znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 592/2012-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2013 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť B.   A.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody, zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odboru Východ Košice v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odboru Východ Košice (v súčasnosti Národná protizločinecká jednotka   Národnej   kriminálnej   agentúry   Prezídia   Policajného zboru,   expozitúra   Východ Košice) v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   ČVS:   PPZ-17/BOK-V-2006 p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 592/2012-15   z 13.   decembra   2012   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť B. A. (ďalej aj „sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu   boja proti   organizovanej   kriminalite   Prezídia   Policajného zboru,   odboru   Východ Košice (ďalej aj „úrad boja proti organizovanej kriminalite“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, vyplynulo, že:«(...)   Uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   policajného   zboru,   Úradu   boja   proti organizovanej kriminalite - Odbor Východ o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. zo dňa 18. 9. 2007 pod ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 som bol obvinený pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 98/06-16 zo dňa 29. 10. 2007 bola podľa § 193 ods. 1 psím c) Tr. por. zamietnutá mnou podaná sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Keďže sa v predmetnej veci dlhodobo nevykonávali žiadne úkony, dňa 25. 7. 2010 som adresoval prokurátorovi „návrh na zastavenie trestného stíhania.“ Vytýkal som postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu v súvislosti s uplatnením zásady špeciality a tiež som   poukázal   na   tú   skutočnosť,   že   trestné   stíhanie   trvá   bezmála   tri   roky   a   mňa   ešte vyšetrovateľ ani nevypočul k vznesenému obvineniu.

Upovedomením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 98/06-37 zo dňa 23. 9. 2010 som bol vyrozumený o spôsobe aplikácie zásady špeciality. Prieťahy v tomto konaní prokurátor pripísal Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré neoznámilo Okresnému súdu v Michalovciach, ani orgánom činným v trestnom konaní, že Maďarský súd už dňa 8. 7. 2008 udelil súhlas na moje trestné stíhanie.

Zvlášť chcem poukázať na tvrdenie prokurátora, že: „... V súčasnosti sa tunajšia prokuratúra snaží zistiť, kde sa súhlas maďarských justičných orgánov na Vaše trestné stíhanie nachádza...“

Ak teda prokurátor ešte v septembri 2010 stále zisťuje, kde sa nachádza „súhlas“ vydaný Maďarským súdom z 8. 7. 2008, nemôže predsa tvrdiť, že neboli zistené prieťahy v konaní.

Keďže   prokurátor   naďalej   zisťoval,   kde   sa   nachádza   súhlas   Maďarského   súdu, žiadosťou   zo   dňa   19.   12.   2010   som   požiadal   špeciálneho   prokurátora   o   preskúmanie postupu prokurátora. Upovedomením špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2 Gv 98/06-47 zo dňa 10. 1. 2011 ma špeciálny prokurátor vyrozumel o preskúmaní postupu prokurátora. Popísal   priebeh   vydania   európskeho   zatýkacieho   rozkazu   a   jeho   realizáciu   justičným orgánom Maďarskej republiky.   Zistil   pochybenia   paradoxne   na   strane   Okresného   súdu v Michalovciach   a   tiež   Ministerstva   spravodlivosti   SR,   avšak   prokurátor   nespochybnil napriek tomu, že v tom čase, teda dňa 10. 1. 2011 dozorujúci prokurátor netušil, kde sa nachádza „súhlas“ zo dňa 8. 7. 2008.

Listom   adresovaným   vyšetrovateľovi   Policajného   zboru   zo   dňa   30.   7.   2010   som požiadal o možnosť nahliadnuť do spisu. Na moju žiadosť vyšetrovateľ nereagoval nijako. Dňa   30.   6.   2011   sa   mal   uskutočniť   môj   prvý   výsluch   od   vznesenia   obvinenia (18. 9. 2007, t. j. 45 mesiacov). Keďže sa na úkon nedostavila mnou zvolená obhajkyňa, pre jej neprítomnosť som odmietol vypovedať a zároveň som požiadal o možnosť nahliadnuť do spisu. Ústne som požiadal o prefotenie celého spisu.

Žiadosťou   o   preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa   podľa   §   210   Tr.   por.   zo   dňa 14. 7. 2011,   ktorú   som   adresoval   vyšetrovateľovi   Úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite   -   Odbor   Východ   som   žiadal   o   preskúmanie   jeho   postupu   v   súvislosti   s prefotením   spisu.   Dňa   14.   8.   2011   ma   navštívila   vo   väznici   v I.   obhajkyňa,   ktorá   mi priniesla listiny, ktoré jej prefotil vyšetrovateľ, dovedna 84 strán.

Listom   adresovaným   prokurátorovi   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry SR zo dňa 14. 8. 2011 som požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Správou o preskúmaní postupu vyšetrovateľa sp. zn. VII/2Gv 98/6-64 zo dňa 21. 9. 2011 mi prokurátor oznámil, že moja sťažnosť nie je dôvodná a že moja žiadosť zo dňa 14. 7. 2011 nebola doručená prokuratúre a nenachádza sa ani vo vyšetrovacom spise.

Žiadosťou zo dňa 6. 9. 2011 som požiadal špeciálneho prokurátora o preskúmanie postupu prokurátora. Vytýkal som prieťahy v konaní, ako i to, že som neobdržal odpoveď na moju žiadosť zo dňa 14. 7. 2011.

Správou   o   preskúmaní   postupu   prokurátora   sp.   zn.   VII/2Gv   98/06-65   zo   dňa 22. 9. 2011   mi   špeciálny   prokurátor   oznámil,   že   po   získaní   „súhlasu“   nezistil   prieťahy v konaní, dozorová činnosť prokurátora je v súlade so zákonom a moja sťažnosť zo dňa 14. 7. 2011 nie je v dozorovom spise prokurátora ani vo vyšetrovacom spise.

Keďže   prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR a špeciálny prokurátor zistili, že moja sťažnosť zo dňa 14. 7. 2011 nie je v dozorovom spise prokurátora ani vo vyšetrovacom spise PPZ-17/BOK-V-2006, podal som trestné oznámenie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a tr. čin marenia spravodlivosti. Uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR sekcie kontroly a inšpekčnej služby v Košiciach, ČVS: SKIS-310/IS-4-V-2011   zo   dňa   28.   10.   2011   bolo   moje   trestné   oznámenie   odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania a na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Vyšetrovateľ inšpekcie Ministerstva vnútra SR zistil, že dňa 14. 7. 2011 som skutočne odoslal   korešpondenciu   z   ÚVTOS   I.   na   Prezídium   policajného   zboru,   Úrad   boja   proti organizovanej kriminalite - Odbor Východ, ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006, ktorá bola v spise zaevidovaná   dňa   19.   7.   2011.   Vyšetrovateľ   žiadosť   dňa   13.   8.   2011   odstúpil   na   Úrad špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR,   kde   ju   prijali   dňa   25.   8.   2011   a následne dňa 23. 9. 2011 po preskúmaní vrátili vyšetrovateľovi.

