znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 580/2015-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,s. r. o.,   Grösslingová   4,   Bratislava, konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 2609/2014,Rvp   2610/2014,   Rvp   2611/2014,   Rvp   2612/2014,   Rvp   3848/2014,   Rvp   3984/2014,Rvp 4058/2014,   Rvp   4059/2014,   Rvp   4060/2014,   Rvp   4629/2014,   Rvp   4630/2014,Rvp 4631/2014,   Rvp   4632/2014,   Rvp   4633/2014,   Rvp   4687/2014,   Rvp   4809/2014,Rvp 4810/2014,   Rvp   5171/2014,   Rvp   5172/2014,   Rvp   5173/2014,   Rvp   5174/2014,Rvp 5175/2014,   Rvp   5176/2014,   Rvp   5177/2014,   Rvp   5178/2014,   Rvp   5179/2014,Rvp 5180/2014,   Rvp   5181/2014,   Rvp   5672/2014,   Rvp   5673/2014,   Rvp 5722/2014,Rvp 5723/2014,   Rvp   6001/2014,   Rvp   6002/2014,   Rvp   6003/2014,   Rvp   6004/2014,Rvp 6005/2014,   Rvp   6418/2014,   Rvp   6474/2014,   Rvp   6475/2014,   Rvp   6755/2014,Rvp 6756/2014,   Rvp   6757/2014,   Rvp   6758/2014,   Rvp   6759/2014,   Rvp   6760/2014,Rvp 6761/2014,   Rvp   6762/2014,   Rvp   6763/2014,   Rvp   8034/2014,   Rvp   8046/2014,Rvp 8047/2014,   Rvp   8224/2014,   Rvp   8225/2014,   Rvp   8226/2014,   Rvp   8611/2014,Rvp 8797/2014   a   Rvp   8798/2014, ktorými   namieta   porušenie   svojich   základných   právpodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   podľa   čl. 1   Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresnéhosúdu   Prievidza   sp.   zn.   16   Er   2493/2007   z 30.   októbra   2012   (Rvp 2609/2014),   sp.   zn.9 Er 478/2008 zo 4. marca 2013 (Rvp 2610/2014), sp. zn. 15 Er 1625/2004 z 23. novembra2011 (Rvp 2611/2014), sp. zn. 15 Er 1767/2007 z 3. júla 2012 (Rvp 3848/2014), sp. zn.16 Er 279/2007 z 5. augusta 2013 (Rvp 3984/2014), sp. zn. 16 Er 229/2008 z 12. augusta2013 (Rvp 4059/2014), sp. zn. 9 Er 1865/2007 zo 16. januára 2013 (Rvp 4060/2014), sp. zn.9 Er 47/2009 z 12. augusta 2013 (Rvp 4629/2014), sp. zn. 16 Er 25/2009 zo 17. septembra2013 (Rvp 4630/2014), sp. zn. 15 Er 2488/2008 z 2. septembra 2013 (Rvp 4631/2014),sp. zn.   16   Er   2299/2008   z 12.   augusta   2013   (Rvp 4632/2014),   sp.   zn.   9   Er   2916/2007zo 17. októbra   2012   (Rvp   4809/2014),   sp.   zn.   9 Er 398/2008   z 27.   septembra   2013(Rvp 4810/2014),   sp.   zn.   16   Er   1178/2004   z 12.   júla   2013   (Rvp   5171/2014),   sp.   zn.9 Er 2595/2008 z 22. júna 2012 (Rvp 5172/2014), sp. zn. 9 Er 2495/2007 zo 16. januára2013 (Rvp 5173/2014), sp. zn. 16 Er 830/2009 z 25. septembra 2012 (Rvp 5174/2014),sp. zn. 16 Er 1795/2006 z 19. decembra 2012 (Rvp 5175/2014), sp. zn. 15 Er 1797/2006zo 6.   júna   2012   (Rvp   5176/2014),   sp.   zn.   15 Er 2734/2010   z 9.   augusta   2013(Rvp 5177/2014),   sp.   zn.   15   Er   2775/2007   z 3.   júla   2012   (Rvp   5178/2014),   sp.   zn.16 Er 2527/2008   z 11.   septembra   2013   (Rvp   5673/2014,   Rvp 5722/2014),   sp.   zn.15 Er 923/2009   z 10.   