znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 591/2015-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2015v senáte   zloženom z predsedu   Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca) a   zo   sudcov   LajosaMészárosa   adislava   Orosza   predbežne   prerokoval   námietky   predpojatosti   sudcovÚstavného súdu Slovenskej republiky Petra Brňáka a Milana Ľalíka vznesené prezidentomSlovenskej republiky Andrejom Kiskom o dôvodoch ich vylúčenia z výkonu sudcovskejfunkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 215/2015a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák a Milan Ľalík n i e   s úv y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdomSlovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 215/2015.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta2014 doručená sťažnosť JUDr. Gabriely Šimonovej, sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   sa   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojichzákladných práv a slobôd podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya podľa   čl. 21   ods.   4   a   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   rozhodnutímprezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku o odvolaní z funkcie členky Súdnej radySlovenskej republiky č. 1249-2014-BA zo 16. júna 2014.

Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2014 pridelenána prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, pričom predsedom senátu je PeterBrňák,   sudcom   spravodajcom   je   Milan   Ľalík   a   ďalšou   členkou   senátu   je   MariannaMochnáčová.

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podaním doručeným ústavnému súdu23. júna 2015 vzniesol námietku predpojatosti proti sudcovi tohto senátu Petrovi Brňákovia Milanovi Ľalíkovi, v ktorom uviedol:

„... Proti uzneseniu o prijatí niet žiadneho opravného prostriedku; niet žiadneho právneho   prostriedku,   ktorým   by   sa   účastník   konania   mohol   domôcť   predloženia   veci do pléna ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov senátov. Z toho vyplýva, že proti takému postupu väčšiny I. senátu, ktoré považujem za svojvoľné, sa dá brániť len procesným úkonom podľa § 28 zákona o ústavnom súde: odmietnutím sudcov pre ich predpojatosť.... Ako účastník konania odmietam sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka pre ich zaujatosť; dôvodom na záver o ich predpojatosti je to, že bez   ústavného a zákonného podkladu   (rozhodnutie   pléna   o   zjednotení   právnych   názorov   senátov)   prijali   sťažnosť Gabriely Šimonovej na ďalšie konanie. Vzhľadom na arbitrárnosť ich postupu a nedostatok odôvodnenia v uznesení o prijatí je dôvodné predpokladať, že odmietnutí sudcovia konali a rozhodli   o   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   z osobných   dôvodov   (vzťah ku sťažovateľke).“

K vyhláseniu o predpojatosti sa sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalíkvyjadrili listami z 2. júla 2015.

Sudca Peter Brňák vo svojom vyjadrení uviedol:

„V predmetnej veci sa necítim byť zaujatý, keďže nemám žiadny vzťah k veci ani k účastníkom konania; sťažovateľku osobne nepoznám.“

Sudca Milan Ľalík vo svojom vyjadrení uviedol: „V predmetnej veci sa necítim byť predpojatý, pretože nemám žiadny vzťah k veci ani k účastníkom konania; sťažovateľku poznám iba bežne tak, ako celý rad sudcov Slovenskej republiky.“

II.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudcavylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer kveci,   k   účastníkom   konania   alebo   i   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jehonepredpojatosti.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniuo odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže juúčastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovaniev senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2014 a na rok 2015 pri rozhodovanív senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcovI. senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   trebaposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčeniaa správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   tedazisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčenáakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, III. ÚS 214/2013).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teóriazdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký ajobjektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajšíchprejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolovýsledkom konania   nestranného súdu,   čo znamená, že súd musí   každú   vec   prerokovaťa rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nichnenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci.Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenievšetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomtopráve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalík vo svojich vyjadreniach uviedli,že   námietku   predpojatosti   uplatnenú   prezidentom   Slovenskej   republiky   považujúza nedôvodnú.

Prezident Slovenskej republiky námietku predpojatosti proti týmto sudcom ústavnéhosúdu v podstate odôvodnil tým, že prijali sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie bez toho,aby vec predložili do pléna ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov senátov, keďiný senát v obdobnej veci meritórne rozhodol. Tento postup mal svedčiť o arbitrárnosti ichpostupu   a   nedostatočnom   odôvodnení   rozhodnutia   v   uznesení,   takže   je   dôvodnépredpokladať,   že   títo   sudcovia   konali   a   rozhodli   o   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konaniez osobných dôvodov (vzťah k sťažovateľke).

Pri   posúdení   námietky   účastníkov   konania   treba   vychádzať   z   právnej   úpravyobsiahnutej   v   ustanovení   §   14   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   („Dôvodomna vylúčenie   sudcu   nie   sú   okolnosti,   ktoré   spočívajú   v   postupe   sudcu   v   konanío prejednávanej   veci   alebo   v   jeho   rozhodovaní   v   iných   veciach“),   podľa   ktorej   tietoúčastníkmi   konania   prezentované   dôvody,   o   ktoré   opiera   spochybnenie   nezaujatostioznačených sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzenýchokolností,   na   ktoré   konajúci   ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   vylúčení   sudcu   prihliada.Prezentovaný   dôvod   uvedený   v   námietkach   proti   uvedeným   sudcom   spadá   do   rámcanegatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcuprihliadať   nemôže,   pretože   išlo   o   vyslovenie   právneho   názoru   premietnutéhodo rozhodnutia, čo je výlučne vecou daného senátu, ktorý o veci rozhoduje. Ústavný súdv kontexte toho tiež zohľadnil ústavne postavenie sudcu ústavného súdu, jeho sľub a tiežskutočnosť, že garanciou pre nestrannosť ochrany ústavnosti v označenej veci je aj to, že jejprerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti celého senátu, a nie samotného sudcu.

Obidvaja sudcovia sa vyjadrili, že nemajú žiadny vzťah k sťažovateľke, keď námietkavznesená v tomto smere vznesená prezidentom Slovenskej republiky navyše bola založenálen   na   predpoklade,   a   nie   na   relevantných   skutočnostiach,   ktoré   by   potvrdzovali tentopredpoklad.

Vychádzajúc z uvedených záverov, II. senát ústavného súdu konštatuje, že v podaníprezidenta Slovenskej republiky nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákonao   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu   uvedených   sudcov   z   výkonu   sudcovskej   funkciev konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 215/2015.

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Peter Brňáka Milan Ľalík nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2015