znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 581/2012-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   dr.   R.   B.,   R.   B.   a M.   B.,   všetci   bytom   P.,   zastúpených advokátkou Mgr. J. P., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 64/1997 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo dr. R. B., R. B. a M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 64/1997   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   64/1997 p r i k a z u j e   ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. Dr. R. B., R. B. a M. B.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré im   j e   Okresný súd Trnava   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť dr. R. B., R. B. a M. B. trovy konania v sume 640,89 € (slovom šesťstoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) na účet ich   právnej   zástupkyne   Mgr.   J.   P.,   P.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS 581/2012-21 z 13. decembra 2012 na ďalšie konanie sťažnosť dr. R. B., R. B. a M. B. (ďalej len „sťažovatelia“) v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 64/1997.

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že «Matka sťažovateľov M. B., nar..., zomr... ako navrhovateľka podala dňa 04.04.1997 na Okresný súd Trnava návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti odporcovi: J. B., naposledy   bytom:   H.,   ktorým   návrhom   sa   domáhala   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporcom, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva na základe Rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 30.04.1996, sp. zn. 30C41/96.

Konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17C/64/1997. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.2011 bolo matke sťažovateľov priznané oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že od 14.05.1987 poberala invalidný dôchodok a dávky v hmotnej núdzi....

Prejednávaná vec nie je skutkovo ani právne náročná, aj keď v konaní bolo potrebné z dôvodu neochoty zo strany odporcu, vypracovať tri znalecké posudky. Súd však znalecké dokazovanie   nenariadil   na   jednom   pojednávaní,   ale   postupne,   pričom   nebolo   potrebné zachovávať kontinuitu posudkov, posudky na seba nenadväzovali, išlo o rôzne predmety ohodnocovania.

Z dôvodu, že súd vo veci nekonal bez zbytočných prieťahov, podala dňa 16.08.2011 matka sťažovateľov predsedkyni súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Aj krátko pred svojou smrťou v liste zo dňa 29.9.2011 sa sťažuje na bezmocnosť a nemožnosť uplatnenia svojich základných práv.

V   odpovedi   predsedkyne   Okresného   súdu   Trnava   pod   č.   Spr   333/10   zo   dňa 15.11.2011   sa uvádza,   že:   „prieťahy v konaní   boli   spôsobené zmenami   v personálnom obsadení súdu ako aj správaním odporcu a jeho advokátov...“ Súd teda sám vo svojom oznámení   konštatuje   prieťahy   v   konaní,   avšak   nepovažuje   za   potrebné   prijímať   žiadne opatrenia na zabezpečenie plynulosti konania, pričom ani po roku od podania sťažnosti nie je vec ukončená v konaní na prvom stupni.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   súd   aj   vzhľadom   na   konanie   odporcu   nepostupoval dostatočne   efektívne,   pričom §   52 a   nasl.   OSP   poskytuje súdu   dostatočné donucovacie prostriedky   na   zabezpečenie   účasti   účastníka   konania   na   pojednávaniach,   resp.   na poskytnutí súčinnosti znalcom.».

V odôvodnení sťažnosti sťažovatelia ďalej uviedli: „V prejednávanej veci ide vyporiadanie BSM, ktorú vec nemožno považovať vec skutkovo, právne ani procesne zložitú na prejednanie a rozhodnutie. Na druhej strane je pre sťažovateľku   a   jej   právnych   nástupcov   vec   významná,   pretože   od   rozvodu   manželstva uplynulo už 15 rokov, odporca majetok patriaci do BSM buď spotreboval alebo predal a súdne   konanie   je   tak   jediný   spôsob,   akým   sa   sťažovatelia   môžu   domôcť   určenia vyporiadacieho podielu a ochrany svojho práva v súlade s § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Sťažovateľka a následne po jej smrti jej deti svojím správaním nespôsobili nečinnosť súdu   v   tejto   veci,   ani   neprispeli   k   prieťahom   konaní.   Naopak,   sťažovateľka   sa   aktívne dožadovala pokračovania v konaní. Medzi jednotlivými úkonmi súdu boli dlhé obdobia nečinnosti súdu, zrejme aj z dôvodu striedania zákonných sudcov, ktorí sa museli vždy od počiatku oboznámiť so spisovým materiálom. Preto sú sťažovatelia toho názoru, že prieťahy v konaní sp. zn.: 17C/64/1997 sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na strane súdu. Na základe uvedených skutočností sú sťažovatelia presvedčení o porušení svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.: 17C/64/1997....