Žiadosťou   zo   dňa   1.   10.   2011   som   požiadal   Generálneho   prokurátora   SR o preskúmanie postupu špeciálneho prokurátora. Namietal som prieťahy v konaní, lebo trestné   stíhanie   trvalo   už   viac   ako   štyri   roky   a   ja   som   ešte   nebol   riadnym   spôsobom vypočutý   v   prítomnosti   obhajcu.   Vytýkal   som   nedôsledný   postup   ohľadom   preskúmania mojej žiadosti zo dňa 14. 7. 2011 a porušovanie práv na obhajobu.

Dňa 6. 3. 2012 (t. j. päť mesiacov po odoslaní žiadosti!) mi bola doručená Správa o preskúmaní postupu špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2GV 98/06-72 zo dňa 8. 2. 2012. Generálny prokurátor SR v správe uviedol, že moja žiadosť zo dňa 1. 10. 2011 je svojim obsahom opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. V   plnom   rozsahu   sa pridŕžal predchádzajúcich   stanovísk Úradu špeciálnej prokuratúry a teda prieťahy v konaní nezistil.

Nepodarilo sa zistiť, kedy bola založená do spisu moja žiadosť z 14. 7. 2011, ale v podstate sa nič nestalo a všetko je v poriadku.

Zo   spisu   údajne   vôbec   nevyplýva,   že   prokurátor   antidatuje   svoje   rozhodnutia. Vyšetrovateľ PZ síce oznámi prokurátorovi, že má naplánované so mnou úkony v septembri 2011, tie sa nerealizovali ani v septembri, ani v októbri, ale prokurátor nepochybil, lebo vychádzal zo správy vyšetrovateľa.

Napriek tomu, že už od leta 2010 žiadam o povolenie nahliadnuť do spisu, a ani v októbri 2011 sa tento úkon neudial, generálny prokurátor nezistil pochybenia. Neboli porušené ani práva na obhajobu.

Na margo tvrdenia generálneho prokurátora, že nezistil prieťahy v konaní, chcem podotknúť, že ja ešte ani v súčasnosti nie som vypočutý ako obvinený, vyšetrovanie ani zďaleka nie je v štádiu, že by sa mohlo ukončiť a vykonávajú sa neefektívne úkony. (...) Naplánovaný úkon v septembri 2011 - nemám vedomosť o úkonoch v septembri, resp.   októbri   2011,   úkony   sa   mali   vykonať   v   novembri   2011.   Dňa   9.   11.   2011   mi vyšetrovateľ konečne umožnil nahliadnuť do spisu. Po preštudovaní spisu som mal byť vypočutý ako obvinený a dňa 10.   11.   2011 sa mala vykonať   konfrontácia medzi mnou a svedkom Z. B. Avšak, počas študovania spisu dňa 9. 11. 2011 sa udial incident, keď mi vyšetrovateľ   vytrhol   spis   z   rúk   a   vybral   zo   spisu   listiny,   s   ktorými   som   sa   práve oboznamoval, preto som vzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi.

Podotýkam, že počas študovania spisu bola prítomná aj moja obhajkyňa a boli sme pripravení na výsluch, a teda vypovedať som chcel.

Vyšetrovateľ   však   z   mne   neznámych   príčin   úkony   -   môj   výsluch   naplánovaný na 9. 11. 2011 a konfrontáciu na 10. 11. 2011 zrušil.

Ak   boli   úkony   zrušené   kvôli   vznesenej   námietke   zaujatosti,   tak   zvolený   postup vyšetrovateľa nemá oporu v Trestnom poriadku, lebo podľa § 32 ods. 4 vznesená námietka nebráni vykonať úkon, ktorý už bol naplánovaný.

Tak sa stalo, že 54 mesiacov od momentu vydania uznesenia o vznesení obvinenia dňa 18. 9. 2007 som ešte nebol vypočutý ako obvinený!

(...)   Žiadosťou   zo   dňa   10.   10.   2011   som   požiadal   špeciálneho   prokurátora o preskúmanie postupu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. Namietal som prieťahy v konaní, neefektívny postup vyšetrovateľa, prieťahy v súvislosti s nahliadnutím do spisu a postup s ohľadom žiadosti zo dňa 14. 7. 2011.

Správou   o   preskúmaní   postupu   prokurátora   sp.   zn.   VII/2   Gv   98/06-73   zo   dňa 24. 1. 2012 mi špeciálny prokurátor oznámil, že nezistil žiadne pochybenie prokurátora a na moju sťažnosť ohľadom prieťahov v konaní neodpovedal nijako, ignoroval ju. Prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR   ma upovedomením sp. zn. VII/2Gv 98/06-70 zo dňa 9. 1. 2012 požiadal, aby som svoje podnety adresoval prokuratúre, aby sa vyhlo nedorozumeniam a nervozite z mojej strany.

Žiadosťou zo dňa 7. 2. 2012 som opakovane žiadal generálneho prokurátora SR o preskúmanie   postupu   špeciálneho   prokurátora.   Opätovne   som   namietal   prieťahy   v konaní, že 53 mesiacov som nebol vypočutý, neprefotenie spisu.

Správou o preskúmaní postupu špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2 GV 98/06-81 zo dňa   12.   3.   2012   mi   generálny   prokurátor   oznámil,   že   postup   vyšetrovateľa   a   moje námietky k výsluchu dňa 9. 11. 2011 preskúma dozorový prokurátor.

Generálny prokurátor ďalej uviedol, že vyšetrovateľ môže odmietnuť obvinenému aj obhajcovi   nahliadnuť   do   spisu,   čo   sa   stalo,   aj   vo   veci   PPZ-17/BOK-V-2006,   lebo   je potrebné vypočuť svedkov S. a K.

Mám pocit, že generálny prokurátor nepreskúmal dostatočne ani moju žiadosť, ani predmetný   spis,   lebo   ja   i   obhajkyňa   sme   predsa   do   spisu   nahliadli   dňa   9.   11.   2011. Namietal som neprefotenie spisu, nie nepovolenie nahliadnuť do spisu.

Generálny prokurátor ďalej uviedol, že som bol vo veci vypočutý dňa 17. 5. 2007 a 30. 6. 2011.

17.   5.   2011   -   skutočne   si   nepamätám   na   takýto   úkon,   no   nevylučujem   ho. Každopádne však, ide o výsluch spred vznesenia obvinenia a je procesne nepoužiteľný, lebo som   v súčasnosti   obvinený   a   nie   svedok,   30.   6.   2011   -   odmietol   som   vypovedať   pre neprítomnosť obhajkyne, ktorá sa riadnym spôsobom ospravedlnila. Je mojim právom byť vypočutý   v prítomnosti   obhajcu.   Navyše,   dňa   9. 11. 2011   obhajkyňa   bola   prítomná   pri úkone, a boli sme pripravení na výsluch, ktorý zmaril vyšetrovateľ, nie ja alebo obhajkyňa. (...)

