SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 581/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod spisovými značkami: Rvp 7873/2014,Rvp 7874/2014, Rvp 7875/2014, Rvp 7876/2014, Rvp 7877/2014, Rvp 7878/2014,Rvp 7879/2014, Rvp 7880/2014, Rvp 7881/2014, Rvp 7882/2014 a Rvp 7883/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 NcC 11/2014z 31. marca 2014 (Rvp 7873/2014), sp. zn. 4 NcC 35/2014 z 2. júna 2014 (Rvp 7874/2014),sp. zn. 6 NcC 354/2012 z 23. októbra 2012 (Rvp 7875/2014), sp. zn. 17 NcC 536/2012z 18. októbra 2012 (Rvp 7876/2014), sp. zn. 17 NcC 20/2014 zo 6. mája 2014(Rvp 7877/2014), sp. zn. 17 NcC 21/2014 zo 6. mája 2014 (Rvp 7878/2014), sp. zn.5 NcC 14/2014 zo 14. mája 2014 (Rvp 7879/2014), sp. zn. 17 NcC 23/2014 zo 14. mája2014 (Rvp 7880/2014), sp. zn. 4 NcC 18/2014 zo 16. mája 2014 (Rvp 7881/2014), sp. zn.4 NcC 19/2014 z 15. mája 2014 (Rvp 7882/2014) a sp. zn. 4 NcC 21/2014 z 22. mája 2014(Rvp 7883/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 7873/2014, Rvp 7874/2014, Rvp 7875/2014, Rvp 7876/2014,Rvp 7877/2014, Rvp 7878/2014, Rvp 7879/2014, Rvp 7880/2014, Rvp 7881/2014,Rvp 7882/2014 a Rvp 7883/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. Rvp 7873/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a prenedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. júna 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod spisovými značkami: Rvp 7873/2014,Rvp 7874/2014, Rvp 7875/2014, Rvp 7876/2014, Rvp 7877/2014, Rvp 7878/2014,Rvp 7879/2014, Rvp 7880/2014, Rvp 7881/2014, Rvp 7882/2014 a Rvp 7883/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajskéhosúdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len„napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom predchádzajúcim ich vydaniu;napadnutými uzneseniami krajský súd rozhodoval o námietkach zaujatosti sudcovOkresného súdu Partizánske, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresného súduPovažská Bystrica (ďalej len „okresné súdy“) v konaniach, ktorých predmetom jerozhodovanie o žalobách sťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej malabyť spôsobená nesprávnym úradným postupom označených okresných súdov.
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosti sťažovateľky vedené podspisovými značkami označenými v záhlaví tohto uznesenia sú v zásade identické z hľadiskaskutkového a právneho stavu, ako aj právnej argumentácie sťažovateľky s nespočetnýmmnožstvom predchádzajúcich sťažností sťažovateľky, o ktorých už ústavný súd rozhodol.Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažuje za potrebné reprodukovať argumentáciusťažovateľky obsiahnutú v sťažnostiach, o ktorých aktuálne rozhoduje. Považuje totiž zadostatočné poukázať na obdobnú argumentáciu sťažovateľky popísanú v jejpredchádzajúcich sťažnostiach, o ktorých rozhodol napr. uzneseniami sp. zn. I. ÚS 92/2013z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn.III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 alebo sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach reaguje aj na jedno z prvých uznesení ústavnéhosúdu (sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013), ktorým boli jej obsahovo obdobnésťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie.V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na konania ústavného súdu vo veciach vedenýchpod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tentopreskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenúrozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a lenv jej prípade. Sťažovateľka argumentuje tiež odôvodnením publikovaného uznesenia(40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o sťažnostiach rozhodol nálezmi, ktorýmivysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a vrátil ich na ďalšie konanie, a tiežaby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľkataktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon oústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť naspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na obsahsťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcuprávnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod spisovými značkami:Rvp 7873/2014, Rvp 7874/2014, Rvp 7875/2014, Rvp 7876/2014, Rvp 7877/2014,Rvp 7878/2014, Rvp 7879/2014, Rvp 7880/2014, Rvp 7881/2014, Rvp 7882/2014a Rvp 7883/2014, ktoré smerujú proti napadnutým uzneseniam krajského súdu, zistil, žeargumentácia sťažovateľky použitá v označených sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v nespočetnom množstve svojich predchádzajúcich sťažností,s ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období. Sťažovateľka v nich namietalaprávne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesenýchsťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých siuplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov.
Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc aj princíp právnej istoty spočívajúci napožiadavke, by sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakýchpodmienkach dala vždy rovnaká odpoveď, ústavný súd zdôrazňuje, že nenašiel žiadnedôvody na to, aby sa odchýlil od svojej predchádzajúcej judikatúry, na základe ktorej všetkypredchádzajúce sťažnosti sťažovateľky týkajúce sa identického právneho problému(rozhodovanie o námietkach zaujatosti v nadväznosti na žaloby sťažovateľky, ktorými sadomáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnymúradným postupom všeobecných súdov) odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Ústavnýsúd nepovažuje za potrebné z hľadiska hospodárnosti svojho postupu opakovaťargumentáciu, na základe ktorej všetky obdobné predchádzajúce sťažnosti sťažovateľkyodmietol, keďže považuje za postačujúce odkázať na argumentáciu uvedenú vo svojichpredchádzajúcich rozhodnutiach.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní, odkazujúc na svojepredchádzajúce rozhodnutia o sťažnostiach sťažovateľky týkajúce sa identického právnehoproblému (pozri napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013z 15. augusta 2013), sťažnosti sťažovateľky smerujúce proti uzneseniam krajského súduoznačeným v záhlaví tohto uznesenia odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdepre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2015