znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 585/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín a jeho uznesením sp. zn. 10 Er 775/2007 z 11.   júna   2012   a   postupom   Krajského   súdu   v   Žiline   a   jeho   uznesením   sp. zn. 21 CoE/140/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 13955/2012) a jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín a jeho uzneseniami sp. zn. 10 Er 775/2007 z 11. júna 2012 (Rvp 13956/2012), sp. zn. 4 Er 257/2008 z 2. mája 2012 (Rvp   13957/2012),   sp.   zn.   5   Er   839/2003   zo   14.   decembra   2011   (Rvp   13958/2012 a Rvp 13959/2012), sp. zn. 10 Er/220/2010 zo 7. augusta 2012 (Rvp 12957/2013), sp. zn. 7 Er/573/2004 z 25. apríla 2012 (Rvp 12958/2013), sp. zn. 10 Er/792/2006 zo 7. augusta 2012 (Rvp 12959/2013), postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Er/12/2009 z 18. februára 2010 (Rvp 14135/2012), sp. zn. 8 Er/161/2008 z 3. mája 2010 (Rvp 14136/2012), sp. zn. 3 Er/548/2008 z 22. februára 2010 (Rvp 14137/2012), sp. zn.   6   Er/1098/2005   z   22.   júna   2012   (Rvp   12960/2013   a   Rvp   12962/2013),   sp.   zn. 6 Er 890/2007 z 10. augusta 2012 (Rvp 12961/2013), sp. zn. 6 Er/98/2007 z 27. apríla 2012 (Rvp 12963/2013), sp. zn. 5 Er/344/2009 z 30. augusta 2012 (Rvp 13420/2013), sp. zn. 7 Er/398/2007 z 19. apríla 2011 (Rvp 13421/2013), sp. zn. 5 Er/262/2005 z 29. júna 2012 (Rvp   13422/2013),   sp.   zn.   8   Er/1071/2009   z   26.   novembra   2010   (Rvp   13468/2013), postupom Okresného súdu Žilina a jeho uzneseniami sp. zn. 18 Er/669/2005 zo 6. augusta 2012 (Rvp 12955/2013) a sp. zn. 20 Er/371/2006 zo 7. augusta 2012 (Rvp 12956/2013) a postupom   Krajského   súdu   v   Žiline   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   21   CoE/140/2012 zo 6. augusta   2012   (Rvp   13956/2012),   sp.   zn.   5   CoE/45/2012   z   30.   júla   2012 (Rvp 13957/2012),   sp.   zn.   3   CoE/111/2012   z 28.   augusta   2012   (Rvp   13958/2012 a Rvp 13959/2012), sp. zn. 7 CoE/40/2012 z 22. augusta 2012 (Rvp 14135/2012), sp. zn. 1 CoE/69/2012 z 10. júla 2012 (Rvp 14136/2012), sp. zn. 8 CoE/43/2012 z 29. júna 2012 (Rvp   14137/2012),   sp.   zn.   9   CoE/51/2012   z   29.   novembra   2012   (Rvp   12960/2013 a Rvp 12962/2013), sp. zn. 9 CoE/80/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 12955/2013), sp. zn. 7   CoE/78/2012   z   28.   novembra   2012   (Rvp   13956/2013),   sp.   zn.   9   CoE/65/2012 z 29. novembra   2012   (Rvp   13957/2013),   sp.   zn.   3   CoE/112/2012   z   10.   januára   2013 (Rvp 13958/2013), sp. zn. 9 CoE/62/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 13959/2013), sp. zn. 9 CoE/81/2012   z   29.   novembra   2012   (Rvp   13420/2013),   sp.   zn.   1   CoE/143/2012 z 15. januára   2013   (Rvp   13421/2012),   sp.   zn.   2   CoE/149/2012   z   9.   januára   2013 (Rvp 13422/2012) a sp. zn. 3 CoE/79/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 13468/2013) a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami: Rvp 13955/2012,   Rvp   13956/2012   až   Rvp   13959/2012,   Rvp   14135/2012 až Rvp 14137/2012, Rvp 12955/2013 a Rvp 12956/2013, Rvp 12957/2013 až 12959/2013, Rvp 12960/2013   až   Rvp   12963/2013,   Rvp   13420/2013   až   Rvp   13422/2013 a Rvp 13468/2013 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 13955/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. novembra 2012, 28. novembra 2012, 4. decembra 2012, 25. marca 2013, 5. apríla 2013 a 8. apríla 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej aj „okresný súd“) a jeho uznesením sp. zn. 10 Er 775/2007 z 11. júna 2012 a postupom Krajského   súdu   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a   jeho   uznesením   sp.   zn. 21 CoE/140/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 13955/2012) a svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru ďalšími už označenými postupmi a uzneseniami okresného súdu, Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Žilina (ďalej spolu len „okresné súdy“) a krajského súdu.