K   prieťahom   v   konaní   generálny   prokurátor   uviedol,   že   pochybenie   nezistil a o dôvodoch dĺžky trestného konania som bol upovedomený viackrát v minulosti.

Upovedomením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 98/06-85 zo dňa 16. 3. 2012 som bol vyrozumený, že vec pod ČVS: PPZ- 17/BOK-V-2006   bola   odstúpená   na   ďalší   výkon   dozoru   nad   zachovávaním   zákonnosti Okresnej prokuratúre Košice I.

Upovedomením   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   Košice   I   zo   dňa   23.   3.   2012 sp. zn. 4 Pv 184/2012-4 som bol vyrozumený, že vec PPZ-17/BOK-V-2006 bola odstúpená Krajskej prokuratúre v Košiciach. (...)

Ako už bolo vyššie uvedené, uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej veci bolo vydané dňa 18. 9. 2007. Od momentu vznesenia obvinenia teda uplynulo už 55 mesiacov a vec sa rozhodne nenachádza v štádiu skončenia, skôr naopak. Vykonávajú sa neefektívne úkony,   nerešpektuje   sa   zásada   procesnej   ekonomiky   a   zvolený   postup,   resp.   stratégia vyšetrovania nevytvára podmienky na odstránenie stavu právnej neistoty.

Orgány   činné   v   trestnom   konaní   nepostupujú   podľa   príslušných   ustanovení Trestného poriadku, inak povedané nepostupujú tak, ako sa to od nich očakáva.

Čo sa týka zložitosti veci,   po skutkovej stránke,   vec nie je zložitá. Po procesnej stránke   situáciu   skomplikovali   orgány   činné   v   trestnom   konaní   a   nie   obvinený,   resp. obhajca.   Riešiť   medzinárodný   prvok   -   zásadu   špeciality   takmer   štyri   roky   je   absolútne neprípustné a neospravedlniteľné.

(...) Maďarský súd vydal súhlas už v júli 2008 a je preto irelevantné, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR ho získal až v máji 2011. Ide o prejav nekompetentnosti prokurátora, ak tri roky hľadá „súhlas“. (...)

Každopádne,   ja   ako   obvinený   som   svojim   konaním   neprispel   k   tomu,   že   od 18. 9. 2007 do mája 2011 sa vo veci v podstatne nič neudialo. Chcem upriamiť pozornosť Ústavného   súdu   na   tú   skutočnosť,   že   sám   z   vlastnej   iniciatívy   som   podával   podnety na prokuratúru, aby sa vo veci konalo, vyšetrovalo.

Dovolím si tvrdiť, že ani po procesnej stránke sa nejedná o zložitú vec. Treba objektívne uviesť, že po zabezpečení súhlasu Maďarského súdu v máji 2011, vyšetrovateľ   vykonal   určitý   počet   úkonov.   Avšak,   ja   ako   obvinený   som   doteraz   nebol vypočutý. Výsluch dňa 30. 6. 2011 som odmietol len preto, lebo nebola prítomná obhajkyňa. Naplánovaný   výsluch   dňa   9.   11.   2011   zmaril   vyšetrovateľ,   lebo   žiadne   ustanovenie Trestného poriadku mu nebránilo vykonať môj výsluch vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti. Za takejto procesnej situácie, keď som nebol vypočutý ako obvinený, ma nie je možné konfrontovať so svedkami Z. B., resp. M. Č., prípadne inými svedkami.

Z obsahu spisu nevyplýva potreba vypočúvať svedkov Š. S. a J. K., navyše sú títo svedkovia dlhodobo na úteku od r. 2010 z rozličných dôvodov. Vyšetrovateľ alibisticky hľadá a uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné skončiť vyšetrovanie. (...)

Pokyn prokurátora, aby ma vyšetrovateľ vypočul v čo možno najskoršom termíne, sa míňa účinku, je bezvýsledný. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočností tvrdím, že v trestnej veci vedenej proti mne pod   ČVS:   PPZ-17/BOK-V-2006   bolo   porušené   moje   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

(...) Samotné konštatovanie porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v tomto prípade nebude postačujúce. Práva neistota nebude odstránená a vzhľadom na povahu veci, dĺžku trestného konania považujem finančné zadosťučinenie za dôvodné.

Pri   určovaní   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   berúc   do   úvahy konkrétne   okolnosti   prípadu,   vychádzajúc   zo   zásady   spravodlivosti   navrhujem,   aby   mi Ústavný súd SR priznal finančné zadosťučinenie vo výške 4.500,- €, a to v priemere cca 1.000,- € za jeden rok trvania trestného stíhania.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vydal tento nález

1) Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Úradom boja proti organizovanej kriminalite - Odbor Východ,   Prezídia   Policajného   zboru   v   Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ- 17/BOK-V-2006 porušené bolo.

2) (...)

3) Úradu boja proti organizovanej kriminalite - Odbor Východ, Prezídia Policajného zboru v Košiciach prikazuje v konaní ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 konať bez zbytočných prieťahov.

4) Sťažovateľovi B. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500,- € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré mu je Úrad boja proti organizovanej kriminalite - Odbor Východ, Prezídia Policajného zboru v Košiciach povinný vyplatiť(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5) Úrad boja proti organizovanej kriminalite - Odbor Východ, Prezídia Policajného zboru v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi B. A. trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. K. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru plk. JUDr. M. T. (ďalej len „riaditeľ národnej kriminálnej agentúry“) listom z 5. februára 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu riaditeľa národnej kriminálnej agentúry z 23. februára 2013.

2.1 Riaditeľ národnej kriminálnej agentúry uviedol tieto relevantné skutočnosti:„Vyšetrovateľom   expozitúry   Východ   národnej   protizločineckej   jednotky   národnej kriminálnej   agentúry Prezídia Policajného   zboru   je   pod ČVS:PPZ-58/NKA-PZ-VY-2012 vedené trestné stíhanie proti obvineným E. A. a spol., ktorý je stíhaný za trestný čin vraždy spáchaného formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b) k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení do novely č. 253/2001 Z. z. a iné.

Predmetné trestné konanie bolo do 30. 11. 2012 vedené na odbore Východ úradu boja   proti   organizovanej   kriminalite   Prezídia   PZ   pod   ČVS:PPZ-17/BOK-V-2006,   kedy došlo k reorganizácii jednotlivých útvarov Prezídia PZ SR. Od 1. 12. 2012 je toto trestné konanie   vedené   na   expozitúre   Východ   národnej   protizločineckej   jednotky   národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ   so sídlom v Košiciach,   Rampová 7, a to pod číslom ČVS:PPZ-58/NKA-PZ-VY-2012.

