znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 59/2016-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená podsp. zn. Rvp 457/2016), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená podsp. zn. Rvp 458/2016), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosťvedená pod sp. zn. Rvp 459/2016), zastúpených advokátom JUDr. Emilom Vaňkom,Sládkovičova 2, Zvolen, ktorými namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 30ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky prípisom Ministerstva vnútra Slovenskej republikyč. SVS-OVR2-2015/034882 z 10. decembra 2015 a uznesením Štátnej komisie pre voľbya kontrolu financovania politických strán č. 6/4/1 z 9. decembra 2015, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú pod sp. zn. Rvp 457/2016, sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú pod sp. zn. Rvp 458/2016 a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenúpod sp. zn. Rvp 459/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené podsp. zn. Rvp 457/2016.

2. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ao d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. januára2016 doručené sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka 1“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Z obsahu sťažností pôvodne vedených ústavnýmsúdom pod sp. zn. Rvp 457/2016, sp. zn. Rvp 458/2016 a sp. zn. Rvp 459/2016, ako ajz priloženej dokumentácie možno vyvodiť, že sťažovatelia namietajú porušenie svojhozákladného práva„uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do verejnej volenej funkcie“, t. j.základného práva podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)prípisom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)č. SVS-OVR2-2015/034882 z 10. decembra 2015 (ďalej len „napadnutý prípis“)a uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len„štátna komisia“) č. 6/4/1 z 9. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažností vyplýva, že namietané porušenie základného práva podľa čl. 30ods. 4 ústavy napadnutým prípisom ministerstva a napadnutým uznesením štátnej komisieodôvodňujú sťažovatelia identicky. Ústavný súd preto považuje za postačujúce poukázať napodstatné časti sťažnosti sťažovateľky 1, ktoré sa opakujú aj v sťažnostiach ostatnýchsťažovateľov.

Sťažovateľka 1 vo svojej sťažnosti najmä uvádza:«Ako plnoprávny občan Slovenskej republiky sa sťažovateľka uchádza o zvolenie za poslanca Národnej rady SR vo všeobecných parlamentných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky ktoré sa uskutočnia v marci 2016. Sťažovateľka je zapísaný na kandidátnej listine Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), sídlo: Nad plážou 22, 974 01 Banská Bystrica, zapísané v registri strán Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, Bratislava pod číslom registrácie: 203/2-2001/06374, prostredníctvom ktorej chce využiť svoje pasívne volebné právo a uchádzať sa zvolenie za poslanca Slovenskej národnej rady v najbližšom volebnom období.

Politická strana Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), sídlo: Nad plážou 22, 974 01 Banská Bystrica, podala žiadosť a predložila listinu kandidátov Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán cestou Ministerstva vnútra SR.

Pred zápisom na kandidačnú listinu sťažovateľ vykonala vlastnoručné vyhlásenie kandidáta o záujme kandidovať a vyslovil súhlas s kandidatúrou. Táto požiadavka sťažovateľa ktorý takto využil zákonom predpísaným spôsobom svoje základné právo vyplývajúce z ústavy SR vo forme pasívneho volebného práva, bola odovzdaná Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán prostredníctvom MVSR. Prostredníctvom ⬛⬛⬛⬛ - splnomocnenca politickej strany HZDS pre volebné záležitosti sa dozvedel, že jej účasť vo voľbách bola odmietnutá a znemožnené bolo aj vykonanie jej pasívneho volebného práva - byť volená do zákonodarného zboru SR. Splnomocnenec HZDS ⬛⬛⬛⬛ bol o odmietnutí účasti sťažovateľky vo voľbách informovaný „odpoveďou“ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. Zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 o výpise z uznesenia č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR na základe ktorej zistil že Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR nepreskúmala kandidátnu listinu na ktorej kandidoval za poslanca NRSR z dôvodu, že politická strana neuhradila volebnú kauciu.

