znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 584/2015-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2015v senáte   zloženom z predsedu Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca)   a   zo   sudcov   LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ,spol. s r. o., Štefánikova 94, Bardejov, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Klimekom,Advokátska kancelária, Sládkovičova 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základnýchpráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Svidník, Úradukriminálnej   polície   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-208/OdV-SK-2006   a postupomOkresnej prokuratúry Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ, spol. s r. o., o d m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ, spol. s r. o., Štefánikova 94, Bardejov (ďalejlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Svidník,Úradu kriminálnej   polície   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“)   v   konaní   vedenompod ČVS: ORP-208/OdV-SK-2006 a postupom Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08.

Z   obsahu   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   ako   poškodená18. septembra   2006   podala   okresnej   prokuratúre   trestné   oznámenie   pre   podozreniezo spáchania   trestného   činu   sprenevery   podľa   §   248   Trestného   zákona   účinnéhodo 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“), ktorého sa mal dopustiť, konateľ obchodnej spoločnosti tým, žena podklade   kúpnej   zmluvy   uzatvorenej   so   sťažovateľkou   došlo   k viacerým   dodávkamhutného materiálu pre spoločnosť, za ktorý bola zaplatená kúpna cenado termínu jej splatnosti len čiastočne, pričom aj napriek dohodnutej výhrade vlastníctva boldodaný tovar zapracovaný do výroby, v dôsledku čoho bola sťažovateľke spôsobená škodazodpovedajúca neuhradenej   časti kúpnej ceny. V súvislosti s ďalším priebehom konaniasťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Okresná   prokuratúra   Bardejov   prípisom   zo   dňa   27.9.2006   trestné   oznámenie odstúpila Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Bardejove.

... Následne bolo vydané uznesenie zo dňa 26.10.2006 o začatí trestného stíhania vo veci pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 5 Tr. zák.

Z   dôvodu   miestnej   príslušnosti   bolo   prípisom   vyšetrovateľa   zo   dňa   30.11.2006 ČVS: ORP-395/OdV-2006 oznámené, že vec sa odstupuje na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Svidník...

Už v trestnom oznámení zo dňa 12.9.2006 bol daný návrh na zaistenie majetku spoločnosti v   snahe   zabezpečiť   možnosť   uspokojenia   nároku poškodeného.

...   Prostredníctvom   splnomocnenca   poškodeného   bolo   dňa   23.3.2007   podané na OR PZ   Svidník   podanie,   ktorým   sa   doplnili   údaje   ohľadne   postupu   obvineného   ako konateľa   spoločnosti,   a   súčasne   bolo   navrhnuté,   aké   dôkazy vyšetrovateľ má zabezpečiť. Vzhľadom na riziko, že spoločnosť bude „vytunelovaná“ a poškodená spoločnosť nebude mať od koho vymáhať svoju pohľadávku, bol podaný súčasne aj návrh na zaistenie nároku poškodeného podľa § 50 Tr. por. a toto podanie   bolo zaslané   na vedomie aj   Okresnej   prokuratúre   Svidník.   Následne podaním zo dňa 3.4.2007 boli doplnené údaje, ako aj listinný dôkaz, ktoré podanie bolo rovnako zaslané na vedomie na OP vo Svidníku...

Vyšetrovateľ   v   roku   2007   urobil   iba   zopár   vyšetrovacích   úkonov   –   výsluchov svedkov, a následne v roku 2008 a v roku 2009 vykonal ďalšie vyšetrovacie úkony, včítanie zabezpečenia   odborného   vyjadrenia,   a   takto   následne   dňa   28.10.2009   bolo   vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu...

Už v priebehu rokov 2007, 2008 a 2009 došlo k prieťahom v konaní, a následne sa stalo to, na čo bol vyšetrovateľ upozornený, že spoločnosť vstúpila do likvidácie a následne bola likvidácia ukončená dňa 28.8.2008...