V predmetnej trestnej veci bola dňa 31. 1. 2013 na expozitúru Východ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ v zmysle § 29 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   ako   účastníkovi   konania   doručená   sťažnosť sťažovateľa B. A. aj so žiadosťou o vyjadrenie sa k nej v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň bola na tunajšiu expozitúru NPZJ NKA PPZ doručená žiadosť Ústavného súdu SR o zapožičanie predmetného spisu ČVS:PPZ-17/BOK-V-2006.

Uznesením vyšetrovateľa odboru Východ úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 18. 9. 2007 pod ČVS:PPZ- 17/BOK-V-2006 bolo vznesené obvinenie B. A. za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal   dopustiť   na   mieste,   v   čase   a   spôsobom   tak,   ako   je   to   uvedené   vo výrokovej   časti uvedeného uznesenia.

Vyšetrovateľ PZ dňa 20. 11. 2007 spracoval podnet na podanie návrhu na vydanie Európskeho   zatýkacieho   rozkazu   na   obvineného   B.   A.,   v   ktorom   zahrnul   vyžiadanie dodatočného súhlasu na stíhanie obvineného B. A. v predmetnej trestnej veci podľa § 496 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku. V tom štádiu vyšetrovania mal vyšetrovateľ pokyn od dozorujúceho   prokurátora   nevykonávať   procesné   úkony,   až   pokiaľ   neobdrží   príslušný dodatočný súhlas na stíhanie obvineného B. A.

Dňa 9. 06. 2011 bolo Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR doručené na tunajšiu súčasť uznesenie hlavného mesta Budapešť zo dňa 27. júna 2008, ktorým tento súd na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Michalovciach pod sp. zn. 0T/9/2008 zo dňa 21. 2. 2008 rozhodol o tom, že existujú podmienky na vydanie obv. B. A. na trestné stíhanie pre trestný vraždy poškodeného J. B.

Následne vyšetrovateľ ihneď naplánoval vykonanie procesných úkonov, a to na dni 27. 6. 2011 až do 30. 11. 2011. O vykonaní týchto úkonov bola dňa 16. 6. 2011 vyrozumená obhajkyňa   obvineného   JUDr.   K.   D.   Z   uvedených   naplánovaných   úkonov   sa   obhajkyňa zúčastnila iba úkonov vykonaných dňa 29. 6. 2011 v Ústave na výkon väzby v K., pričom v uvedený deň táto po povolení vyšetrovateľom nazrela do predmetného spisu. Po nazretí do spisu   obhajkyňa   požiadala   vyšetrovateľa   o   prefotenie   časti   spisu   pre   obvineného   B. A. Vyšetrovateľ obhajkyňu vyrozumel, že v dňoch od 4. 7. 2011 do 25. 7. 2011 bude čerpať plánovanú dovolenku.

Dňa 30. 6. 2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch obvineného B. A., avšak tento z dôvodu neprítomnosti svojej obhajkyne JUDr. K. D. na tomto úkone využil svoje právo odmietnuť vypovedať. Obhajkyňa svoju neúčasť na tomto úkone vopred ospravedlnila. Obvinený pri tomto úkone zároveň požiadal o nahliadnutie do spisu. O žiadosti obvineného na prefotenie celého spisu v samotnej zápisnici o jeho výsluchu z uvedeného dňa niet žiadnej zmienky. Zo spisuje zrejmé, že dňa 3. 8. 2011 vyšetrovateľ odovzdal obhajkyni obvineného B. A.,   JUDr.   K.   D.   fotokópie   časti   spisu   v   zmysle   jej   požiadavky.   V   tomto   období vyšetrovateľ plánoval vykonanie ďalších úkonov v mesiaci september 2011, okrem iných aj výsluch   obvineného   B.   A.   Obhajkyňa   obvineného   sa   však   opätovne   ospravedlnila vyšetrovateľovi, že sa v plánovaný termín nemôže zúčastniť na výsluchu obvineného. Keďže obvinený   sa   jasne   vyjadril,   že   bez   prítomnosti   svojho   obhajcu   odmieta   vypovedať, k samotnému výsluchu obvineného došlo až vtedy, keď termín jeho výsluchu vyhovoval jeho obhajkyni.

Tak   sa   aj   stalo,   pričom   vyšetrovateľ   mal   v   pláne   obvineného   vypočuť   dňa 9. 11. 2011. Pred týmto úkonom umožnil vyšetrovateľ obvinenému nazrieť do spisu, avšak obvinený   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   vyšetrovateľovi.   O   tejto   námietke   zaujatosti vyšetrovateľ   rozhodol   ešte   v   ten   istý   deň   uznesením   podľa   §   32   ods.   3   Tr.   poriadku. Plánovaný   výsluch   obvineného   v   uvedený   termín   vyšetrovateľ   po   vznesení   námietky zaujatosti nevykonal.

Podľa   vyjadrenia   dozorujúceho   prokurátora   zo   dňa   2.   8.   2012   (1   Kv   5/12-18) dôvodom   nevyhotovenia   fotokópie   celého   spisu   boli   predovšetkým   technické   problémy s vyhotovením   týchto   kópií   a   následne   aj   skutočnosť,   že   od   mesiaca   február   2012 vyšetrovateľ nedisponoval s originálom vyšetrovacieho spisu.

Dňa 2. 11. 2012 ďalší obhajca obvineného B. A., JUDr. M. K., nazrel do celého spisu, pričom si vlastným fotoaparátom vyhotovil kópiu všetkých písomností obsiahnutých v spise k uvedenému dátumu.

Dňa 14. 12. 2012 obhajca obvineného B. A., JUDr. M. K., opätovne nazrel do celého spisu s písomnosťami datovanými do 14. 12. 2012. Vlastným fotoaparátom si vyhotovil kópiu   len   niektorých   písomností,   ktoré   boli   pôvodne   obsiahnuté   v spise   vedenom   pod ČVS:PPZ-262/BOK-VY-2012,   konanie   ktoré   bolo   uznesením   vyšetrovateľa   zo   dňa 29. 11. 2012 spojené s predmetnou trestnou vecou.

Dňa 15. 01. 2013 obhajkyňa obvineného B. A., JUDr. K. D., nazrela do celého spisu, pričom na jej žiadosť boli prefotené niektoré časti spisu tak, ako to v samostatnej písomnej žiadosti predložila.

Keďže momentálne nie je zrejmé, či obvinený aj za týchto okolností naďalej žiada vyhotoviť kópiu celého spisu, či len jej časť, keďže jeden z jeho obhajcov si vyhotovil kópiu celého spisu a druhý z jeho obhajcov obdržal kópiu časti spisu v zmysle jeho požiadavky, obvinený bude požiadaný o vyjadrenie.