Uznesením č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 bolo porušené základné politické právo sťažovateľky spočívajúce v práve uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do verejnej volenej funkcie a znemožnená jej účasť v parlamentných voľbách ktoré majú byť uskutočnené v roku 2016.»

Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania primeraného finančného zadosťučineniav sume 10 000 €, čo je odôvodnené takto:

„Sťažovateľ sa cíti ukrátený na svojich právach a urazený postupom príslušných orgánov rozhodujúcich o jeho práve uchádzať sa o zvolenie do parlamentu. O realizáciu pasívneho volebného práva sa uchádza cestou politickej strany. Táto však bola z účasti diskvalifikovaná pre finančné záležitosti a zrejme z dôvodu nedostatočnej solventnosti, čo nemôže byť dôvodom na uskutočnenie základného práva a na prekážku jeho výkonu. Sťažovateľ je uvedený na kandidátke strany a tieto boli uvádzané na verejne dostupných informačných kanáloch v médiách a v tlači. V súčasnosti čelí značnému tlaku okolia a nepríjemným situáciám zo strany médií, známych a spolupracovníkov či rodiny. Uplatnenie jeho základného práva nebolo samovoľné, ale si vyžadovalo v podstate dlhodobé zviditeľňovanie sa v povedomí budúcich voličov, v prezentácii svojich postojov na verejnosti v účastiach na verejnom živote a pôsobení na verejnosti. Dôvera spoluobčanov, ktorí ju v kandidatúre podporovali bola sklamaná súčasná situácia je značne nepríjemná po všetkých stránkach. Cíti sa byť zosmiešňovaná a frustrovaná. Z uvedeného dôvodu požaduje, aby orgány, ktoré situáciu zapríčinili boli zaviazané na primerané finančné zadosťučinenie. Za primeranú sumu požaduje priznanie náhrady vo výške 10 000 €. Sťažovateľka a jej právny zástupca sa písomne dohodli mandátnou zmluvou, že miestom plnenia všetkých finančných náležitostí z tohto konania je účet ⬛⬛⬛⬛ ktorý je dohodnutým miestom plnenia všetkých pohľadávok.“

Na základe citovaného sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd o ich sťažnostiachnálezom takto rozhodol:

„1./ Ústavný súd zisťuje, že Uznesením č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 bolo porušené základné právo sťažovateľky spočívajúce v jej práve uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do verejnej volenej funkcie.

2./ Ústavný súd zrušuje Uznesenie č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. Zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 a prikazuje Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, aby vo veci neodkladne konali a obnovili stav pred porušením základného práva.

3./ Ústavný súd nariaďuje, aby sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR dočasne zdržali vykonávania rozhodnutia a opatrenia ktorým bolo rozhodnuté o nepreskúmaní kandidátnej listiny na ktorej je uvedená sťažovateľka

4./ Ústavný súd priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € ktoré sú povinní zaplatiť sťažovateľke do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR spoločne a nerozdielne na účet...

5./ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR sú povinní zaplatiť sťažovateľke do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia na účet... vo výške 303,16 €.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spojeniu sťažností na spoločné konanie

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)“

Podľa § 112 ods. 1 OSP súd môže v záujme hospodárnosti spojiť na spoločnékonanie veci, ktorí sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Keďže zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spájaní návrhov nazačatie konania na spoločné konanie, je v spojení s citovaným § 31a zákona o ústavnomsúde primerane aplikovateľný na prípadné spojenie návrhov na začatie konania predústavným súdom § 112 ods. 1 OSP.

Vychádzajúc z uvedeného právneho východiska po zistení, že sťažovatelia namietajúporušenie svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy tým istým prípisomministerstva a tým istým uznesením štátnej komisie, že sú všetci zastúpení tým istýmprávnym zástupcom, pričom odôvodnenie ich sťažností je v zásade identické, ústavný súd,aplikujúc § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde, rozhodol o spojenísťažností na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 457/2016 (bod 1výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy napadnutým prípisom ministerstva a napadnutým uznesením štátnej komisie

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavnéhosúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavneneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavneneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietanýmrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného právaalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Zazjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiežnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľov, sa ústavný súd pri predbežnomprerokovaní ich sťažností zameral na posúdenie, či ich nemožno považovať za zjavneneopodstatnené.

