znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 582/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V. s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. K., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Cob 287/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti V. s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2013 doručená sťažnosť spoločnosti V. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 287/2012.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   (ďalej   len „okresný   súd“)   podala   31.   júla   2006   žalobu   o   náhradu   škody   a   nemajetkovej   ujmy vo výške 1 024 582,12   €.   Konanie   je   vedené   proti   Slovenskej   republike   v   zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Sťažovateľka v ďalšom uviedla: „S akcentom na 7 rokov pretrvávajúci stav neistoty sťažovateľa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I a Krajskom súde v Bratislave... podal sťažovateľ postupne 2 sťažnosti   na   prieťahy   ako   predsedníčke   Okresného   súdu   Bratislava   I   a   to   dňa 23. 04. 2013..., tak aj predsedovi Krajského súdu v Bratislave listom zo dňa 06. 07. 2013... Obe sťažnosti na prieťahy vzhľadom na odvolacie konanie o odvolaní odporkyne... nakoniec vybavila predsedníčka Krajského súdu v Bratislave listami po spoločnou spisovou značkou Spr. 2199/2013 zo dňa 10. 07. 2013...

Odpoveďou   podpredsedníčky   Krajského   súdu   v Bratislave   listom   Spr.   2199/2013 zo dňa   10.   07.   2013...   bolo   skonštatované...,   že   sťažnosť   na   prieťahy   zavinené porušovateľom v odvolacom konaní č. k. 1 Cob 287/2012 je dôvodná..., že boli zistené prieťahy   zavinené   súdom   nečinnosťou   a   nerozhodnutím   odvolacieho   súdu   o   odvolaní odporcu od 20. 07. 2012, teda viac ako 1 rok, čo dľa sťažovateľa v kompenzačnom konaní dľa judikatúry ESĽP nie je prípustným.

Na   prieťahoch   zavinených   porušovateľom   sa   sťažovateľ   nepodieľal   a   ani   za   ne nezodpovedná. Vec, v kontexte neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania voči Slovenskej republike trvajúcej už viac ako 7 rokov, má pre neho mimoriadny význam. Je   teda   nesporné,   že   postup   porušovateľa   v   danej   kompenzačnej   veci   nevedie k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok odvolacieho konania ako aj o výsledok konania pred prvostupňovým súdom, teda o výsledok konania ako celku. Sťažovateľ   vníma   pasivitu   a   neefektívne,   zmätočné   konanie   porušovateľa   ako odmietnutie spravodlivosti súdneho konania.

Konanie v danej veci nie je zložité po skutkovej a právnej stránke. Sťažovateľ   od   počiatku   mal   a   má   iba   záujem   na   zákonnom   a   spravodlivom rozhodnutí   súdu   v   predmetnej   kompenzačnej   veci   v   primeranej   lehote,   čo   porušovateľ zjavne naďalej neprípustne ignoruje...

Sťažovateľ... má v kompenzačnom konaní č. k. 32 Cb/98/2006 vedenom na Okresnom súde Bratislava I voči SR v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR titulom náhrady škody a nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   mu   exekútorom   za   účinnosti   zák.   č.   514/2003   Z.   z. postavenie navrhovateľa.

V čase podania ústavnej sťažnosti boli a sú zo strany porušovateľa činené prieťahy v odvolacom konaní o odvolaní odporkyne vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 1 Cob 287/2012 v trvaní už viac ako 1 rok a to od 20. 07. 2012, čo bolo skonštatované aj listom podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave Spr. 2199/2013 zo dňa 17. 7. 2013.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   V.   s.   r.   o.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní č. k. 1 Cob 287/2012 porušené boli.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   č.   k. 1 Cob 287/2012 konal bez zbytočných prieťahov a rozhodol o odvolaní.

3. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.200,- €..., ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   v   Bratislave   povinný   zaplatiť   na   účet   jej   právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z petitu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka v sťažnosti namieta postup krajského súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   Cob   287/2012.   Tým,   že   krajský   súd   o   jej   veci rozhodoval zdĺhavo, došlo podľa nej k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jej   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa judikatúry ústavného súdu nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž   postup   dotknutého   štátneho   orgánu   nemusí   vyznačovať   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00, I. ÚS 35/01, II. ÚS 57/01, II. ÚS 34/2011).

Podľa zistenia ústavného súdu po podaní odvolania sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 32 Cb 98/2006 z 12. júna 2012 bol spis 20. júla 2012 doručený krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Cob 287/2012. Krajský súd vo veci rozhodol uznesením z 27. augusta 2013. Konanie na krajskom súde teda trvalo rok a jeden mesiac.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   trvanie   odvolacieho   konania   nemalo   takú   ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013