znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 581/2014-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   a   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   postupom Okresného súdu Trnava a jeho uzneseniami sp. zn. 8 Er/5453/2008 z 13. novembra 2012 (Rvp   955/2014),   sp.   zn.   8   Er/50/2011   z   24.   februára   2012   (Rvp   956/2014),   sp.   zn. 8 Er/495/2010 z 29. februára 2012 (Rvp 957/2014), sp. zn. 8 Er/169/2011 z 24. februára 2013   (Rvp   958/2014),   sp.   zn.   21   Er/124/2010   z   29.   februára   2012   (Rvp   959/2014), postupom   Okresného   súdu   Galanta   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   23   Er/183/2011 zo 17. decembra   2012   (Rvp   960/2014),   sp.   zn.   8   Er/715/2009   z   30.   marca   2012 (Rvp 961/2014   a   Rvp   965/2014),   sp.   zn.   10   Er/291/2007   z   15.   novembra   2010 (Rvp 962/2014),   sp.   zn.   6   Er/93/2005   z   29.   novembra   2011   (Rvp   963/2014),   sp.   zn. 20 Er 842/2008 z 19. novembra 2012 (Rvp 964/2014), sp. zn. 8 Er/1248/2007 z 5. decembra 2012 (Rvp 966/2014), sp. zn. 24 Er/733/2008 zo 17. októbra 2012 (Rvp 967/2014), sp. zn. 5 Er/606/2009 zo 14. júna 2012 (Rvp 968/2014), sp. zn. 20 Er/671/2009 z 22. novembra 2012 (Rvp 969/2014), sp. zn. 10 Er/160/2006 z 13. februára 2013 (Rvp 970/2014), sp. zn. 10 Er/764/2006 z 20. septembra 2012 (Rvp 971/2014), sp. zn. 10 Er/571/2006 z 22. júna 2013 (Rvp 972/2014), sp. zn. 23 Er 954/2007 zo 14. decembra 2012 (Rvp 973/2014), sp. zn. 8   Er   1102/2007   zo   4.   decembra   2012   (Rvp   974/2014),   sp.   zn.   20   Er/298/2009 z 19. novembra   2012   (Rvp   975/2014),   sp.   zn.   8   Er   6/2007   zo   16.   decembra   2010 (Rvp 976/2014), sp. zn. 23 Er/156/2009 zo 17. decembra 2012 (Rvp 977/2014), sp. zn. 11 Er 22/2005 z 18. júla 2012 (Rvp 978/2014), sp. zn. 24 Er/321/2009 z 13. novembra 2012 (Rvp   979/2014),   postupom   Okresného   súdu   Senica   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 3 Er/600/2009 z 31. mája 2012 (Rvp 980/2014), sp. zn. 11 Er/847/2009 z 2. júla 2012 (Rvp 981/2014),   sp.   zn.   3 Er/239/2009   zo   4.   septembra   2012   (Rvp   982/2014),   sp.   zn. 10 Er/657/2008 z 24. augusta 2012 (Rvp 983/2014), sp. zn. 9 Er/138/2007 z 12. októbra 2012   (Rvp   984/2014),   sp.   zn.   6 Er/182/2009   z   25.   júla   2012   (Rvp   985/2014),   sp.   zn. 8 Er/785/2009 z 23. augusta 2012 (Rvp 986/2014), sp. zn. 8 Er/790/2009 z 3. septembra 2012 (Rvp 987/2014), sp. zn. 8 Er/281/2008 z 10. septembra 2012 (Rvp 988/2014), sp. zn. 8 Er/766/2006 z 12. októbra 2012 (Rvp 2624/2014), sp. zn. 3 Er/288/2009 zo 4. septembra 2012   (Rvp   2626/2014),   sp. zn.   4 Er/833/2009   zo   14.   februára   2013   (Rvp   2627/2014), postupom Okresného súdu Skalica a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/4966/2008 z 11. októbra 2011   (Rvp   1052/2014   a Rvp   1069/2014),   sp.   zn.   2   Er/238/2009   z   10.   októbra   2011 (Rvp 1053/2014   a Rvp 1065/2014),   sp.   zn.   2   Er/4886/2008   z   10.   novembra   2011 (Rvp 1054/2014   a Rvp 1066/2014),   sp.   zn.   2   Er/4974/2008   z   11.   októbra   2011 (Rvp 1055/2014   a Rvp 1067/2014),   sp.   zn.   2   Er/4823/2008   zo   7.   októbra   2011 (Rvp 1056/2014   a Rvp 1068/2014)   a   postupom   Krajského   súdu   v   Trnave   a   jeho uzneseniami   sp.   zn.   10 CoE/237/2013   z   31.   júla   2013   (Rvp   955/2014),   sp.   zn. 21 CoE/479/2012   z   19.   augusta   2013   (Rvp   956/2014),   sp.   zn.   21   CoE/354/2012 z 31. októbra   2013   (Rvp   957/2014),   sp.   zn.   21   CoE/352/2012   z   31.   októbra   2013 (Rvp 958/2014),   sp.   zn.   21   CoE/356/2012   z 31. októbra   2013   (Rvp   959/2014),   sp.   zn. 5 CoE/140/2013 z 23. októbra 2013 (Rvp 960/2014), sp. zn. 21 CoE/326/2012 z 31. októbra 2013   (Rvp   961/2014   a Rvp 965/2014),   sp.   zn.   3   CoE/132/2013   z   28.   októbra   2013 (Rvp 962/2014),   sp.   zn.   24 CoE/334/2012   z   29.   októbra   2013   (Rvp   963/2014),   sp.   zn. 6 CoE/186/2013   z 26. septembra   2013   (Rvp   964/2014),   sp.   zn.   23   CoE/165/2013 z 23. októbra   2013   (Rvp 966/2014),   sp.   zn.   23   CoE/299/2013   z   29.   októbra   2013 (Rvp 967/2013), sp. zn. 24 CoE/317/2012 z 13. novembra 2013 (Rvp 968/2014), sp. zn. 24 CoE/184/2013   z 5. novembra   2013   (Rvp   969/2014),   sp.   zn.   10   CoE/332/2013 z 30. septembra   2013   (Rvp 970/2014),   sp.   zn.   11   CoE/275/2013   z   30.   