady už skartované.

Dňa 8. decembra 2008 odporca reagoval na výzvu krajského súdu.Dňa   12.   decembra   2008   okresné   riaditeľstvo   požiadalo   krajský   súd „o   podanie správy a zaslanie rozhodnutí“.

Dňa 19. decembra 2008 krajský súd reagoval na žiadosť okresného riaditeľstva.Dňa 2. januára 2009 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil, či svedkyňa „M. S. aj v r. 1997 vykonávala iba upratovacie práce na polovičný úväzok, prípadne či a od kedy a aké práce vykonávala na celý úväzok“.

Dňa 16. januára 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal o informácie, najmä „či došlo nejakým spôsobom k anulovaniu právoplatnosti vydaného platobného rozkazu zo dňa 27. 6. 1997 a akým spôsobom“.

Dňa 22. januára 2009 sťažovateľ podal vo veci rozsiahle písomné vyjadrenie.

42

Dňa 23. januára 2009 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil „deň, od ktorého bol vo funkcii starosta obce H. Mgr. M. F.“. Odporca v rovnaký deň reagoval na uvedenú výzvu.Dňa 2. februára 2009 krajský súd uznesením č. k. 3 Cb 4/2008-169 návrh na zrušenie platobného rozkazu zamietol a odmietol odpory z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 proti platobnému rozkazu vydanému krajským súdom 27. júna 1997 pod č. k. 17 Rob 1361/96-24. Dňa 11. februára 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou urgoval podanie informácie najmä   o tom, „či   došlo   nejakým   spôsobom   k anulovaniu   právoplatnosti   vydaného platobného rozkazu zo dňa 27. 6. 1997 a akým spôsobom“.

Dňa 12. februára 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že v danej veci boli odpory z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 proti platobnému rozkazu vydanému krajským súdom 27. júna 1997 č. k. 17 Rob 1361/96-24 zatiaľ neprávoplatne odmietnuté.

Dňa 16. februára 2009 bol krajskému súdu doručený (opakovane) odpor odporcu proti platobnému rozkazu krajského súdu č. k. 17 Rob 1361/96-24 z 27. júna 1997.Dňa 23. februára 2009 odporca podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 Cb 4/2008-169 z 2. februára 2009.

Dňa 2. marca 2009 krajský súd uvedené opravné prostriedky (odpor a odvolanie) odporcu zaslal na vyjadrenie sťažovateľovi.

Dňa   27.   marca   2009   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   požiadal   krajský   súd o oznámenie, či je jeho uznesenie č. k. 3 Cb 4/2008-169 z 2. februára 2009 právoplatné. V rovnaký deň bolo uvedenému okresnému súdu oznámené, že proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie.

Dňa 2. apríla 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa   27.   mája   2009   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   2   Obo   40/2009   uznesenie krajského súdu č. k. 3 Cb 4/2008-169 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 5. júna 2009 bol spis vrátený krajskému súdu.

43

Dňa 8. júna 2009 krajský súd „pre informáciu“ zaslal Okresnému súdu Vranov nad Topľou   a   okresnému   riaditeľstvu   uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Obo   40/2009 z 27. mája 2009.

Dňa 8. júna 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. jún 2009.Dňa   18.   júna   2009   bolo   krajskému   súdu   doručené   ospravedlnenie sťažovateľa z neúčasti   na   nariadenom   pojednávaní   zo   zdravotných   dôvodov   a jeho   dovolanie   proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009.

Dňa   19.   júna   2009   bolo   odporcovi   telefonicky   oznámené,   že   sa   pojednávanie neuskutoční.

Dňa 22. júna 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito.Dňa 23. júna 2009 bolo odporcovi zaslané dovolanie sťažovateľa na vyjadrenie.Dňa   29.   júna   2009   krajský   súd   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   plnej   moci k svojmu dovolaniu, pretože dovolateľ musí byť zastúpený advokátom.

Dňa 2. júla 2009 krajský súd uznesením č. k. 3 Cb 4/2008-217 prerušil konanie do právoplatného   rozhodnutia   o dovolaní   sťažovateľa.   Toto   rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2009.

Dňa 6. júla 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd o zaslanie uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009.

Dňa 7. júla 2009 krajský súd vyhovel uvedenej žiadosti Okresného súdu Vranov nad Topľou.