októbra   2012   (Rvp   6001/2014,   Rvp 6002/2014),   sp.   zn.15 Er 2468/2008 z 2. septembra 2013 (Rvp 6003/2014), sp. zn. 16 Er 654/2007 z 9. apríla2013 (Rvp 6474/2014), sp. zn. 9 Er 24/2009 z 31. mája 2013 (Rvp 6755/2014), sp. zn.16 Er 2495/2008   zo   4.   decembra   2013   (Rvp   6756/2014),   sp.   zn.   16 Er   26/2009z 25. septembra   2012   (Rvp   6757/2014),   sp.   zn.   16   Er   2339/2008   z 19. decembra   2012(Rvp 6758/2014),   sp.   zn.   16   Er   2587/2008   z 22.   októbra   2013   (Rvp 8034/2014,Rvp 8047/2014), sp. zn. 16 Er 1757/2007 z 26. novembra 2013 (Rvp 8046/2014), sp. zn.16 Er   903/2008   z 12.   augusta   2013   (Rvp   8224/2014),   sp.   zn.   15 Er 903/2008z 23. septembra   2011   (Rvp   8225/2014),   sp.   zn.   9   Er   1451/2007   z 15. januára   2013(Rvp 8226/2014),   sp.   zn.   23   CoE   18/2014   z 12.   mája   2014   (Rvp 8611/2014),   sp.   zn.16 Er 1765/2007   z 19.   novembra   2012   (Rvp   8798/2014),   uzneseniami   Okresného   súduBánovce nad Bebravou sp. zn. 4 Er 212/2008 z 20. júna 2013 (Rvp 2612/2014), sp. zn.4 Er 3082/2008   z 30.   augusta   2013   (Rvp 4633/2014,   Rvp   4687/2014),   sp.   zn.4 Er 2191/2008 z 8. apríla 2013 (Rvp 6475/2014), sp. zn. 4 Er 365/2009 z 19. decembra2013   (Rvp   6763/2014),   sp.   zn.   4   Er   978/2008   zo   16. apríla   2013   (Rvp   8797/2014),uznesením   Okresného   súdu   Partizánske   sp.   zn.   3   Er   1311/2008   z 29.   mája   2013(Rvp 4058/2014),   uzneseniami Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom   sp.   zn.7 Er 2228/2008 z 19. februára 2013 (Rvp 5179/2014), sp. zn. 5 Er 2573/2008 z 3. júna 2013(Rvp   5180/2014),   sp.   zn.   4 Er 1267/2008   z 5.   júna   2013   (Rvp   5181/2014),   sp.   zn.5 Er 1908/2008 z 30. mája 2013 (Rvp 5672/2014, Rvp 5723/2014), sp. zn. 5 Er 1806/2008z 3. júna   2013   (Rvp   6004/2014),   sp. zn.   4   Er   1394/2008   zo   16.   septembra   2013(Rvp 6005/2014), sp. zn. 7 Er 2150/2008 z 19. februára 2013 (Rvp 6418/2014), sp. zn.5 Er 433/2009 z 18. júna 2013 (Rvp 6759/2014), sp. zn. 5 Er 1573/2008 z 10. apríla 2012(Rvp   6760/2014),   sp.   zn.   7 Er 433/2009   z 20.   februára   2013   (Rvp   6761/2014),   sp.   zn.7 Er 467/2009   zo   7.   mája   2013   (Rvp   6762/2014)   a uzneseniami   Krajského   súduv Trenčíne sp.   zn.   23   CoE   33/2013   z 9.   januára   2014   (Rvp   2609/2014),   sp.   zn.8 CoE 212/2013   z 18.   decembra   2013   (Rvp   2610/2014),   sp.   zn.   19   CoE   151/2013zo 17. decembra 2013 (Rvp 2611/2014), sp. zn. 2 CoE 113/2013 z 10. decembra 2013(Rvp 2612/2014), sp. zn. 2 CoE 334/2013 z 28. januára 2014 (Rvp 3848/2014), sp. zn.2 CoE   331/2013   z 28.   januára   2014   (Rvp 3984/2014),   sp.   zn.   11   CoE   157/2013z 22. januára   2014   (Rvp   4058/2014),   sp.   zn.   23 CoE   357/2013   z 5.   