Pred podaním tejto sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky sa sťažovatelia domáhali nápravy na Okresnom súde Trnava sťažnosťami na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko sťažnosť na prieťahy predsedkyňa súdu vyhodnotila ako neopodstatnenú...,   právni   nástupcovia   navrhovateľky   M.   B.   boli   nútení   obrátiť   sa   so sťažnosťou na Ústavný súd SR. Konajúci súd nerozhodol o návrhu sťažovateľky od roku 1997 a po podaní sťažnosti navrhovateľky nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky.“

Sťažovatelia žiadajú, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € pre každého z nich, a to vzhľadom na okolnosti prípadu a dĺžku prieťahov v namietanom   konaní, „nakoľko   súdne   konanie   prebieha   už   15   rokov,   pričom   nebolo do dnešného dňa rozhodnuté v konaní na prvom stupni“.

2.1   Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.: 17C/64/1997 porušil základné právo   sťažovateľov   R.   B.,   R.   B.   a M.   B.,   právnych   nástupcov,   dedičov   M.   B.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: 17C/64/1997 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom R. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- €, R. B.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   6.000,-   €   a M.   B.   priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- €, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom R. B., R. B. a M. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia právneho zástupcu sťažovateľov, ktorú je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľov   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. D. V., listom sp. zn. 1 SprV 592/2012 z 11. februára 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 22. februára 2013.

3.1   Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov vykonaných súdom v namietanom konaní ďalej uviedla:

„Z... uvedeného vyplýva, že ide o právne i skutkovo zložitú vec, kde vo veci sa už vypracováva   tretí   znalecký   posudok   a   prieťahy   v   konaní   boli   spôsobené   zmenami v personálnom   obsadení   súdu   ako   aj   správaním   odporcu   a   jeho   advokátov,   ktorí   sa nedostavovali na pojednávania a neposkytovali súčinnosť znalcom.

Zistila   som,   že   v   súčasnosti   vecprejednávajúca   sudkyňa   JUDr.   D.   M.   koná   bez prieťahov, preto nie je potrebné prijímať opatrenia na zabezpečenie plynulosti konania a v minulosti   spôsobené   prieťahy   v   konaní   boli   spôsobené   nedostatočným   personálnym obsadením Okresného súdu Trnava a z toho dôvodu mimoriadnou pracovnou zaťaženosťou jednotlivých sudcov.

Na   záver   uvádzam,   že   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho prejednania veci.“

3.2   Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu k veci uviedla:

«Z popisu vykonaných procesných úkonov je zrejmé, že od podania návrhu po dobu 15   rokov   nedošlo   k   rozhodnutiu   vo   veci   samej   v   prvostupňovom   konaní.   Počas   tohto obdobia došlo päťkrát k zmene zákonného sudcu. Podotýkam, že až po podaní sťažnosti na prieťahy   sťažovateľkou-zomrelou   M.   B.,   matkou   sťažovateľov   v roku...,   došlo k výraznejšiemu   konaniu   zo   strany   Okresného   súdu   Trnava,   ktoré   však   opäť   neviedlo k rozhodnutiu. Mám za to, že organizácia práce súdu nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nečinnosť súdu. Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Minimálne   4   roky   sa   vo   veci   nekonalo   z   dôvodu   rozhodovania   o   predbežnom opatrení a odvolaní sa odporcu voči rozhodnutiu. Následne po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.10.2004 bolo ďalšie pojednávanie vytýčené takmer po dvoch rokoch, kedy nedošlo k vykonaniu ani jedného úkonu zo strany prvostupňového súdu.

