znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 588/2014-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   F.,   zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským, Trebatice 187, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011 a jeho   opravnými   uzneseniami   sp.   zn.   23   Co   337/2010   zo   4.   júla   2012   a   sp.   zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2013 elektronickými prostriedkami a 5. marca 2013 poštou doručená sťažnosť M. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1   a   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový   protokol“)   rozsudkom   Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok“) a jeho opravnými uzneseniami sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 4. júla 2012   a   sp.   zn.   23   Co   337/2010   zo   14.   decembra   2012   (spolu   ďalej   len   „namietané uznesenia“).

Sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená   28.   februára   2013 elektronickými   prostriedkami,   pričom   jej   písomné   doplnenie   mu   bolo   doručené   poštou 5. marca 2013. Pretože lehota na doplnenie podania v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku   je   lehotou   procesnou   (pozri   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára 2008) a sťažovateľ písomné doplnenie sťažnosti   podal   na   poštovú   prepravu   1.   marca   2013,   ústavný   súd   považoval   zákonnú trojdňovú lehotu na doplnenie podania doručeného 28. februára 2013 za zachovanú.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalovaného účastníkom konania vedeného Okresným súdom Galanta (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 49/2010, v ktorom sa obchodná spoločnosť LUKY PLUS, spol. s r. o., Holubyho 28, Pezinok (ďalej len „žalobkyňa“), domáhala od sťažovateľa zaplatenia sumy 2 546,96 € s príslušenstvom z titulu dlžnej ceny za zhotovenie veci na zákazku. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 C 49/2010 zo 14. októbra 2010, ktorým žalobe vyhovel   a   sťažovateľa   zaviazal   zaplatiť   žalobkyni   sumu   2   546,96   €   s   príslušenstvom a nahradiť trovy konania v sume 152,50 €. Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti prisúdenej istiny a príslušenstva a zmenil vo výroku o trovách konania tak, že zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 1 994,96 €. Súčasne zaviazal sťažovateľa na zaplatenie trov odvolacieho konania v sume 751,13 €. Namietaný rozsudok v spojení s rozsudkom okresného súdu zo 14. októbra 2010 nadobudol právoplatnosť 24. februára 2012.

Sťažovateľ   15.   júna   2012   doručil   okresnému   súdu   podnet   na   opravu   chýb v namietanom rozsudku, ktorým sa domáhal opravy zrejmej chyby v počítaní, ku ktorej došlo   pri   sčítaní   trov   právneho   zastúpenia   žalobkyne,   ktorých   správny   súčet   mal predstavovať sumu 1 741,29 €. Na základe podnetu sťažovateľa krajský súd vydal 4. júla 2012 opravné uznesenie sp. zn. 23 Co 337/2010, ktorým vykonal opravu v rozsudku sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa   tak,   že „žalovaný   je   povinný   zaplatiť   žalobcovi   náhradu   trov   konania 1.741,29 eur...“. Uvedené opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2012.

Opravným uznesením sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012 krajský súd bez návrhu opravil zrejmú nesprávnosť vo svojom opravnom uznesení sp. zn. 23 Co 337/2010 zo   4.   júla   2012,   v   ktorom   nesprávne   uviedol,   že   opravuje „Rozsudok   Okresného   súdu v Trnave č.k. 23Co 337/2010-219 zo dňa 12. decembra 2011“, pričom je nepochybné, že išlo   o   opravu   rozsudku   krajského   súdu   sp.   zn.   23   Co   337/2010   z 12.   decembra   2011. Predmetné opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2012.

Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutia súdov konajúcich v jeho veci „trpia hrubými pochybeniami,   nedostatkami   a   porušeniami   zákona,   ktorých   prejavom   je   zjavne nedostatočná   odôvodnenosť,   dôkazná   nepodloženosť,   nepreskúmateľnosť   a   až arbitrárnosť...,   čo   všetko   v   konečnom   dôsledku   vyústilo   na   úkor   sťažovateľa   až   do odmietnutia poskytnúť mu súdnu ochranu a spravodlivosť (denegatio iustitiae) a tiež do fatálneho a ústavne neakceptovateľného a netolerovateľného porušenia základných práv sťažovateľa“.

