SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 587/2018-49
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, obaja ⬛⬛⬛⬛, zastúpených spoločnosťou Blaňár & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Gunduličova 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Pavol Blaňár, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Re 2334/2017 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, a n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 587/2018-16 z 13. decembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, obaja ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo spolu aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Re 2334/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresným súdom sa vedie napadnuté konanie o návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra okresného súdu, ktorý podali 24. júla 2017 sťažovatelia ako oprávnené osoby za obchodnú spoločnosť Carlton Property, s. r. o., Hviezdoslavovo nám. 3, Bratislava, IČO 36 860 492 (ďalej len „Carlton Property, s. r. o.“).
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o., z 24. júla 2017 valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľov Carlton Property, s. r. o., ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ a namiesto nich zvolilo sťažovateľov.
4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že konaním okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a to s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“), podľa ktorého, ak sú splnené podmienky podľa § 6 a § 7, registrový súd vykoná zápis v lehote dvoch pracovných dní od doručenia návrhu na zápis.
5. V tejto súvislosti sťažovatelia uvádzajú, že konanie okresného súdu o zápis údajov do obchodného registra nie je „typické súdne konanie“, ide o rýchly a formalizovaný postup, v rámci ktorého úlohou je overiť len to, či sú splnené zákonom ustanovené formálne predpoklady pre vykonanie zápisu. V napadnutom konaní okresný súd od júla 2017 do júla 2018 nevykonal žiadne úkony.
6. Sťažovatelia podaním zo 4. augusta 2017 žiadali okresný súd o „urýchlenie konania“. Okresný súd konajúci vyšším súdnym úradníkom e-mailom doručeným sťažovateľovi 7. augusta 2017 oznámil, že v napadnutom konaní sa bude konať až po ukončení konaní vedených okresným súdom pod sp. zn. 33 Exre 450/2017, 33 Exre 513/2017 a 33 Exre 516/2017.
7. Sťažovateľ listom zo 16. augusta 2017 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť proti postupu vyššieho súdneho úradníka a požiadal o vykonanie nápravy.
8. Predsedníčka okresného súdu prípisom zo 17. októbra 2017 sťažovateľovi oznámila, že postup vyššieho súdneho úradníka nepovažuje za nesprávny. V tejto súvislosti sťažovatelia uvádzajú: «... predsedníčka Okresného súdu Bratislava 1 oznámila, že postup vyššieho súdneho úradníka nepovažuje za nesprávny, nakoľko uskutočniť zápis údajov do obchodného registra mu neumožňuje nastavenie informačného systému CORWIN, ktorý je spravovaný Ministerstvom spravodlivosti SR a ktorý by mal byť nastavený tak, že v prípade, ak sa pri nejakej obchodnej spoločnosti vykonáva zmena zápisu údajov (konanie „Re“) a zároveň prebieha konanie o zosúladenie údajov so skutočným stavom (konanie „Exre“), každý neskôr podaný návrh na zápis zmeny zapísaných údajov nie je možné uskutočniť, nakoľko konanie „Re“ je blokované konaním „Exre“ (príloha č. 5“). V prípadoch konaní vedených registrovým súdom pod sp. zn. 1Re/1186/2017 (bližšie bod 9), 38Re/409/2017 a 6Re/2825/2017, ktoré sa realizovali v priebehu a počas konaní o zosúladenie údajov so skutočným stavom veci a v dôsledku ktorých sťažovatelia prišli nielen o možnosť vykonávať funkciu štatutárnych zástupcov spoločnosti Carlton Property, ale aj na úkor sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ došlo k ovládnutiu spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., IČO: 47679212, so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava (ďalej aj ako „ADS PROPERTY“), ktorá spoločnosť bola pôvodne jediným spoločníkom v spoločnosti Carlton Property, fyzickými osobami ⬛⬛⬛⬛ a
prostredníctvom zvýšenia základného imania, predsedníčka Okresného súdu Bratislava 1 poukázala na technické zlyhanie systému CORWIN.»
