SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 589/2015-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť
, zastúpenej advokátkou Mgr. Vierou Laczovou, Dolné bašty 2, Trnava, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/2006 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/2006 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenév čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovomtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v anáhradu trov právneho zastúpenia v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súdTrnava p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Viery Laczovej, Advokátskakancelária, Dolné bašty 2, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. II. ÚS 589/2015-20 z 23. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 9 C 95/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že namietané konanie začalo na návrh sťažovateľky, ktorýpodala na okresnom súde 14. septembra 2006 a ktorým sa domáhala vyporiadaniabezpodielového spoluvlastníctva manželov,„nakoľko odporca nebol ochotný sa mimosúdne dohodnúť a ani po podaní žaloby nesúhlasil s finančným vyrovnaním pre navrhovateľku, napriek skutočnosti, že spoločne nadobudnutý majetok za trvania manželstva užíval na čas po rozvode výlučne sám... Navrhovateľka sa tak ocitla bez domova a bez finančných prostriedkov a jediným riešením bolo rozhodnutie súdu na základe predmetnej žaloby.“.Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedla:„Na základe predložených listinných dôkazov a aj z výpovedí účastníkov konania v zápisniciach vyplýva, že odporca užíval sám spoločne nadobudnutý majetok a účelovo sa bránil finančnému vyrovnaniu aj za cenu marenia pojednávaní, keď mu bolo zo strany súdu pohrozené niekoľkokrát pokutou, avšak žiadna mu nebola za 9 rokov udelená. Preto odporca maril úspešne konanie, súd jeho konaniu nebránil a preto nie je možné akceptovať vyjadrenie súdu, že úkony sa vykonávali priebežne a dlhšie časové úseky medzi pojednávaniami sú spôsobené mimoriadnou zaťaženosťou súdu. My sme ani nenamietali časové úseky medzi pojednávaniami, ale časté marenie pojednávania zo strany odporcu a nekonanie súdu v tomto smere, čo jednoznačne zvýhodňovalo odporcu v tomto konaní... Žiadna z pokút zo strany súdu nebola realizovaná, čím sa umožnilo odporcovi vedome mariť toto konanie.
Navrhovateľka sa zúčastnila každého pojednávania, čo jej ale spôsobuje problémy v zamestnaní a vzhľadom na to, že je samoživiteľka, jej aj taká hrozba, akou je strata zamestnania, spôsobuje obrovskú psychickú záťaž. Zo strany navrhovateľky bolo ospravedlnené len pojednávanie dňa 4.6.2008 z dôvodu PN PZ navrhovateľky. V danej veci absentuje právo na spravodlivé, nestranné konanie v primeranej lehote.
Navrhovateľka teda od rozvodu musela sama riešiť zložitú situáciu, do ktorej ju dostal odporca a túto situáciu nevyriešilo ani podanie žaloby, keď súd ani po takmer 9-tich rokoch nevyslovil rozhodnutie napriek tomu, že boli vyriešené všetky sporné otázky v konaní. Záverečné stanoviská podali účastníci konania už v r.2014, avšak súd opätovne predvolal svedka, ktorý v konaní už vypovedal a po tomto pojednávaní znovu vyzval účastníkov konania na dohodu. Navrhovateľka dňa 22.12.2014 oznámila súdu, že účastníci nedospeli k dohode a žiada, aby súd vo veci konal. Súd určil pojednávanie na deň 22.4.2015 a nič nebránilo tomu, aby rozhodol. Na pojednávaní v tento deň sa obidve strany zhodne vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a že sa pridržiavajú svojich záverečných stanovísk. Napriek tejto skutočnosti súd nerozhodol vo veci, ale nepochopiteľne a bez uvedenia dôvodu odročil pojednávanie na termín 24.6.2015. Na základe uvedených skutočností nie je možné ani predpokladať, či súd na tomto pojednávaní rozhodne, nakoľko neodročil vec za účelom vyhlásenia rozsudku. Teda naďalej trvá stav právnej neistoty. A pozitívne nie je ani vyjadrenie predsedu OS v Trnave, keď listom zo dňa 5.5.2015 považuje sťažnosť navrhovateľky podanú dňa 24.4.2015 za nedôvodnú a odvoláva sa na mimoriadnu zaťaženosť súdov a zároveň uvádza, že na pojednávaní vytýčenom na deň 24.6.2015 sa predpokladá rozhodnutie vo veci. To znamená, že pripúšťa možnosť, kedy nemusí byť vo veci rozhodnuté na tomto pojednávaní. Neexistuje však dôvod, pre ktorý na pojednávaní dňa 22.4. 2015 súd nerozhodol, alebo nestanovil termín v lehote jedného mesiaca za účelom vyhlásenia rozsudku.