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že «(podľa názoru odvolacieho súdu) právny zástupca až na odvolacom pojednávaní žiadal doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním pravosti listín a výsluchom svedkyne p. T., teda uvádzal ďalšie odvolacie dôvody, ktoré neboli uvedené v odvolaní a preto na ne s poukazom na § 205 ods.3 O.s.p., odvolací súd neprihliadal... K uvedenému názoru dospel napriek skutočnosti, že sťažovateľ… vo svojom v odvolaní v časti „IV“ uviedol ako dôvod odvolania ustanovenia § 205 ods.2 písm. d) až f) s   poukazom   na   ust.   §   125   O.s.p.   (časť   II   odvolania).   Taktiež   niekoľkokrát   vo svojom písomnom odvolaní poukázal na listiny, ktorých pravosť navrhoval preskúmať znaleckým dokazovaním... Podľa nášho názoru, tieto skutočnosti odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, a nesprávne a nezákonne aplikoval ustanovenie § 205 ods.3 O.s.p., nakoľko zo strany právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní prišlo len k spresneniu písomného odvolania   a   nie k označeniu   nových dôkazov,   ktoré neboli uplatnené   v čase lehoty   na podanie odvolania.

...   hoci   bol   právny zástupca na   vyhlásení rozsudku prítomný,   neuplatnil   si trovy konania priamo na vyhlásení rozsudku, ale samostatným listom (č.l. 153) taktiež zo dňa 14.10.2010 pričom z pečiatky podateľne nie je zrejmý čas jeho doručenia... Z uvedeného nám však nie je zrejmé, (je nepochopiteľné) prečo prvostupňový súd, ak mal k dispozícii písomné   vyčíslenie   trov   navrhovateľa   v   deň   vyhlásenia   rozsudku,   tieto   nepriznal v písomnom vyhotovení rozsudku.».

Podľa   sťažovateľa „protizákonnosť   konania   a   rozhodovania   Krajského   súdu… preukazuje   skutočnosť,   že   rozsudok   odvolacieho   súdu   bol   vyhlásený   dňa   12.12.2011 a úspešný   navrhovateľ   si   trovy   odvolacieho   konania   uplatnil   až   dňa   20.12.2011!!!! (č.l. 210) teda po uplynutí trojdňovej lehoty a Krajský súd navrhovateľovi napriek tejto skutočnosti   v   rozpore   z   ust   §   151   ods.1   a   2   priznal   náhradu   trov   konania   vo   výške 751,13 Eur.

… mohlo prísť ku konaniu pred nezákonným sudcom, nakoľko senát Krajského súdu rozhodoval   podľa   nášho   názoru   v   inom   zložení,   keď   miesto   predsedníčky   senátu JUDr. Stovičkovej   senátu   predsedala   JUDr.   Dudášová   a   navyše   vo   veci   konali a rozhodovali   zaujatí   sudcovia,   a   to   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   právna   zástupkyňa navrhovateľa (Mgr. P. G.) prítomná na pojednávaní dňa 12.12.2013, predtým (teda pred vykonávaním adv. praxe) pracovala ako asistentka (resp. v inom pracovnom zaradení) na Krajskom súde v Trnave…

Zároveň   odôvodnenie   rozhodnutia   Krajského   súdu   v   Trnave   zo   dňa   12.12.2011 celkom   zjavne   nespĺňa základné požiadavky   na   náležité   a   riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, napríklad už len preto, lebo odvolací súd pri konaní a rozhodovaní takmer vôbec   neposudzoval...   pravdivosť   podstatnej   časti   argumentov   sťažovateľa.   Pritom   jeho odôvodnenie nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom   konania   a   s   uplatnenými   argumentmi   sťažovateľa,   teda   nedáva   odpovede na právne   a   skutkovo   relevantné   otázky   týkajúce   sa   pôvodného   (prvostupňového) konania.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Krajský súd v Trnave rozhodnutím sp zn. 23Co 337/2010 zo dňa 12. 12. 2011 ako aj v nadväzujúcich opravných uzneseniach porušil sťažovateľovi M. F... základné právo na súdnu ochranu, na konanie pred zákonným sudcom (v spojení so základným právom na ochranu majetku) zaručené podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1, čl.48 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd... a zároveň porušil sťažovateľovi základné právo na spravodlivé konanie (v spojení so základným právom na účinný prostriedok nápravy a so základným právom na ochranu majetku) zaručené podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... a aj v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu (č. 1) k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (oznámenia č. 120/1976 Zb.).