Podľa   vyjadrenia   Okresného   súdu   Trnava   odporca   neposkytoval   súčinnosť   pri oceňovaní   nehnuteľností,   on   aj   jeho   právny   zástupca   ospravedlňoval   svoju   neúčasť   na pojednávaniach   z   dôvodu   choroby,   pracovných   záležitostí   v   zahraničí   a   pod.,   čím dochádzalo   účelovo   k   odďaľovaniu   rozhodnutia   vo   veci   samej.   Odporcovi   sa   podarilo a stále   darí   vyhýbať   sa   svojej   povinnosti   vyporiadania   majetku   patriaceho   do   BSM so svojou bývalou manželkou po rozvode manželstva, ktorá sa „spravodlivého rozdelenia majetku“   žiaľ   nedožila.   Po   rozvode   manželstva   žila   so   svojimi   deťmi   z   invalidného dôchodku,   pričom   odporca   po   celú   dobu   trvania   sporu   užíval   spoločne   nadobudnutý majetok   a   finančné   prostriedky   spotreboval.   Podľa   môjho   názoru   má   zákonný   sudca dostatočné množstvo zákonných prostriedkov voči účastníkovi konania, ktorý neposkytuje súdu   požadovanú   súčinnosť   alebo   sa   nedostavuje   na   pojednávania,   ktoré   zo   strany konajúceho   sudcu   neboli   dostatočne   využité   na   to,   aby   bol   zaistený   plynulý   priebeh prejednania veci bez zbytočných prieťahov.

Rovnako aj z ďalšieho popisu úkonov vykonaných súdom vo veci sp. zn. 17C/64/1997 vyplýva, že súd nepostupoval pri vykonávaní úkonov efektívne a bez prieťahov, pretože skutočnosti týkajúce sa potreby oceniť nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM boli súdu známe už z podanej žaloby a bolo teda vecou zákonného sudcu vykonať potrebné úkony bez zbytočného odkladu.

Na základe uvedeného som toho názoru, že neexistujú žiadne zákonné dôvody pre nečinnosť   súdu   v   danej   veci   a   obdobia   nečinnosti   súdu   treba   považovať   za   zbytočné prieťahy v konaní a právo sťažovateľov na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené. Navrhujem preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol Nálezom v zmysle návrhu sťažovateľov v sťažnosti zo dňa 18.10.2012.»

3.3   Právna zástupkyňa sťažovateľov zároveň listom doručeným ústavnému súdu 4. februára 2013 oznámila: „netrváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn. 17 C 64/1997:

Dňa   4.   apríla   1997   M.   B.   (ďalej   len   „žalobkyňa“   alebo   „právna   predchodkyňa sťažovateľov“)   podala   na   okresnom   súde   žalobu   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode proti J. B. (ďalej len „žalovaný“). Dňa 26. júna 1997 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za žalobu.

Dňa 4.   júla 1997 okresný   súd   nariadil   pojednávanie na 6.   august 1997,   zároveň vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe, a žalobkyňu na predloženie listov vlastníctva k tým nehnuteľnostiam, ktoré tvoria masu BSM.

Dňa 14. júla 1997 žalovaný sa vyjadril k žalobnému návrhu. Dňa 15. júla 1997 žalobkyňa odpovedala na výzvu okresného súdu.Dňa   6.   augusta   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   vzhľadom na neprítomnosť žalovaného odročené na 24. september 1997.

Dňa   24.   septembra   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí žalovaného odročené na neurčito pre účel zistenia stavu finančných prostriedkov účastníkov patriacich do BSM.

Dňa 20. októbra 1997 žalobkyňa v zmysle záverov z ostatného pojednávania doručila špecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré patria do BSM.

Dňa 11. marca 1998 žalobkyňa doručila vyjadrenie k predmetu sporu. Dňa 3. júna 1998 okresný súd požiadal príslušný katastrálny úrad o zaslanie listov vlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   sú   predmetom   vyporiadania,   zároveň   požiadal Slovenskú sporiteľňu, a. s. (ďalej len „SLSP“), a Slovenskú poisťovňu, a. s. (ďalej len „poisťovňa“), o informáciu o vedení vkladných knižiek a poistných zmlúv.  

Dňa 19. júna 1998 SLSP a poisťovňa oznámili požadované informácie, príslušný katastrálny úrad doručil požadované listy vlastníctva.

Dňa 17. augusta 1998 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. september 1998.Dňa   14.   septembra   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí účastníkov konania odročené na 26. október 1998 pre účel doplnenia dokazovania. Dňa 13. októbra 1998 okresný súd zrušil   pojednávanie nariadené na 26. október 1998.

Dňa 13. novembra 1998 bola vec pridelená JUDr. M. z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 25. januára 1999 žalobkyňa požiadala o nariadenie pojednávania. Dňa 6. apríla 1999 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 1999. Dňa   2.   júla   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   z   dôvodu neprítomnosti žalovaného.

