znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 59/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky,   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er 568/2008 z 21. novembra 2012 (Rvp 22455/2013), sp. zn. 7   Er   564/2008   z 21.   novembra 2012   (Rvp   22456/2013),   sp.   zn.   4 Er   103/2008 z 18. mája 2011 (Rvp 3448/2014), sp. zn. 5 Er 510/2008 z 12. marca 2013 (Rvp 3815/2014), sp.   zn.   1   Er   390/2003   z   25.   januára   2013   (Rvp   5120/2014),   sp.   zn.   13   Er   3/2007 z 25. septembra   2012   (Rvp   5121/2014),   sp.   zn.   7   Er   144/2008   z   15.   novembra   2012 (Rvp 5686/2014), sp. zn. 1 Er 33/2004 zo 7. novembra 2012 (Rvp   5687/2014), sp. zn. 5 Er 84/2007 z 21. augusta 2013 (Rvp 5982/2014), sp. zn. 1 Er 453/2006 z 12. februára 2013 (Rvp 5983/2014), sp. zn. 8 Er 277/2010 z 19. septembra 2013 (Rvp 6389/2014), sp. zn.   11   Er   419/2007   z   13.   júna   2013   (Rvp   6390/2014),   sp.   zn.   7   Er   547/2008 zo 4. októbra   2013   (Rvp   6448/2014),   sp.   zn.   8   Er   3/2007   z   9.   novembra   2012 (Rvp 6449/2014),   sp.   zn.   7   Er   249/2008   zo   16.   júla   2013   (Rvp   6699/2014),   sp.   zn. 7 Er 569/2006 z 21. marca 2012 (Rvp 6700/2014), sp. zn. 4 Er 148/2003 z 3. apríla 2013 (Rvp 6701/2014), sp. zn. 1 Er 155/2007 z 28. novembra 2012 (Rvp 6702/2014), sp. zn. 11 Er 3/2007 zo 4. marca 2013 (Rvp 8077/2014), sp. zn. 13 Er 346/2006 z 20. decembra 2013 (Rvp 8194/2014), sp. zn. 5 Er 176/2012 z 31. júla 2012 (Rvp 8471/2014), ako aj postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   15   CoE   61/2013 z 15. augusta   2013   (Rvp   22455/2013),   sp.   zn.   14   CoE   121/2013   z   21.   augusta   2013 (Rvp 22456/2013), sp. zn. 16 CoE 17/2011 z 18. decembra 2013 (Rvp 3448/2014), sp. zn. 16   CoE   289/2013   z   18.   decembra   2013   (Rvp   3815/2014),   sp.   zn.   14   CoE   240/2013 z 20. decembra   2013   (Rvp   5120/2014),   sp.   zn.   15   CoE   608/2012   zo   6.   februára   2014 (Rvp 5121/2014), sp. zn. 15 CoE 64/2013 zo 6. februára 2013 (Rvp 5686/2014), sp. zn. 15 CoE   109/2013   z   27.   februára   2014   (Rvp   5687/2014),   sp.   zn.   12   CoE   296/2013 zo 14. februára   2014   (Rvp   5982/2014),   sp.   zn.   4   CoE   105/2013   z   30.   januára   2014 (Rvp 5983/2014), sp. zn. 13 CoE 311/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 6389/2014), sp. zn. 13 CoE 267/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 6390/2014), sp. zn. 6 CoE 185/2013 z 28. marca 2014 (Rvp 6448/2014), sp. zn. 16 CoE 28/2013 z 26. februára 2014 (Rvp 6449/2014), sp. zn. 15 CoE 319/2013 z 13. marca 2014 (Rvp 6699/2014), sp. zn. 15 CoE 169/2012 zo 6. marca   2014   (Rvp   6700/2014),   sp.   zn.   13   CoE   238/2013   z   25.   februára   2014 (Rvp 6701/2014), sp. zn. 5 CoE 139/2013 z 28. februára 2014 (Rvp 6702/2014), sp. zn. 1 CoE 68/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 8077/2014), sp. zn. 11 CoE 41/2014 z 25. marca 2014 (Rvp 8194/2014) a sp. zn. 12 CoE 229/2013 z 29. apríla 2014 (Rvp 8471/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými značkami:   Rvp   22455/2013,   Rvp   22456/2013,   Rvp   3448/2014,   Rvp   3815/2014, Rvp 5120/2014,   Rvp   5121/2014,   Rvp   5686/2014,   Rvp   5687/2014,   Rvp   5982/2014, Rvp 5983/2014,   Rvp   6389/2014,   Rvp   6390/2014,   Rvp   6448/2014,   Rvp   6449/2014, Rvp 6699/2014,   Rvp   6700/2014,   Rvp   6701/2014,   Rvp   6702/2014,   Rvp   8077/2014, Rvp 8194/2014 a Rvp 8471/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 22455/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. novembra 2013, 1. apríla 2014, 7. apríla 2014, 2. mája 2014, 14. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014, 27. mája 2014, 9. júna 2014, 7. júla 2014, 11. júla 2014 a 17. júla 2014 doručené sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),   ako   aj   porušenie   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   a   čl.   47   Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) a jeho označenými uzneseniami (ďalej len „postupy a uznesenia okresného súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenými uzneseniami (ďalej len „postupy a uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania. V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi   pri   podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky   začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami okresného súdu v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich,   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami okresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené uznesenia okresného súdu a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 22455/2013,   Rvp   22456/2013,   Rvp   3448/2014,   Rvp   3815/2014,   Rvp   5120/2014, Rvp 5121/2014,   Rvp   5686/2014,   Rvp   5687/2014,   Rvp   5982/2014,   Rvp   5983/2014, Rvp 6389/2014,   Rvp   6390/2014,   Rvp   6448/2014,   Rvp   6449/2014,   Rvp   6699/2014, Rvp 6700/2014,   Rvp   6701/2014,   Rvp   6702/2014,   Rvp   8077/2014,   Rvp   8194/2014 a Rvp 8471/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu,   proti   ktorým   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o   ich   spojení   na   spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresného   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresného súdu

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S   prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť   pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa   stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra   2013,   pri   akceptovaní právnych   záverov   rozhodnutí   všeobecných   súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností, a prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, ústavný súd aj v tomto prípade sťažnosti v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015