Týmto svojim konaním, či lepšie povedané nekonaním, dostal Okresný súd Trnava sťažovateľku do veľmi zlej situácie, vyvoláva u nej dlhodobý stav právnej neistoty, čím jej spôsobuje aj veľkú psychickú záťaž, ktorou trpí aj maloletý syn a za zlú situáciu oprávnene viní konanie otca maloletého a konanie súdu. Odporca do dnešného dňa nebol ani raz potrestaný za to, že zmaril bezdôvodne 9x pojednávanie, čím pri dnešnej frekvencii pojednávaní maximálne 2x v roku úspešne zmaril štyri roky konania....
Odporca nebol ochotný pristúpiť v konaní na žiadnu dohodu a jedinou ponukou z jeho strany bolo finančné vyrovnanie v sume 4.149,24 eur (125.000,- Sk), čo pri preukázanej hodnote spoločne nadobudnutého majetku manželmi za trvania manželstva bolo výsmechom. Až po vykonanom dokazovaní po ôsmich rokoch navrhol finančné vyrovnanie v sume 15.000,- eur, čo potvrdil v záverečnom stanovisku dňa 22.4.2015... Takáto dohoda je pre navrhovateľku neprijateľná, neodzrkadľuje spravodlivé rozdelenie spoločne nadobudnutého majetku...
Navrhovateľka pociťuje veľkú bezmocnosť a beznádej, keď ani súd nie je schopný zabezpečiť jej právo na spravodlivé konanie v primeranej lehote.
Týmto konštatujem, že prvostupňový súd ani po deviatich rokoch vo veci právoplatne nerozhodol, pričom sťažovateľka ako účastník konania nemá žiadny podiel na vzniknutých prieťahoch v konaní. Tiež musím skonštatovať, že v žiadnom prípade sa nejedná o tak zložitý prípad, aby bola uvedená dĺžka konania primeraná.“
Z uvedených dôvodov sťažovateľka žiada ústavný súd o priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia v sume 9 000 €, poukazujúc na to, že„9 rokov je dosť dlhá doba v živote človeka, najmä skutočnosť, že spoločné dieťa od svojho detstva vyrastalo s matkou po nájmoch a príbuzných, nakoľko boli bez finančných prostriedkov na zabezpečenie si bývania, zostali bez základných potrieb nevyhnutných na život, čo sme niekoľkokrát zdôraznili po podaní žaloby. Ani dieťa si nezaslúžilo detstvo v chudobe, ktorú mu pripravil jeho otec a toto je nezvratné. Naopak, odporca si užíval blahobyt na úkor svojej bývalej manželky a ich spoločného syna a ani súd nebol nápomocný pri riešení tak zložitej situácie pre matku a dieťa.“.
Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Trnava v konaní č. 9C/95/2006 porušil základné práva na spravodlivé rozhodnutie vo veci, bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prerokovanie veci spravodlivo v zmysle zákonných ustanovení a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje vo veci konať bez zbytočných súdnych prieťahov na prvostupňovom súde, t. j. na Okresnom súde v Trnave.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 9.000 EUR, ktoré jej je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania z titulu právneho zastúpenia v sume 296,44 EUR... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu.“
Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd, zastúpený jehopredsedníčkou, listom sp. zn. 1SprV/770/2015 doručeným ústavnému súdu 29. novembra2015.Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:„Vec vedená pod sp. zn. 9C/95/2006 je konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode a vzhľadom na rozsah vyporiadavaného majetku a potrebu preukazovania investícii do nehnuteľnosti a potreby rozsiahleho dokazovania na tvrdenia účastníkov konania ide o právne i skutkovo zložitú vec. K predĺženiu súdneho konania značne prispel svojím správaním i odporca tým, že maril pojednávania.