Je pravdou, že vyšetrovateľ OR PZ Svidník vzniesol v roku 2008 obvinenie voči aj za ďalší skutok, ktorý bol následne vylúčený na samostatné konanie, a rovnako v roku 2008 bola Krajskou prokuratúrou v Prešove odňatá vec z výkonu prokurátorského   dozoru   na   Okresnej   prokuratúre   vo   Svidníku   a   vec   bola   prikázaná Okresnej prokuratúre v Bardejove...

Okresný   prokurátor   v   Bardejove   podal   obžalobu   na   obvineného dňa 25.3.2010, a to na Okresný súd vo Svidníku, kde sa viedlo konanie pod sp. zn. 1 T 26/2010, pričom Krajský súd v Prešove Uznesením sp. zn. 2 Nto 6/10 zo dňa 7.7.2010 odňal vec Okresnému súdu vo Svidníku a prikázal ju na ďalšie konanie Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou, ktorá sa viedla na tomto súde pod sp. zn. 1 T 100/2010. Okresný súd vo Vranove nad Topľou Uznesením zo dňa 17.12.2010 odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi...

V štádiu po podaní obžaloby podaním zo dňa 15.11.2010... bol podaný opakovaný návrh na zaistenie majetku obžalovaného, spolu s prílohami, kde bolo podotknuté, že bol uplatňovaný   nárok   na   náhradu   škody   poškodenou   stranou   pri   výsluchu   jej   konateľa do zápisnice ešte dňa 13.11.2006.

Okresný prokurátor v Bardejove Uznesením zo dňa 12.12.2011 t. j. po viac ako roku, návrh mňa poškodeného zamietol a voči tomu som ja poškodený podal dňa 13.1.2012 sťažnosť...

Okresný prokurátor v Bardejove Uznesením zo dňa 15.12.2011 trestné stíhanie voči zastavil, a toto rozhodnutie som ja napadol sťažnosťou zo dňa 13.1.2012, ktorú som následne podrobne odôvodnil svojim podaním zo dňa 19.1.2012... Uzneseniami KP Prešov zo dňa 20.5.2012 sp. zn. 1/2 KPt 1013/07-39 a sp. zn. 1/2 KPt 1013/07-40   boli   Uznesenia   OP   v   Bardejove   o   zastavení   trestného   stíhania a o zamietnutí   sťažnosti   poškodeného   na   zaistenie   majetku   obvineného   zrušené   a   vec vrátená na ďalšie konanie...

Rovnako   rozhodol   aj   Okresný   súd   vo   Vranove   nad   Topľou   Uznesením   zo   dňa 15.8.2012 sp. zn. 0 Tp 542/2012, kde konštatoval, že boli dôvody na rozhodnutie o zaistení majetku obvineného...

Vzhľadom na takýto postup ja ako poškodený som podal podaním zo dňa 7.3.2013 sťažnosť na prieťahy v konaní na OR PZ Svidník, a rovnako podaním z toho istého dňa som podal Žiadosť o preskúmanie postupu policajta na Okresnú prokuratúru v Bardejove... Dňa   11.3.2013   bolo   splnomocnencovi   poškodeného   doručené   Uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca z odboru ekonomiky zo dňa 11.3.2013...

Podaním zo dňa 25.4.2013 bola podaná sťažnosť na OR PZ Svidník voči nevylúčeniu vyšetrovateľa z trestnej veci, a rovnako podaním na Okresnú prokuratúru Bardejov bola podaná urgencia vybavenia žiadosti zo dňa 7.3.2013...

Dňa 26.4.2013 bolo splnomocnencovi doručené vyrozumenie OP Bardejov zo dňa 21.4.2013 o vybavení žiadosti zo dňa 7.3.2013, v ktorom prokurátor uvádza, že došlo k vážnym prieťahom v konaní na strane vyšetrovateľa, a že riaditeľ OKP OR PZ Svidník bol upozornený na odstránenie prieťahov a vyzvaný na urýchlenie vyšetrovania a predloženie vyšetrovacieho spisu v lehote do 30.5.2013...