9. Sťažovatelia s prešetrením sťažnosti predsedníčkou okresného súdu nesúhlasili a využili možnosť podať sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý prípisom Spr. 2263/17 z 11. januára 2018 oznámil sťažovateľom, že ich sťažnosť je nedôvodná.
10. Sťažovatelia uvádzajú, že dôsledky nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní sa prejavili nielen v bezprostredne nasledujúcich významných zmenách vo vlastníckej štruktúre spoločností Carlton Property s. r. o., a obchodnej spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. Laurinská 2, Bratislava, IČO 47 679 212 (ďalej len „ADS PROPERTY, s. r. o.“), ale aj v štruktúre osôb oprávnených konať v mene týchto spoločností. Tieto zmeny spôsobili, že sťažovatelia ako pôvodní členovia štatutárneho orgánu Carlton Property, s. r. o., stratili možnosť riadiť a viesť túto obchodnú spoločnosť a sťažovateľ prišiel o významný majetkový podiel v spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.
11. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej nálezom rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7Re/2334/2017 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ na to, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7Re/2334/2017 porušené bolo.
3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7Re/2334/2017 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR. ktoré Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľov, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
12. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
II.
Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľov
13. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti a zároveň ho požiadal, aby oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.
14. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V 22/2019 z 29. januára 2019 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci. Poukázala na existenciu technického a programového prostriedku CORWIN, schváleného a poskytnutého Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti uviedla: «Dôvodom „nekonania“ v rámci návrhu na zápis zmeny vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 7Re/2334/2017 sú predchádzajúce nerozhodnuté konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom vedené v registri „Exre“ (spomínané konanie 33Exre/450/2017, 33Exre/513/2017, 33Exre/516/2017). Ako bolo uvedené vyššie, uvedený systém je nastavený na nemožnosť urobiť zmenu zápisu v Spoločnosti, pokiaľ nebudú ukončené skôr podané návrhy, v tomto prípade pokiaľ údaje zapísané v obchodnom registri nebudú zosúladené so skutočným stavom. Ide o spôsob predchádzania hromadenia nesprávnych zápisov v obchodnom registri. Vzhľadom k tomu, že je potrebné v prvom rade uviesť údaje zapísané v obchodnom registri do súladu so skutočným stavom, o následne podanom návrhu, vedenom pod spis zn. 7Re/2334/2017, bude rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote hneď ako bude rozhodnuté v predošlých návrhoch.
V konaniach „Exre“ nie je pre rozhodnutie stanovená žiadna zákonná lehota a častokrát je potrebné prešetriť situáciu ohľadom nesprávneho zápisu, čo nie je možné uskutočniť v zákonnej lehote dvoch pracovných dní. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvody nedodržania zákonnej lehoty na zápis zmeny zapísaných údajov sú objektívne a nespočívajú v nečinnosti súdu.»
15. Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia poukázala, že «... v rámci predmetných „Exre“ konaní sa jedná o také zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym stavom, ktoré má vplyv na všetky ďalšie rozhodnutia súdu. Ide o rozhodnutie, ktoré určí, kto je spoločníkom Spoločnosti a teda kto je oprávnený v mene Spoločnosti prijímať akékoľvek rozhodnutia ohľadom Spoločnosti, vrátane rozhodovania o štatutárnom orgáne Spoločnosti. Jedine na základe rozhodnutia v uvedených konaniach Exre bude možné následne posúdiť aj to, či sťažovateľ bol v rozhodujúcom čase oprávnenou osobou na podanie návrhu na zmenu údajov v OR a teda či je návrh dôvodný alebo nie. V súčasnosti tieto skutočnosti nie je možné posúdiť a ich posúdenie prekračuje rámec konania, ktorého neprimeranú dĺžku sťažovateľ namieta ústavnou sťažnosťou.».