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania. V   priebehu   exekučného   konania   bolo   uzneseniami   okresného   súdu   v   sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Okrem toho boli zamietnuté jej návrhy na prerušenie konaní. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veci konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o   nekalých   podmienkach   v   spotrebiteľských   zmluvách.   Krajský   súd   na   odvolania sťažovateľky   svojimi rozhodnutiami potvrdil   napadnuté   uznesenia   okresných   súdov   ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich,   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V doplneniach sťažností doručených   ústavnému súdu   25. júla 2013 sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl.   6 ods.   1 a čl.   7 ods.   1 Smernice   Rady   93/13/EHS   z 5.   apríla   1993   o   nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,   ktorý   konštatoval ex offo   nekalú povahu zmluvnej podmienky,   nemusí   na to,   aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach   navrhne,   aby uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak zásada   kontradiktórnosti vo všeobecnosti   zaväzuje   vnútroštátny   súd,   ktorý   konštatoval   v   rámci   preskúmavania ex offo   nekalú   povahu   zmluvnej   podmienky,   informovať   účastníkov   konania   v   spore a vyzvať   ich,   aby   sa   k   tomu   kontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na   tento   účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   a   jeho   uznesením   sp.   zn.   10   Er   775/2007 z 11. júna 2012 a postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn. 21 CoE/140/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 13955/2012) a jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru označenými postupmi a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského   súdu,   veci   vráti   okresným   súdom,   resp.   krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   spisovými značkami:   Rvp 13955/2012,   Rvp   13956/2012   až   Rvp   13959/2012,   Rvp   14135/2012   až Rvp 14137/2012, Rvp 12955/2013 a Rvp   12956/2013, Rvp 12957/2013 až 12959/2013, Rvp 12960/2013   až   Rvp   12963/2013,   Rvp   13420/2013   až   Rvp   13422/2013 a Rvp 13468/2013, a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností,   ako aj vzhľadom   na totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu a okresných súdov v označených konaniach a ich napadnutými uzneseniami

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol,   napr.   sp.   zn.   III.   ÚS   242/2011   z   31.   mája   2011,   sp.   zn.   II.   ÚS   473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27.   septembra   2011,   sp.   zn.   I.   ÚS   227/2012   zo   16.   mája   2012,   I.   ÚS   382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp.   zastavení   exekúcie,   pretože   rozhodcovské   rozsudky,   na   podklade   ktorých   boli exekúcie   vedené   (resp.   navrhnuté),   neboli   z   rôznych   dôvodov   spôsobilým   exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú dobre známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností   ústavným   súdom   k   jej   námietkam   prezentovaným   v   doplneniach   sťažností z 25. júla 2013 (napr. jeho uznesenia z 28. septembra 2013 sp. zn. III. ÚS 398/2013, sp. zn. III. ÚS 399/2013 a sp. zn. III. ÚS 400/2013 a ďalšie), ústavný súd, odkazujúc na ne, tieto sťažnosti odmietol už bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013