znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 587/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 predbežne   prerokoval   58   sťažností   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného   sudcu   zaručeného   v   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   sp. zn. 15 NcC 301/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9525/2013),   sp. zn.   15 NcC 300/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9526/2013), sp. zn. 15 NcC 299/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9527/2013),   sp. zn.   15 NcC 298/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9528/2013),   sp. zn.   15 NcC 297/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9529/2013), sp. zn.   15 NcC 296/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9530/2013),   sp. zn. 41 NcC 500/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9531/2013),   sp. zn.   41 NcC 489/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9532/2013), sp. zn. 41 NcC 486/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9533/2013),   sp. zn.   41 NcC 485/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9534/2013),   sp. zn.   41 NcC 484/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9535/2013), sp. zn.   41 NcC 482/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9536/2013),   sp. zn. 41 NcC 481/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9537/2013),   sp. zn.   41 NcC 480/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9538/2013), sp. zn. 41 NcC 477/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9539/2013),   sp. zn.   41 NcC 471/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9540/2013),   sp. zn.   41 NcC 470/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9541/2013), sp. zn.   41 NcC 466/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9542/2013),   sp. zn. 41 NcC 464/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9543/2013),   sp. zn.   41 NcC 461/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9544/2013), sp. zn. 41 NcC 454/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9545/2013),   sp. zn.   41 NcC 451/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9546/2013),   sp. zn.   13 NcC 300/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9547/2013), sp. zn.   17 NcC 297/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9548/2013),   sp. zn. 17 NcC 298/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9549/2013),   sp. zn.   17 NcC 306/2012 z 12. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9550/2013), sp. zn. 17 NcC 302/2012 z 12. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9551/2013),   sp. zn.   17 NcC 301/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9552/2013),   sp. zn.   17 NcC 300/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9553/2013), sp. zn.   2 NcC 47/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9554/2013),   sp. zn. 16 NcC 308/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9555/2013),   sp. zn.   16 NcC 307/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9556/2013), sp. zn. 16 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9557/2013),   sp. zn.   17 NcC 299/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9558/2013),   sp. zn.   17 NcC 295/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9559/2013), sp. zn.   17 NcC 296/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9560/2013),   sp. zn. 2 NcC 37/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9561/2013),   sp. zn.   2 NcC 33/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9562/2013),   sp. zn.   2 NcC 32/2012   z 11. októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 9563/2013),   sp. zn.   2 NcC 29/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9564/2013), sp. zn. 2 NcC 27/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9565/2013), sp. zn. 2 NcC 19/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9566/2013), sp. zn. 2 NcC 17/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9567/2013),   sp. zn.   2 NcC 6/2012   z 11. októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9568/2013), sp. zn. 2 NcC 3/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9569/2013), sp. zn. 2 NcC 2/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9570/2013),   sp. zn.   5 NcC 53/2012   z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9571/2013), sp. zn. 5 NcC 49/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9572/2013), sp. zn. 5 NcC 47/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9573/2013), sp. zn. 5 NcC 46/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9574/2013), sp. zn. 2 NcC 41/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9575/2013), sp. zn. 2 NcC 40/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9576/2013), sp. zn. 2 NcC 39/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9577/2013), sp. zn. 2 NcC 16/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9578/2013), sp. zn. 2 NcC 13/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9579/2013), sp. zn. 2 NcC 11/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9580/2013),   sp. zn.   5 NcC 39/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9581/2013) a sp. zn. 5 NcC 35/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9582/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9525/2013 – sp. zn. Rvp 9582/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9525/2013.