Pôvodne vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
, počas jej stáže na Krajskom súde v Trnave bola vec pridelená sudkyni ⬛⬛⬛⬛, po skončení stáže bola vec vrátená na prejednanie ⬛⬛⬛⬛ a po jej odchode z tunajšieho súdu bola vec pridelená náhodným výberom elektronickými prostriedkami sudkyni ⬛⬛⬛⬛ dňa 2.1.2014. v konaní vykonávala úkony priebežne, doplnila potrebné dokazovanie a vo veci dňa 24.6.2015 rozhodla. Proti rozsudku zo dňa 24.6.2015 podal odporca 14.8.2015 odvolanie a spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave 6 10.2015 na rozhodnutie vo veci. Považujem za potrebné uviesť, že zákonná sudkyňa vo veci konala plynulo a priebežne vzhľadom na neprimerane vysokú zaťaženosť sudcov Okresného súdu Trnava, ktorí pracujú pod vysokým tlakom počtu nevybavených vecí vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený, keď v súčasnosti chýbajú na tunajšom súde 10 sudcovia.“
K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko sťažovateľka podaním doručenýmústavnému súdu 24. novembra 2015, v ktorom najmä uviedla:
„Aj konajúci súd vo veci priznal, že bol to odporca, ktorý často a bezdôvodne maril pojednávania, čím prispel k predĺženiu súdneho konania. K tejto skutočnosti sme sa tiež podrobne vyjadrili, keď v sťažnosti uvádzame, ako bezdôvodne sa nedostavoval odporca na pojednávanie, súd mu iba hrozil pokutou, avšak žiadna nebola realizovaná.
Tiež konajúci súd odôvodňuje nekonanie vo veci nedostatkom sudcov, teda neprimerane vysokou zaťaženosťou súdu, čo však nemôže byť na úkor sťažovateľky. Najvážnejším problémom je však fakt, že predsedníčka OS v Trnave sa vôbec nevyjadrila ku skutočnosti, ktorá okrem iného bola dôvodom podania predmetnej sťažnosti a to, že sudkyňa na pojednávaní dňa 22.4.2015, kedy sa obidve strany zhodne vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a že sa pridržiavajú svojich záverečných stanovísk, ktoré boli dlhšiu dobu v spise, nerozhodla, ale nepochopiteľne a bez uvedenia dôvodu odročila pojednávanie na deň 24.6.2015, čo znamenalo, že sťažovateľka nemala žiadnu istotu, že v terno deň už sudkyňa rozhodne.
Záverom chcem uviesť, že t. č. už došlo k rozhodnutiu prvostupňového súdu. avšak odporca, ako sme všetci predpokladali, podal odvolanie a tým oddialil právoplatnosť tohto rozhodnutia minimálne o ďalší rok. Preto apelujem na tento súd, aby urýchlene vyhovel sťažnosti sťažovateľky a tak zmiernil jej zložitú a nezávidenia hodnú situáciu, ktorú jej spôsobil odporca a tiež súd svojim nekonaním, keď iba súd môže v tomto prípade vykonať nápravu.
Aj vyhovenie tejto sťažnosti v celom rozsahu by bolo len slabou náplasťou za to, čo musela podstúpiť sťažovateľka za rozvod s odporcom a taktiež ich spoločný syn. Hoci sa už pri rozvode stále hovorí o najlepšom záujme pre maloletého, tu táto skutočnosť celý čas absentuje. Odporca sa nikdy nechoval ako otec maloletého, skutočný záujem o maloletého nemal a postaral sa o to, že maloletý žil s matkou od rozvodu bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a bez strechy nad hlavou, čomu prispel aj súd svojim nekonaním.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 95/2006:
Dňa 14. septembra 2006 sťažovateľka podala na okresnom súde žalobuo vyporiadanie BSM.
Dňa 3. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdnehopoplatku za žalobu.
Dňa 11. októbra 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.
Dňa 7. novembra 2006 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhusťažovateľky.
Dňa 7. decembra 2006 sa odporca, zastúpený advokátkou, vyjadril k návrhusťažovateľky, ktorý žiadal zamietnuť.
Dňa 11. decembra 2006 okresný súd pripojil rozvodový spis tunajšieho súdu sp. zn.27 C 63/05.
Dňa 26. júna 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. august 2007 a zároveňvyzval účastníkov konania na predloženie listinných dôkazov k veciam patriacimdo bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ako aj o čerpanýchúveroch.
Dňa 12. júla 2007 právna zástupkyňa odporcu požiadala o odročenie pojednávaniana iný termín z dôvodu čerpania dovolenky v zahraničí.