Riaditeľ OKP OR PZ Svidník Uznesením zo dňa 7.5.2013 rozhodol o zamietnutí námietky zaujatosti voči konajúcemu vyšetrovateľovi...

Keďže vyšetrovanie v uvedenej veci nepokročilo, preto bola podaná sťažnosť na KP Prešov na prieťahy v konaní podaním zo dňa 18.9.2013...

Na   túto   sťažnosť   Krajská   prokuratúra   Prešov   odpovedala   oznámením   zo   dňa 19.11.2013,   v   ktorom   sa   konštatuje,   že   došlo   k   prieťahom   v   konaní   ako   na   strane vyšetrovateľa, tak na strane Okresnej prokuratúry v Bardejove...

Ohľadne zrušeného uznesenia Okresnej prokuratúry v Bardejove zo dňa 12.12.2011 rozhodol prokurátor OP v Bardejove znova Uznesením zo dňa 13.2.2014, t. j. po jeden a pol roku   od   jeho   zrušenia   tak,   že   návrh   na   zaistenie   majetku   poškodeného   zamietol.   Toto odôvodnil tým, že u obvineného sa nezistil žiaden relevantný majetok, ktorý by bolo možné zaistiť.

... Preto som ako poškodená strana voči tomuto uzneseniu už sťažnosť nepodával vzhľadom na zistené skutočnosti ohľadne majetku obvineného, ale aj v snahe nezdržiavať vyšetrovanie vo veci.»

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti konštatuje, že „ako vo veci samej, tak vo veci návrhu na zaistenie majetku poškodeného došlo k prieťahom v konaní, a to ako na strane   vyšetrovateľa,   tak   na   strane   Okresnej   prokuratúry   v   Bardejove,   čo   už   bolo konštatované aj v pripojených rozhodnutiach Okresnej prokuratúry v Bardejove a Krajskej prokuratúry v Prešove.

Pokiaľ sa týka postupu vo vyšetrovaní, do dnešného dňa nebola poškodená strana vyrozumená o tom, či a aké úkony sa vo veci konajú, hoci pôvodne stanovený termín na ukončenie vyšetrovania bol prokurátorom určený do dňa 30.5.2013.

Účelom   trestného   stíhania   páchateľa   majetkovej   trestnej   činnosti   je   nie   len potrestanie páchateľa, ale aj ochrana poškodeného, a to tak, aby nároky na náhradu škody mohli byť včas a riadne uspokojené.

... Postup vo vyšetrovaní tejto trestnej veci zapríčinil taký stav, že poškodená strana si už voči dlžníkovi nemôže uplatniť nárok civilnou žalobou, pretože dlžník ako právnická osoba zanikol.

...   Napriek   konštatovaniam   prokuratúry,   že   na   strane   vyšetrovateľa   došlo k prieťahom, vo   veci,   naďalej takýto   stav   pokračuje,   a je   otázne, kedy   trestné stíhanie skončí,   či   a   kedy   bude   obvinený   zaviazaný   k   náhrade   škody,   a   najmä   či   bude   reálna možnosť túto škodu aj vymôcť.

Ja,   sťažovateľ   ako   poškodená   strana   v   trestnom   konaní,   som   nedal   príčinu na prieťahy v konaní.