2.   Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9525/2013 o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. januára 2013   doručených   58   sťažností   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na súdnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví tohto rozhodnutia označenými uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Zo sťažností   a   z ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   58   žalobami   podanými Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný   súd“)   domáhala voči   Slovenskej republike,   zastúpenej   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   zaplatenia náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom   okresného   súdu   v   iných,   v   predmetných   žalobách   označených   exekučných konaniach,   pričom   za   tento   nesprávny   úradný   postup   sťažovateľka   považovala   postup okresného súdu, ktorý v tom-ktorom exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala, aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného   súdu   Banská   Bystrica   sú   vylúčení   z prejednávania   a   rozhodovania   veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu   z dôvodu   ňou   tvrdenej   zaujatosti   všetkých   sudcov   okresného   súdu   argumentačne odôvodnila tým, že v prípade neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o   týchto   žalobách   o náhradu   škody   rozhodovať   okresný   súd,   ktorý   podľa   tvrdení sťažovateľky sám svojím nesprávnym úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami,   podľa   sťažovateľky   by   tak   okresný   súd   rozhodoval   o   dôvodnosti   nároku   na náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský   súd   sťažovateľkou   napádanými   uzneseniami   sp. zn.   15 NcC 301/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9525/2013), sp. zn. 15 NcC 300/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9526/2013),   sp. zn.   15 NcC 299/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9527/2013),   sp. zn.   15 NcC 298/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9528/2013), sp. zn.   15 NcC 297/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9529/2013),   sp. zn. 15 NcC 296/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9530/2013),   sp. zn.   41 NcC 500/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9531/2013), sp. zn. 41 NcC 489/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9532/2013),   sp. zn.   41 NcC 486/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9533/2013),   sp. zn.   41 NcC 485/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9534/2013), sp. zn.   41 NcC 484/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9535/2013),   sp. zn. 41 NcC 482/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9536/2013),   sp. zn.   41 NcC 481/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9537/2013), sp. zn. 41 NcC 480/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9538/2013),   sp. zn.   41 NcC 477/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9539/2013),   sp. zn.   41 NcC 471/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9540/2013), sp. zn.   41 NcC 470/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9541/2013),   sp. zn. 41 NcC 466/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9542/2013),   sp. zn.   41 NcC 464/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9543/2013), sp. zn. 41 NcC 461/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9544/2013),   sp. zn.   41 NcC 454/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9545/2013),   sp. zn.   41 NcC 451/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9546/2013), sp. zn.   13 NcC 300/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9547/2013),   sp. zn. 17 NcC 297/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9548/2013),   sp. zn.   17 NcC 298/2012 z 12. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9549/2013), sp. zn. 17 NcC 306/2012 z 12. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9550/2013),   sp. zn.   17 NcC 302/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9551/2013),   sp. zn.   17 NcC 301/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9552/2013), sp. zn.   17 NcC 300/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9553/2013),   sp. zn. 2 NcC 47/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9554/2013),   sp. zn.   16 NcC 308/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9555/2013), sp. zn. 16 NcC 307/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9556/2013),   sp. zn.   16 NcC 298/2012   z 11. októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9557/2013),   sp. zn.   17 NcC 299/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9558/2013), sp. zn.   17 NcC 295/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9559/2013),   sp. zn. 17 NcC 296/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9560/2013),   sp. zn.   2 NcC 37/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9561/2013),   sp. zn.   2 NcC 33/2012   z 11. októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 9562/2013),   sp. zn.   2 NcC 32/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9563/2013), sp. zn. 2 NcC 29/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9564/2013), sp. zn. 2 NcC 27/2012   z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9565/2013),   sp. zn.   2 NcC 19/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9566/2013),   sp. zn.   2 NcC 17/2012   z 11.   októbra   2012 (sp. zn. Rvp 9567/2013), sp. zn. 2 NcC 6/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9568/2013), sp. zn.   2 NcC 3/2012   z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9569/2013),   sp. zn.   2 NcC 2/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9570/2013),   sp. zn.   5 NcC 53/2012   z 11.   októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 9571/2013),   sp. zn.   5 NcC 49/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9572/2013), sp. zn. 5 NcC 47/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9573/2013), sp. zn. 5 NcC 46/2012   z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9574/2013),   sp. zn.   2 NcC 41/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9575/2013),   sp. zn.   2 NcC 40/2012   z 11.   októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 9576/2013),   sp. zn.   2 NcC 39/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9577/2013), sp. zn. 2 NcC 16/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9578/2013), sp. zn. 2 NcC 13/2012   z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9579/2013),   sp. zn.   2 NcC 11/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9580/2013),   sp. zn.   5 NcC 39/2012   z 11.   októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 9581/2013)   a   sp. zn.   5 NcC 35/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9582/2013) jej návrhom na vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu a na prikázanie predmetných vecí na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu nevyhovel a v tom-ktorom prípade   buď   nevylúčil   žiadneho   sudcu   okresného   súdu,   alebo   rozhodol   iba   o   vylúčení sudcu/sudcov okresného súdu, ktorý/ktorí bol/boli zákonným sudcom/zákonnými sudcami v predmetných   exekučných   konaniach,   v   ktorých   k   nesprávnemu   úradnému   postupu a v jeho dôsledku aj ku vzniku škody malo dôjsť, avšak ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné právo   domáhať sa   súdnej   ochrany   na   nezávislom   a   nestrannom   súde,   keď   nezohľadnil objektívnu   stránku   nezaujatosti   sudcov   okresného   súdu,   t. j.   keď   neskúmal   objektívne symptómy   vyvolávajúce   podľa   sťažovateľky   oprávnené   pochybnosti   o   ich   nezaujatosti, ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí ktorej   majú   svoj   záujem,   pretože   v   prípade,   že   by   bolo   rozhodnuté   o   povinnosti   štátu nahradiť   sťažovateľke   škodu   vzniknutú   v   príčinnej   súvislosti   s   nesprávnym   úradným postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle § 22 zákona o zodpovednosti za škodu túto regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj napríklad   zníženie   rozpočtových   prostriedkov   pre   okresný   súd   od   štátu   (ekonomická závislosť okresného súdu od štátu).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného tiež uviedla: «Z vyššie   uvedených   skutočností,   bez ohľadu   na   konkrétnosti   skutkového   deja,   je zrejmé,   že   exekučný   súd   (Okresný   súd   Banská   Bystrica),   ktorý   v   minulosti   uskutočnil vo vzťahu k sťažovateľovi nesprávny úradný postup,   sa po podaní   žaloby sťažovateľom v režime zákona č. 514/2003 Z. z. stal súdom, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody spôsobenej   tým   istým,   teda   totožný,   nesprávnym   úradným   postupom.   Formulovaná konštatácia sa stáva zásadnou pre posúdenie tejto sťažnosti....