Dňa 15. augusta 2007 okresný súd odročil pojednávanie na 24. október 2007z dôvodu neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov. Zároveň opätovne vyzvalúčastníkov na predloženie listinných dokladov k termínu nariadeného pojednávania.Dňa 24. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročilna 30. január 2008 na žiadosť účastníkov na účel prípadného mimosúdneho ukončeniasporu.Dňa 24. januára 2008 odporca na základe výzvy súdu predložil listinné dokladytýkajúce sa majetku v BSM a súčasne oznámil, že mimosúdnu dohodu nie je možnéuzavrieť z dôvodu, že medzi účastníkmi je sporný aj rozsah BSM.
Dňa 30. januára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkovkonania a ich právnych zástupcov okresný súd odročil na 2. apríl 2008.
Dňa 2. apríla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov boloodročené na 4. jún 2008 na účel zisťovania rozsahu BSM.
Dňa 27. mája 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila ospravedlnenie neúčastina nariadenom pojednávaní z dôvodu dlhodobej PN.
Dňa 4. júna 2008 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu neprítomnostiúčastníkov a ich právnych zástupcov na 19. september 2008.
Dňa 1. augusta 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila ospravedlnenieneúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu liečenia.
Dňa 4. augusta 2008 okresný súd zrušil termín nariadeného pojednávania a nariadilpojednávanie na 22. október 2008.
Dňa 21. októbra 2008 substitučná právna zástupkyňa navrhovateľa požiadalao odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti a z dôvodu kolíziepojednávaní.
Dňa 22. októbra 2008 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu neprítomnostiúčastníkov a ich právnych zástupcov na 21. január 2009.
Dňa 21. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci žiadaliposkytnúť 2-mesačnú lehotu na mimosúdne rokovanie a na ten účel odročiť pojednávanie.Dňa 30. marca 2009 okresný súd vyzval účastníkov na oznámenie, či došlok mimosúdnej dohode.
Dňa 17. apríla 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že k mimosúdnejdohode nedošlo, a označila ďalšie dôkazy vo veci.
Dňa 30. apríla 2009 právna zástupkyňa odporcu reagovala na výzvu okresného súdu.Dňa 25. septembra 2009 právna zástupkyňa odporcu požiadala o odročeniepojednávania z dôvodu ukončenia zastupovania vo veci.
Dňa30.septembra2009 okresnýsúdodročilpojednávaniez dôvoduneospravedlnenej neúčasti odporcu a predvolaných svedkov na 2. december 2009.Odporcovi zároveň uložil poriadkovú pokutu 200 €, keďže sa bez riadneho ospravedlnenianedostavil na súd.
Dňa 2. decembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchuúčastníkov a predvolaných svedkov odročené na 3. február 2010 na účely vypočutia ďalšíchsvedkov.
Dňa 14. decembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila návrh na doplneniedokazovania.
Dňa 21. decembra 2009 okresný súd uložil predvolanému svedkovi, ktorý saopätovne nedostavil na pojednávanie, poriadkovú pokutu.
Dňa 3. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí svedka boloodročené na 14. apríl 2010 na účely predvolania ďalších svedkov.
Dňa 14. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí svedkyne boloodročené na 9. jún 2010 na účely vypočutia ďalšieho svedka.
Dňa 16. apríla 2010 okresný súd zisťoval prostredníctvom dopravného inšpektorátudržiteľov motorového vozidla, ktoré je predmetom konania.
Dňa 29. apríla 2010 okresnému súdu boli doručené požadované údaje.Dňa 9. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí svedkaodročené na 29. september 2010 na zaujatie stanoviska strán k dosiaľ vykonanémudokazovaniu, prípadne oznámeniu ďalších návrhov na dokazovanie.
Dňa 10. júna 2010 okresný súd v zmysle návrhu právnej zástupkyne odporcupožiadal o súčinnosť dopravný inšpektorát, aké motorové vozidlá boli vedené v držbeodporcu za trvania BSM.
Dňa 29. júna 2010 okresnému súdu boli doručené požadované údaje.Dňa 28. septembra 2010 právna zástupkyňa odporcu požiadala o zmenu termínupojednávania z dôvodu ochorenia odporcu.
Dňa 29. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročenépre neprítomnosť účastníkov a ich právnych zástupcov na 12. november 2010 na účelydoplnenia dokazovania. Okresný súd zároveň žiadal ⬛⬛⬛⬛,o oznámenie skutočností o predaji motocykla zn. Suzuki.