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.   23Co337/2010   zo   dňa   12.12.2011   (a   naň   nadväzujúce   opravné   uznesenie   sp.zn. 23Co 337/2010 zo dňa 4.7.2012 a uznesenie sp.zn. 23Co 337/2012-242 zo dňa 14.12.2012) a celú vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi M. F... náhradu trov konania (právneho zastúpenia), ktoré je Krajský súd Trnava povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora HORANSKÉHO... a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je sťažovateľom   namietané porušenie jeho základných   práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 a čl. 20 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011 a jeho opravnými uzneseniami sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 4. júla 2012 a sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   rozsudkom   krajského   súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Z príloh sťažnosti, ako aj zo samotného spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 49/2010 vyplýva, že namietaný rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.   8   C   49/2010   zo   14.   októbra   2010   nadobudol   právoplatnosť   24.   februára   2012. V okolnostiach prípadu sťažovateľa lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde uplynula 24. apríla 2012. Sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu 28. februára 2013, teda v čase, keď nepochybne uplynula dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.  

Pretože zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú.

2.2 K namietanému porušeniu označených práv opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 4. júla 2012

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   aj   v časti   smerujúcej   proti opravnému   uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn.   23   Co   337/2010   zo   4.   júla   2012   treba považovať   za oneskorene   podanú.   Zo   zistení   ústavného   súdu   totiž   vyplýva,   že   opravné uznesenie krajského súdu zo 4. júla 2012 nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2012. Sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 28. februára 2013 je tak podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej   zákonnej   lehoty   na   podanie   sťažnosti   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Nad rámec tejto   časti   odôvodnenia   ústavný súd uvádza, že sťažnosť   sťažovateľa v tejto   časti   je   už   na   prvý   pohľad   zjavne   neopodstatnená.   Už   zo   samotného   faktu,   že namietané opravné uznesenie krajského súdu bolo vydané na podnet sťažovateľa, ktorému krajský súd v celom rozsahu vyhovel, je zrejmá neexistencia príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením označených práv sťažovateľa a namietaným opravným uznesením.

2.3 K namietanému porušeniu označených práv opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Namietaným opravným uznesením krajský súd opravil svoje skôr vydané opravné uznesenie sp.   zn.   23   Co 337/2010 zo 4. júla 2012,   ktorým   vykonal opravu   vo   výroku namietaného rozsudku krajského súdu. V opravnom uznesení zo 4. júla 2012 však krajský súd   nesprávne   uviedol,   že   ním   opravuje „Rozsudok   Okresného   súdu   v   Trnave č.k. 23Co 337/2010-219   zo   dňa   12.   decembra   2011“,   pričom   je   nepochybné,   že   išlo o opravu   rozsudku   „krajského   súdu“   sp.   zn.   23   Co   337/2010   z   12.   decembra   2011. Opravným uznesením sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012 preto krajský súd aj bez návrhu opravil túto zrejmú nesprávnosť. Z uvedeného je nepochybné, že namietaným opravným uznesením nebolo nijako zasiahnuté do výrokovej časti namietaného rozsudku krajského súdu,   a teda   ani do   práv alebo povinností   sťažovateľa,   ktoré z tohto výroku pre neho vyplývali.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje neexistenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením označených práv sťažovateľa a namietaným opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012, ktorého výrok sa žiadnym spôsobom nedotýka právneho postavenia sťažovateľa.

Pretože   medzi   namietaným   uznesením   krajského   súdu   a   označenými   právami sťažovateľa   nie   je   žiadna   príčinná   súvislosť,   ktorá   by signalizovala možnosť   porušenia označených práv sťažovateľa, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014