Dňa 22. septembra 1999 okresný súd uznesením ustanovil znalca na určenie hodnoty hnuteľných vecí tvoriacich BSM.

Dňa 3. novembra 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu, že znalec nevypracoval znalecký posudok (nebol mu zaslaný súdny spis).Dňa   10.   novembra   1999   žalobkyňa   doručila   námietku   zaujatosti   proti   konajúcej sudkyni.

Dňa 15. novembra 1999 okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi. Dňa 30. novembra 1999 konajúca sudkyňa sa vyjadrila k námietke zaujatosti. Dňa 22. februára 2000 ustanovený znalec predložil vypracovaný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znalečného.

Dňa 23. marca 2000 okresný súd zaslal vypracovaný znalecký posudok účastníkom konania.

Dňa 18. septembra 2000 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2000. Dňa   15.   decembra   2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito pre účel zabezpečenia znaleckého posudku na záhradnú chatku a listov vlastníctva k ďalším nehnuteľnostiam tvoriacich BSM.

Dňa   12.   februára   2001   okresný   súd   vyzval   žalovaného   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty na predloženie listov vlastníctva k nehnuteľnostiam v BSM.

Dňa 15. februára 2001 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné. Dňa 2. marca 2001 žalovaný doručil stavebné povolenie na stavbu záhradnej chatky.Dňa   26.   marca   2001   sa   žalovaný   odvolal   proti   uzneseniu,   ktorým   okresný   súd rozhodol o úhrade poplatkov SLSP za poskytnutie písomnej správy.

Dňa 29. marca 2001 okresný súd zaslal odvolanie žalovaného žalobkyni. Dňa   28.   júna   2001   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   bola   vec   prikázaná na konanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. M.

Dňa 28. novembra 2001 žalovaný doručil návrh na predbežné opatrenie. Dňa 14. decembra 2001 okresný súd uznesením vyzval žalovaného na doplnenie podania označeného ako „predbežné opatrenie“.

Dňa 17. januára 2002 žalovaný opravil návrh na nariadenie predbežného opatrenia.Dňa 25. januára 2002 opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. M.

Dňa   22.   februára   2002   okresný   súd   vyzval   žalovaného   na   zaplatenie   súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 27. februára 2002 žalovaný zaplatil súdny poplatok za návrh. Dňa   15.   marca   2002   okresný   súd   vyzval   žalobkyňu,   aby   sa   vyjadrila   k   návrhu žalovaného na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 27. marca 2002 žalobkyňa doručila vyjadrenie k návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   12.   apríla   2002   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa   10.   júna   2002   žalovaný   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu o zamietnutí jeho návrhu.

Dňa   2.   decembra   2002   okresný   súd   vyzval   žalovaného   na   doplnenie   podania označeného ako odvolanie.

Dňa 13. januára 2003 žalovaný doručil „doplnenie odvolania“.

Dňa 10. februára 2003 okresný súd zaslal žalobkyni odvolanie žalovaného spolu s výzvou na vyjadrenie.

Dňa 3. marca 2003 žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného. Dňa 6. marca 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného.

Dňa   19.   októbra   2004   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   10   Co   59/03   odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 9. novembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 29.   marca   2005   okresný   súd požiadal   poštu   o   vrátenie   doručenky   na meno žalovaného, ktorá nebola súdu vrátená.

Dňa 11. apríla 2005 Pošta H. doručila okresnému súdu predmetnú doručenku. Dňa 11. mája 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. júl 2006. Dňa   8.   júna   2006   žalobkyňa   doručila   vyjadrenie   vo   veci   spolu   s   návrhmi na vykonanie dôkazov.

Dňa 3. júla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na 18. september 2006 na účely pripojenia spisu okresného súdu sp. zn. 20 C 139/1996 (spor vo veci spoločného nájmu bytu účastníkov konania). Spis bol súdom pripojený 18. júla 2006.

Dňa   18.   septembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí účastníkov konania odročené na 18. október 2006 pre účel doplnenia dokazovania.Dňa   18.   októbra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   výsluchu účastníkov konania odročené na neurčito pre účel doplnenia dokazovania.