februára   2014(Rvp 4059/2014), sp. zn. 2 CoE 343/2013 z 28. januára 2014 (Rvp 4060/2014), sp. zn.16 CoE 27/2014 z 28. januára 2014 (Rvp 4629/2014), sp. zn. 2 CoE 355/2013 z 29. januára2014 (Rvp 4630/2014), sp. zn. 16 CoE 17/2014 z 28. januára 2014 (Rvp 4631/2014), sp. zn.23   CoE   357/2013   z 5.   februára   2014   (Rvp   4632/2014),   sp. zn.   23   CoE   355/2013z 5. februára 2014 (Rvp 4633/2014, Rvp 4687/2014), sp. zn. 16 CoE 19/2013 z 29. januára2014 (Rvp 4809/2014), sp. zn. 11 CoE 1/2014 z 29. januára 2014 (Rvp 4810/2014), sp. zn.2 CoE 335/2013 z 13. februára 2014 (Rvp 5171/2014), sp. zn. 4 CoE 126/2013 z 31. januára2014 (Rvp 5172/2014), sp. zn. 4 CoE 122/2013 z 31. januára 2014 (Rvp 5173/2014), sp. zn.4 CoE 146/2013 z 31. januára 2014 (Rvp 5174/2014), sp. zn. 4 CoE 71/2013 z 31. januára2014 (Rvp 5175/2014), sp. zn. 4 CoE 27/2013 z 31. januára 2014 (Rvp 5176/2014), sp. zn.23   CoE   11/2014   z 24.   februára   2014   (Rvp   5177/2014),   sp.   zn.   16   CoE   44/2014z 12. februára   2014   (Rvp   5178/2014),   sp. zn.   4   CoE   111/2013   z 31.   januára   2014(Rvp 5179/2014),   sp.   zn.   8   CoE   239/2013   z 8. januára   2014   (Rvp   5180/2014),   sp.   zn.3 CoE 1/2014 z 15. januára 2014 (Rvp 5181/2014), sp. zn. 3 CoE 15/2014 z 5. februára2014   (Rvp   5672/2014,   Rvp 5723/2014),   sp.   zn.   17   CoE   167/2013   z 12.   februára   2014(Rvp 5673/2014,   Rvp 5722/2014),   sp.   zn.   8   CoE   47/2014   z 26.   februára   2014(Rvp 6001/2014,   Rvp 6002/2014),   sp.   zn.   11   CoE   6/2014   z 27.   februára   2014(Rvp 6003/2014), sp. zn. 11 CoE 1563/2013 zo 16. januára 2014 (Rvp 6004/2014), sp. zn.2 CoE 350/2013 z 23. januára 2014 (Rvp 6005/2014), sp. zn. 2 CoE 14/2014 z 25. marca2014 (Rvp 6418/2014), sp. zn. 8 CoE 96/2013 z 26. februára 2014 (Rvp 6474/2014), sp. zn.4 CoE 151/2013 z 28. februára 2014 (Rvp 6475/2014), sp. zn. 2 CoE 30/2014 z 15. apríla2014 (Rvp 6755/2014), sp. zn. 6 CoE 2/2014 z 8. apríla 2014 (Rvp 6756/2014), sp. zn.17 CoE 82/2013 z 12. marca 2014 (Rvp 6757/2014), sp. zn. 17 CoE 68/2013 z 12. marca2014 (Rvp 6758/2014), sp. zn. 23 CoE 364/2013 z 10. februára 2014 (Rvp 6759/2014),sp. zn.   17   CoE   64/2013   z 12.   marca   2014   (Rvp   6760/2014),   sp.   zn.   3   CoE   55/2014z 30. apríla   2014   (Rvp   6761/2014),   sp.   zn.   8   CoE   80/2014   z 26.   marca   2014(Rvp 6762/2014),   sp.   zn.   23   CoE   35/2014   z 3.   apríla   2014   (Rvp   6763/2014),   sp.   zn.23 CoE 50/2014   z 23.   apríla   2014   (Rvp   8034/2014,   Rvp   8047/2014),   sp.   zn.13 CoE 26/2014 z 23. apríla 2014 (Rvp 8046/2014), sp. zn. 16 CoE 114/2014 z 28. apríla2014 (Rvp 8224/2014), sp. zn. 17 CoE 12/2013 z 9. apríla 2014 (Rvp 8225/2014), sp. zn.17 CoE 104/2013 z 9. apríla 2014 (Rvp 8226/2014), sp. zn. 23 CoE 18/2014 z 12. mája2014 (Rvp 8611/2014), sp. zn. 17 CoE 138/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 8797/2014) a sp. zn.16 CoE 112/2014 zo 7. mája 2014 (Rvp 8798/2014), ako aj postupom, ktorý predchádzalich vydaniu, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   2609/2014,   Rvp   2610/2014,   