Dňa 8. júla 2009 sa odporca vyjadril k dovolaniu sťažovateľa.Dňa   13.   júla   2009   sťažovateľ   doručil   krajskému   súdu   plnú   moc   pre   advokátku v dovolacom konaní.

Dňa 27. júla 2009 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom dovolaní sťažovateľa.

Dňa 17. decembra 2009 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 dovolanie sťažovateľa zamietol.

Dňa   20.   januára   2010   bol   spis   vrátený   krajskému   súdu.   V rovnaký   deň   bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 zaslané účastníkom konania a taktiež Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

44

Dňa   2.   februára   2010   bolo   z najvyššieho   súdu   odstúpené   podanie   sťažovateľa z 28. januára 2010.

Dňa 23. februára 2010 sťažovateľ písomne doplnil svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo veci.

Dňa 1. marca 2010 bolo Okresnému súdu Vranov nad Topľou zaslané uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 36/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2010.Dňa 4. marca 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. marec 2010. Krajský súd vyzval odporcu, aby predložil vo veci ďalšie dôkazy.

Dňa 12. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa z 3. marca 2010, zo 4. marca 2010 a z 9. marca 2010.

Dňa   12.   marca   2010   sťažovateľ   navrhol   prerušenie   konania   vzhľadom   na   to,   že vo veci   podal   ústavnú   sťažnosť   (ktorou   napadol   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 zo 17. decembra 2009). Dňa 15.   marca   2010   boli krajskému   súdu   z Okresného súdu   Košice   I   odstúpené podania ako im nepatriace.

Dňa 16. marca 2010 bolo pojednávanie nariadené na 22. marec 2010 odročené na neurčito.

Dňa   16.   marca   2010   sťažovateľ   doručil   „znovu   zaslal“   krajskému   súdu   ústavnú sťažnosť, ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 zo 17. decembra 2009.

Dňa 17. marca 2010 boli do predmetného spisu krajského súdu odstúpené podania z iných spisov ako tam nepatriace.

Dňa 18. marca 2010 odporca reagoval na výzvu krajského súdu zo 4. marca 2010.Dňa 19. marca 2010 Krajský súd v Prešove zaslal krajskému súdu žiadanú fotokópiu návrhu a platobného rozkazu vo veci sp. zn. 9 Cb 1832/96.

Dňa 5. augusta 2010 sa sťažovateľ obrátil na krajský súd svojimi podaniami, ktoré boli   v rovnaký   deň   zaslané   odporcovi.   Krajský   súd   tiež   dožiadal   ústavný   súd,   či   boli rozhodnuté súvisiace ústavné sťažnosti sťažovateľa. Sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

45

Dňa   11.   augusta   2010   bolo   z ústavného   súdu   doručené   uznesenie   sp.   zn. III. ÚS 192/2010, ktorým bola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá.

Dňa   11.   augusta   2010   sa   krajský   súd   dopytoval   na   ústavnom   súde,   ako   bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009.

Dňa 12. augusta 2010 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k sťažnosti na prieťahy v konaní.Dňa 2. septembra 2010 ústavný súd oznámil krajskému súdu, že ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009, bola uznesením sp. zn. I. ÚS 177/2010 odmietnutá.

Dňa 9. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. október 2010. Odporca bol vyzvaný na predloženie dôkazov.

Dňa   14.   septembra   2010   boli   do   predmetného   spisu   krajskému   súdu   odstúpené podania z iných spisov ako tam nepatriace.

Dňa   16.   septembra   2010   bolo   krajskému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa z 10. septembra 2010.

Dňa 23. septembra 2010 odporca reagoval na výzvu krajského súdu z 9. septembra 2010.Dňa   24.   septembra   2010   boli   do   predmetného   spisu   krajského   súdu   odstúpené podania z iných spisov ako tam nepatriace. Z podania sťažovateľa z 21. septembra 2010 tiež vyplynulo, že „vyslovuji námitku podjatosti soudkyně Mgr. J. F.“.

Dňa 4. októbra 2010 bolo pojednávanie nariadené na 11. október 2010 odročené na neurčito.

Dňa   18.   októbra   2010   bol   spis   predložený   najvyššiemu   súdu,   aby   rozhodol o uvedenej námietke zaujatosti, ktorú podal sťažovateľ.

Dňa 29. októbra 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Ndob 62/2010 rozhodol, že zákonná   sudkyňa   Mgr.   J.   F.   je   vylúčená   z prerokúvania   a rozhodovania   veci   sp. zn. 3 Cb 4/2008. Konanie na prikázanie veci inému súdu bolo zastavené.