Zo sťažností sťažovateľov, ktorých podstatné časti sú citované v časti I tohtouznesenia, možno vyvodiť, že k porušeniu ich základného práva uchádzať sa o zvolenie dovolenej verejnej funkcie zaručeného čl. 30 ods. 4 ústavy malo dôjsť tým, že štátna komisianapadnutým uznesením rozhodla o tom, že nepreskúma kandidátnu listinu politickej stranyHnutie za demokratické Slovensko (ďalej len „HZDS“),„... lebo táto politická strana

neuhradila volebnú kauciu...“text napadnutého uznesenia štátnej komisie tvorí podstatnúčasť napadnutého prípisu, ktorým ministerstvo oznamuje splnomocnencovi politickej stranyHZDS [a tým sprostredkovane aj sťažovateľom ako kandidátom na poslancov politickejstrany HZDS vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národnárada“), ktoré sa majú uskutočniť 6. marca 2016, pozn.], ako štátna komisia rozhodlao kandidátnej listine politickej strany HZDS. Napadnutý prípis ministerstva tak v podstateplní len funkciu „nosiča“ meritórneho rozhodnutia štátnej komisie, ktoré vyvolalosťažovateľmi namietané právne dôsledky.

Napadnuté uznesenie štátnej komisie znie:„Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa oboznámila s kandidátnou listinou politickej strany Hnutie za demokratické Slovensko, a konštatuje, že podľa § 51 ods. 1 tretej vety zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ju Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán nepreskúma, lebo táto politická strana neuhradila volebnú kauciu a pri odovzdávaní kandidátnej listiny písomne prejavila vôľu ju neuhradiť.“

Z § 50 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného právaa o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonuvolebného práva“) vyplýva, že kandidátnu listinu pre voľby do národnej rady môže podaťpolitická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu. Politická strana podávakandidátnu listinu prostredníctvom svojho splnomocnenca v listinnej forme aj elektronickejforme najneskôr 90 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi štátnej komisie. Lehotana podanie kandidátnej listiny sa končí uplynutím posledného dňa lehoty. Na kandidátnelistiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, a na kandidátne listiny doručené pouplynutí tejto lehoty sa neprihliada.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva kandidátna listinaobsahuje

a) názov politickej strany alebo názvy politických strán tvoriacich koalíciu,

b) zoznam kandidátov, ktorý obsahuje meno, priezvisko, titul, dátum narodenia,zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny, adresu trvaléhopobytu kandidáta a poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom pri všetkýchkandidátoch,

c) meno, priezvisko, funkciu, podpis osoby oprávnenej konať v mene politickejstrany a odtlačok pečiatky politickej strany; v prípade koalície meno, priezvisko, funkciu,podpis osoby oprávnenej konať v mene každej politickej strany tvoriacej koalíciu a odtlačokpečiatky každej politickej strany tvoriacej koalíciu.

Podľa § 50 ods. 4 zákona o podmienkach výkonu volebného práva ku kandidátnejlistine musí byť pripojené

a) vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta uvedeného na kandidátnejlistine, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemáprekážky práva byť volený,

b) potvrdenie o uhradení volebnej kaucie 17 000 eur,

c) oznámenie o určení splnomocnenca politickej strany alebo koalície a jehonáhradníka s uvedením mena, priezviska a adresy, na ktorú možno doručovať písomnosti;úkonmi splnomocnenca vo volebných veciach je politická strana alebo koalícia viazaná,pričom splnomocnencom politickej strany alebo koalície ani jeho náhradníkom nemôže byťkandidát.

