znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 589/2011-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. A., B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. M. K., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Bratislava   IV   sp.   zn. 0 Tp   65/2011   z 8.   septembra   2011   a uznesením   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tpo 67/2011 z 27. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. A. odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ ústavný súd“) bola 11. novembra 2011 doručená sťažnosť A. A., B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 65/2011 z 8. septembra 2011 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 67/2011 z 27. septembra 2011.

Zo sťažnosti vyplýva:«Uznesením vyšetrovateľky Úradu boja proti organizovanej kriminalite 2. Oddelenia vyšetrovania Odbor Bratislava, PPZ, pod ČVS: PPZ-283/BOK-B2-2010 zo dňa 27.03.2011 mi bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného   zákona,   na   tom   skutkovom   základe   ako   je   uvedený   vo   výrokovej   časti   tohto uznesenia.

Dňa 25.03.2011 o 22:24 hod. bola obmedzená moja osobná sloboda a následne dňa 27.03.2011 bol podaný Okresnou prokuratúrou Bratislava II návrh na moje vzatie do väzby. Uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   II   zo   dňa   28.03.2011   pod   sp.   zn.: 0Tp 65/2011 som bol vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.   Proti   uzneseniu   Okresného   som   si   podal   sťažnosť.   Krajský   súd   Bratislava uznesením zo dňa 06.05.2011 pod sp. zn.: 1Tpo 34/2011 moju sťažnosť zamietol.

Dňa 10.06.2011 som podal prostredníctvom svojho obhajcu v zmysle ust. § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej odôvodnenie bolo doplnené písomným doplnením žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 11.07.2011. O mojej žiadosti rozhodol Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 11.07.2011 pod sp. zn.: 0Tp 65/2011 tak, že táto sa zamieta a zároveň podľa § 81 ods. 1 Tr. poriadku neprijal peňažnú záruku, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku neprijal môj písomný   sľub   a   podľa   §   80   ods.   1   písm.   c)   Tr.   poriadku   neprijal   dohľad   probačného a mediačného   úradníka   nad   obvineným.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   som   podal   sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí. Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 20.07.2011 pod sp. zn.: 1 Top 54/2011 bola moja sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietnutá.

Následne   dňa   19.08.2011   Krajská   prokuratúra   Bratislava   podala návrh   na predĺženie lehoty mojej väzby o 6 (šesť) mesiacov jednotne do 25.04.2012. K tomuto návrhu som prostredníctvom obhajcu podal vyjadrenie zo dňa 06.09.2011. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.09.2011 pod sp. zn.: 0Tp 65/2011 mi bola predĺžená lehota väzby o 6 (šesť) mesiacov, t.j. do 25. apríla 2012. Proti tomuto uzneseniu som podal priamo na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú som prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil dňa   08.09.2011.   Krajský   súd   Bratislava   uznesením   zo   dňa   27.09.2011,   pod   sp.   zn.: 3 Tpo 67/2011   rozhodol   tak,   že   moju   sťažnosť   proti   Uzneseniu   Okresného   súdu Bratislava IV zo dňa 08.09.2011 zamietol. Uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 27.09.2011 mi bolo doručené osobne na verejnom zasadnutí o mojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a, ponúknutie písomného sľubu a nahradenie väzby peňažnou zárukou, ktoré sa konalo dňa 05.10.2011 na Okresnom súde Bratislava IV....

... pokiaľ ide o odôvodnenie tzv. preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného   poriadku   v   Uznesení   o   predĺžení   lehoty   väzby   o 6   /šesť/   mesiacov   -   t.j.   do 25. apríla 2012 zo dňa 08.09.2011 Okresný súd Bratislava IV len všeobecne a opätovne skonštatoval,   že „v   prípade   ich   ponechania   na   slobode   hrozí   reálna   obava,   že   by v predmetnej   trestnej   činnosti   mohli   ďalej   pokračovať.   Zo   spisového   materiálu   bolo doposiaľ preukázané, že žalovaného skutku sa mali obvinení dopúšťať v dlhšom časovom období. Obvinený A. A. z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že zabezpečoval priestory   na   skladovanie   drogy. Súd   v   danom   prípade   v   celom   rozsahu   poukazuje   na podrobné odôvodnenia svojho uznesenia o dôvodoch väzby v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, ktoré boli vyhlásené dňa 11. Júla 2011 a odvolacím súdom potvrdené   dňa   20.   Júla   2011. Obaja   obvinení   organizovali   distribúciu   ďalším odberateľom...“....