septembra   2013 (Rvp 971/2014), sp. zn. 11 CoE/207/2013 z 30. septembra 2013 (Rvp 972/2014), sp. zn. 11 CoE/214/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 973/2014), sp. zn. 6 CoE/159/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 974/2014), sp. zn. 3 CoE/101/2013 z 28. októbra 2013 (Rvp 975/2014), sp. zn. 21 CoE/358/2012 z 31. októbra 2013 (Rvp 976/2014), sp. zn. 6 CoE/189/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 977/2014), sp. zn. 6 CoE/165/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 978/2014), sp. zn. 6 CoE/231/2013   z   31.   októbra   2013   (Rvp   979/2014),   sp.   zn.   24   CoE/180/2013 z 5. novembra   2013   (Rvp   980/2014),   sp.   zn.   24   CoE/303/2013   zo   14.   augusta   2013 (Rvp 981/2014),   sp.   zn.   9   CoE/37/2013   z   29.   októbra   2013   (Rvp   982/2014),   sp.   zn. 6 CoE/184/2013   z   31.   októbra   2013   (Rvp   983/2014),   sp.   zn.   10   CoE/202/2013 z 30. septembra   2013   (Rvp   984/2014),   sp.   zn.   6   CoE/99/2013   z   26.   septembra   2013 (Rvp 985/2014),   sp.   zn.   5   CoE/67/2013   z   25.   septembra   2013   (Rvp   986/2014),   sp.   zn. 5 CoE/65/2013   z   25.   septembra   2013   (Rvp   987/2014),   sp.   zn.   5   CoE/66/2013 z 25. septembra   2013   (Rvp   988/2014),   sp.   zn.   3   CoE/13/2012   z   24.   apríla   2012 (Rvp 1052/2014   a   Rvp   1069/2014),   sp.   zn.   5   CoE/14/2012   zo   17.   mája   2012 (Rvp 1053/2014   a   Rvp   1065/2014),   sp.   zn.   6   CoE/111/2012   z   28.   augusta   2012 (Rvp 1054/2014   a Rvp   1066/2014),   sp.   zn.   5   CoE/11/2012   zo   17.   mája   2012 (Rvp 1055/2014   a Rvp   1067/2014),   sp.   zn.   3   CoE/20/2012   z   24.   apríla   2012 (Rvp 1056/2014   a Rvp   1068/2014),   sp.   zn.   10   CoE/166/2013   z   30.   októbra   2013 (Rvp 2624/2014), sp. zn. 11 CoE/101/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 2626/2014) a sp. zn. 3 CoE/183/2013 z 28. novembra 2013 (Rvp 2627/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 955/2014 až sp. zn. Rvp 988/2014, sp. zn. Rvp 1052/2014 až sp. zn. Rvp 1056/2014, sp.   zn.   Rvp   1065/2014   až   sp.   zn.   Rvp   1069/2014,   sp.   zn.   Rvp   2624/2014,   sp.   zn. Rvp 2626/2014 a sp. zn. Rvp 2627/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 955/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. januára 2014,   3.   februára   2014   a   17.   marca   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy   a   čl.   14   dohovoru   a   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len „charta“) v záhlaví tohto uznesenia už označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Trnava, Okresného súdu Senica, Okresného súdu Galanta a Okresného súdu Skalica (ďalej len „postupy a uznesenia okresných súdov“) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len   „krajský   súd“)   a jeho už označenými uzneseniami (ďalej   len „postupy   a uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania. V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi   pri   podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky   začaté exekučné   konania.   V   priebehu   exekučných   konaní bolo   uzneseniami   okresných   súdov v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich,   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené   uznesenia   okresných   súdov   a   uznesenia   krajského   súdu,   veci   vráti   okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 955/2014 až sp. zn. Rvp 988/2014, sp. zn. Rvp 1052/2014 až sp. zn. Rvp 1056/2014, sp.   zn.   Rvp   1065/2014   až   sp.   zn.   Rvp   1069/2014,   sp.   zn.   Rvp   2624/2014,   sp.   zn. Rvp 2626/2014, sp. zn. Rvp 2627/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a krajského   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o   ich   spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m.   m.   I.   ÚS   103/02,   I.   ÚS   6/04,   II.   ÚS   122/05,   IV.   ÚS   179/05, IV. ÚS 243/05,   II.   ÚS   90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S   prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti takmer identických sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s odôvodnením, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS   7/2013   z 15. januára   2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   377/2013   z   26.   júna   2013   a sp.   zn. III. ÚS 453/2013   z 26. septembra   2013,   v súvislosti   s   akceptovaním   právnych   záverov rozhodnutí   všeobecných   súdov   o neprípustnosti,   resp.   zastavení   exekúcie,   pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie. Z uvedených dôvodov ústavný súd považuje pre toto rozhodnutie za postačujúce poukázať   na   odôvodnenie   obsiahnuté   vo   svojich   predchádzajúcich   (už   označených) rozhodnutiach.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   tieto   sťažnosti   odmietol   tiež   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 18. septembra 2014