Podľa § 50 ods. 7 zákona o podmienkach výkonu volebného práva zapisovateľštátnej komisie zisťuje, či predložené kandidátne listiny obsahujú náležitosti podľa odseku 3a či sú k nim pripojené písomnosti podľa odseku 4. Ak to tak nie je, zapisovateľ štátnejkomisie vyzve splnomocnenca politickej strany alebo koalície, aby v lehote, ktorú určí,kandidátnu listinu upravil alebo doplnil. Zapisovateľ štátnej komisie predkladá kandidátnelistiny štátnej komisii na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadaní.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisiapreskúmava predložené kandidátne listiny najneskôr 80 dní predo dňom konania volieb.Preskúmavanie kandidátnych listín vykonáva štátna komisia prostredníctvom svojhoodborného sumarizačného útvaru. Kandidátnu listinu, ku ktorej nie je pripojené potvrdenieo uhradení kaucie, štátna komisia nepreskúmava.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisiazaregistruje najneskôr 70 dní predo dňom konania volieb kandidátne listiny, ktoré súv súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa § 51 ods. 2.Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

Podľa § 52 ods. 2 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisiav lehote podľa odseku 1 odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlades týmto zákonom, ako aj kandidátnu listinu, ktorú nemožno upraviť podľa § 51 ods. 2.

Z citovaných ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva vyplýva, žekandidátnu listinu pre voľby do národnej rady môžu podať len registrované politické strany(§ 50 ods. 1), t. j. právom uchádzať sa o volenú funkciu poslanca národnej rady nedisponujúobčania (teda ani sťažovatelia) priamo, ale len prostredníctvom registrovaných politickýchstrán. Kandidátne listiny politických strán musia obligatórne obsahovať zákonomustanovené náležitosti (§ 50 ods. 3) a musia k nim byť obligatórne priložené aj zákonomustanovené prílohy (§ 50 ods. 4). Z § 50 ods. 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonuvolebného práva vyplýva, že ku kandidátnej listine musí byť obligatórne pripojenépotvrdenie o uhradení volebnej kaucie 17 000 €. Zapisovateľ štátnej komisie zisťuje, čikandidátna listina politickej strany obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a zákonomustanovené prílohy, a následne ich predkladá štátnej komisii na účely preskúmaniaa registrácie (§ 50 ods. 7). Volieb do národnej rady sa môžu zúčastniť len politické strany(a ich kandidáti), ktoré boli zaregistrované (§ 52 ods. 1 a 2). Registrácii politických stránpredchádza preskúmanie kandidátnych listín štátnou komisiou, pričom zo vzťahu § 51ods. 1 k citovaným ustanoveniam § 52 zákona o podmienkach výkonu volebného právavyplýva, že kandidátna listina politickej strany, ktorá nebola preskúmaná, nemôže byť anizaregistrovaná, a preto sa táto politická strana nemôže zúčastniť volieb. Z § 51 ods. 1 tretejvety zákona o podmienkach výkonu volebného práva jednoznačne vyplýva, že štátnakomisia nepreskúmava kandidátnu listinu, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie o uhradenívolebnej kaucie, čímde iureide factorozhodne o tom, že dotknutá politická strana (a tedaaj jej kandidáti) sa nezúčastní volieb.

Aplikujúc uvedené právne východiská na skutkový stav vyplývajúci zo sťažnostísťažovateľov, možno konštatovať, že politická strana HZDS nepriložila (a to zrejme ani povýzve zapisovateľa štátnej komisie, pozn.) k svojej kandidátnej listine potvrdenie o uhradenívolebnej kaucie, pričom sťažovatelia nespochybňujú, že HZDS volebnú kauciu neuhradilo(naopak, nepriamo to potvrdzujú, keď uvádzajú, že ich politická strana„bola z účasti diskvalifikovaná pre finančné záležitosti a zrejme z dôvodu nedostatočnej solventnosti“).Uvedené skutkové okolnosti sú konštatované v napadnutom uznesení štátnej komisiea vyúsťujú do meritórneho záveru o tom, že štátna komisia nepreskúma kandidátnu listinuHZDS, čoho právnym dôsledkom je vylúčenie HZDS a jej kandidátov (vrátanesťažovateľov) z účasti vo voľbách do národnej rady.

Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenieštátnej komisie v plnom rozsahu zodpovedá obsahu a účelu aplikovaných právnych noriemobsiahnutých v zákone o podmienkach výkonu volebného práva a predstavuje logickýa nespochybniteľný právny dôsledok ich aplikácie. V nadväznosti na toto konštatovanieústavný súd pripomína svoj ustálený právny názor vyvoditeľný z jeho doterajšej judikatúry,v zmysle ktorého postup a rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci súdu v súlades platným a účinným zákonom nemožno považovať za porušenie základných práv (m. m.napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00). Na podporu tohto záveru ústavný súdzdôrazňuje, že orgány verejnej moci (a teda aj štátna komisia) vychádzajú pri uplatňovanísvojej právomoci z prezumpcie ústavnosti aplikovaných právnych predpisov, ktorá ich viažeaž dovtedy, kým plénum ústavného súdu (čl. 131 ods. 1 ústavy) v konaní o súlade právnychpredpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy nerozhodne inak. Zároveň sa v tejto súvislosti žiadazdôrazniť, že prezumpciou ústavnosti je viazaný aj senát ústavného súdu v konanío sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý si v tomto type konania nemôže v rozpores ústavnou úpravou atrahovať právomoc pléna ústavného súdu vyplývajúcu z čl. 125 ods. 1v spojení s čl. 131 ods. 1 ústavy, a to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu mohlo byťv prospech ochrany základných práv a slobôd (m. m. IV. ÚS 50/2010).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesenímštátnej komisie a obsahom základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, ktorého vysloveniaporušenia sa sťažovatelia domáhajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej bypo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jehoporušení. Tento záver platí o to viac o vzťahu medzi obsahom označeného základného právaa napadnutým prípisom ministerstva, ktorý predstavuje vo svojej podstate len „nosič“napadnutého uznesenia štátnej komisie, ktorého právne dôsledky sťažovatelia namietajú.

Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené už pri ich predbežnom prerokovaní (bod 2výroku tohto uznesenia).

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, žez obsahu sťažností sa dá vyvodiť, že sťažovatelia vo svojej podstate nepriamo namietajúneústavnosť v zákone o podmienkach výkonu volebného práva ustanoveného inštitútuvolebnej kaucie, ktorej zloženie kandidujúcou politickou stranou je obligatórnoupodmienkou jej účasti vo voľbách do národnej rady. V tejto súvislosti ústavný súdpoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej každé konanie pred ústavným súdommožno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a pretožiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základejeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ichkoncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámcia ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (II. ÚS 66/01, tiežII. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07), t. j. (ako už bolo uvedené) v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktoroudisponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Ústavný súd navyšepripomína, že ústavnosťou inštitútu volebnej kaucie sa už zaoberal v konaní vedenom podsp. zn. PL. ÚS 6/08, pričom v náleze z 11. februára 2009 jej ústavnosť odobril, keď okreminého uviedol, že „po komplexnom zhodnotení legitímnych cieľov... aj reálnych možnostípolitických strán získať finančné prostriedky na jej úhradu, a tiež zohľadnením skutočnosti,že voľby do národnej rady sú základným miestom politickej súťaže, dospel k záveru, ževolebnú kauciu pre voľby do národnej rady ustanovenú sumou 16 596,96 € možnov súčasných podmienkach považovať za ústavne konformnú.“ (podľa platnej zákonnejúpravy je volebná kaucia ustanovená v sume 17 000 €, pozn.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016