Predmetné rozhodnutie nie je podľa môjho názoru opreté o konkrétne skutočnosti svedčiace o reálnosti obavy, ktorá má údajne vyplývať z doposiaľ vykonaného dokazovania. Prostredníctvom obhajcu som v sťažnosti proti tomuto uzneseniu tvrdil, že takáto reálna obava a ani len úvaha o možnosti jej   existencie nevyplýva z vykonaného dokazovania, nakoľko   som   toho   názoru,   že   vykonaným   dokazovaním   hlavne   v   období   po   10.7.2011 prestáva existovať dôvod na podozrenie z protizákonnej činnosti obv. A. A., teda mojej osoby,   popísanej   v   skutkovej   vete   uznesenia   o   jeho   stíhaní.   Podrobnejšie   dôvody   som prostredníctvom   svojho   obhajcu   uviedol   písomnom   odôvodnení   sťažnosti   proti   vyššie uvedenému Uzneseniu zo dňa 08.09.2011....

Ani Krajský súd Bratislava ako nadriadený súd rozhodujúci o mojej sťažnosti proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV nenapravil porušenie môjho práva uvedeného v čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 Dohovoru, pretože Krajský súd len všeobecne skonštatoval, že „preskúmavajúc predloženú trestnú vec zistil, že v dôsledku závažnosti trestnej činnosti, pre ktorú sú obvinení stíhaní so zreteľom na náročnosť dokazovania, ktoré vo veci je potrebné vykonať,   pri   súčasnom   zistení,   že   vyšetrovateľka   v   predmetnej   väzobnej   veci   koná   bez zjavných   prieťahov,   s   osobitnou   starostlivosťou   a   urýchlením,   nebolo   možné   ukončiť prípravné konanie v zákonom stanovenej lehote....

Ďalej uvádzam, že tak z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR ako aj ESĽP vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli v čase rozhodovania o vzatí do väzby postačujúce na vzatie do väzby, sa stávajú po dlhšej dobe nedostatočnými na jej ďalšie trvanie. A bez pristúpenia ďalšej konkrétnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovali obavu, že by obvinený mal aj   po   prepustení   z   väzby   na   slobodu   páchať   trestnú   činnosť, či   pokúsiť   sa   o   útek,   by zakladala nezákonnosť jej ďalšieho trvania. V mojom prípade k dôvodom väzby, ktoré boli ustálené   pri   mojom   vzatí   do   väzby   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   IV   zo   dňa 28.03.2011 s tým, že moja väzba začala dňom 25.03.2011, t. j. pred viac ako pol rokom, nepristúpila žiadna ďalšia skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ďalšie trvanie mojej väzby, naopak vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní sa ich sila zoslabuje.

Na základe uvedených skutočností som toho názoru, že Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 08.09.2011 pod sp. zn.: 0Tp 65/2011, ktorým bola lehota mojej väzby predĺžená o 6 (šesť) mesiacov v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 27.09.2011 pod sp. zn.: 3Tpo 67/2011, ktorým   bola   zamietnutá   moja   sťažnosť   proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV boli porušené moje práva zaručené čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: 0Tp 65/2011 uznesením zo dňa 08.09.2011 a Krajský súd Bratislava v konaní pod sp. zn.: 3Tpo 67/2011 uznesením zo dňa 27.09.2011 porušili základné práva A. A. zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 5 ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: 0Tp 65/2011 uznesením zo dňa 08.09.2011 a Krajský súd Bratislava v konaní pod sp. zn.: 3Tpo 67/2011 uznesením zo dna 27.09.2011 porušili základné práva A. A. zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3.   Uznesenie   Krajského   súdu   Bratislava   zo   dňa   27.09.2011   pod   sp.   zn.: 3Tpo 67/2011 sa zrušuje a Krajskému súdu Bratislava sa prikazuje, aby A. A. prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