Žalobca   považuje   za   potrebné   úvodom   upozorniť   na   fundamentálnu   skutočnosť spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa ust. § 85 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“). Vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva   uplatňované   touto   žalobou.   Okresný   súd   Banská   Bystrica   zapríčinil   svojim nelegálnym   konaním   (nesprávnym   úradným   postupom)   vznik   škody   na   strane   žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.... Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Banská Bystrica by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo vecí zaujatý....

Sťažovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho   záujmu   sudcu   na   prejednávanej   veci,   pretože   môže   byť   rozhodnutím   súdu priamo dotknutý vo svojich právach (ust. § 22 zákona č. 514/2003 Z. z.);

b)   vylúčený   je   sudca   aj   preto,   že   získal   o   veci   poznatky   iným   spôsobom,   než z dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);

c)   do   úvahy   prichádza   aj   vzťah   ekonomickej   závislosti   (zníženie   rozpočtovaných prostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi)....

Sťažovateľ   v   spore   vedenom   pred   okresným   súdom   žiada,   aby   súd   rozhodol o povinnosti Slovenskej republiky uhradiť mu škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom   tohto   okresného   súdu.   V   spore   bude   nevyhnutné   na   základe   vykonaného dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo k uskutočneniu nesprávneho úradného postupu, pričom pri danom právnom stave bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním škodu žalobcovi. V tomto prípade preto   existuje   legitímny   dôvod   pochybovať   o   nestranností   okresného   súdu,   ako   aj nestrannosti sudcov tohto súdu a to najmä preto, že:

a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutý ako svedkovia sudcovia okresného súdu na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie, kedy   boli   do   hodnoteného   úradného   postupu   zapájaní   všetci   zamestnanci   súdu.   Preto rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci administratívy   okresného   súdu,   ktorý   nesprávny   úradný   postup   uskutočnil   V   prípade nevylúčenia   okresného   súdu   z rozhodovania   dôjde   k   ústavne   neakceptovateľnej   situácii, kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné rozumne   predpokladať,   že   výpovede   budú   objektívne   pravdivé,   pretože   sudca   bude vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci. Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne tento   kolega   bude   vykonávať   dôkaz listinou   z jeho   súdneho   spisu   (alebo   súdneho oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie nemožno   predpokladať.   Nemožno   tiež   predpokladať   spravodlivé   zadovažovanie   listín zo súdneho oddelenia....

Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk, sťažovateľ je toho názoru, že objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že majetková škoda a nemajetková ujma, ktorej náhrady sa sťažovateľ   žalobou   domáha,   mala   byť   spôsobená   rozhodovaním   sudcu   Okresného   súdu Banská Bystrica, ktorý je miestom pôsobenia všetkých sudcov vykonávajúcich funkciu na tomto súde, pričom všetci sudcovia tohto súdu majú minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah k dotknutému sudcovi, vytvára taký vzťah sudcov k danej veci, z ktorého možno   vyvodiť   dôvodnú   pochybnosť   o   nezaujatosti   každého   zo sudcov   Okresného   súdu Banská Bystrica. Žiaden zo sudcov Okresného súdu Banská Bystrica sa vzhľadom na dane okolnosti prípadu nemôže javiť v očiach strán ako nezávislý, pričom môžu vzniknúť dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti vo veci. Nemôže byť v súlade s ústavnou zásadou nezávislého a nestranného súdu, ak by spor o náhradu škody, resp. ujmy rozhodoval ten súd, ktorý sám mal svojím konaním žalovanú škodu spôsobiť.»

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažností na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že už označenými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. V   dôsledku   uvedeného   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd   zrušil   označené uznesenia krajského súdu a aby mu veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, aby jej priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   po   500   €   v   každom   jednotlivom z označených 58 prípadov a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   tak odvolávajúc   sa   na   ustanovenie   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde,   možno   aj   v   konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   použiť   na   prípadné   spojenie   vecí   primerane   citované ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 9525/2013 – sp. zn. Rvp 9582/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj krajského súdu, proti   ktorému   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd,   aplikujúc citované   právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či napádanými uzneseniami krajského súdu sp. zn. 15 NcC 301/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9525/2013), sp. zn. 15 NcC 300/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9526/2013),   sp. zn.   15 NcC 299/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9527/2013), sp. zn. 15 NcC 298/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9528/2013),   sp. zn.   15 NcC 297/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9529/2013),   sp. zn.   15 NcC 296/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9530/2013), sp. zn.   41 NcC 500/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9531/2013),   sp. zn. 41 NcC 489/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9532/2013),   sp. zn.   41 NcC 486/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9533/2013), sp. zn. 41 NcC 485/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9534/2013),   sp. zn.   41 NcC 484/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9535/2013),   sp. zn.   41 NcC 482/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9536/2013), sp. zn.   41 NcC 481/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9537/2013),   sp. zn. 41 NcC 480/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9538/2013),   sp. zn.   41 NcC 477/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9539/2013), sp. zn. 41 NcC 471/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9540/2013),   sp. zn.   41 NcC 470/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9541/2013),   sp. zn.   41 NcC 466/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9542/2013), sp. zn.   41 NcC 464/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9543/2013),   sp. zn. 41 NcC 461/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9544/2013),   sp. zn.   41 NcC 454/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9545/2013), sp. zn. 41 NcC 451/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9546/2013),   sp. zn.   13 NcC 300/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9547/2013),   sp. zn.   17 NcC 297/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9548/2013), sp. zn.   17 NcC 298/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9549/2013),   sp. zn. 17 NcC 306/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9550/2013),   sp. zn.   17 NcC 302/2012 z 12. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9551/2013), sp. zn. 17 NcC 301/2012 z 12. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9552/2013),   sp. zn.   17 NcC 300/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9553/2013), sp. zn. 2 NcC 47/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9554/2013), sp. zn. 16 NcC 308/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9555/2013),   sp. zn.   16 NcC 307/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9556/2013), sp. zn. 16 NcC 298/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9557/2013),   sp. zn.   17 NcC 299/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9558/2013),   sp. zn.   17 NcC 295/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9559/2013), sp. zn.   17 NcC 296/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9560/2013),   sp. zn. 2 NcC 37/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9561/2013),   sp. zn.   2 NcC 33/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9562/2013),   sp. zn.   2 NcC 32/2012   z 11.   októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 9563/2013),   sp. zn.   2 NcC 29/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9564/2013), sp. zn. 2 NcC 27/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9565/2013), sp. zn. 2 NcC 19/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9566/2013),   sp. zn.   2 NcC 17/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9567/2013),   sp. zn.   2 NcC 6/2012   z 11.   októbra   2012 (sp. zn. Rvp 9568/2013), sp. zn. 2 NcC 3/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9569/2013), sp. zn. 2 NcC 2/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9570/2013), sp. zn. 5 NcC 53/2012 z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9571/2013),   sp. zn.   5 NcC 49/2012   z 11.   októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 9572/2013),   sp. zn.   5 NcC 47/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9573/2013), sp. zn. 5 NcC 46/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9574/2013), sp. zn. 2 NcC 41/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9575/2013),   sp. zn.   2 NcC 40/2012 z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9576/2013),   sp. zn.   2 NcC 39/2012   z 11.   októbra   2012 (sp. zn.   Rvp 9577/2013),   sp. zn.   2 NcC 16/2012   z 11.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 9578/2013), sp. zn. 2 NcC 13/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9579/2013), sp. zn. 2 NcC 11/2012   z 11. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9580/2013),   sp. zn.   5 NcC 39/2012 z 11. októbra   2012 (sp. zn. Rvp 9581/2013) a sp. zn. 5 NcC 35/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 9582/2013)   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   súdnu ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva   na   zákonného   sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   ňou   označených   základných   práv   zaručených ústavou   a   práva   zaručeného   dohovorom   tým,   že   krajský   súd   označenými   uzneseniami nevyhovel jej návrhom a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresnom súde nevylúčil všetkých   sudcov   tohto   okresného   súdu   napriek   tomu,   že   škoda,   ktorej   náhradu   si sťažovateľka na okresnom súde týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdenia vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve toho okresného súdu, ktorého sudcovia   tak   v   tomto   dôsledku   podľa   sťažovateľky   nemôžu   rozhodovať   objektívne a nezaujato.