Zároveň uvádzame, že netrváme na ústnom pojednávaní Ústavného súdu SR. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie riaditeľa národnej kriminálnej agentúry zaujal toto stanovisko:

„V právnej veci vedenej pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pod sp. zn.: II. ÚS   592/2012(...)   dovoľuje   si   týmto   sťažovateľ   oznámiť   konajúcemu   súdu,   že   súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia verejného ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   chce   predovšetkým   upriamiť   pozornosť   Ústavného   súdu   SR   na   tú skutočnosť,   že   PPZ,   národná   kriminálna   agentúra   Košice   v   označenom   vyjadrení nespochybňuje   resp.   nepopiera,   že   bolo   porušené   jeho   právo   na   prejednanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Odo dňa vznesenia obvinenia, teda od 18. 09. 2007 až do dňa 30. 06. 2011, kedy sa mal uskutočniť prvý výsluch sťažovateľa, porušovateľ neuskutočnil žiaden relevantný úkon, ktorý by prispel k objasneniu a skončeniu veci, a to aj napriek opakovaným žiadostiam a sťažnostiam sťažovateľa na prieťahy v konaní. Neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že sa riadil pokynom prokurátora, navyše taký pokyn ani nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Keby aj taký pokyn prokurátora existoval (v písomnej podobe), vzťahoval by sa na procesné úkony, čo však nemohlo tvoriť prekážku pre vyšetrovateľa PZ, aby po uplynutí určitého obdobia od vydania EZR sp. zn.: 0T/9/2008 dňa 21. 02. 2008 sudcom OS MI, urgoval OS MI alebo prokurátora   s   požiadavkou   o   zistenie,   v   akom   štádiu   sa   nachádza   procedúra   udelenia dodatočného súhlasu dožiadaným súdom.

Podľa čl. 27 ods. 4 Rámcového rozhodnutia Rady o európskom zatykači (posledná veta) príslušný súd rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu v lehote 30 dní.

Od orgánu verejnej moci, ktorým nepochybne je aj vyšetrovateľ PZ, sa v právnom štáte vyžaduje úplná znalosť zákona a jeho právne perfektné uplatnenie. Už v ústavnej sťažnosti   sťažovateľ   označil   iné   trestné   konania,   v   ktorých   (totožní   vyšetrovatelia)   boli súhlasy na trestné stíhanie zabezpečené do 2 mesiacov. Berúc do úvahy znenia čl. 27 ods. 4 Rámcového rozh. Rady a predošlé skúsenosti so zabezpečením súhlasu na trestné stíhanie, bolo povinnosťou vyšetrovateľa po márnom uplynutí niekoľkých mesiacov zisťovať tento stav.

Od   momentu   udelenia   súhlasu   Maďarským   súdom   dňa   27.   6.   2008   až   po   jeho doručenie vyšetrovateľovi dňa 09. 06. 2011 uplynulo bezmála 36 mesiacov, a tieto prieťahy v konaní je potrebne pripísať vyšetrovateľovi. Podotýkam, že až na základe môjho listu zo dňa 25. 7. 2010 začal prokurátor zisťovať, či súhlas bol udelený a kde sa nachádza a nie na základe iniciatívy vyšetrovateľa.

Napriek   existencii   súhlasu   Maďarského   súdu   s trestným   stíhaním   sťažovateľa   už v roku 2008, porušovateľ bez akýchkoľvek objektívnych príčin nekonal. Je nepochybné, že orgány činné v trestnom konaní disponovali uvedeným súhlasom najneskôr v lete 2008. Nemôže obstáť vyhováranie sa na to, že sa nevedelo, kde sa súhlas nachádza, nakoľko toto tvrdenie   nezodpovedá   skutočnosti.   Aj   v   prípade,   ak   by   tomu   tak   bolo,   takáto nekompetentnosť orgánov činných v trestnom konaní nemôže byť na ujmu práv sťažovateľa. K vyjadreniu porušovateľa zo dňa 05. 02. 2013 sťažovateľ považuje za potrebné uviesť, že nemá vedomosť o tom, aby vyšetrovateľ plánoval akékoľvek vyšetrovacie úkony na   september 2011,   ktoré   by z dôvodu ospravedlnenia jeho obhajkyne následne   neboli realizované. Podľa názoru sťažovateľa, ide o nepodložené tvrdenia vyšetrovateľa, ktorými sa snaží ospravedlniť svoju nečinnosť vo veci. Faktom je, že od júna 2011 do novembra 2011 nebol vykonaný žiadny procesný úkon. Výsluch dňa 09. 11. 2011 zmaril vyšetrovateľ, nie   sťažovateľ,   ani   jeho   obhajkyňa.   Vyšetrovateľovi   v zmysle   §   32   ods.   4   Tr.   por.   nič nebránilo sťažovateľa vypočuť, ten vypovedať chcel, a bola prítomná aj jeho obhajkyňa. Od tohto úkonu, dňa 09. 11. 2011 až do 17. 10. 2012 opätovne nebol vykonaný žiadny procesný úkon, počas tejto 11 mesačnej nečinnosti vyšetrovateľa sa sťažovateľ opakovane domáhal výsluchu, ako aj prefotenia celého spisu, žiaľ bezvýsledne.

Sťažovateľ bol vypočutý až v mesiaci november 2012 a následne dňa 13. 12. 2012, teda viac ako päť rokov od momentu vznesenia obvinenia dňa 18. 9. 2007.

Ako   to   už   sťažovateľ   uviedol   aj   vo   svojej   sťažnosti,   podanie   námietky   zaujatosti nebráni vykonať úkon, ktorý už bol naplánovaný. Nebol preto žiaden dôvod na zrušenie úkonov naplánovaných na deň 09. 11. 2011 a 10. 11. 2011. Argumentácia porušovateľa, že sa tak stalo práve z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti nemá oporu v platnom práve. (...) O vyhotovenie fotokópie spisu požiadal sťažovateľ ako obvinený, je teda povinnosťou vyšetrovateľa jeho žiadosti vyhovieť bez zbytočného odkladu. Vyšetrovateľovi neprislúcha hodnotiť, či sťažovateľ má ešte záujem o vyhotovenie žiadanej fotokópie spisu, s poukazom na to, že nejaké fotokópie si už jeho obhajcovia vyhotovili, pokiaľ mu nebolo doručené výslovné späť vzatie tejto žiadosti.

Z podania porušovateľa vyplýva, že po reorganizácii jednotlivých útvarov Prezídia PZ SR, je predmetné trestné konanie proti sťažovateľovi od 01. 12. 2013 vedené Národnou protizločineckou jednotkou národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, expozitúra Východ so sídlom v Košiciach pod ČVS: PPZ-58/NKA-PZ-VY-20I2. Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru vznikla 1. decembra 2012 zlúčením úradu boja proti korupcii a úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite   (viď   informácia   na   stránke   Ministerstva vnútra SR, http://www.minv.sk/7narodna-kriminalna-agentura ).