Dňa 8. novembra 2010 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 5. novembra 2010 sťažovateľ vo svojom podaní navrhol krajskému súdu, aby „o odporech   odpůrce   z 1.   3.   07   a z 20.   10.   08   projednal   okr.   soud   Vranov   jako   soud exekuční v rámci řízení Er 3159/1997“.

46

Dňa 24. novembra 2010 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. S. M.

Dňa 13. apríla 2011 Okresný súd Košice I si zapožičal predmetný spis. Dňa 14. apríla 2011 krajský súd odpovedal na sťažnosť sťažovateľa.Dňa 29. apríla 2011 bol zapožičaný spis Okresným súdom Košice I vrátený. Dňa 6. mája 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.Dňa 10. mája 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu - námitka soudní nepravomoci“.

Dňa 15. júla 2011 bol spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou s tým, že musí byť obratom vrátený.

Dňa   27.   júla   2011   bol   zapožičaný   spis   z   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou vrátený.

Dňa 21. septembra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.Dňa 12. októbra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu - námitka soudní nepravomoci“.

Dňa   2.   januára   2012   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   požiadal   krajský   súd o zapožičanie   predmetného   spisu.   Krajskému   súdu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa označené ako „vyjádření a žádost“.

Dňa 23. februára 2012 sťažovateľ podal krajskému súdu aj „návrh na zastavení řízení“.

Dňa 19. apríla 2012 bolo založené do spisu podanie sťažovateľa zo 16. apríla 2012. Dňa 26. apríla 2012 bolo do spisu založené podanie sťažovateľa z 20. apríla 2012, ku ktorému   bol   pripojený   rozsudok   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   sp.   zn. 1 T 197/2004.

Dňa 18. júna 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „návrh na zastavení řízení pro nedostatek soudní právomoci“.

Dňa 13. júla 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom trval na zastavení konania pre nedostatok právomoci.

Dňa 27. júla 2012 bolo krajskému súdu   doručené podanie sťažovateľa z 20. júla 2012.Dňa 1. augusta 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.

47

Dňa 7.   augusta   2012   bolo krajskému   súdu   doručené   dožiadanie   Okresného   súdu Bratislava I týkajúce sa jeho veci sp. zn. 15 C 69/2005.

Dňa   31.   augusta   2012   krajský   súd   zaujal   stanovisko   k   veci   Okresného   súdu Bratislava I sp. zn. 15 C 69/2005. Krajský súd vyzval Okresný súd Vranov nad Topľou na okamžité vrátenie spisu sp. zn. 3 Cb 4/2008.

Dňa   20.   septembra   2012   bol   krajskému   súdu   vrátený   zapožičaný   spis   sp.   zn. 3 Cb 4/2008.

Dňa 2. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Procesní návrh na odmietnutie odporu“.

Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Oprava vadného procesního postupu soudu – Žádost o nařízení jednání a výslech svědků“.

Dňa 6. novembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „návrh na zastavení řízení“. Sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 13. novembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. január 2013. Sťažovateľ doručil krajskému súdu podanie.

Dňa 6. decembra 2012 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o zapožičanie predmetného spisu. Z odpovede krajského súdu na uvedený dopyt vyplýva, že tento spis nie je možné zapožičať, pretože je vo veci nariadené pojednávanie.

Dňa 15. januára 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „návrh na rozhodnutí o odporech odpůrce“.

Dňa 16. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Sťažovateľ vo svojom písomnom podaní namietol zaujatosť zákonnej sudkyne.Dňa   28.   januára   2013   sa   zákonná   sudkyňa   JUDr.   S.   M.   vyjadrila   k námietke zaujatosti.

Dňa   28.   januára   2013   Okresný   súd   Bratislava   I   znovu   požiadal   krajský   súd o zapožičanie predmetného spisu.

Dňa   31.   januára   2013   krajský   súd   oznámil   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   že predmetný spis nie je možné zapožičať „z dôvodu jej odoslania na Najvyšší súd SR na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti“.

48

Dňa 5. februára 2013 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o námietke zaujatosti.

Dňa 12. februára 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Ndob 3/2013 rozhodol, že sudkyňa   JUDr.   S.   M.   nie   je   vylúčená   z prerokovania   a rozhodovania   veci   vedenej   na krajskom súde pod sp. zn. 3 Cb 4/2008.