Dňa 20. októbra 2006 okresný súd požiadal Správu katastra N. a Správu katastra P. o súčinnosť   pri   zisťovaní   nehnuteľného   majetku,   ktorého   bol   žalovaný   v   minulosti vlastníkom.

Dňa 26. októbra 2006 žalovaný doručil listinné dôkazy v zmysle záverov z ostatného pojednávania.

Dňa 7. novembra 2006 Správa katastra N. oznámila okresnému súdu požadované informácie.

Dňa   21.   novembra   2006   okresný   súd   urgoval   žalovaného   na   oznámenie   adries navrhovaných svedkov a na predloženie úplných listinných dôkazov.

Dňa 27. marca 2007 okresný súd opätovne žiadal Správu katastra P. o podanie správy (o   oznámenie   vlastníka   pozemku,   na   ktorom   je   postavená   záhradná   chatka   v   BSM) a prostredníctvom právneho zástupcu urgoval žalovaného na splnenie výzvy z 21. novembra 2006.

Dňa 16. apríla 2007 Správa katastra P. doručila požadovanú správu.Dňa 14. júna 2007 okresný súd opätovne urgoval právneho zástupcu žalovaného na splnenie výzvy z 21. novembra 2006.

Dňa 20. júla 2007 právny zástupca žalovaného reagoval na výzvu okresného súdu z 21. novembra 2006.

Dňa 1. februára 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 31. marec 2008. Dňa 31. marca 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. apríl 2008 z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť.

Dňa   18.   apríla   2008   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť.Dňa 21. apríla 2008 sa   uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného na 7. máj 2008.

Dňa 6. mája 2008 nový právny zástupca žalovaného JUDr. J. ospravedlnil neúčasť na nariadenom pojednávaní kolíziou s iným pojednávaním a žiadal o odročenie pojednávania.Dňa   7.   mája   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   po   vypočutí   predvolaného svedka bolo odročené na 2. jún 2008.

Dňa 30. mája 2008 právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 2. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. júl 2008 z dôvodu neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

Dňa 2. júla 2008 bolo nariadené pojednávanie odročené na 8. september 2008. Dňa   5.   septembra   2008   právny   zástupca   žalovaného   požiadal   o   odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa   8.   septembra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 22. október 2008 vzhľadom na neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného.

Dňa   22.   októbra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 19. november 2008 pre účel mimosúdneho vyriešenia sporu.

Dňa 18. novembra 2008 právny zástupca žalovaného žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu svojej práceneschopnosti.

Dňa 19. novembra 2008 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na 21. január 2009. Dňa 19. januára 2009 právny zástupca žalovaného žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že na tento termín nemôže zabezpečiť účasť žalovaného, ktorý je v tom čase služobne v zahraničí.

Dňa 21. januára 2009 okresný súd odročil pojednávanie na 23. február 2009.Dňa 20.   februára   2009 právny   zástupca   žalovaného oznámil ukončenie   právneho zastúpenia.

Dňa 23. februára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre   účel   vykonania   znaleckého   dokazovania   a   zistenia   aktuálnej   adresy   žalovaného v Londýne.

Dňa 25.   februára   2009   žalobkyňa   oznámila   adresu,   na ktorú   možno   žalovanému doručovať súdne zásielky.

Dňa 7. mája 2009 žalobkyňa požiadala o nariadenie pojednávania. Dňa 25. mája 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. jún 2009. Dňa   29.   júna   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   pre neprítomnosť žalovaného na 24. august 2009.

Dňa 24. augusta 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre   účel   vykonania   znaleckého   dokazovania   (na   zistenie   ceny   motorového   vozidla   zn. Škoda Favorit a záhradnej chatky).

Dňa 21. septembra 2009 okresný súd uznesením ustanovil znalcov Ing. M. a Ing. L. Dňa 12. novembra 2009 súdna znalkyňa oznámila, že znalecký posudok nemôže vypracovať z dôvodu, že nemá potrebné doklady ani prístup k nehnuteľnosti (vzhľadom na nesúčinnostné správanie žalovaného).

Dňa 11. decembra 2009 okresný súd vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti znalkyni pri vypracovaní znaleckého posudku.

Dňa 27. januára 2010 znalkyňa oznámila, že žalovaný je v zahraničí a jeho právny zástupca ju vo veci vypracovania znaleckého posudku dosiaľ nekontaktoval.

