SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 589/2023-10
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Správneho súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. BB-74S/25/2023 a jeho uzneseniu z 22. augusta 2023 a proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 49Ek/2686/2022 a jeho uzneseniu zo 7. marca 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bolo 14. novembra 2023 mailom doručené podanie, označené ako „Ústavná sťažnosť ohľadne nezákonnosti v konaní na návrh na zastavenie exekúcie“.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva že sťažovateľ namieta porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov uvedených v záhlaví tohto uznesenia.
3. Proti sťažovateľovi ako povinnému bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica exekučné konanie na vymoženie 159,47 eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu – rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútorne správy, oddelenia priestupkov z 2. októbra 2020.
4. Uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom 9. januára 2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 zamietol, keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal ani jeden z dôvodov v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktoré by exekúcia mala byť zastavená. Proti uzneseniu podal povinný sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd namietaným uznesením zo 7. marca 2023 tak, že sťažnosť zamietol ako oneskorene podanú.
5. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ následne 26. apríla 2023 podal na správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia žalovaného okresného súdu zo 7. marca 2023. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepriložil namietané uznesenie správneho súdu. Z verejne dostupného registra (www.justice.gov.sk) ústavný súd dohľadal sťažovateľom namietané rozhodnutie správneho súdu z 22. augusta 2023, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného okresného súdu, ktoré bolo vydané v rámci exekučného konania. Správny súd v odôvodnení uviedol, že v tomto prípade nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré by bolo ako správny akt vydané v administratívnom konaní, formálne označené ako rozhodnutie alebo za rozhodnutie považované podľa osobitného predpisu, ktorým by sa zakladali, menili, rušili alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu v oblasti verejnej správy alebo by sa ho priamo dotýkali. V tomto prípade sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdu, ktoré bolo vydané súdom ako orgánom súdnej moci v rámci súdneho konania, nie ako orgánom verejnej správy v administratívnom konaní. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je neprípustná a ako takú ju odmietol. Nad rámec uvedeného správny súd uviedol, že žalobca je oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv proti rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní podaním ústavnej sťažnosti.
6. Sťažovateľ okresnému súdu vytýka, že sa v namietanom uznesení nevenoval podstate jeho návrhu, čím mal spôsobiť aj prieťahy v konaní, tvrdí, že nedostal možnosť dobrovoľne plniť, musel exekvovanú sumu platiť exekútorovi aj s trovami exekúcie a správny súd podľa jeho názoru pochybil, keď žalobu nepostúpil priamo ústavnému súdu. Zároveň namieta prieťahy v konaní spôsobené nepostúpením správnej žaloby ústavnému súdu.
7. Sťažovateľ 21. novembra 2023 doručil ústavnému súdu nové podanie, ktoré je totožné s podaním zo 14. novembra 2023 s tým, že na konci textu bol upravený dátum a rukou bol dopísaný text, ktorým sťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní pred ústavným súdom.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 43 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj náležitosti ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
9. Ústavná sťažnosť je značne nezrozumiteľná, nejasná, neobsahuje relevantné konkrétne právne dôvody, pre ktoré malo dôjsť podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv a slobôd, neobsahuje ústavnoprávnu argumentáciu a predovšetkým sťažovateľ neformuloval petit ústavnej sťažnosti (akého rozhodnutia sa domáha). Sťažovateľ tiež nepriložil k ústavnej sťažnosti namietané uznesenie správneho súdu. Napriek prítomnosti obsahových nedostatkov ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť bez právneho zastúpenia, pričom zároveň o ustanovenie právneho zástupcu požiadal.
10. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
11. Vychádzajúc z materiálnej koncepcie ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z potreby posúdenia, či v prejednávanej veci nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ústavný súd pristúpil k vecnému posúdeniu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti.
II.1. K namietanému porušeniu základných práv postupom okresného súdu a jeho uznesením zo 7. marca 2023:
12. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
13. Ústavný súd z verejne dostupného registra doložiek právoplatností a vykonateľností súdnych rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (https://obchodnyvestnik.justice.gov.sk/RegisterDoloziekPravoplatnosti/Zoznam.aspx) zistil, že namietané uznesenie okresného súdu zo 7. marca 2023 nadobudlo právoplatnosť 10. marca 2023. Sťažovateľ podal túto ústavnú sťažnosť 8 mesiacov po právoplatnom skončení namietaného konania vedenom pred okresným súdom, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
II.2. K namietanému porušeniu základných práv postupom správneho súdu a jeho uznesením z 22. augusta 2023:
14. Ústavný súd zistil, že namietané uznesenie správneho súdu z 22. augusta 2023 nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2023. Sťažovateľ doručil ústavnú sťažnosť mailom 14. novembra 2023, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti.
15. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
16. Predložená ústavná sťažnosť sťažovateľa predstavuje zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, preto ústavný súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a ústavný súd žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2023
Ľuboš Szigeti
predseda senátu