Rvp   2611/2014,   Rvp   2612/2014,Rvp 3848/2014,   Rvp   3984/2014,   Rvp   4058/2014,   Rvp   4059/2014,   Rvp   4060/2014,Rvp 4629/2014,   Rvp   4630/2014,   Rvp   4631/2014,   Rvp   4632/2014,   Rvp 4633/2014,Rvp 4687/2014,   Rvp   4809/2014,   Rvp   4810/2014,   Rvp   5171/2014,   Rvp   5172/2014,Rvp 5173/2014,   Rvp   5174/2014,   Rvp   5175/2014,   Rvp   5176/2014,   Rvp   5177/2014,Rvp 5178/2014,   Rvp   5179/2014,   Rvp   5180/2014,   Rvp   5181/2014,   Rvp   5672/2014,Rvp 5673/2014,   Rvp   5722/2014,   Rvp 5723/2014,   Rvp   6001/2014,   Rvp   6002/2014,Rvp 6003/2014,   Rvp   6004/2014,   Rvp   6005/2014,   Rvp   6418/2014,   Rvp   6474/2014,Rvp 6475/2014,   Rvp   6755/2014,   Rvp   6756/2014,   Rvp   6757/2014,   Rvp   6758/2014,Rvp 6759/2014,   Rvp   6760/2014,   Rvp   6761/2014,   Rvp   6762/2014,   Rvp   6763/2014,Rvp 8034/2014,   Rvp   8046/2014,   Rvp   8047/2014,   Rvp   8224/2014,   Rvp   8225/2014,Rvp 8226/2014, Rvp 8611/2014, Rvp 8797/2014 a Rvp 8798/2014 s p á j a   na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2609/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. marca 2014,7. apríla 2014, 9. apríla 2014, 11. apríla 2014, 17. apríla 2014, 22. apríla 2014, 25. apríla2014, 2. mája 2014, 14. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014, 27. mája 2014, 9. júna2014, 7. júla 2014, 11. júla 2014, 21. júla 2014 a 28. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušeniesvojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej   len   „ústava“) a   podľa   čl. 47   Charty   základných   práv   Európskej   únie (ďalej   len„charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2ústavy a čl. 14 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Prievidza, Okresného súdu Bánovcenad   Bebravou,   Okresného   súdu   Partizánske, Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom(ďalej len „okresné súdy“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnutéuznesenia   okresného   súdu“),   ako   aj   postupom,   ktorý   predchádzal   ich   vydaniu,   a tiežuzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlavítohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom, ktorýpredchádzal ich vydaniu.

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa   podmienok   dohodnutých   v úverových   zmluvách.   Na   zabezpečenie   úverov   bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu   medzi   zmluvnými   stranami   úverovej   zmluvy   založená   právomoc   Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len„rozhodcovský   súd“),   alebo   dlžníci   priamo   v úverových   zmluvách   splnomocnilisťažovateľkou menovite určenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade iniciovalazačatie   rozhodcovských   konaní   pred   zmluvnými   stranami   zvoleným   rozhodcovskýmsúdom,   ktorého   rozhodcovské   rozsudky   sa   tak   stali   exekučnými   titulmi,   na   podkladektorých sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.

Potom, ako v začatých exekučných konaniach okresné súdy poverili sťažovateľkouzvoleného   súdneho   exekútora   vykonaním   exekučných   konaní,   boli   napadnutýmiuzneseniami okresných súdov exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustnéa následne zastavené. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov podala sťažovateľkaodvolania, o ktorých rozhodol napadnutými uzneseniami krajský súd tak, že ich ako vecnesprávne potvrdil.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   v   obšírnej   argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy a charty, ako aj práva podľa dohovoru a dodatkovéhoprotokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadnezačatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresné súdy už razudelili súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdovako   súdov   exekučných,   v   kompetencii   ktorých   podľa   sťažovateľky   nie   je   vecnépreskúmavanie exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámecsvojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľkeodňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriektomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právnepostavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučnýtitul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný.Uvedené pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnésúdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že imto   ukladá   § 57   ods. 5   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že súdy veci nesprávneprávne   posúdili   z   hľadiska   vnútroštátnej   právnej   úpravy   v interakcii   s výkladovýmipravidlami   uvedenými   v   smernici   Rady   93/13/EHS   z 5. apríla 1993   o nekalýchpodmienkach   v   spotrebiteľských   zmluvách   (ďalej   aj   „smernica   Rady“),   pretože   podľasťažovateľky   sa   žiadnym   spôsobom   nevysporiadali   s tým,   prečo   buď   dojednanierozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretejosobe   v   úverovej   zmluve   na   spísanie   notárskej   zápisnice   o   uznaní   dlhu   považovali zaneprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jejnávrh na prerušenie konaní na   účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoruEurópskej únie   (ďalej   len   „Súdny   dvor“)   na   podanie   výkladu   pojmu „nekalá   zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1a čl. 7   ods. 1   smernice   Rady   93/13/EHS   z   5. apríla 1993   o   nekalých   podmienkachv spotrebiteľských   zmluvách   sa   má   vykladať   v   tom   zmysle,   že   vnútroštátny   súd,   ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada   kontradiktórnosti   vo   všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na tento   účel   ustanovujú   vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd o nich rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie svojich základných práv podľačl. 20   ods. 1   a   čl. 46   ods. 1   ústavy,   práv   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   a   podľa   čl. 1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupmiokresných súdov v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušeniejej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, ako ajpráv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajskéhosúdu   v   napadnutých   konaniach   a   jeho   napadnutými   uzneseniami,   napadnuté   uzneseniaokresných súdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konaniea zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uzneseníkrajského   súdu   podaný   podľa   § 52   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   § 25   ods. 2   zákonao ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania je rozhodovanie o sťažnostiach sťažovateľky, ktorými namietaporušenie ňou označených práv zaručených ústavou, dohovorom, dodatkovým protokoloma chartou napadnutými uzneseniami okresných súdov a napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným   súdom,   a   z   ich   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   a   taktiežprihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti   ktorému   tietosťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd,   aplikujúc   označené   právne   normy,   tak,   žepredmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m. m.IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresných súdov v napadnutých konaniacha napadnuté uznesenia okresných súdov vydané v týchto konaniach, ktorými okresné súdyzamietli žiadosti sťažovateľky o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, resp. vyhlásiliexekúcie za neprípustné a zastavili ich.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorýchbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúťo odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto   skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.

II.3 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutýmiuzneseniami   krajského   súdu   možno   námietky   sťažovateľky   sumarizovať   do   štyrochzákladných   skupín.   Sťažovateľka   v   prvom   rade   namieta,   že   krajský   súd   nenapravilpochybenia   okresných   súdov,   ktoré   ako   súdy   exekučné   podľa   sťažovateľky   nad   rámecsvojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly (potom, ako už raz tieto exekučnétituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií). Okrem tohtosťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenia okresných súdov, ktoré privecnom   prieskume   exekučných   titulov   (rozhodcovské   rozsudky   a notárske   zápisnice)aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa jej tvrdenia nie je prameňom práva. Sťažovateľka tiežnamieta, že krajský súd a pred ním tiež okresné súdy hoci mali, neprerušili   exekučnékonania na účely podania výkladu označenej smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoruna posúdenie prejudiciálnu otázku o tom, či sa majú jej ustanovenia aplikované vo veciachsťažovateľky vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“, alebo   otázku,   prečo   splnomocnenie   udelené   v zmluve   o   úvere,   ktorým   dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta, žetak krajský súd, ako ani pred ním okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanietak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať predsúdom.