Dňa 12. novembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí svedkynebolo odročené na 19. január 2011 na účely zhodnotenia dosiaľ vykonaného dokazovania.Dňa 21. decembra 2010 sťažovateľka doručila vyjadrenie k skutkovej a právnejstránke veci a navrhla doplniť dokazovanie.
Dňa 19. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie (bez prítomnosti odporcu), ktorébolo odročené na účel vypočutia odporcu a vyjadrenia sa jeho právneho zástupcuna 23. marec 2011.
Dňa 27. januára 2011 právna zástupkyňa odporcu doručila ďalšie návrhyna doplnenie dokazovania.
Dňa 10. marca 2011 právna zástupkyňa odporcu požiadala o zmenu termínupojednávania, ktorého sa odporca nemôže zúčastniť z dôvodu plánovaného lekárskehozákroku, pričom nesúhlasí s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Dňa 23. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvoduneprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov na 6. máj 2011. Okresný súd zároveňpožiadal príslušné Okresné oddelenie Policajného zboru Trstín o doručenie súdnej zásielkypredvolanému svedkovi.
Dňa 5. apríla 2011 Okresné oddelenie Policajného zboru Trstín oznámilo, žemenovaný sa na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava a jeho aktuálny pobyt nie jeznámy.
Dňa 6. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu svedkovodročené na 15. jún 2011 na účel vyjadrenia sa strán k vykonanému dokazovaniu.
Dňa 15. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vyjadrení právnychzástupcov účastníkov bolo odročené na 16. september 2011 na účel doplnenia dokazovania.Okresný súd zároveň vyžiadal kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol motocykel zn. Suzuki.Dňa 1. augusta 2011 bol spis pridelený sudkyni ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 18. augusta 2011 okresný súd zrušil pojednávanie určené na 16. september 2011.Dňa 12. septembra 2011 okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov, aby savyjadrili k ďalším návrhom na dokazovanie. Zároveň urgoval predloženie kúpnej zmluvyna motocykel.
Dňa 12. októbra 2011 právni zástupcovia účastníkov sa vyjadrili k vykonanémudokazovaniu a zaslali špecifikáciu BSM.
Dňa 2. novembra 2011 zákonná sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ namietla svoju zaujatosťvo veci.
Dňa 4. novembra 2011 predsedníčka okresného súdu opatrením rozhodla o vylúčení ⬛⬛⬛⬛ z prerokúvania veci sťažovateľky. Spis bol pridelený sudkyni ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 17. februára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. máj 2012 a zároveňvyžiadal z príslušného dopravného inšpektorátu históriu držiteľov motocykla zn. Suzuki.Dňa 1. marca 2012 okresný súd dostal požadovanú informáciu.Dňa 3. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca ospravedlnil svojuneprítomnosť z dôvodu PN), ktoré bolo odročené na 14. august 2012 na účel vypočutiaúčastníkov konania a vyžiadania správy z banky o vkladnej knižke vedenej na maloletéhosyna účastníkov konania – ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 24. mája 2012 okresný súd požiadal Prima banku o oznámenie skutočnostítýkajúcich sa vkladnej knižky vedenej na meno.
Dňa 12. júna 2012 okresný súd dostal správu zbanky.
Dňa 4. júla 2012 okresný súd oznámilbanke, že jej neuhradí faktúruza podanie správy, a vyzval ju, aby špecifikovala vecné náklady, ktoré jej vznikliv súvislosti s poskytnutím požadovanej informácie a ktoré žiada uhradiť.
Dňa 1. augusta 2012 bol spis pridelený sudkyni ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 13. augusta 2012 právna zástupkyňa odporcu oznámila, že ukončilazastupovanie odporcu vo veci. Okresnému súdu bolo zároveň doručené oznámenieo prevzatí zastupovania odporcu ⬛⬛⬛⬛, spolu so žiadosťouo odročenie pojednávania.