4. A. A. sa priznáva náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré sú Krajský   súd   Bratislava   a   Okresný   súd   Bratislava   povinní   zaplatiť   na   účet   právneho zástupcu JUDr. M. K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veci veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Na   rozhodnutie   o   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu   vedenému okresným súdom pod sp. zn. 0 Tp 65/2011, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom prípade   proti   uzneseniu   okresného   súdu   bola   prípustná   sťažnosť   ako   riadny   opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa ústavy mal krajský súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ riadny opravný prostriedok využil.

2. Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému   krajským   súdom   pod   sp.   zn.   3   Tpo   67/2011.   Túto   časť   sťažnosti   považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej ďalšie trvanie väzby nie je v jeho prípade namieste a odôvodnenia súdov nepredstavujú pre nedostatok individualizácie skutkových   a   s   nimi   korešpondujúcich   právnych   dôvodov   väzby   dostatočný   základ   na predĺženie lehoty trvania väzby.

Ústavný súd poukazuje na to, že nie je tzv. „skutkovým súdom“, teda súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by malo ísť o dokazovanie, ktoré by malo nahradiť dokazovanie zisteného skutkového stavu všeobecnými súdmi.

Vo väzobných veciach platí, že skúmanie primeranosti určenej lehoty väzby prináleží predovšetkým všeobecným súdom. Na ten účel im patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé potvrdiť   alebo   vyvrátiť   existenciu   skutočného   verejného   záujmu   odôvodňujúceho so zreteľom   na   prezumpciu   neviny   výnimku   z   pravidla   rešpektovania   osobnej   slobody a uviesť   ich   v   rozhodnutiach   o   väzbe.   Predovšetkým   na   základe   dôvodov   uvedených v týchto rozhodnutiach (prípadne na základe nesporných skutočností uvedených obvineným v jeho žiadostiach) zisťuje ústavný súd, či boli alebo neboli porušené označené články ústavy a dohovoru (mutatis mutandis Toth c. Rakúsko z 12. decembra 1991).

Krajský súd v napadnutom uznesení v odôvodnení okrem iného uviedol:„Krajský súd preskúmavajúc predloženú trestnú vec zistil, že v dôsledku závažnosti trestnej činnosti, pre ktorú sú obvinení stíhaní so zreteľom na náročnosť dokazovania, ktoré vo veci je potrebné vykonať, pri súčasnom zistení, že vyšetrovateľka v predmetnej väzobnej veci koná bez zjavných prieťahov, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, nebolo možné ukončiť prípravné konanie v zákonom stanovenej lehote.

Predloženú trestnú vec možno hodnotiť ako náročnú a rozsiahlu na dokazovanie, pričom doposiaľ bolo vykonané množstvo dôkazov ako: výsluchy svedkov (24), do konania bolo pribratých niekoľko znalcov, ako aj znalecké ústavy za účelom posúdenia odborných otázok   na   objasnenie   veci,   zabezpečené   prepisy   hovorov   a   ďalšie.   I   napriek   už zabezpečeným   dôkazom   vyvstala   potreba   doplniť   dokazovanie   ďalšími   znaleckými posudkami, ktoré už do spisu dodané boli resp. sú rozpracované, priebežne doručované a je potrebné s týmito dôkazmi obvinených, obhajcov oboznámiť a vypočuť ich. Boli vyhotovené prepisy ITP hovorov, zabezpečené záznamy z kamerových systémov, s ktorými dôkazmi je tiež potrebné obvinených a obhajcov oboznámiť a vypočuť ich, resp. vykonať ďalšie dôkazy (napr. konfrontácie a pod..) prípadne dôkazy, ktoré budú zo strany obhajoby navrhnuté po oboznámení sa s doplnenými dôkazmi.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti sťažnostný súd dospel k záveru, že v danom štádiu konania je naplnená formálna stránka a tou je opodstatnená existencia uznesenia o vznesení obvinenia.