Dňa 4. marca 2013 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 28. marca 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.Dňa   18.   apríla   2013   krajský   súd   uznesením   č.   k.   3   Cb   4/2008-693   a   č.   k. 3 Cb 4/2008-694 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti a za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 18. apríla 2013 sudkyňa JUDr. S. M. doručila predsedovi krajského súdu svoje „oznámenie o zaujatosti“ v danej veci.

Dňa 9. mája 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniam o povinnosti uhradiť súdny poplatok.

Dňa 14. mája 2013 sudcovia krajského súdu JUDr. D. B., JUDr. G. V., JUDr. Z. K., JUDr. R.   R.,   Mgr.   M.   H.,   JUDr.   J. V.,   JUDr.   J.   K. a JUDr.   V.   H.   doručili   predsedovi krajského súdu svoje oznámenia o zaujatosti v danej veci.

Dňa   27.   mája   2013   bol   spis   sp.   zn.   3   Cb   4/2008   predložený   najvyššiemu   súdu „na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“.  

Dňa 3.   júna 2013   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn. 2 Ndob   20/2013 rozhodol,   že sudcovia krajského súdu JUDr. S. M., JUDr. Z. K., JUDr. J. V., JUDr. J. K. a JUDr. V. H., sú   vylúčení   z prerokovania   a rozhodnutia   veci   vedenej   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn. 3 Cb 4/2008 a sudcovia krajského súdu JUDr. D. B., JUDr. G. V., JUDr. R. R. a Mgr. M. H. nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 3 Cb 4/2008. Návrhu sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu nebolo vyhovené.Dňa 12. júna 2013 bol spis sp. zn. 3 Cb 4/2008 vrátený krajskému súdu.

D. Vec vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 15 CoE 3/2012

Dňa   6.   februára   2012   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   PO,   aby   rozhodol o odvolaniach   sťažovateľa   a povinného   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Vranov   nad

49

Topľou č. k. 3 Er 3196/97-799 z 21. decembra 2009 v spojení s opravným uznesením č. k. 3 Er 3196/97-802 z 28. decembra 2009.

Dňa   16.   mája 2012   Krajský   súd   PO   uznesením   sp.   zn. 15   CoE   3/2012   potvrdil „uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o poukázaní nerozvrhnutého výťažku dražby v sume 62.779,84,- Eur povinnému“. Zároveň zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o povinnosti   uhradiť   trovy   súdnej   exekúcie   súdnemu   exekútorovi   JUDr.   Ing.   Š.   V. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

E. Napadnuté uznesenie Krajského súdu PO sp. zn. 15 CoE 3/2012 zo 16. mája 2012

Už z bodu II./D tohto nálezu vyplýva, že 16. mája 2012 Krajský súd v Prešove uznesením   sp.   zn.   15   CoE   3/2012   potvrdil „uznesenie   v spojení   s opravným   uznesením vo výroku o poukázaní nerozvrhnutého výťažku dražby v sume 62.779,84,- Eur povinnému“, a to najmä z týchto dôvodov:

«(...) Krajský súd v Prešove(...) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   znení   neskorších   právnych   predpisov(...), preskúmal   napadnuté   rozhodnutia,   ako   aj   konanie   im   predchádzajúce   v   zmysle   zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) zistil aj po pripojení vyjadrenia súdneho exekútora, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je čiastočne správne a dôvodné je len odvolanie povinného.

Keďže dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu z dôvodu procesnej   vady   (absencia   doručenia   odvolaní   súdnemu   exekútorovi)   odvolací   súd   po vykonanom úkone doručenia a podanom vyjadrení súdneho exekútora opätovne posudzoval odvolacie dôvody uvádzané oprávneným.

(...) pri preskúmavaní rozhodnutia v časti trov exekučného konania odvolací súd nezistil   dôvod   na   odchýlenie   sa   od   názoru   uvedeného   v   pôvodnom   rozhodnutí   č. k. 15CoE 12/2010,   15CoE   13/2010-830   zo   dňa   19.   3.   2010   a   poukazuje   na   to,   že v predmetnom   exekučnom   konaní   súdny   exekútor   JUDr.   Ing.   Š.   V.   vykonal   dražbu nehnuteľností   dňa   4.   3.   2003,   v   dôsledku   ktorej   bola   získaná   suma   62.779084,-Eur. V konečnom   dôsledku   však   exekúcia   nebola   ukončená   uspokojením   oprávneného,   ale

