znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 588/2024-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Sibírska 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 31 K 16/2012 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa opakovanou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. novembra 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 K 16/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že jediná spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti uznesením Valného zhromaždenia z 23. septembra 2011 rozhodla o zrušení obchodnej spoločnosti k 1. novembru 2011 a nariadila jej likvidáciu bez právneho nástupcu. Ustanovený likvidátor vyzval veriteľov sťažovateľky, aby si písomne prihlásili pohľadávky. Likvidátor zistil, že sťažovateľka je v úpadku (predlžená), preto 20. apríla 2012 podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd v napadnutom konaní uznesením z 24. augusta 2012 vyhlásil konkurz na majetok sťažovateľky.

3. Sťažovateľka namieta, že napadnuté konanie dodnes nie je ukončené, a tvrdí, že konajúci súd je v označenom konaní nečinný. Informuje o tom, že už raz bola likvidátorom spoločnosti podaná ústavná sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorá bola odmietnutá uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 184/2023-19 z 13. apríla 2023 ako zjavne neopodstatnená. Keďže podľa názoru sťažovateľky sa odvtedy nič neudialo, podáva túto opakovanú sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. K veci udáva, že ako likvidátor spoločnosti sťažovateľky je vysokého veku podobne ako spoločníčka spoločnosti sťažovateľky. K postupu súdu v napadnutom konaní sťažovateľka uvádza, že konanie považuje za neprimerane dlhé, porušujúce jej označené práva bez toho, aby riadne uviedla konkrétne skutkové a právne dôvody, na základe ktorých by bolo možné posúdiť dôvodnosť sťažnosti sťažovateľky. K sťažnosti pripojila len dohodu o plnomocenstve.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť trpí závažnými nedostatkami. Sťažovateľka okrem tvrdení o neprimeranej dobe napadnutého konania v sťažnosti neuviedla k postupu konajúceho súdu konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa jej názoru dôjsť k porušeniu jej základných práv a slobôd [§ 123 ods. 1 písm. d) zákon o ústavnom súde], a k týmto tvrdeniam nepripojila žiadne dôkazy.

6. Jednou z osobitných a kľúčových náležitostí ústavnej sťažnosti je aj povinnosť uviesť podstatné okolnosti, z ktorých sťažovateľka vyvodzuje svoje tvrdenie o porušení jej označených práv. Z povahy tohto nedostatku vyplýva, že ústavný súd nemá povinnosť odstraňovať tento nedostatok postupom podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

7. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné dospieť k záveru, že sťažnosť neobsahuje riadne odôvodnenie sťažnosti, teda nemá náležitosti ustanovené zákonom, preto ju bolo potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu.

8. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na závery a zistenia, ktoré sú obsahom jeho skoršieho rozhodnutia o ústavnej sťažnosti sťažovateľky (sp. zn. II. ÚS 184/2023 z 13. apríla 2023), a dodáva, že v súčinnosti s mestským súdom zistil, že mestský súd uznesením z 3. apríla 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. apríla 2024, schválil návrh konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty úpadcu.

9. Podľa § 102 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zo správ o stave predmetného konkurzu predložených súdu zo strany správcu (posledná správa bola súdu doručená v októbri 2024) vyplýva, že správca vyzval veriteľov úpadcu na oznámenie čísla účtu, na ktoré im bude poukázaný výťažok v zmysle schváleného konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, pričom správca zatiaľ neeviduje odpovede od všetkých veriteľov; správca priebežne uhradil výťažky tým veriteľom, ktorí svoje čísla účtov oznámili; pričom po poukázaní všetkých výťažkov správca podá súdu návrh na zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

10. Vzhľadom na uvedené súd aktuálne čaká na návrh správcu na zrušenie konkurzu v zmysle § 102 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý však správca môže podať až po uspokojení všetkých veriteľov v zmysle schváleného konečného rozvrhu výťažku (k uspokojeniu všetkých veriteľov však dosiaľ nedošlo v dôsledku chýbajúceho čísla účtu zo strany niektorých veriteľov). Po doručení návrhu na zrušenie konkurzu (v prípade, že tento bude obsahovať všetky potrebné náležitosti), súd predmetný konkurz bezodkladne zruší.

11. Vychádzajúc z uvedeného, je možné dospieť k záveru, že v súčasnosti v napadnutom konaní nedochádza k zbytočným prieťahom, preto ústavný súd mohol sťažnosť sťažovateľky odmietnuť aj podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu