SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 591/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa adislava Orosza predbežne prerokoval námietky predpojatosti sudcovÚstavného súdu Slovenskej republiky Petra Brňáka a Milana Ľalíka vznesené prezidentomSlovenskej republiky Andrejom Kiskom o dôvodoch ich vylúčenia z výkonu sudcovskejfunkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 215/2015a takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák a Milan Ľalík n i e s úv y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdomSlovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 215/2015.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta2014 doručená sťažnosť JUDr. Gabriely Šimonovej, sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala vyslovenia porušenia svojichzákladných práv a slobôd podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya podľa čl. 21 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutímprezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku o odvolaní z funkcie členky Súdnej radySlovenskej republiky č. 1249-2014-BA zo 16. júna 2014.
Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2014 pridelenána prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, pričom predsedom senátu je PeterBrňák, sudcom spravodajcom je Milan Ľalík a ďalšou členkou senátu je MariannaMochnáčová.
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podaním doručeným ústavnému súdu23. júna 2015 vzniesol námietku predpojatosti proti sudcovi tohto senátu Petrovi Brňákovia Milanovi Ľalíkovi, v ktorom uviedol:
„... Proti uzneseniu o prijatí niet žiadneho opravného prostriedku; niet žiadneho právneho prostriedku, ktorým by sa účastník konania mohol domôcť predloženia veci do pléna ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov senátov. Z toho vyplýva, že proti takému postupu väčšiny I. senátu, ktoré považujem za svojvoľné, sa dá brániť len procesným úkonom podľa § 28 zákona o ústavnom súde: odmietnutím sudcov pre ich predpojatosť.... Ako účastník konania odmietam sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka pre ich zaujatosť; dôvodom na záver o ich predpojatosti je to, že bez ústavného a zákonného podkladu (rozhodnutie pléna o zjednotení právnych názorov senátov) prijali sťažnosť Gabriely Šimonovej na ďalšie konanie. Vzhľadom na arbitrárnosť ich postupu a nedostatok odôvodnenia v uznesení o prijatí je dôvodné predpokladať, že odmietnutí sudcovia konali a rozhodli o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie z osobných dôvodov (vzťah ku sťažovateľke).“
K vyhláseniu o predpojatosti sa sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalíkvyjadrili listami z 2. júla 2015.
Sudca Peter Brňák vo svojom vyjadrení uviedol:
„V predmetnej veci sa necítim byť zaujatý, keďže nemám žiadny vzťah k veci ani k účastníkom konania; sťažovateľku osobne nepoznám.“
Sudca Milan Ľalík vo svojom vyjadrení uviedol: „V predmetnej veci sa necítim byť predpojatý, pretože nemám žiadny vzťah k veci ani k účastníkom konania; sťažovateľku poznám iba bežne tak, ako celý rad sudcov Slovenskej republiky.“
II.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudcavylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer kveci, k účastníkom konania alebo i k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jehonepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniuo odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže juúčastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovaniev senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2014 a na rok 2015 pri rozhodovanív senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcovI. senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu trebaposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčeniaa správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, tedazisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčenáakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, III. ÚS 214/2013).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teóriazdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký ajobjektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajšíchprejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolovýsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovaťa rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nichnenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenievšetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomtopráve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalík vo svojich vyjadreniach uviedli,že námietku predpojatosti uplatnenú prezidentom Slovenskej republiky považujúza nedôvodnú.
Prezident Slovenskej republiky námietku predpojatosti proti týmto sudcom ústavnéhosúdu v podstate odôvodnil tým, že prijali sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie bez toho,aby vec predložili do pléna ústavného súdu na zjednotenie právnych názorov senátov, keďiný senát v obdobnej veci meritórne rozhodol. Tento postup mal svedčiť o arbitrárnosti ichpostupu a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia v uznesení, takže je dôvodnépredpokladať, že títo sudcovia konali a rozhodli o prijatí sťažnosti na ďalšie konaniez osobných dôvodov (vzťah k sťažovateľke).
Pri posúdení námietky účastníkov konania treba vychádzať z právnej úpravyobsiahnutej v ustanovení § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodomna vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konanío prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tietoúčastníkmi konania prezentované dôvody, o ktoré opiera spochybnenie nezaujatostioznačených sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzenýchokolností, na ktoré konajúci ústavný súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu prihliada.Prezentovaný dôvod uvedený v námietkach proti uvedeným sudcom spadá do rámcanegatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcuprihliadať nemôže, pretože išlo o vyslovenie právneho názoru premietnutéhodo rozhodnutia, čo je výlučne vecou daného senátu, ktorý o veci rozhoduje. Ústavný súdv kontexte toho tiež zohľadnil ústavne postavenie sudcu ústavného súdu, jeho sľub a tiežskutočnosť, že garanciou pre nestrannosť ochrany ústavnosti v označenej veci je aj to, že jejprerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti celého senátu, a nie samotného sudcu.
Obidvaja sudcovia sa vyjadrili, že nemajú žiadny vzťah k sťažovateľke, keď námietkavznesená v tomto smere vznesená prezidentom Slovenskej republiky navyše bola založenálen na predpoklade, a nie na relevantných skutočnostiach, ktoré by potvrdzovali tentopredpoklad.
Vychádzajúc z uvedených záverov, II. senát ústavného súdu konštatuje, že v podaníprezidenta Slovenskej republiky nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákonao ústavnom súde viedli k vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkciev konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 215/2015.
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Peter Brňáka Milan Ľalík nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2015