Preto prieťahy sú jednoznačne na strane vyšetrovateľa a prokurátora. Vzhľadom na to, že vyšetrovanie už trvá necelých osem rokov a ja nemám istotu, že budem   mať   možnosť   vymôcť   škodu,   ktorá   mi   vznikla   voči   obvinenému,   preto   moje zadosťučinenie stanovujem na sumu 240.461,15 €, ktorá zodpovedá nezaplatenému dlhu bez úrokov a nákladov konania a ďalších nepriaznivých finančných dôsledkov pre poškodeného ako podnikateľský subjekt.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd   v   konaní   na   Okresnom   riaditeľstve   PZ vo Svidníku,   Odbore   kriminálnej   polície   Svidník,   ČVS:   ORP-208/OdV-SK-2006 a na Okresnej prokuratúre v Bardejove pod sp. zn. Pv 53/08 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi MEJ, spol. s r.o., so sídlom Bardejov,   Štefánikova č. 94, IČO: 31 688 471... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 240.461,15 € a to voči Okresnému riaditeľstvu PZ vo Svidníku, Odbore kriminálnej polície Svidník a Okresnej prokuratúre v Bardejove,   ktorí   sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   vyplatiť   toto   zadosťučinenie sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.

3. Okresné riaditeľstvo PZ vo Svidníku, Odbor kriminálnej polície Svidník a Okresná prokuratúra v Bardejove sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy právneho   zastúpenia   v   lehote   do   2   mesiacov   od   doručenia   tohto   nálezu   na   účet   jeho právneho zástupcu - advokáta JUDr. Jána Klimeka, Sládkovičova 8, Prešov.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného riaditeľstvav konaní   vedenom   pod   ČVS: ORP-208/OdV-SK-2006   a postupom   okresnej prokuratúryv konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08 dochádza k porušovaniu jej základného práva na inúprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právana spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Podľa   sťažovateľkyv namietaných   konaniach,   v ktorých   vystupuje   v procesnom   postavení   oznamovateľkya zároveň poškodenej, došlo postupom vyšetrovateľa a dozorujúcej okresnej prokuratúryk prieťahom,   a to   tak „vo   veci   samej“, ako   aj   vo   veci   jej   návrhu   na   zaistenie   nárokupoškodeného   na   náhradu   škody.   Sťažovateľka   tvrdí,   že   v   dôsledku   prieťahov   došlok nevymožiteľnosti jej práva.

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivékonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom označenýchorgánov.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplývaz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právualebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osobaalebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmiSlovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva aleboslobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť užpo predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   tieto   ustanovenia   sa   vzťahujú   aj   na   postupa rozhodovanie orgánov prokuratúry v plnom rozsahu, čo konštatoval už aj vo svojej skoršejjudikatúre (napr. II. ÚS 144/2011).

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie postupu okresného riaditeľstva v zmyslenamietaného porušenia označených práv, pretože sťažovateľka mala k dispozícii účinnýopravný prostriedok, ktorý jej zákon poskytuje na ochranu jej práv a na použitie ktoréhobola sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Takýmto právnym prostriedkombola sťažnosť podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Sťažovateľka napokon tak ajpostupovala a o tomto postupe a rozhodnutí rozhodovala okresná prokuratúra. Právomocokresnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti teda v tomto prípade (vzhľadom na princípsubsidiarity)   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu,   a   preto   ústavný   súd   tú   časť   sťažnostisťažovateľky,   ktorou   namietala   porušenie   svojich   práv   a   slobôd   postupom   okresnéhoriaditeľstva, pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom označených orgánov

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovanéhoustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   v danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienkyna konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšoujudikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých jenamietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovorgánmi činnými v trestnom konaní, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,na uplatnenie ktorého má právo napr. podľa § 31 ods. 1 a § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupua rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánova súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnenývykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľaosobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetupovinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákonaalebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanienávrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môževstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorýchvykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušeniazákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebopodľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 6 ods. 1 zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydaťpodriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadnevykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadenýprokurátor.