Nakoľko je nepochybné, že Národná protizločinecká jednotka národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, expozitúra Východ so sídlom v Košiciach je právnym nástupcom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, odbor Východ, Košice, čo vyplýva aj   zo   skutočnosti,   že   vyjadrenie   k   predmetu   veci   bolo   doručené   už   Národnou protizločineckou jednotkou národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, expozitúra Východ so   sídlom   v   Košiciach,   súd   by   mal   ďalej   konať   s   týmto   subjektom,   pre   ktorý   bude rozhodnutie Ústavného súdu v predmetnej veci záväzné.

Z dôvodu právnej istoty však sťažovateľ upravuje svoju sťažnosť vo veci a navrhuje, aby Ústavný súd vydal tento nález

1) Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Úradom boja proti organizovanej kriminalite - Odbor Východ, Prezídia Policajného zboru v Košiciach a Národnou protizločineckou jednotkou národnej   kriminálnej   agentúry   Prezídia   PZ,   expozitúra   Východ   so   sídlom   v   Košiciach v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 a v konaní vedenom pod ČVS: PPZ- 58/NKA-PZ-VY-2012 porušené bolo.

2) Národnej protizločineckej jednotke národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, expozitúra Východ so sídlom v Košiciach prikazuje v konaní ČVS: PPZ-58/NKA-PZ-VY- 2012 konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi B. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500,- € (...),   ktoré   mu   je   porušovateľ   povinný   vyplatiť   do   2   mesiacov   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4) Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. K. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súvisiacich spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania   vedeného   pôvodne   na   Úrade   boja   proti   organizovanej   kriminalite   Prezídia Policajného zboru, odbore Východ Košice pod sp. zn. ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 a neskôr Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru, národnou protizločineckou jednotkou,   expozitúra   Východ   so   sídlom   v Košiciach   (ďalej   aj   „národná   kriminálna agentúra“):

Dňa   22.   marca   2006   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   uznesením   začal trestné stíhanie vo veci trestného činu vraždy.

Dňa 19. decembra 2006 a 25. januára 2007 sa uskutočnil vo veci výsluch svedkov. Dňa 17. mája 2007 sa uskutočnil výsluch sťažovateľa.Dňa 18. mája 2007 a 22. mája 2007 sa uskutočnil vo veci výsluch svedkov. Dňa 1. júna 2007 bola vykonaná obhliadka miesta činu.Dňa   4.   júna   2007   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   uznesením   pribral Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Košiciach na podanie znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, odvetvia biológie.

Dňa 24. júla 2007 bol vyhotovený znalecký posudok. Dňa 21. augusta 2007 sa uskutočnil vo veci výsluch svedka. Dňa 25. augusta 2007 vyšetrovateľ vykonal previerku výpovede na mieste. Dňa   3.   septembra   2007   bola   vykonaná   analýza   úkonov   súvisiacich   s mobilnými telefónmi.

Dňa 4. septembra 2007 a 7. septembra 2007 sa uskutočnil výsluch svedkov. Dňa 7. septembra 2007 bola vykonaná obhliadka miesta činu.Dňa   11.   septembra   2007   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   pribral Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Košiciach na podanie II. znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, odvetvia biológie.

Dňa   15.   septembra   2007   bola   vykonaná   obhliadka   miesta   činu   a uskutočnil   sa výsluch svedkov.

Dňa   17.   septembra   2007   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   pribral Kriminalistický   a   expertízny   ústav   Policajného   zboru   v Košiciach   na   podanie III. znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, odvetvia biológie.

Dňa   18.   septembra   2007   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   uznesením o vznesení obvinenia obvinil sťažovateľa z trestného činu vraždy poškodeného J. B. Dňa   28.   septembra   2007   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   o vznesení   obvinenia sťažnosť.

Dňa 8. októbra 2007 úrad boja proti organizovanej kriminalite predložil sťažnosť sťažovateľa   Úradu   Špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) na rozhodnutie.

Dňa 20. októbra 2007 bol vyhotovený II. znalecký posudok. Dňa   29.   októbra   2007   úrad   špeciálnej   prokuratúry   uznesením   zamietol   sťažnosť sťažovateľa proti vzneseniu obvinenia.

Dňa   20.   novembra   2007   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   predložil vyšetrovací spis úradu špeciálnej prokuratúry s podnetom na podanie návrhu na vydanie dodatočného európskeho zatýkacieho rozkazu.

Dňa 23. novembra 2007 bol vo veci vyhotovený III. znalecký posudok. Dňa   11.   decembra   2007   úrad   špeciálnej   prokuratúry   predložil   Špeciálnemu   súdu Pezinok (ďalej aj „špeciálny súd“) návrh na vydanie dodatočného európskeho zatýkacieho rozkazu.

Dňa   20.   februára   2008   úrad   špeciálnej   prokuratúry   podaním   na   Okresný   súd Michalovce navrhol vydanie dodatočného európskeho zatýkacieho rozkazu.

Dňa 21. februára 2008 Okresný súd Michalovce vydal európsky zatýkací rozkaz. Dňa   3.   augusta   2010   sťažovateľ   vypovedal   plnú   moc   ním   zvolenému   obhajcovi a zároveň požiadal o ustanovenie nového obhajcu.

Dňa   1.   decembra   2010   sťažovateľ   podal   trestné   oznámenie   na   príslušníkov Policajného zboru (aj na konajúceho vyšetrovateľa) pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Dňa   29.   apríla   2011   úrad špeciálnej   prokuratúry   vydal   opatrenie,   ktorým   pribral prekladateľa   z   maďarského   jazyka   do   slovenského   jazyka   na   preklad   uznesenia   Súdu hlavného mesta Budapešť z 27. júna 2008.

Dňa 18. mája 2011 JUDr. K. D. prevzala obhajobu sťažovateľa. Dňa 9. júna 2011 úrad špeciálnej prokuratúry zaslal úradu boja proti organizovanej kriminalite uznesenie Súdu hlavného mesta Budapešť z 27. júna 2008, ktorým uvedený súd na základe „Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Michalovciach sp. zn. 0T/9/2008 zo dňa 21. 2. 2008“ rozhodol o tom, že existujú podmienky na vydanie sťažovateľa.

Dňa 27. júna 2011, 28. júna 2011 a 29. júna 2011 sa uskutočnil výsluch svedkov.Dňa 30. júna 2011 sa uskutočnil výsluch sťažovateľa. Dňa 19. júla 2011 sťažovateľ požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Dňa   25.   augusta   2011   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   predložil   úradu špeciálnej prokuratúry vyšetrovací spis na preskúmanie postupu vyšetrovateľa na základe žiadosti sťažovateľa.

