znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 588/2011-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H. a Mgr. L. H., obaja bytom K., zastúpených advokátom   JUDr.   J.   V.,   Č.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. H. a Mgr. L. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra 2011 doručená sťažnosť Ing. J. H. a Mgr. L. H. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli: „Sťažovatelia v 1. a 2. rade vystupujú v konaní pred Okresným súdom v Čadci sp. zn. 10C/135/2003 v postavení navrhovateľov. Dňa 28. 6. 2002 podali sťažovatelia v 1. a 2. rade žalobu proti odporcom 1. Ing. M. K., 2. MUDr. J. K., obaja odporcovia bytom K., 3. Ing. K. Š., bytom M. s ďalšou adresou na doručovanie S. (u D. Š.), o určenie neplatnosti darovacej zmluvy.

Sťažovatelia v 1. a 2. rade podali na Ústavný súd SR sťažnosť proti nečinnosti, ktorou boli porušené základné práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd SR o sťažnosti rozhodol nálezom zo dňa 02.03.2011, sp. zn. III. ÚS 354/2010-31 tak, že:

1. Základné právo Ing. J. H. a Mgr. L. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní vedenom pod sp.zn. 10 C/135/2003 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp.zn. 10 C/135/2003 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. H. a Mgr. L. H. priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 € (slovom   tisícpäťsto   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca   povinný   vyplatiť   im   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť Ing. J. H. a Mgr. L. H. trovy konania v sume 321,09 € (slovom tristodvadsaťjeden eur a deväť centov) na účet spoločnosti S., s.r.o. Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia....

Okresný   súd   v   Čadci   /ďalej   len   okresný   súd/,   ktorý   vec   prejednáva   pod   sp.   zn. 10C/135/2003, postupuje v konaní i naďalej s vážnymi prieťahmi. Posledné pojednávanie vo veci vytýčené na deň 26.01.2011 bolo odročené na neurčito. Hoci od vydania nálezu zo dňa 02.03.2011, sp. zn. III. ÚS 354/2010-31, ktorým Ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prešla značná doba, doposiaľ nebol vytýčený nový termín pojednávania. Konanie sa vedie od roku 2002 a nie je predpoklad, že konanie bude v dohľadnej dobe skončené....

Sťažovatelia majú za to, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené ich základné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48. ods. 2 Ústavy SR, aby ich vec pred okresným súdom sa prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2002, pričom okresný súd riadne vo veci nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľom vzniká vážna ujma, pretože nemôžu užívať predmet svojho vlastníctva. Sťažovatelia preto žiadajú, aby Ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie, každému z nich po 15 000,- €.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn. 10C/135/2003 porušil základné právo sťažovateľov v 1. a 2. rade uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Čadci,   aby   vo   veci   sp.   zn. 10C/135/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľom   primerané   finančné   zadosťučinenie,   a   to sťažovateľovi v 1. rade vo výške 15.000,- €, sťažovateľovi v 2. rade vo výške 15 000,- €, ktoré sumy je Okresný súd v Čadci povinný zaplatiť sťažovateľom v 1. a 2. rade v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný nahradiť sťažovateľom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 314,18 € /trovy právneho zastúpenia - príprava a prevzatie zastupovania, podanie návrhu...“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľov   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Ústavný súd v posudzovanej veci zistil, že sťažovatelia doručili ústavnému súdu 14. októbra 2011 podanie, ktoré sa týkalo tej istej veci, o ktorej ústavný súd už konal, resp. rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. mája 2011.

Navyše ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 sa po rozhodnutí ústavného súdu z 2. marca 2010 nevyznačuje takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Sťažovateľmi   vytýkané   obdobie   nečinnosti   nemožno považovať za porušenie ich práva garantovaného v citovanom článku ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v napadnutom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2 ústavy, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 15. decembra 2011