znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 588/2015-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Segeja   Kohuta   (sudca   spravodajca)   a   zo   sudcov   LajosaMészárosa   a Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnostiM+MP, spol. s r. o., Zábiedovo 77, Trstená, zastúpenej advokátom Mgr. Igorom Paliderom,Advokátska   kancelária,   Zubrohlava   215,   Zubrohlava,   vo   veci   namietaného   porušeniajej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súduv Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 176/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M+MP,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M+MP, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),zastúpenej   advokátom   Mgr.   Igorom   Paliderom,   vo   veci   namietaného   porušeniajej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konanívedenom pod sp. zn. 19 Co 176/2014.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že 15.   novembra   2001   podal   na   Okresný   súdTrenčín (ďalej len „okresný súd“) ešte pôvodný žalobca - obchodná spoločnosť (ďalej len „žalobca“), žalobu proti (ďalej len „žalovaná“)o náhradu škody vo výške 277 528 Sk (9 212,24 eur). Konanie bolo vedené pred okresnýmsúdom pod sp. zn. 14 C 1087/2001. Ešte 19. apríla 2004 vydal okresný súd platobný rozkaza zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom.

Platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a prebiehalo občianskoprávne konanies dokazovaním. Uznesením č. k. 14 C 1087/2001-320 zo 6. apríla 2011 okresný súd konaniezastavil. Na odvolanie žalobcu krajský súd v konaní sp. zn. 19 Co 153/2011 23. mája 2012uznesenie okresného (sťažovateľka v sťažnosti zrejme omylom uviedla „krajského“, pozn.)súdu   v   celom   rozsahu   zrušil   a   vec   mu   vrátil   na   nové   konanie   a rozhodnutie.V poradí druhým   rozhodnutím   prvostupňový   súd   6.   novembra   2013   rozsudkomč. k. 14 C 1087/2001-343 zamietol žalobný návrh žalobcu. Proti uvedenému rozsudku podalžalobca   odvolanie   a žiadal,   aby   odvolací   súd   z   dôvodu   prekvapivého   rozhodnutiaprvostupňového súdu vyhovel   odvolaniu   a napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušila vrátil   vec   na   nové   konanie   a   rozhodnutie.   V   odvolaní   bolo   poukázané   na   rozsiahledokazovanie pred prvostupňovým súdom na zistenie a preukázanie výšky spôsobenej škodys predložením množstva listinných dôkazov. Spôsob konania a postoje konajúcej sudkynepreukazovali, že je potrebné ustáliť len výšku skutočnej škody. Rozsudok takto niesol znakyprekvapivého a arbitrárneho rozhodnutia, čo bolo namietané v odvolaní sťažovateľky.Napriek   tomu,   že   žalobca   podal   odvolanie   na   prvostupňovom   súde   ešte27. decembra 2013, do dnešného dňa vo veci nebolo o odvolaní žalobcu rozhodnuté a celékonanie sa neúmerne predlžuje a trvá viac ako 13 rokov.

Krajský   súd   sťažovateľke   na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   z   20.   februára   2015adresovanú   predsedovi   krajského   súdu   oznámil, „že   je   preukázaná   vysoká   zaťaženosť občianskoprávnych oddelení KS Trenčín a nie je možné rozhodovať v krátkych odvolacích lehotách... Doterajšie súdne konanie prebieha od roku 2001 a žalobca sa nemôže domôcť v súdnom konaní v primeranej lehote svojho práva na náhradu škody. Celý nedoriešený stav vyššie uvedeného súdneho konania takto ohrozuje aj podnikateľské aktivity žalobcu.“.

Podľa sťažovateľky „súdne konanie prebieha neprimerane dlho, pred OS Trenčín konanie 14C 1087/2001 začalo 11. 12. 2001 a k dnešnému dňu trvajú prieťahy v konaní a vec nie je riešená v primeranej lehote sme presvedčení, že sú splnené podmienky lehoty uvedené v § 53 ods. 3 zák. o ústavnom súde na podanie sťažnosti“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol: „Ústavný   súd   SR   podľa   §   56   odst.   1   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   v   znení   neskorších predpisov vyslovuje, že v súdnom konaní pred Krajským súdom Trenčín 19 Co 176/2014 došlo od 4. 2. 2014 do 23. 3. 2015 k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené ústavné   právo   sťažovateľa   zakotvené   v   Ústave   SR,   čl.   48   odst.   2,   a   právo   sťažovateľa zakotvené v ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /Dohovor/, konkrétne čl. 6 odst. 1 a – Právo na spravodlivé súdne konanie.

Ústavný súd SR prikazuje podľa § 56 odst. 3 písm. a/ zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby Krajský súd Trenčín v konaní 19Co 176/2014 zjednal nápravu a konal tak, aby k ďalším prieťahom nedošlo.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi podľa § 56 odst. 4 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení   neskorších   predpisov   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   3.000,-   Eur   a   ukladá Krajskému   súdu   Trenčín,   aby   v   lehote   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplatil sťažovateľovi sumu 3.000,- Eur.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 340,80 Eur, ktoré je Krajský súd Trenčín povinný do 2 mesiacov dní od vydania nálezu poukázať na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právapodľa čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.19 Co 176/2014.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty.Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnémusúdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľaduna to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na krajskom súde bolo skončenérozsudkom sp. zn. 19 Co 153/2011 z 2. apríla 2015. Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátilaso svojou sťažnosťou doručenou 9. apríla 2015, t. j. v čase, keď jej už mohlo byť známe,že 2.   apríla   2015   sa   v jej   veci   uskutoční   pojednávanie.   Sťažovateľka   bez   toho,   aby   saoboznámila s výsledkom tohto pojednávania, podala o týždeň po rozhodnutí krajského súdusťažnosť na prieťahy v konaní ústavnému súdu, čo znamená, že sťažnosť na ústavný súdpodala v čase, keď už netrvalo porušovanie jej práv, na ktoré v sťažnosti poukazovala.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   tomto   štádiu   konania   porušenie   označených   právna všeobecnom   súde,   ktorého   sťažovateľka   označila   za   účastníka   konania,   už   netrváa konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorýústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavya k právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   pripadalo   do   úvahy   odmietnutie   sťažnostipre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2015