Dňa 14. septembra 2011 sa uskutočnil výsluch svedkov.Dňa 9. novembra 2011 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi úradu boja proti organizovanej kriminalite pplk. Mgr. J. B. (ďalej len „vyšetrovateľ“). Dňa 9. novembra 2011 úrad boja proti organizovanej kriminalite uznesením rozhodol o nevylúčení vyšetrovateľa z vykonávania úkonov predmetného trestného konania. Dňa 6. decembra 2011 sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu úradu boja proti organizovanej kriminalite o nevylúčení vyšetrovateľa.

Dňa 7. marca 2012 vedúci úradu boja proti organizovanej kriminalite uznesením zamietol uvedenú sťažnosť sťažovateľa, keďže nebola dôvodná.

Dňa 12. apríla 2012 bolo sťažovateľovi oznámené, že v jeho trestnej veci bude dozor nad   zákonnosťou   prípravného   konania   vykonávať   prokurátor   Krajskej   prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Dňa 25. a 26. júla 2012 bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení.Dňa   2.   augusta   2012   krajská   prokuratúra   zaujala   k námietkam   sťažovateľa stanovisko, podľa ktorého neboli zistené „prieťahy(...) vo vyšetrovaní(...)“.

Dňa 6. septembra 2012 sa uskutočnil výsluch svedka. Dňa 12. septembra 2012 bola uskutočnená previerka výpovede svedka na mieste. Dňa   12.   septembra   2012   bol   vydaný   príkaz   na   prehliadku   iných   priestorov a pozemkov, ktorý bol 18. septembra 2012 vykonaný.

Dňa   25.   septembra   2012   bolo   uznesením   nariadené   znalecké   dokazovanie   VII z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva.

Dňa 25. septembra 2012 bola vykonaná miestna obhliadka.Dňa 28. septembra 2012 bol uznesením pribratý Kriminalistický a expertízny ústav Policajného   zboru   Slovenská   Ľupča   na   podanie   znaleckého   posudku   VIII   z   odboru kriminalistickej biológie a genetickej analýzy.

Dňa   17.   októbra   2012   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   uznesením o vznesení obvinenia obvinil E. A., J. K. a Š. F. z trestného činu vraždy poškodeného J. B. formou účastníctva,   resp.   spolupáchateľstva. Obvinenému J. K. bol ustanovený obhajca JUDr. J. Š. V rovnaký deň bol v spise uskutočnený záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia proti N. P. (ktorý bol v uvedený deň tiež vypočutý), pričom s týmto úkonom súhlasila aj krajská prokuratúra.

Dňa   17.   októbra   2012   sa   uskutočnil   výsluch   Š.   F.   a E.   A.   Pri tomto   výsluchu obvinený E. A. vzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi, ktorý však uznesením rozhodol, že sa nevylučuje z vykonávania úkonov v danej veci. V ten istý deň bol vydaný príkaz na domovú prehliadku, ktorá bola aj vykonaná.

Dňa 18. októbra 2012 krajská prokuratúra zamietla sťažnosť obvineného E. A. a Š. F. proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Dňa 18. októbra 2012 úrad boja proti organizovanej kriminalite podal na krajskej prokuratúre podnet na podanie návrhu na vzatie obvinených B. A., E. A., J. K. a Š. F. do väzby, pričom niektorí boli z nich zadržaní.

Dňa 18. októbra 2012 vyšetrovateľ vykonal previerku výpovede na mieste. Bol tiež vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov, ktorá bola aj vykonaná.

Dňa   19.   októbra   2012   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   IV   z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva.

Dňa 19. októbra 2012 krajský prokurátor na námietky sťažovateľa uviedol, že postup vyšetrovateľa považuje za zákonný a dôvodný.

Dňa   19.   októbra   2012   bol   vyhotovený   znalecký   posudok   VIII   z   odboru kriminalistickej biológie a genetickej analýzy.

Dňa 19. októbra 2012 Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) zobral do väzby obvinených E. A. a Š. F.

Dňa 20. októbra 2012 advokát Mgr. R. T. oznámil, že prevzal obhajobu sťažovateľa.Dňa 24.   októbra   2012   bolo nariadené   znalecké   dokazovanie   V   Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča na podanie posudku z odboru kriminalistickej biológie a genetickej analýzy.

Dňa 26. októbra 2012 a 26. októbra 2012 sa uskutočnil výsluch svedka.Dňa   30.   októbra   2012   obvinení   E.   A.   a Š.   F.   podali   sťažnosť   proti   rozhodnutiu okresného súdu o ich vzatí do väzby.

Dňa 30.   októbra 2012 krajský   súd zamietol uvedenú   sťažnosť obvineného E.   A. a Š. F.Dňa 31. októbra 2012 sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalcov z odboru   zdravotníctva,   odvetvia   súdneho   lekárstva   na   účely   vykonania   znaleckého dokazovania IV.

Dňa 1. novembra 2012 sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalcov z odboru   kriminalistickej   biológie   a genetickej   analýzy   na   vykonanie   znaleckého dokazovania V.

Dňa   5.   novembra   2012   advokát   JUDr.   M.   K.   oznámil,   že   prevzal   obhajobu sťažovateľa, ako i E. A. a Š. F.

Dňa 5. novembra 2011 E. A. podal sťažnosť proti uzneseniu, ktorým sa vyšetrovateľ nevylúčil z vykonávania úkonov v danej veci.

Dňa 6. novembra 2012 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľom mjr. JUDr. J. T. a ppl. Mgr. J. B.

Dňa 7. novembra 2012 úrad boja proti organizovanej kriminalite uznesením rozhodol o nevylúčení namietnutých vyšetrovateľov z vykonávania úkonov v predmetnom trestnom konaní.

Dňa   7.   novembra   2012   bol   vypracovaný   znalecký   posudok   V   z odboru kriminalistickej biológie a genetickej analýzy.

Dňa   8.   novembra   2012   sťažovateľ   podal   žiadosť   o   preskúmanie   postupu vyšetrovateľa prokurátorom.

Dňa 9. novembra 2012 sa uskutočnil výsluch sťažovateľa. Dňa   19.   novembra   2012   sťažovateľ   podal   sťažnosť   proti   uzneseniu,   ktorým   sa nevyhovelo jeho námietke zaujatosti.

Dňa   15.   novembra   2012   vyšetrovateľ   mjr.   JUDr.   J.   T.   sa   písomne   vyjadril k námietkam sťažovateľa voči jeho osobe.

Dňa   21.   novembra   2012   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   uznesením zamietol   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu,   ktorým   sa   nevyhovelo   jeho   námietke zaujatosti, pretože nebola dôvodná.

Dňa 23. novembra 2012 sa uskutočnil výsluch svedka. Dňa   26.   novembra   2012   bol   vypracovaný   znalecký   posudok   IV   z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva.

Dňa 28.   novembra 2012   sťažovateľ podal   na vyšetrovateľa pplk.   J.   B. námietku zaujatosti a trestné oznámenie.

Dňa 29. novembra 2012 boli uznesením trestné veci ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 a ČVS: PPZ-262/BOK-VY-2012 spojené na spoločné konanie.

Dňa 30. novembra 2012 bol vo veci uznesením pribratý Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na podanie znaleckého posudku VI v odbore písmoznalectva a na podanie znaleckého posudku IX v odbore psychológie.

Dňa 13. decembra 2012 sa uskutočnil výsluch sťažovateľa. Dňa   14.   decembra   2012   bol   vyhotovený   znalecký   posudok   VII   v odbore zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva.

Dňa   17.   decembra   2012   bol   vyhotovený   znalecký   posudok   VI   v odbore písmoznalectva.

Dňa   17.   decembra   2012   krajská   prokuratúra   zamietla   sťažnosť   sťažovateľa   proti uzneseniu   o   pribratí   znalcov   z odboru   zdravotníctva,   odvetvia   súdneho   lekárstva   na vykonanie znaleckého dokazovania IV, ako aj proti uzneseniu o pribratí znalcov z odboru kriminalistickej biológie a genetickej analýzy na vykonanie znaleckého dokazovania V. Dňa 4. januára 2013 bolo v spise zaznamenané, že vzhľadom na to, že vyšetrovateľ pplk. J. B. už nie je príslušníkom tunajšej expozitúry, o námietke zaujatosti sťažovateľa proti menovanému sa už nerozhoduje.

Dňa   9.   januára   2013   bolo   vo   veci   nariadené   znalecké   dokazovanie   na   podanie znaleckého posudku X v odbore psychológie.

Dňa   11.   januára   2013   sťažovateľ   podal   sťažnosť   proti   uzneseniu   o nariadení znaleckého dokazovania VI v odbore písmoznalectva.

Dňa 14. januára 2013 bol vypočutý obvinený Š. F.Dňa 22. januára 2013 bol vo veci vypočutý svedok.Dňa   25.   januára   2013   sťažovateľ   podal   sťažnosť   proti   uzneseniu   na   podanie znaleckého posudku IX v odbore psychológie.

Dňa 30. januára 2013 sa uskutočnil výsluch svedka. Dňa 31. januára 2013 obvinený Š. F. oznámil, že vypovedal plnú moc advokátovi JUDr. M. K.

Dňa   5.   februára   2013   advokátka   JUDr.   K.   D.   oznámila,   že   prevzala   obhajobu sťažovateľa Š. F.

Dňa   5.   februára   2013   krajská   prokuratúra   zamietla   sťažnosť   sťažovateľa   proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania VI v odbore písmoznalectva.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, odboru Východ Košice v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle   ktorej   uvedené   základné   práva   sa   chránia   aj   v prípade   konania   pred   orgánmi činnými v trestnom konaní po začatí trestného stíhania (napr. II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 99/02).

Judikatúra ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy   (a   obdobne   aj   v čl.   6   ods.   1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach danej trestnej veci predstavuje značný stupeň zložitosti, ktorá súvisí najmä s tým, že ide o vyšetrovanie organizovanej trestnej činnosti, s aplikáciou medzinárodných prvkov   (európsky   zatýkací   rozkaz)   a najmä   nutnosťou   vykonávania   nespočetných znaleckých posudkov. Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého trestného konania ústavný súd pripisuje aj na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ síce často využíva možnosti podať opravné prostriedky podľa Trestného poriadku, avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi   na   uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práva   v trestnom   konaní   spôsobuje   síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú   zbytočné   prieťahy   (mutatis   mutandis   napr.   I.   ÚS   31/01).   Využitím   svojich   práv   na podanie   opravných   prostriedkov   teda   sťažovateľ   neprispieval   k zbytočným   prieťahom v konaní,   avšak   musel   si   byť   vedomý   toho,   že   tým   prirodzene   dochádza   k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite a predovšetkým konštatuje, že predmetný vyšetrovací spis bol 20. novembra 2007 predložený úradu špeciálnej prokuratúry s podnetom na podanie návrhu na vydanie dodatočného   európskeho   zatýkacieho   rozkazu.   Podľa   vyjadrenia   riaditeľa   národnej kriminálnej   agentúry   (pozri   bod   I/2.1)   po   tomto   úkone „mal   vyšetrovateľ   pokyn   od dozorujúceho   prokurátora   nevykonávať   procesné   úkony,   až   pokiaľ   neobdrží   príslušný dodatočný súhlas na stíhanie obvineného B. A.“. Podľa uvedeného vyjadrenia teda fakticky došlo k prerušeniu napadnutého konania až do 9. júna 2011, keď bolo úradom špeciálnej prokuratúry   doručené „na   tunajšiu   súčasť   uznesenie   hlavného   mesta   Budapešť   zo   dňa 27. júna   2008,   ktorým tento súd   na   základe   Európskeho   zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 0 T 9/2008 z 21. 2. 2008 rozhodol o tom, že existujú   podmienky   na   vydanie   obv.   B.   A.   na   trestné   stíhanie   pre   trestný   vraždy poškodeného J. B.“.

Z dôvodu   prerušenia   napadnutého   konania   pred   úradom   boja   proti   organizovanej kriminalite,   kým   nedošlo   k odpadnutiu   prekážky   prerušeného   konania,   sa   nemohli v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to už bolo uvedené. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť v dôsledku prerušenia konania, tak ako to bolo aj v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03). Ústavný súd nepochybuje o tom,   že   kvôli   procesnej   čistote   k prerušeniu   konania   v danom   prípade   by   bolo jednoznačnejšie, ak by o tom bolo rozhodnuté aj uznesením.

Z prehľadu procesných úkonov opísaných zo súvisiaceho spisu, ktorý bol ústavným súdom   zapožičaný,   vyplýva,   že   úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite   od   doručenia uznesenia „hlavného mesta Budapešť“, teda   od 9. júna 2011, konal vo veci   v podstate plynulo, priebežne a efektívne. Vo veci bolo vykonaných 10 znaleckých posudkov a celý rad výsluchov a iných úkonov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   nebolo   možné   z hľadiska komplexného   posúdenia   inkriminovaného   konania   považovať   postup   úradu   boja   proti organizovanej   kriminalite   za   porušenie   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva navrhol, aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal úradu boja proti organizovanej kriminalite konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde môže   ústavný   súd   priznať   tomu,   koho   základné   právo   alebo   sloboda   sa   porušili,   aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo, ktorého porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani jeho návrhom na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013