16. Sťažovatelia vo svojom vyjadrení z 27. novembra 2019 po opise ďalšieho priebehu napadnutého konania uviedli, že ani ďalší priebeh napadnutého konania nemá vplyv na konanie v tejto veci na ústavnom súde s poukazom na 20 mesiacov trvajúce prieťahy v napadnutom konaní, v ktorom má okresný súd na rozhodnutie zákonnú lehotu dvoch pracovných dní. Sťažovatelia sa na základe uvedeného naďalej domáhajú konštatovania, že ich ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, a zároveň sa naďalej domáhajú primeraného finančného zadosťučinenia uvedeného v ústavnej sťažnosti. V ďalšej časti svojho vyjadrenia uvádzajú, že je neprípustné, aby okresný súd pri neplnení svojich zákonných povinnosti argumentoval funkcionalitami svojho informačného systému. V tejto súvislosti uvádzajú: „Registrový súd je povinný riadiť sa zákonom, a nie obmedzeniami, ktoré vyplývajú z informačného systému, ktorý Registrový súd používa. Konanie Registrového súdu nemôže vyplývať z nastavenia informačného systému, ale naopak musí vyplývať zo zákonných ustanovení, ktorým musí byť informačný systém prispôsobený, a nie naopak. Ak by teda IS CORWIN naozaj blokoval zápis údajov, ktorý je Registrový súd povinný vykonať, je Registrový súd povinný nájsť spôsob, ako tento zápis umožniť, a nie účastníkovi konania vysvetľovať, prečo zápis nie je možný.“
17. Sťažovatelia vo svojom vyjadrení zo 7. februára 2020 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní a zároveň do konania na ústavnom súde predložili „nové podstatné dôkazy, ktoré nemohli v konaní bez vlastnej viny predložiť skôr“. Navrhli, aby bolo do konania na ústavnom súde ako dôkaz zabezpečené plné znenie prepisov „Threemy z konania PK-2T32/2019 vedeného na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku“ z dôvodu, že „vysvetľujú a preukazujú pravdepodobnú skutočnú motiváciu Registrového súdu pri (ne)rozhodovaní o Návrhu, resp. ktoré môžu túto nečinnosť Registrového súdu......vysvetľovať“.
18. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
19. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
21. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
22. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
IV. Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným ⬛⬛⬛⬛ súdom
23. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľov spočíva v námietke, že nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom bol okresný súd s poukazom na § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri povinný vykonať zápis v lehote do dvoch pracovných dní od doručenia návrhu na zápis, bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
24. V úvode svojho posúdenia ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v čase podania ústavnej sťažnosti aktívnu legitimáciu na podania ústavnej sťažnosti upravoval § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení účinnom do 28. februára 2019, t. j. aj v čase podania ústavnej sťažnosti (v súčasnosti § 122 zákona o ústavnom súde, pozn.). V zmysle predmetného zákonného ustanovenia mohla sťažnosť podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdila, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodoval iný súd.
25. V tomto kontexte ústavný súd uvádza, že konanie o zápise údajov do obchodného registra je upravené v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý predstavuje procesnoprávnu úpravu vo veciach obchodného registra a zároveň v zákone o obchodnom registri, ktorý upravuje skutočnosti hmotnoprávneho aj procesnoprávneho charakteru vo veciach obchodného registra.
26. Podľa § 5 zákona o obchodnom registri v znení platnom a účinnom v čase podania návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov (ďalej len „návrh na zápis“) podáva navrhovateľ, ktorým je
a) zapísaná osoba,
b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona.
27. Ústavný súd konštatuje, že z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že osobou oprávnenou na podanie návrhu na zápis je zapísaná osoba, ktorá je ako navrhovateľ účastníkom tohto registrového konania. Výnimku z aktívnej legitimácie zapísanej osoby na podanie návrhu na zápis tvoria osoby oprávnené na podanie návrhu podľa osobitného zákona, a to napr. likvidátor alebo záložný veriteľ/záložca obchodného podielu a pod.
28. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej pripojených, ako aj vyjadrenia odporcu, repliky sťažovateľa a príloh k nej pripojených ústavný súd považuje za preukázané, že okresný súd prijal 24. júla 2017 návrh na zápis zmeny údajov vo veci navrhovateľa obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o. Tento návrh podali sťažovatelia ako osoby oprávnené podať tento návrh v mene zapísanej osoby, a teda obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o., na základe skutočnosti, že rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o., z 24. júla 2017 valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľov Carlton Property, s. r. o., ⬛⬛⬛⬛ a a namiesto nich zvolilo sťažovateľov.
29. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05, II. ÚS 564/2011).
30. Z ústavnoprávneho hľadiska možného zásahu do základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je podstatné, že títo nie sú a ani neboli účastníkmi napadnutého konania, ktorým je ako navrhovateľ výlučne zapísaná osoba – obchodná spoločnosť Carlton Property, s. r. o. Uvedenú skutočnosť nie je možné zamieňať s oprávnením sťažovateľov podať v mene zapísanej osoby návrh na zápis údajov (§ 5 ods. 5 zákona o obchodnom registri, pozn.), keďže títo tak môžu konať len v jej mene. Sťažovatelia sa týmto nestávajú účastníkmi napadnutého konania.
31. Z celého priebehu napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd konal ako s účastníkom konania výlučne s navrhovateľom, a to obchodnou spoločnosťou Carlton Property, s. r. o. Keďže sťažovatelia nemajú v napadnutom konaní procesné postavenie účastníka konania (nie sú navrhovateľom), nemohli v tomto konaní uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom konaní dochádzať k porušovaniu ich základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 205/04, II. ÚS 564/2011). V dôsledku uvedeného neexistuje medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a napadnutým konaním okresného súdu z ústavnoprávneho hľadiska žiadna príčinná súvislosť.
32. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že okresný súd uznesením č. k. 33 Exre 450/2017-300 z 27. novembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením krajského súdu č. k. l Cob 49/2018-785 z 18. júna 2018, rozhodol o výmaze spoločníka Carlton Property, s. r. o. – sťažovateľa a zápise spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., ako spoločníka uvedenej spoločnosti z dôvodu, že rozhodnutie spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., ako jediného spoločníka spoločnosti Carlton Property, s. r. o., z 21. júna 2017, ktorým malo prísť k zvýšeniu základného imania spoločnosti Carlton Property, s. r. o., a v súvislosti s tým k prevzatiu záväzku na peňažný vklad sťažovateľom, ktorý sa tak mal stať spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o., popri spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o, nebolo prejavom vôle spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., ako jediného spoločníka spoločnosti Carlton Property, s. r. o., v čase prijatia rozhodnutia. Všeobecné súdy dospeli k záveru, že spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o., vykonávajúc pôsobnosť valného zhromaždenia, prijala rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti prostredníctvom splnomocnenca, ktorého plná moc nebola platne udelená, a teda, že sťažovateľ sa nikdy nestal spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o. Keďže jediným spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o., bola ku dňu podania návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v napadnutom konaní spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o., nemohol o odvolaní konateľov spoločnosti Carlton Property, s. r. o., ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ a menovaní sťažovateľov do funkcie konateľov rozhodnúť sťažovateľ, ale len spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o.
33. Uvedená argumentácia bola podkladom pre odmietnutie vykonania zmeny zapísaných údajov v napadnutom konaní, keď sťažovatelia ako noví konatelia navrhovateľa – obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o., neboli osoby oprávnené tento návrh podať.
34. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde a contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľov z 25. júla 2018 na vyslovenie porušenia ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým konaním okresného súdu nevyhovel.
35. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov, ktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia ich v ústavnej sťažnosti označeného práva.
36. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu