znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 581/2011-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Š. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. 4 C 118/99 a sp. zn. 9 C 136/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. Š. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2011 doručená sťažnosť Š. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených   pod sp.   zn. 4 C 118/99 a sp. zn. 9 C 136/2002.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   účastníkom   konaní   vedených   okresným súdom pod sp. zn. 4 C 118/99 a sp. zn. 9 C 136/2002, pričom predmetom sporov bolo určenie, ku ktorému bytu, t. j. či k bytu sťažovateľa alebo k bytu jeho susedky má prináležať komora vo veľkosti 1,12 m2. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že okresný súd v označených veciach   koná   so   zbytočnými   a neodôvodnenými   prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   stav   jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporov.  

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil, že postupom okresného súdu v označených konaniach bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie.  

Sťažovateľ sa v sťažnosti podanej ústavnému súdu tiež domáhal, aby mu pre účely konania pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.  

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom okresného súdu v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   4   C   118/99   a sp.   zn.   9   C   136/2002   bolo   porušené základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu, pričom   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   sa   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   lehoty   nemožno zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   kogentné   ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľom napádané konanie okresného súdu vedené pod sp.   zn.   4   C   118/99   bolo   právoplatne   skončené   7.   októbra   2010,   keď   nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 4 C 118/99 z 12. augusta 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 391/09 z 1. júla   2010,   a   sťažovateľom   napádané   konanie   okresného   súdu   vedené   pod   sp.   zn. 9 C 136/2002 bolo právoplatne skončené 24. januára 2007, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 9 C 136/2002 z 19. apríla 2005 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 4 Co 312/05 z 18. októbra 2006.

Z uvedených zistení vyplýva, že od 7. októbra 2010, keď bolo právoplatne skončené napádané konanie vedené pod sp. zn. 4 C 118/99, ako aj od 24. januára 2007, keď bolo právoplatne skončené napádané konanie vedené pod sp. zn. 9 C 136/2002, do 22. novembra 2011,   keď   sťažnosť   sťažovateľa   adresovaná   ústavnému   súdu   bola   podaná   na   poštovú prepravu   (ústavnému   súdu   bola   doručená   25.   novembra   2011),   nepochybne   uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti už nezaoberal.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   tiež   bez   právneho   významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní právneho zástupcu.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011