znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 581/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2015v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnejspoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4,   Bratislava,   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   7873/2014,Rvp 7874/2014,   Rvp   7875/2014,   Rvp   7876/2014,   Rvp   7877/2014,   Rvp   7878/2014,Rvp 7879/2014, Rvp 7880/2014, Rvp 7881/2014, Rvp 7882/2014 a Rvp 7883/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v Trenčíne   sp.   zn.   6   NcC   11/2014z 31. marca 2014 (Rvp 7873/2014), sp. zn. 4 NcC 35/2014 z 2. júna 2014 (Rvp 7874/2014),sp. zn. 6 NcC 354/2012 z 23. októbra 2012 (Rvp 7875/2014), sp. zn. 17 NcC 536/2012z 18. októbra   2012   (Rvp   7876/2014),   sp.   zn.   17   NcC   20/2014   zo   6.   mája   2014(Rvp 7877/2014),   sp.   zn.   17   NcC   21/2014   zo   6.   mája   2014   (Rvp   7878/2014),   sp.   zn.5 NcC 14/2014 zo 14. mája 2014 (Rvp 7879/2014), sp. zn. 17 NcC 23/2014 zo 14. mája2014 (Rvp 7880/2014), sp. zn. 4 NcC 18/2014 zo 16. mája 2014 (Rvp 7881/2014), sp. zn.4 NcC 19/2014 z 15. mája 2014 (Rvp 7882/2014) a sp. zn. 4 NcC 21/2014 z 22. mája 2014(Rvp 7883/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   7873/2014,   Rvp   7874/2014,   Rvp   7875/2014,   Rvp   7876/2014,Rvp 7877/2014,   Rvp   7878/2014,   Rvp   7879/2014,   Rvp   7880/2014,   Rvp   7881/2014,Rvp 7882/2014 a Rvp 7883/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. Rvp 7873/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. júna 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej   len   „sťažovateľka“),   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   7873/2014,Rvp 7874/2014,   Rvp   7875/2014,   Rvp   7876/2014,   Rvp   7877/2014,   Rvp   7878/2014,Rvp 7879/2014, Rvp 7880/2014, Rvp 7881/2014, Rvp 7882/2014 a Rvp 7883/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajskéhosúdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len„napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom predchádzajúcim ich vydaniu;napadnutými   uzneseniami   krajský   súd   rozhodoval   o   námietkach   zaujatosti   sudcovOkresného súdu Partizánske, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresného súduPovažská   Bystrica   (ďalej   len   „okresné   súdy“)   v konaniach,   ktorých   predmetom   jerozhodovanie o žalobách sťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej malabyť spôsobená nesprávnym úradným postupom označených okresných súdov.

Ústavný   súd   v prvom   rade   konštatuje,   že   sťažnosti   sťažovateľky   vedené   podspisovými značkami označenými v záhlaví tohto uznesenia sú v zásade identické z hľadiskaskutkového   a právneho   stavu,   ako   aj   právnej   argumentácie   sťažovateľky   s nespočetnýmmnožstvom predchádzajúcich sťažností sťažovateľky, o ktorých už ústavný súd rozhodol.Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   nepovažuje   za   potrebné   reprodukovať   argumentáciusťažovateľky obsiahnutú v sťažnostiach, o ktorých aktuálne rozhoduje. Považuje totiž zadostatočné   poukázať   na   obdobnú   argumentáciu   sťažovateľky   popísanú   v jejpredchádzajúcich sťažnostiach, o ktorých rozhodol napr. uzneseniami sp. zn. I. ÚS 92/2013z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I. ÚS 293/2013   z 29.   mája   2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   447/2013z 12. septembra   2013,   sp.   zn.   II. ÚS   460/2013   z 26.   septembra   2013,   sp.   zn.III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 alebo sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach reaguje aj na jedno z prvých uznesení ústavnéhosúdu   (sp.   zn.   I. ÚS 89/2013   zo   6. februára   2013),   ktorým   boli   jej   obsahovo   obdobnésťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie.V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na konania ústavného súdu vo veciach vedenýchpod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tentopreskúmaval   rozhodnutia   súdov   o   zaujatosti   sudcov.   Ústavný   súd   však   uvedenúrozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a lenv jej   prípade.   Sťažovateľka   argumentuje   tiež   odôvodnením   publikovaného   uznesenia(40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o sťažnostiach rozhodol nálezmi, ktorýmivysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a vrátil ich na ďalšie konanie, a tiežaby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľkataktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon oústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť naspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na obsahsťažností   uvedených   vo   výrokovej   časti   tohto   uznesenia   a z tohto   obsahu   vyplývajúcuprávnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod spisovými značkami:Rvp   7873/2014,   Rvp   7874/2014,   Rvp   7875/2014,   Rvp   7876/2014,   Rvp   7877/2014,Rvp 7878/2014,   Rvp   7879/2014,   Rvp   7880/2014,   Rvp   7881/2014,   Rvp   7882/2014a Rvp 7883/2014, ktoré smerujú proti napadnutým uzneseniam krajského súdu, zistil, žeargumentácia   sťažovateľky   použitá   v označených   sťažnostiach   je   totožná   s jej   právnouargumentáciou, ktorú použila v nespočetnom množstve svojich predchádzajúcich sťažností,s ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období. Sťažovateľka v nich namietalaprávne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkach   zaujatosti   vznesenýchsťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých siuplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení   neskoršíchpredpisov.

Vzhľadom   na   uvedené,   zohľadňujúc   aj   princíp   právnej   istoty   spočívajúci   napožiadavke,   by   sa   na   určitú   právne   relevantnú   otázku   pri   jej   opakovaní   v   rovnakýchpodmienkach   dala   vždy   rovnaká   odpoveď,   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   nenašiel   žiadnedôvody na to, aby sa odchýlil od svojej predchádzajúcej judikatúry, na základe ktorej všetkypredchádzajúce   sťažnosti   sťažovateľky   týkajúce   sa   identického   právneho   problému(rozhodovanie o námietkach zaujatosti v nadväznosti na žaloby sťažovateľky, ktorými sadomáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnymúradným postupom všeobecných súdov) odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Ústavnýsúd   nepovažuje   za   potrebné   z hľadiska   hospodárnosti   svojho   postupu   opakovaťargumentáciu,   na   základe   ktorej   všetky   obdobné   predchádzajúce   sťažnosti   sťažovateľkyodmietol,   keďže   považuje   za   postačujúce   odkázať   na   argumentáciu   uvedenú   vo svojichpredchádzajúcich rozhodnutiach.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní, odkazujúc na svojepredchádzajúce rozhodnutia o sťažnostiach sťažovateľky týkajúce sa identického právnehoproblému (pozri napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013z 15. augusta   2013),   sťažnosti   sťažovateľky   smerujúce   proti   uzneseniam   krajského   súduoznačeným v záhlaví tohto uznesenia odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdepre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015