V uvedenej súvislosti ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že z predmetných 58 sťažností sťažovateľka iba v 5 prípadoch, a to konkrétne v prípadoch uznesení krajského súdu   (A.)   sp. zn.   15 NcC 296/2012   z 10.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9530/2013),   sp. zn. 17 NcC 300/2012   z 12.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 9553/2013),   sp. zn.   16 NcC 307/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9556/2013), sp. zn. 17 NcC 299/2012 z 10. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9558/2013) a sp. zn. 2 NcC 2/2012 z 11. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 9570/2013), napáda skutočne existujúce uznesenia krajského súdu, resp. inými slovami, iba v týchto 5 prípadoch   sťažovateľka   napáda   uznesenia,   ktoré   krajský   súd   aj   fyzicky   vydal,   avšak v ostatných 53 prípadoch (B.) sťažovateľka napáda „uznesenia“, ktoré krajský súd nikdy nevydal, resp. napáda rozhodnutia, ktoré fyzicky neexistujú, pretože tieto konania boli ešte pred ich meritórnym vybavením pripojené k iným konaniam, takže v týchto konaniach krajský súd ani samostatným uznesením nerozhodoval.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach   je   v   podstate   identická   s   jej   právnou   argumentáciou,   ktorú   už   použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu 5 sťažností (už uvedených v bode A.) v tejto časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje identické rozhodnutia   sp. zn.   II.   ÚS   356/2013   z 19.   júna   2013   a sp.   zn.   II.   ÚS   454/2013 z 26. septembra 2013 (t. j. v prípadoch reálne existujúcich uznesení krajského súdu, pozn.) a vo svojej argumentácii k odmietnutiu zvyšných 53 sťažností (už uvedených v bode B.) v tejto   časti   pre   neprípustnosť   odkazuje,   čo   sa   týka   odôvodnenia,   na   svoje   identické rozhodnutia   sp. zn.   II.   ÚS   358/2013   z 19.   júna   2013   a sp.   zn.   II.   ÚS   455/2013 z 26. septembra 2013 (t. j. v prípadoch neexistujúcich uznesení krajského súdu, pozn.).

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov krajského súdu, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutých   rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho súdu   pre ľudské   práva   nie   je nevyhnutné ako   predpoklad možnosti   obrátiť sa   na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ by   sa   tento   právny   prostriedok   z materiálneho   hľadiska   javil   v   obdobných   identických prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keď   sa   na   ústavný   súd   opakovane   obracia so sťažnosťami,   ktoré   sú   vo   svojej   materiálnej   podstate   identické   a   v   tej   súvislosti   pre sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomý,   že   nebudú   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich vybavenia   v   predošlom   období,   úspešné,   a   ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS 3/2013).

Pretože   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa sťažností   založených   na   tých   istých   skutkových   a   právnych   okolnostiach   ústavný   súd rozhodne   bez odôvodnenia,   iba   s   poukazom   na   svoje   v   týchto   okolnostiach   identické rozhodnutie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013