Dňa 14. augusta 2012 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca svoju neprítomnosťneospravedlnil), ktoré bolo odročené na 3. október 2012 z dôvodu neprítomnosti odporcu.Dňa 15. augusta 2012 okresný súd oznámil odporcovi, že jeho účasť na nariadenompojednávaní je potrebná, preto ak sa neustanoví, bude mu uložená poriadková pokuta.Dňa 3. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca nebol prítomný, svojuneprítomnosť ospravedlnil dôležitou služobnou cestou), ktoré bolo odročené z dôvoduneprítomnosti odporcu na 16. november 2012. Súd zároveň vyzval odporcu, abypod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty zdokladoval dôvod svojej neprítomnostina pojednávaní.
Dňa 16. októbra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenienariadeného termínu pojednávania z dôvodu prideleného rehabilitačného pobytu.
Dňa 17. októbra 2012 okresný súd zrušil termín pojednávania určenýna 16. november 2012 a určil nový termín na 5. december 2012.
Dňa 22. októbra 2012 okresný súd zmenil termín pojednávania určenéhona 5. december 2012 na skorší termín – 21. november 2012.
Dňa 21. novembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročenéna 6. február 2013 na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k hnuteľným veciama návrhu účastníkov na vyporiadanie pohľadávok a spoločných záväzkov.
Dňa 6. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročenépre neprítomnosť odporcu na 13. február 2013. Odporca neúčasť na pojednávaníospravedlnil pohrebom rodinného príslušníka a ošetrovaním maloletého syna počaschoroby.
Dňa 13. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutíúčastníkov a ich právneho zástupcu odročené na 18. marec 2013 na účel ďalšiehodokazovania.
Dňa 5. marca 2013 sťažovateľka predložila špecifikáciu investícií do nehnuteľnostiv zmysle záverov z ostatného pojednávania.
Dňa 18. marca 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí strán boloodročené na 25. marec 2013 na účel zaujatia stanoviska procesných strán k spôsobuvyporiadania investícií účastníkov.
Dňa 22. marca 2013 odporca predložil konečný návrh zostatkovej hodnotyhnuteľných vecí patriacich do BSM a vyjadril sa k špecifikácii vložených investícií.Dňa 25. marca 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. máj2013 na účel ďalšieho dokazovania.
Dňa 3. apríla 2013 odporca oznámil skutočnosti v zmysle záverov z ostatnéhopojednávania.
Dňa 4. apríla 2013 okresný súd požiadal o súčinnosť(ďalej len „“).
Dňa 12. apríla 2013oznámila, že požadované informácie môže poskytnúť lenso súhlasom majiteľa účtu.
Dňa 17. apríla 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu na predloženiesúhlasu s poskytnutím požadovaných informácií bankou.
Dňa 24. apríla 2013 odporca predložil súhlas s poskytnutím informácií, ktoré tvoriapredmet bankového tajomstva.
Dňa 29. apríla 2013 okresný súd opätovne požiadalo oznámenie skutočnostítvoriacich predmet bankového tajomstva.
Dňa 6. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčitona účel vykonania znaleckého dokazovania. Okresný súd zároveň uzneseniami ustanovilsúdnych znalcov z odboru bytového zariadenia a elektrotechniky na ocenenie hnuteľnýchvecí tvoriacich BSM.
Dňa 7. mája 2013 okresný súd zaslal ustanoveným znalcom podkladyna vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 9. mája 2013 SLSP oznámila požadované informácie týkajúce sa vkladnejknižky.
Dňa 15. mája 2013 ustanovená znalkyňa požiadala o poskytnutie preddavkuna vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 24. mája 2013 okresný súd uznesením poskytol ustanovenej znalkyni preddavokna vykonanie znaleckého úkonu.
Dňa 18. júna 2013 ustanovený znalec predložil znalecký posudok na stanoveniehodnoty elektrotechnických zariadení.
Dňa 21. júna 2013 okresný súd vyzval súdneho znalca na dopracovanie znaleckéhoposudku, teda na určenie hodnoty hnuteľných vecí ku dňu zániku BSM, 27. októbra 2005.Dňa 4. júla 2013 znalec oznámil, že v predloženom znaleckom posudku je hodnotavecí stanovená ku dňu zániku BSM.
Dňa 15. júla 2013 súdna znalkyňa predložila vypracovaný znalecký posudokna určenie hodnoty bytového zariadenia.
Dňa 24. júla 2013 okresný súd vyzvalabanku na preukázanie vecnýchnákladov v súvislosti s podaním správy. Zároveň uznesením priznal súdnej znalkyniznalečné.