V   kontexte   s   uvedeným   k   sťažnostným   námietkam   obhajcu   prezentovaným   v   tom smere,   že   neexistuje   žiaden   priamy   resp.   nepriamy   dôkaz   nasvedčujúci   čo   i   len   na podozrenie o konaní obvineného A. A., pre ktoré je vznesené obvinenie, krajský súd dodáva, že vyšetrovateľkou bol pred rozhodnutím o sťažnosti doplnený spisový materiál o: analýzu záznamov z priemyselných kamier z objektu A., o znalecký posudok KEÚ sp. zn. ČES:PPZ- KEÚ-BA-EXP-2011/5891, znalecký posudok VÚSO č. 083/10/2011, na podklade ktorých v kontexte   s   už   v   spise   zadováženými   dôkazmi   možno oprávnene   uviesť,   že   pretrváva kvalifikované podozrenie, že obvinení sa mohli dopustiť trestnej činnosti, pre ktorú im bolo vznesené obvinenie.

Okrem spomenutého podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinenej osoby do väzby a ďalšieho trvania väzby je v posudzovanej veci splnená aj ďalšia podmienka väzobného   stíhania   obvinených,   a   to   existencia   konkrétneho   väzobného   dôvodu   podľa § 71ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ktorý sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v dotknutom ustanovení upravujúcom v alternatívnych formách dôvody tzv. preventívnej väzby. Taká   obava   vyplýva   už   z   toho,   že   trestnej   činnosti,   pre   ktorú   im   bolo   vznesené obvinenie sa mali dopúšťať po dlhšiu dobu, približne od r. 2010 až do zadržania (marec 2011) a trestná činnosť mala byť páchaná za účelom získania finančných prostriedkov. Je pravdou, že obvinený A. A. doposiaľ súdne trestaný nebol, avšak doteraz získaný dôkazný materiál navodzuje obavu, že by v prípade prepustenia na slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti s ohľadom na jej rozsah a charakter. Čo sa týka obvineného Š. Č. je potrebné uviesť, že tento už bol súdne trestaný pre obdobnú trestnú činnosť a skutku, pre ktorý je vznesené obvinenie sa mal dopustiť v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci sú splnené zákonné podmienky podľa slovenského práva pre ďalšie trvanie väzby....

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvádzané považuje v danom rozpracovanom štádiu konania   z   hľadiska   dosiahnutia   účelu   trestného   konania   –   aby   bolo   zabránené v pokračovaní trestnej činnosti – považuje väzbu obvinených A. A. a Š. Č. za nevyhnutné opatrenie,   nakoľko   v   prípade   prepustenia   obvinených   na   slobodu   hrozí,   že   by   mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Ponúknutými zárukami na nahradenie väzby, ktoré sú obsiahnuté v sťažnosti obhajcu a v predchádzajúcej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu obvineného A. A. sa krajský súd nezaoberal rešpektujúc ustanovenie § 192 ods. 1 Tr. poriadku, pričom v súvislosti s uvedeným poukazuje na čl. 154 spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že sudkyňa pre prípravné   konanie   o žiadosti   obvineného   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   ako   aj ponúknutých zárukách bude rozhodovať dňa 5.10.2011.“

Ústavný súd nezistil taký výkladu stanovení citovaných v označenom rozhodnutí krajského súdu a ich uplatnenie vo veci sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné účinky   s   ústavou.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   s   právnym   názorom   krajského   súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti, arbitrárnosti názoru alebo svojvôli krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným.

Vzhľadom na už uvedené v tejto časti sťažnosti ústavný súd vyslovil, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd preto vo veci rozhodol po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011