50

zastavením exekučného konania, pričom ešte pred týmto rozhodnutím bol súdny exekútor JUDr.   Ing.   Š.   V.   z   vykonávania   exekúcie   vylúčený.   Naviac   odvolací   súd   dodáva,   že z ustanovenia   §   4   ods.   1   vyhlášky   vyplýva,   že   základom   na   určenie   odmeny   súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie (v prejednávanej veci   išlo   o   takúto   exekúciu)   je   zásadne   výška   vymáhanej   pohľadávky.   To   však   neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 vyhlášky určuje inak. „Inak“ (odlišne než v § 4 ods. 1   vyhlášky)   upravuje   určenie   odmeny   súdneho   exekútora   ustanovenie   §   14   ods.   1 vyhlášky   aj   v prípade,   že   súd   zastaví   exekúciu.   Odmena   súdneho   exekútora   za   výkon exekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky [či už ide o 20 % zo základu na jej určenie,   najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk (§   5 ods.   1 vyhlášky), alebo 50 % z takto vypočítanej odmeny (§ 5 ods. 2 vyhlášky)], ale podľa a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je preto potrebné pri priznávaní odmeny tomuto exekútorovi vychádzať z hodinovej a paušálnej odmeny a nie z odmeny stanovenej percentuálne v zmysle § 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. Súd prvého stupňa preto v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, preto výrok o trovách exekúcie bol zrušený odvolacím súdom s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Úlohou súdu prvého stupňa   bude   posúdiť   účelnosť   hodín   vynaložených   na   exekúciu,   ako   aj   počet   úkonov podliehajúcich paušálnej odmene. Pri rozhodovaní o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie   (§   200   ods.   2   Exekučného   poriadku),   správne   súd   prvého   stupňa   posudzoval zavinenie oprávneného v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku. Pokiaľ bude dôvodné priznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Š. V., tak je potrebné vychádzať predovšetkým z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.»

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

51

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či

a) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 3159/97,

b) postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008, (predtým pod sp. zn. 18 Rob 1357/96),

c) postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 4/2008, (predtým sp. zn. 17 Rob 1361/96),

d) postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012 dochádza   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

e) ako aj posúdenie namietaného porušenia základného práva na vlastníctvo a jeho ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 3/2012 zo 16. mája 2012.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

52

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o ústavných   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (a   rovnako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48   ods.   2   ústavy,   je   pod   konaním,   v ktorom   sa   takáto   vec   prerokováva,   potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu,   ďalej   konanie   v správnom   súdnictve,   ako   aj   konanie   o výkon   rozhodnutia.   Tento právny   názor   ústavného   súdu   vychádza   z toho,   že   ani   ústava   a ani   procesné   predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).

Judikatúra   ústavného   súdu   a ESĽP   sa   ustálila   v tom,   že   otázka,   či   v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

53

a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v daných prípadoch.

A.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 3159/97

Ako   to   už   bolo   uvedené,   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo   (napr.   I. ÚS   22/01,   I.   ÚS   77/02,   I.   ÚS   116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo súdneho spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že napadnuté exekučné konanie bolo   na okresnom   súde 2.   septembra   2011   uznesením   č.   k.   3   Er   3159/97-666 zastavené, pričom okresný súd sa uzniesol aj na tom, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Š. Š. rozhodne samostatným uznesením. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním zo 7. mája 2012, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde,   ktorý   sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Je síce faktom, že proti rozhodnutiu okresného súdu o zastavení konania sťažovateľ v zákonnej   lehote   podal   odvolanie,   avšak   Krajský   súd   PO   uznesením   sp.   zn. 16 CoE 136/2012,   16   CoE   137/2012   o   podanom   odvolaní   sťažovateľa   rozhodol   tak,   že napadnuté uznesenie č. k. 3 Er 3159/97-666 o zastavení exekučného konania potvrdil, teda k obživeniu napadnutého konania okresného súdu dosiaľ nedošlo.