Dňa 25. júla 2013 okresný súd zaslal vypracované znalecké posudky účastníkomkonania, zároveň vyzval súdneho znalca na dopracovanie znaleckého posudku v lehote14 dní, a to určiť aj všeobecnú súčasnú hodnotu hnuteľných vecí.
Dňa 5. augusta 2013 savyjadrila k výzve súdu z 24. júla 2013.
Dňa 6. augusta 2013 súdny znalec predložil dodatok č. 1 k znaleckému posudkuč. 1/2013.
Dňa 15. augusta 2013 okresný súd zaslal dodatok k znaleckému posudku účastníkomna prípadné zaujatie námietok k nemu.
Dňa 16. augusta 2013 Prima banka odpovedala na výzvu z 24. júla 2013.Dňa 20. augusta 2013 okresný súd uznesením nepriznalabanke náhraduvecných nákladov za oznámenie skutočností v občianskom súdnom konaní.
Dňa 21. augusta 2013 okresný súd vyzval súdneho znalca na špecifikovaniea zdôvodnenie rozsahu znaleckej činnosti zahrnutej v uplatnenej hodinovej odmene.Dňa 13. septembra 2013 súdny znalec sa vyjadril k výzve okresného súdu.
Dňa 1. októbra 2013 odporca doručil vyjadrenie k predmetu konania.Dňa 7. októbra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. november 2013,zároveň zaslal sťažovateľke vyjadrenie odporcu z 1. októbra 2013 na zaujatie stanoviska.Dňa 11. októbra 2013 okresný súd uznesením priznal súdnemu znalcovi znalečné.Dňa 11. novembra 2013 okresný súd požiadal o súčinnosť Štátny fond rozvojabývania (ďalej len „fond rozvoja bývania“) vo veci splácania úveru čerpaného účastníkmikonania.
Dňa 21. novembra 2013 okresný súd vyzval súdneho znalca na preukázanieskutočnosti, že je platcom DPH.
Dňa 22. novembra 2013 fond rozvoja bývania oznámil požadované skutočnostitýkajúce sa čerpaného úveru.
Dňa 25. novembra 2013 sťažovateľka doručila stanovisko k vyjadreniu odporcu.Dňa 26. novembra 2013 okresný súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodupráceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Dňa 4. decembra 2013 súdny znalec doručil osvedčenie o registrácii pre DPH.Dňa 2. januára 2014 bol spis pridelený sudkyni ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 24. januára 2014 okresný súd vyzval účastníkov, aby v lehote 1 mesiaca doručilizáverečné vyjadrenie vo veci s návrhom na vyporiadanie BSM, resp. oznámili návrhyna vykonanie dokazovania.
Dňa 18. februára 2014 odporca doručil záverečné vyjadrenie k veci.Dňa 3. marca 2014 sťažovateľka doručila záverečné stanovisko k veci.Dňa 7. mája 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. júl 2014.Dňa 7. júla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neprítomnosťpredvolaného svedkana 22. október 2014.
Dňa 22. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí predvolanéhosvedka bolo na návrh právneho zástupcu účastníkov odročené na neurčito na doriešeniesporu mimosúdnou cestou s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky do 3. januára 2015oznámi, či na podanom návrhu trvá.
Dňa 22. decembra 2014 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že k uzatvoreniumimosúdnej dohody nedošlo, preto trvá na podanom návrhu a žiada o pokračovaniev konaní.
Dňa 22. januára 2015 sťažovateľka doplnila svoje záverečné stanovisko k veci.Dňa 3. februára 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. apríl 2015.Dňa 12. februára 2015 okresný súd požiadalo zaslanie výpisov z účtuvypočutého svedka.
Dňa 24. februára 2015oznámila, že požadované informácie môže poskytnúťlen so súhlasom majiteľa účtu, keďže tento nie je účastníkom konania.
Dňa 2. marca 2015 okresný súd vyzval svedka na predloženie súhlasu s poskytnutímpožadovaných informácií bankou.
Dňa 9. marca 2015 okresný súd vyzvalna preukázanie odôvodnených vecnýchnákladov v súvislosti so splnením povinnosti uloženej súdom.
Dňa 13. marca 2015 svedok predložil súhlas s poskytnutím informácií, ktoré tvoriapredmet bankového tajomstva.
Dňa 18. marca 2015 okresný súd opätovne požiadalo zaslanie výpisov z účtusvedka.