Dňa   16.   marca   2010   okresný   súd   oznámil   znalkyni,   aby   vypracovala   znalecký posudok bez vykonania obhliadky v súčinnosti so žalobkyňou.

Dňa   9.   apríla   2010   znalkyňa   opätovne   požiadala   o   zabezpečenie   súčinnosti žalovaného s tým, že bez obhliadky nie je možné znalecký posudok vypracovať.

Dňa 7. mája 2010 okresný súd uložil žalovanému poriadkovú pokutu v sume 500 €.Dňa   10.   mája   2010   okresný   súd   vyzval   žalovaného   na   poskytnutie   súčinnosti ustanovenej súdnej znalkyni.

Dňa 20. augusta 2010 okresný súd predvolal žalobkyňu na informatívny výsluch na 4. október 2010. Zároveň opätovne doručoval uznesenie zo 7. mája 2010 a výzvu z 10. mája 2010 žalovanému prostredníctvom polície.

Dňa 13. septembra 2010 advokát JUDr. H. oznámil, že prevzal právne zastupovanie žalovaného v spore.

Dňa 14. septembra 2010 sa žalovaný odvolal proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa   16.   septembra   2010   okresný   súd   zrušil   termín   informatívneho   výsluchu žalobkyne.

Dňa 12. novembra 2010 sa ustanovený súdny znalec informoval, kedy môže prevziať spis pre účel vypracovania znaleckého posudku.

Dňa   7.   decembra   2010   okresný   súd   oznámil   znalcovi,   že   spis   si   môže   prevziať na súde. Zároveň vyzval ustanovenú znalkyňu na predloženie znaleckého posudku. Dňa 23. decembra 2010 znalkyňa oznámila, že v uvedenej veci nekonala, pretože jej nebolo oficiálne okresným súdom oznámené, kto je právnym zástupcom žalovaného. Dňa 11. januára 2011 okresný súd oznámil znalkyni prevzatie právneho zastupovania žalovaného.

Dňa 20. januára 2011 súdny znalec prevzal spis na vypracovanie posudku. Dňa 18. februára 2011 súdny znalec predložil vypracovaný znalecký posudok. Dňa 1. marca 2011 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné. Dňa 9. marca 2011 ustanovená znalkyňa predložila vypracovaný znalecký posudok.Dňa   19.   apríla   2011   okresný   súd   vyzval   znalkyňu   na   doplnenie   vyúčtovania znalečného.

Dňa 20. apríla 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. máj 2011.Dňa 12. mája 2011 znalkyňa reagovala na výzvu okresného súdu z 19. apríla 2011.Dňa 18. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov bolo odročené na neurčito pre účel ustanovenia znalca na zistenie hodnoty členského podielu v bytovom družstve.

Dňa 25. mája 2011 okresný súd uznesením ustanovil súdneho znalca Ing. P., zároveň vyzval žalobkyňu na preukázanie jej osobných a majetkových pomerov vo veci jej žiadosti o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   opätovne   vyzval   súdnu   znalkyňu   na   doplnenie vyúčtovania znalečného.

Dňa 8. júna 2011 ustanovený znalec prevzal spis pre účel vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 16. júna 2011 žalobkyňa preukázala svoje osobné a majetkové pomery. Dňa   20.   júna   2011   znalkyňa   doplnila   vyúčtovanie   znalečného.   Právny   zástupca žalovaného doručil „Ospravedlnenie – žiadosť o preloženie miestneho šetrenia“.

Dňa 28. júna 2011 ustanovený znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do doby poskytnutia potrebnej súčinnosti procesných strán.

Dňa 1. júla 2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby v lehote 30 dní zabezpečil prístup k bytu, ktorý   je predmetom znaleckého dokazovania, zároveň rozhodol o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 3. augusta 2011 znalec oznámil, že mu nebola zo strany žalovaného poskytnutá potrebná súčinnosť na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 23. augusta 2011 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu žalovaného na poskytnutie súčinnosti znalcovi pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 9. septembra 2011 ustanovený znalec oznámil, že vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti účastníkmi konania nie je schopný znalecký posudok vypracovať.