54

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola   odstránená   jeho   právna   neistota,   do   úvahy   pripadalo   v danom   štádiu   konania nevyhovenie ústavnej sťažnosti v tejto časti, ktorou sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3 Er 3159/97, a preto ústavný súd rozhodol v tejto časti sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

B.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom Krajského   súdu v Košiciach v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 4   Cb   1/2008   (predtým pod   sp.   zn. 18 Rob 1357/96)

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka tohto konania nebola závislá od jej právnej alebo skutkovej zložitosti, pričom ani predseda Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť tejto veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov   vykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II./B   tohto   nálezu), k predĺženiu   napadnutého   konania   prispel   aj   samotný   sťažovateľ   najmä   tým,   že   i keď oprávnene, opakovane 6x podal opravné prostriedky v konaní, vo veci sa uplatnil až 15x inštitút námietky zaujatosti, spis musel byť 10x predložený nadriadenému alebo inému súdu a   sťažovateľ   požiadal   aj   o odročenie   nariadeného   pojednávania.   Sťažovateľ   síce v posudzovanom   konaní   využil   viaceré   možnosti   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku (opravné   prostriedky,   námietky   predpojatosti,   atď.),   avšak   využitie   možností   daných navrhovateľovi   procesnými   predpismi   na   uplatňovanie   a presadzovanie   jeho   práva v občianskom   súdnom   konaní spôsobuje   síce   predĺženie   priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľ si za takýchto okolností musel uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania, pričom na uvedené skutočnosti nemohol ústavný súd neprihliadnuť

55

pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Využitím práv na podanie opravných   prostriedkov   teda   sťažovateľ   neprispel   svojím   správaním   k zbytočným prieťahom   v konaní,   avšak   musel   si   byť   vedomý   toho,   že   tým   prirodzene   dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania, najmä od 16. februára 2007, keď odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18 Rob 1357/96-22 vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk, teda trvanie tohto konania už viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané.

Ďalej   možno   konštatovať,   že   krajský   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný   aj   od 21. septembra 2010 do 10. januára 2011 (štyri mesiace) a neefektívne činný (napr. v období od 22. marca 2007 do 11. septembra 2007). Faktom je, že aj najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 47/2007 opravné uznesenie krajského súdu č. k. 18 Rob 1357/96-34 zrušil v podstate preto, že „Platobný rozkaz vydaný krajským súdom netrpí žiadnou chybou, ktorú by bolo potrebné   odstraňovať   vydaním   opravného   uznesenia   s použitím   ust.   §   164   OSP“, teda najvyšší   súd   jednoznačne potvrdil   nesprávnosť   postupu   krajského   súdu   v napadnutom konaní. Dôsledkom   tohto   nesprávneho   postupu   súdu   prvého   stupňa   bolo   zbytočné predĺženie tohto konania asi o pol roka, počas ktorého najvyšší súd rozhodoval o uvedenom opravnom prostriedku. Krajský súd teda počas minimálne jedného roka nevykonal vo veci žiadne úkony alebo vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   v danej   veci počas   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

56

C.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom Krajského   súdu v Košiciach v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 3   Cb   4/2008   (predtým   pod sp.   zn. 17 Rob 1361/96)

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka tohto konania nebola závislá od jej právnej alebo skutkovej zložitosti, pričom ani predseda Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť tejto veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov   vykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II./C   tohto   nálezu), k predĺženiu   napadnutého   konania   prispel   aj   samotný   sťažovateľ   najmä   tým,   že   i keď oprávnene,   opakovane   9x   podal   opravné   prostriedky   v konaní,   vo   veci   uplatnil   až   12x inštitút   námietky   zaujatosti,   spis   musel   byť 11x   predložený   nadriadenému   alebo   inému súdu,   sťažovateľ   požiadal   aj   o odročenie   nariadeného   pojednávania   zo zdravotných dôvodov. Na uvedené skutočnosti nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Využitím práv na podanie opravných prostriedkov teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania, najmä od 16. februára 2007, keď odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18 Rob 1357/96-22 vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk, teda trvanie tohto konania už viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané.

Ďalej   možno   konštatovať,   že   krajský   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný   aj   od 24. novembra 2010 do 13. novembra 2012. Krajský súd teda počas takmer dvoch rokov nevykonal vo veci žiadne úkony alebo vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v danej veci počas súdneho konania nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy

57

a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K týmto   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

D.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012

Postup   Krajského   súdu   PO   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   CoE   3/2012   sa v napadnutom   konaní   zjavne   nevyznačuje   žiadnymi   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Obdobie   od 6.   februára   2012 do 16.   mája   2012 (tri   mesiace),   ktoré   Krajský   súd   PO potreboval na rozhodnutie v danej veci, bolo skutočne krátke a ešte ho nemožno považovať za porušenie práva sťažovateľa garantovaného v citovanom článku ústavy a dohovoru, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 tohto nálezu.