Zo   skutočností   uvádzaných   v sťažnosti   a z príloh   k nej   pripojených   vyplýva,   žepodaním   zo   7.   marca   2013   sťažovateľka   namietala   prieťahy   v konaní   na   okresnomriaditeľstve   a podaním   doručeným   okresnej   prokuratúre   11.   marca   2013   sa   domáhalapreskúmania   postupu   policajta   podľa   §   210   Trestného   poriadku.   Na   základe   tohtopreskúmania dozorujúca prokurátorka okresnej prokuratúry oznámením č. k. Pv 53/08-124z 21.   apríla   2013   konštatovala   vážne   prieťahy   v konaní   vyšetrovateľa   s tým,   ževyšetrovateľovi bolo uložené predložiť vyšetrovací spis s návrhom na konečné opatreniedo 30. mája 2013.

Následne sťažovateľka doručila Krajskej prokuratúre v Prešove (ďalej len „krajskáprokuratúra“) podanie z 18. septembra 2013 označené ako „Obvinený – sťažnosť   na   prieťahy   v konaní“. Toto   podanie   z hľadiska   obsahu   posúdila   krajskáprokuratúra ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre. V oznámení o vybavenípodnetu sťažovateľky č. k. 1/2 KPt 1013/07-55 z 19. novembra 2013 prokurátor krajskejprokuratúry   konštatoval   pochybenie   na   strane   dozorujúcej   prokurátorky   pri   vybavovanížiadosti sťažovateľky zo 7. marca 2013 v časti vznesenej námietky zaujatosti vo vzťahuk vyšetrovateľovi a návrhu na odňatie veci, o ktorom nebolo rozhodnuté v zmysle § 201ods. 6 Trestného poriadku. Uvedené pochybenie bolo odstránené dodatočným pokynom naodstúpenie veci príslušnému orgánu pre účel rozhodnutia o uvedenom návrhu. Zároveň sastotožnil   so závermi   dozorujúcej   prokurátorky   o prieťahoch   v konaní   spôsobenýchvyšetrovateľom,   ako   aj   s   opatreniami   prijatými   pre   účel   ukončenia   vyšetrovania,   ktorépovažoval za dostatočné.

Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zbytočnými prieťahmizo   strany   orgánov   činných   v trestnom   konaní   v prípravnom   konaní,   je   povinný   predpodaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy,teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta (podľa § 210 Trestného poriadku), ako ajprostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorový prokurátor nevykonáefektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy.

Sťažovateľka, zastúpená advokátom, v sťažnosti nepreukázala a ani z predloženejspisovej dokumentácie nevyplýva skutočnosť, že by podala opakovaný podnet v zmysle§ 34   zákona   o prokuratúre,   ktorým   by   sa   domáhala   preskúmania   zákonnosti   vybaveniasvojho podnetu nadriadeným prokurátorom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdumala   k dispozícii   účinný   prostriedok   nápravy   –   opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákonao prokuratúre   (napr.   III.   ÚS   365/04,   II.   ÚS   572/2013),   ktorým   sa   mohla   domáhaťpreskúmania   zákonnosti   postupu okresnej   prokuratúry   (prípadne   krajskej   prokuratúry)v predmetnej veci, pokiaľ napriek opakovanému zisteniu zbytočných prieťahov v konanízo strany   vyšetrovateľa   okresná   prokuratúra   (prípadne   krajská   prokuratúra)   neprijalaefektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy. Uvedený právny prostriedok umožňovalsťažovateľke dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc nadriadeného prokurátorazáväzným   pokynom   nariadiť   prijatie   efektívnych   opatrení   v predmetnej   veci   aj   napriekdoterajšiemu postupu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry, ak by na základe opakovanéhopodnetu   sťažovateľky   dospel   k záveru,   že   tento   postup   okresnej   prokuratúry   (prípadnekrajskej prokuratúry) bol v rozpore so zákonom.

Sťažovateľka teda v danom prípade nevyužila opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1zákona o prokuratúre, ale obrátila sa priamo   na   ústavný súd,   v dôsledku   čoho   bola   jejsťažnosť   v časti   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavypostupom   označených   orgánov   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietnutá   preneprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľkyv nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2015