SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 588/2011-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H. a Mgr. L. H., obaja bytom K., zastúpených advokátom JUDr. J. V., Č., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. H. a Mgr. L. H. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra 2011 doručená sťažnosť Ing. J. H. a Mgr. L. H. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli: „Sťažovatelia v 1. a 2. rade vystupujú v konaní pred Okresným súdom v Čadci sp. zn. 10C/135/2003 v postavení navrhovateľov. Dňa 28. 6. 2002 podali sťažovatelia v 1. a 2. rade žalobu proti odporcom 1. Ing. M. K., 2. MUDr. J. K., obaja odporcovia bytom K., 3. Ing. K. Š., bytom M. s ďalšou adresou na doručovanie S. (u D. Š.), o určenie neplatnosti darovacej zmluvy.
Sťažovatelia v 1. a 2. rade podali na Ústavný súd SR sťažnosť proti nečinnosti, ktorou boli porušené základné práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd SR o sťažnosti rozhodol nálezom zo dňa 02.03.2011, sp. zn. III. ÚS 354/2010-31 tak, že:
1. Základné právo Ing. J. H. a Mgr. L. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp.zn. 10 C/135/2003 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp.zn. 10 C/135/2003 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. J. H. a Mgr. L. H. priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť Ing. J. H. a Mgr. L. H. trovy konania v sume 321,09 € (slovom tristodvadsaťjeden eur a deväť centov) na účet spoločnosti S., s.r.o. Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia....
Okresný súd v Čadci /ďalej len okresný súd/, ktorý vec prejednáva pod sp. zn. 10C/135/2003, postupuje v konaní i naďalej s vážnymi prieťahmi. Posledné pojednávanie vo veci vytýčené na deň 26.01.2011 bolo odročené na neurčito. Hoci od vydania nálezu zo dňa 02.03.2011, sp. zn. III. ÚS 354/2010-31, ktorým Ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prešla značná doba, doposiaľ nebol vytýčený nový termín pojednávania. Konanie sa vedie od roku 2002 a nie je predpoklad, že konanie bude v dohľadnej dobe skončené....
Sťažovatelia majú za to, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené ich základné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48. ods. 2 Ústavy SR, aby ich vec pred okresným súdom sa prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2002, pričom okresný súd riadne vo veci nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľom vzniká vážna ujma, pretože nemôžu užívať predmet svojho vlastníctva. Sťažovatelia preto žiadajú, aby Ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie, každému z nich po 15 000,- €.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn. 10C/135/2003 porušil základné právo sťažovateľov v 1. a 2. rade uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci sp. zn. 10C/135/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie, a to sťažovateľovi v 1. rade vo výške 15.000,- €, sťažovateľovi v 2. rade vo výške 15 000,- €, ktoré sumy je Okresný súd v Čadci povinný zaplatiť sťažovateľom v 1. a 2. rade v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd v Čadci je povinný nahradiť sťažovateľom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 314,18 € /trovy právneho zastúpenia - príprava a prevzatie zastupovania, podanie návrhu...“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Ústavný súd v posudzovanej veci zistil, že sťažovatelia doručili ústavnému súdu 14. októbra 2011 podanie, ktoré sa týkalo tej istej veci, o ktorej ústavný súd už konal, resp. rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. mája 2011.
Navyše ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 sa po rozhodnutí ústavného súdu z 2. marca 2010 nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľmi vytýkané obdobie nečinnosti nemožno považovať za porušenie ich práva garantovaného v citovanom článku ústavy.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 15. decembra 2011