E. K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 3/2012 zo 16. mája 2012

Z   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   ustálil,   že   sťažovateľ   nenamieta   ani   tak   proti nedostatočnému odôvodneniu uznesenia Krajského súdu PO ako skôr proti jeho právnemu názoru, pretože považuje za minimálne predčasné, aby bez vyriešenia esenciálnej otázky, či „odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas či opožděně“, riešil krajský súd PO „v roce 2012 následnou otázku v exekučním řízení komu vlastně má připadnout výtěžek z rozvrhu dražby z roku 2004 a zda exekuční titul, tedy platební rozkaz KS Košice

58

17Rob   1361/96   z   27.   6.   1997   zanikl   či   nezanikl   podáním   odporu“,   a   práve   týmto nesprávnym postupom a výkladom malo byť zasiahnuté do označených práv sťažovateľa.Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu zaručiť každému   prístup   k   súdu,   čomu   zodpovedá   povinnosť   všeobecného   súdu   vo   veci   konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom   účastníka   konania,   je   však   povinný   na   zákonom   predpokladané   a   umožnené procesné   úkony   účastníka   primeraným,   zrozumiteľným   a   ústavne   akceptovateľným spôsobom   reagovať   v   súlade   s   platným   procesným   právom   (porov.   v   tomto   zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   v   ktorom   sú   upravené   náležitosti   odôvodnenia rozsudku.

Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle čl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je alternatívnou   a   ani   ďalšou   opravnou   inštanciou   vo   veciach   patriacich   do   právomoci všeobecných   súdov   (podobne   II.   ÚS   1/95,   II.   ÚS   21/96).   V   dôsledku   toho   sa   úloha ústavného   súdu   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   interpretácie   a   aplikácie   zákonov všeobecnými   súdmi   (vrátane   ich   procesného   postupu)   s   ústavou   alebo   medzinárodnou zmluvou   o ľudských   právach   a   základných   slobodách   (zhodne   napríklad I.   ÚS   225/03, IV. ÚS   158/09).   Skutkové   alebo   právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť   preto predmetom   kontroly   zo   strany   ústavného   súdu   zásadne   len   vtedy,   ak   by   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   teda   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 262/04).

Právnu argumentáciu   krajského   súdu   v napadnutom   uznesení Krajského súdu   PO považuje ústavný súd za ústavne korektnú. V žiadnom prípade ju preto nemožno označiť za arbitrárnu   či   zjavne   neodôvodnenú. Skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   s právnym   názorom Krajského   súdu   PO   nestotožňuje,   nemôže   sama   osebe   viesť   k záveru   o   zjavnej neodôvodnenosti   alebo arbitrárnosti tohto názoru   a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu   nahradiť   jeho   právny   názor   svojím   vlastným   už ani preto,   že   ústavný   súd   nie   je opravným súdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou.   Ústavný   súd   aj   keby   nesúhlasil

59

s interpretáciou   zákonov   všeobecnými   súdmi,   ktoré   sú   „pánom   zákonov“,   v zmysle citovanej   judikatúry   by   mohol   nahradiť   napadnutý   právny   názor   krajského   súdu   iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad Krajským súdom PO takéto nedostatky nevykazuje, a preto nebolo možné sťažnosti v tejto časti vyhovieť.

4. V nadväznosti na vyslovenie označených základných práv sťažovateľa a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetných veciach bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   aj   primerané   finančného   zadosťučinenie,   pretože zbytočné prieťahy súdov „způsobila stěžovateli stres, pocity tísně, bezvýchodnosti a obav o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik druhotné   platební   neschopnosti   stěžovatele   i   jeho   pětičlenné   rodiny,   což   se   projevilo nedobře i v rodinných vztazích“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím aj na povahu veci a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na podiel sťažovateľa na vzniknutých   zbytočných   prieťahoch   považuje   vo   vzťahu   ku   Krajskému   súdu   KE   za primerané vo výške 500 € (4 Cb 1/2008) a 1 000 € (3 Cb 4/2008).

60

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby (prevzatie   a príprava   zastúpenia   7.   mája 2012,   podanie sťažnosti 7. mája 2012 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu ostatných účastníkov konania zo 14. októbra 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 545,52 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013

61