Dňa 25. marca 2015doručila špecifikáciu nákladov za podanie správy.Dňa 30. marca 2015doručila požadované výpisy z účtu.
Dňa 2. apríla 2015 odporca oznámil zmenu svojho právneho zastúpenia v konaní.Okresný súd zároveň uznesením priznalúhradu nákladov za poskytnutie bankovejinformácie.
Dňa 22. apríla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. jún2015.Dňa 24. júna 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil dokazovanieza skončené a vyhlásil rozsudok.
Dňa 6. októbra 2015 bol spis po podaní odvolania proti rozsudku okresného súduodporcom doručený Krajskému súdu v Trnave. Vec je vedná pod sp. zn. 24 Co 838/2015.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/2006 dochádza k porušovaniu základného právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľačl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), je pod konaním, v ktorom satakáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale ajkonanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako ajkonanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že aniústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciachnevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byťposkytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavnýsúd aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec nie je právnezložitá, avšak vzhľadom na predmet konania – vyporiadanie bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov a rozsah, je možné ju považovať za fakticky zložitú.Pre objasnenie tvrdení účastníkov bolo potrebné pristúpiť k znaleckému dokazovaniuznalcami z odborov bytového zariadenia a elektroniky. Táto skutočnosť mala nespornevplyv na priebeh namietaného konania a jeho doterajšiu dĺžku.
2. Prihodnotenípodľaďalšiehokritéria,tedasprávaniasťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že z 32 nariadených pojednávaní sa sťažovateľkaosobne zúčastnila 13. Aj z dôvodu jej neúčasti a márneho pokusu o mimosúdnu dohodumuseli byť viaceré pojednávania odročované.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Namietané konaniedosiaľ trvá desať rokov. Ústavný súd konštatuje, že hoci postup okresného súdu bolpomerne plynulý, pojednávania (spolu 32) boli nariaďované v krátkom časovom slede(hoci z dôvodu neúčasti účastníkov konania, ale aj práceneschopnosti konajúcej sudkynemuseli byť viaceré z nich odročené), z hľadiska dodržania imperatívu ustanoveného v čl. 48ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je možné jeho dĺžku akceptovať, pretožesignalizuje, že v napadnutom konaní z dôvodu nedostatočne efektívneho postupu okresnéhosúdu dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania(m. m. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 269/2012, III. ÚS 103/2013).
Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu ústavný súd konštatuje,že v konaní došlo k prieťahom, ktoré boli čiastočne spôsobené zložitosťou veci, čiastočne ajsprávaním účastníkov konania, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu, pretovyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej vecibez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 1.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa čl. 127ods. 1 ústavy vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto právaalebo slobody porušil, vo veci konal. V zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súdeak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo sloboduporušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.
Keďže okresný súd 24. júna 2015 rozhodol o návrhu sťažovateľky a od 6. októbra2016 sa vec nachádza na krajskom súde, ústavný súd neprikázal okresnému súdu konať,tak ako to požadovala sťažovateľka v petite svojej sťažnosti.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške9 000 €, poukazujúc na to, že„9 rokov je dosť dlhá doba v živote človeka, najmä skutočnosť, že spoločné dieťa od svojho detstva vyrastalo s matkou po nájmoch a príbuzných, nakoľko boli bez finančných prostriedkov na zabezpečenie si bývania, zostali bez základných potrieb nevyhnutných na život, čo sme niekoľkokrát zdôraznili po podaní žaloby. Ani dieťa si nezaslúžilo detstvo v chudobe, ktorú mu pripravil jeho otec a toto je nezvratné. Naopak, odporca si užíval blahobyt na úkor svojej bývalej manželky a ich spoločného syna a ani súd nebol nápomocný pri riešení tak zložitej situácie pre matku a dieťa.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovorunie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal aj v kontextetoho, že finančné zadosťučinenie nemá byť náhradou škody, ktorú sťažovateľka prípadnev namietanom konaní utrpela, za odôvodnené priznať jej finančné zadosťučinenie podľacitovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, ako ajvzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv považuje za primerané v sume1 000 €.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o žiadosti sťažovateľky o priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutiav bode 3.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dvaúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti).Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijnýpaušál dvakrát po 8,39 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 296,44 €.
Úhradu za tretí úkonvyjadrenie sťažovateľky z 19. novembra 2015, nepriznal,pretože tento úkon nijako neprispel k objasneniu veci.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2016