Dňa 17. októbra 2011 sa ustanovený súdny znalec na základe predvolania okresného súdu ustanovil na informatívny výsluch. Po zabezpečení podkladov z Bytového družstva v T. sa znalec zaviazal vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní.

Dňa 18. októbra 2011 okresný súd požiadal príslušné bytové družstvo o predloženie podkladov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   19.   októbra   2011   okresný   súd   uznesením   priznal   žalobkyni   oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, zároveň priznal znalkyni Ing. M. znalečné. Dňa   3.   novembra   2011   bytové   družstvo   doručilo   požadované   podklady,   ktoré okresný súd následne zaslal ustanovenému znalcovi.

Dňa 12. decembra 2011 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok. Dňa 20. januára 2012 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné. Dňa 26. januára 2012 okresný súd zaslal vypracovaný znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie (zásielka adresovaná žalobkyni sa vrátila s poznámkou „adresát zomrel“).Dňa 9. februára 2012 okresný súd požiadal Mestský úrad v P. o zaslanie úmrtného listu žalobkyne.

Dňa 21. februára 2012 žalovaný doručil vyjadrenie k znaleckému posudku a návrh na prerušenie konania.

Dňa 27. februára 2012 Mestský úrad v P. doručil úmrtný list žalobkyne. Dňa 2. marca 2012 okresný súd požiadal Okresný súd Piešťany o oznámenie sp. zn. konania, pod ktorou sa prerokúva dedičstvo po žalobkyni, ako aj stavu konania.

Dňa   22.   marca   2012   Okresný   súd   Piešťany   doručil   rovnopis   právoplatného osvedčenia o dedičstve.  

Dňa   30.   marca   2012   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   (dedičov   žalobkyne) na oznámenie, či súhlasia so vstupom do konania na strane žalobcu.

Dňa 26. apríla 2012 sťažovatelia oznámili, že súhlasia so vstupom do konania. Dňa 18. júla 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. september 2012, zároveň zaslal sťažovateľom na vyjadrenie znalcom predložený znalecký posudok.

Dňa   24.   septembra   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito pre účel poskytnutia lehoty žalovanému na odôvodnenie návrhu na prerušenie konania.

Dňa 7. novembra 2012 okresný súd uznesením rozhodol, že konanie neprerušuje.Dňa   6.   decembra   2012   sa   žalovaný   odvolal   proti   uzneseniu   okresného   súdu zo 7. novembra 2012.

Dňa 14. decembra 2012 okresný súd zaslal odvolanie žalovaného sťažovateľom. Dňa 9. januára 2013 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 64/1997 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   prípade   sťažovateľov   došlo   k   procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na strane žalobcu, a to na   základe   univerzálnej   sukcesie   (dedenie).   Keďže   univerzálna   sukcesia   automaticky vyvoláva   procesnoprávne   nástupníctvo,   okresný   súd   nemusel   uznesením   túto   zmenu pripustiť.   Uvedená   skutočnosť   má   podľa   názoru   ústavného   súdu   zásadný   význam   pre vymedzenie   obdobia,   ktoré   podlieha   posúdeniu   namietanej   protiústavnosti   konania okresného súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku zmeny účastníkov konania nedošlo k   vzniku   nového   procesnoprávneho   vzťahu   (ako   to   je   pri   zámene   účastníkov),   ale k procesnoprávnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho   procesnoprávneho   vzťahu   (m.   m. I. ÚS 52/01).

S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene   predchádzalo.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia   vstúpili   do   konania   na   základe univerzálnej sukcesie, ústavný súd bude pri posudzovaní postupu okresného súdu prihliadať aj na obdobie týkajúce sa ich právnej predchodkyne.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka trvania posudzovaného konania rozhodne nebola závislá od zložitosti veci. Potreba ustálenia skutkového stavu vykonaním výsluchov svedkov a zisťovanie hodnoty vecí tvoriacich BSM znaleckým   dokazovaním   (ustanovením   znalcov   z   viacerých   odborov)   síce   môže   robiť občianskoprávnu   vec   skutkovo   zložitejšou,   avšak   nemožno   ňou   ospravedlniť   prípadnú absolútnu nečinnosť všeobecného súdu v rámci jeho postupu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov (a ich právnej predchodkyne) v namietanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v   predmetnom   konaní   k   zbytočným   prieťahom.   Právna   predchodkyňa   sťažovateľov   sa prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   aktívne   dožadovala   pokračovania   v   konaní, podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a   v   tejto   súvislosti   zistil,   že   okresný   súd   spôsobil   neúmerné   predĺženie   konania predovšetkým svojou nečinnosťou.