V   súvislosti   s uvedenými   námietkami   sťažovateľky   ústavný   súd   po   preskúmanípredmetu   týchto   sťažností   konštatuje,   že   sťažovateľkou   použitá   argumentácia   v týchtosťažnostiach   je   v   podstate   identická   s   jej   právnou   argumentáciou,   ktorú   už   použilav množstve predchádzajúcich sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období užzaoberal a všetky odmietol ako zjavne neopodstatnené (pozri napr. sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22.   augusta 2012,   sp. zn.   I. ÚS 409/2012   z 22. augusta 2012,   sp. zn.   IV. ÚS 467/2012z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn. II. ÚS 562/2013z 30. októbra   2013   (v   prípadoch,   keď   bol   exekučným   titulom   rozhodcovský   rozsudok,pozn.)   alebo   v rozhodnutiach   sp. zn.   II. ÚS 79/2013   zo   7. februára   2013,   sp. zn.IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn.I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárskazápisnica, pozn.). Ústavný súd nezistil žiadne dôvody na to, aby argumentácia, na základektorej   odmietol   predchádzajúce   sťažnosti,   nebola   aplikovateľná   na   sťažnosti,   ktorépredbežne   prerokúva   v tomto   konaní.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   z dôvoduhospodárnosti považuje za dostatočné odkázať na argumentáciu, na základe ktorej odmietolpredchádzajúce sťažnosti sťažovateľky. Navyše sťažovateľke sú nepochybne známe dôvodyodmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu nadanú právnu problematiku.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky poukazujúcej na uznesenie Krajského súduv Bratislave   sp. zn.   18 CoE 641/2011   z 30. novembra 2012,   ktorým   tento   súd   zrušiluznesenie   prvostupňového   súdu,   ktorým   bola   zamietnutá   žiadosť   súdneho   exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny a v časti úrokov z omeškania,ústavný súd uvádza, že tak urobil v dôsledku nepreskúmateľnosti odôvodnenia zrušovanéhouznesenia, a tým naplnenia odvolacieho dôvodu zakotveného v § 221 ods. 1 písm. f) OSP(t. j.   odňatia   možnosti   sťažovateľky   konať   pred   súdom),   nie   však   z dôvodov,   ktoré   byvylučovali právne posúdenie sťažovateľkiných prípadov, z akých vychádzal krajský súd prikonaní   a rozhodovaní   o odvolaniach   proti   uzneseniam   okresných   súdov,   ktoré   súpredmetom tohto ústavného prieskumu.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jejpráv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z nehovyplývajúcej   zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúci   krajský   súd   predrozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedalúčastníkom   konania   príležitosť   vyjadriť   sa   k   týmto   dôvodom,   tak   ako   to   sťažovateľkaodvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.C-472/11   z   21.   2.   2013,   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   sťažovateľka   mala   možnosťoboznámiť   sa   s   dôvodmi   zastavenia   exekučného   konania   a neprípustnosti   exekúciez uvádzaných dôvodov už z napadnutých uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podalaodvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorímajú   v zmluvnom   vzťahu   so   sťažovateľkou   postavenie   spotrebiteľov,   mali   po   doručeníuznesení   prvostupňového   súdu   možnosť   vyjadriť   sa   (prípadne   podať   odvolanie   protiuzneseniu okresného súdu) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčenéuplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajskýsúd   v napadnutých   uzneseniach   náležite   zaoberal   a vyložil   svoje   argumenty,   pre   ktorédospel k záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a napadnutých uznesení postačuje,aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípadev konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictvamusí   byť   uvedená   zásada   dodržaná   bez   výnimky,   by   podľa   názoru   ústavného   súduodvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnejmožnosti   konvalidovať   prípadné   procesné   nedostatky   vlastným   postupom.   Na   základeuvedeného   preto   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   postupom   krajského   súdu   a   jehouzneseniami bol vo veciach sťažovateľky princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorýtvorí súčasť obsahu práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47charty, dodržaný.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, žesťažnosti sú v častiach smerujúcich proti napadnutým uzneseniam krajského súdu a postupu,ktorý predchádzal ich vydaniu, zjavne neopodstatnené, a preto ich z tohto dôvodu podľa §25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015