Poukazujúc na chronologický   prehľad doterajšieho priebehu konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanom konaní nečinný v obdobiach: od 20. októbra 1997 do 3. júna 1998 (7 mesiacov), od 14. septembra 1998 do 2. júla 1999 (9 mesiacov), od 23.   marca   2000   do   15.   decembra   2000   (takmer   9   mesiacov),   od   29.   marca   2001 do 14. decembra   2001   (8   mesiacov),   od   10.   júna   2002   do   2.   decembra   2002   (takmer 6 mesiacov), od 9. novembra 2004 do 29. marca 2005 (takmer 5 mesiacov), od 11. apríla 2005 do 3. júla 2006 (takmer 15 mesiacov), od 21. novembra 2006 do 27. marca 2007 (4 mesiace), od 20. júla 2007 do 31. marca 2008 (8 mesiacov) a od 23. februára 2009 do 29. júna   2009   (4   mesiace).   Celkovo   bol   teda   okresný   súd   v   tejto   veci   nečinný 75 mesiacov.

Uvedená nečinnosť okresného súdu v trvaní šiestich rokov nie je ospravedlniteľná, pretože   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).Nebolo možné akceptovať obranu okresného súdu, podľa ktorého „prieťahy v konaní boli   spôsobené...   aj   správaním   odporcu   a   jeho   advokátov,   ktorí   sa   nedostavovali na pojednávania a neposkytovali súčinnosť znalcom“.

Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku). Ako to vyplýva z prehľadu procesných úkonov súdu v namietanom konaní, v tomto prípade sa tak nestalo, čo malo za následok vznik prieťahov v konaní.

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   z   ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné.   Vzhľadom   na uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   ústavný   súd   konštatuje,   že v napadnutom   konaní   došlo   k   prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   len   zložitosťou   veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmä v dôsledku postupu súdu.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   vyjadreného   v   rozhodnutí   sp.   zn. III. ÚS 14/00   otázky   množstva   vecí,   personálne   a   organizačné   problémy   súdu   nie   sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02), preto obranu predsedníčky okresného súdu, podľa   ktorej „v   minulosti   spôsobené   prieťahy   v   konaní   boli   spôsobené   nedostatočným personálnym obsadením Okresného súdu Trnava a z toho dôvodu mimoriadnou pracovnou zaťaženosťou   jednotlivých   sudcov“,   nebolo   možné   akceptovať.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych   okolností   sa   nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Napokon   ústavný   súd   konštatuje,   že   už   samotná   dĺžka   trvania   konania   bez meritórneho   rozhodnutia,   ktorá   predstavuje   16   rokov,   sama osebe   signalizuje   porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (aj keď vec bola 20 mesiacov aj na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru, že doterajším   postupom vo veci konajúceho okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 64/1997 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   pre každého   z   nich   v   sume   6   000   €   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   a   dĺžku   prieťahov v namietanom konaní, ktoré prebieha už 15 rokov bez meritórneho rozhodnutia.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na neúmernú dĺžku namietaného konania bez meritórneho rozhodnutia, považuje za primerané v sume 2 500 € pre každého sťažovateľa.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s   ich   právnym zastupovaním   advokátkou   Mgr.   J.   P.   Sťažovatelia   žiadali,   aby   im   ústavný   súd   priznal úhradu trov konania v celkovej sume 640,89 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14   ods. 1   písm.   a)   a   b)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“).   Za   jeden   úkon   právnej   pomoci vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a za úkon vykonaný v roku 2013 odmena v sume 130,16 €. Trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu   384,48   €.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   bola   znížená   o   50   %   (§   13   ods.   2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 192,24 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade 3 sťažovateľov (3 x 192,24 €) tvorí   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   spolu   s   režijným   paušálom   ku   každému   úkonu (6 x 7,63 € a 3 x 7,81 €) sumu 645,93 €. Keďže sťažovatelia si uplatnili nárok na náhradu trov konania v nižšej sume, ústavný súd im priznal tento nárok len v uplatnenej sume 640,89 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľov (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013