SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 580/2015-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 2609/2014,Rvp 2610/2014, Rvp 2611/2014, Rvp 2612/2014, Rvp 3848/2014, Rvp 3984/2014,Rvp 4058/2014, Rvp 4059/2014, Rvp 4060/2014, Rvp 4629/2014, Rvp 4630/2014,Rvp 4631/2014, Rvp 4632/2014, Rvp 4633/2014, Rvp 4687/2014, Rvp 4809/2014,Rvp 4810/2014, Rvp 5171/2014, Rvp 5172/2014, Rvp 5173/2014, Rvp 5174/2014,Rvp 5175/2014, Rvp 5176/2014, Rvp 5177/2014, Rvp 5178/2014, Rvp 5179/2014,Rvp 5180/2014, Rvp 5181/2014, Rvp 5672/2014, Rvp 5673/2014, Rvp 5722/2014,Rvp 5723/2014, Rvp 6001/2014, Rvp 6002/2014, Rvp 6003/2014, Rvp 6004/2014,Rvp 6005/2014, Rvp 6418/2014, Rvp 6474/2014, Rvp 6475/2014, Rvp 6755/2014,Rvp 6756/2014, Rvp 6757/2014, Rvp 6758/2014, Rvp 6759/2014, Rvp 6760/2014,Rvp 6761/2014, Rvp 6762/2014, Rvp 6763/2014, Rvp 8034/2014, Rvp 8046/2014,Rvp 8047/2014, Rvp 8224/2014, Rvp 8225/2014, Rvp 8226/2014, Rvp 8611/2014,Rvp 8797/2014 a Rvp 8798/2014, ktorými namieta porušenie svojich základných právpodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresnéhosúdu Prievidza sp. zn. 16 Er 2493/2007 z 30. októbra 2012 (Rvp 2609/2014), sp. zn.9 Er 478/2008 zo 4. marca 2013 (Rvp 2610/2014), sp. zn. 15 Er 1625/2004 z 23. novembra2011 (Rvp 2611/2014), sp. zn. 15 Er 1767/2007 z 3. júla 2012 (Rvp 3848/2014), sp. zn.16 Er 279/2007 z 5. augusta 2013 (Rvp 3984/2014), sp. zn. 16 Er 229/2008 z 12. augusta2013 (Rvp 4059/2014), sp. zn. 9 Er 1865/2007 zo 16. januára 2013 (Rvp 4060/2014), sp. zn.9 Er 47/2009 z 12. augusta 2013 (Rvp 4629/2014), sp. zn. 16 Er 25/2009 zo 17. septembra2013 (Rvp 4630/2014), sp. zn. 15 Er 2488/2008 z 2. septembra 2013 (Rvp 4631/2014),sp. zn. 16 Er 2299/2008 z 12. augusta 2013 (Rvp 4632/2014), sp. zn. 9 Er 2916/2007zo 17. októbra 2012 (Rvp 4809/2014), sp. zn. 9 Er 398/2008 z 27. septembra 2013(Rvp 4810/2014), sp. zn. 16 Er 1178/2004 z 12. júla 2013 (Rvp 5171/2014), sp. zn.9 Er 2595/2008 z 22. júna 2012 (Rvp 5172/2014), sp. zn. 9 Er 2495/2007 zo 16. januára2013 (Rvp 5173/2014), sp. zn. 16 Er 830/2009 z 25. septembra 2012 (Rvp 5174/2014),sp. zn. 16 Er 1795/2006 z 19. decembra 2012 (Rvp 5175/2014), sp. zn. 15 Er 1797/2006zo 6. júna 2012 (Rvp 5176/2014), sp. zn. 15 Er 2734/2010 z 9. augusta 2013(Rvp 5177/2014), sp. zn. 15 Er 2775/2007 z 3. júla 2012 (Rvp 5178/2014), sp. zn.16 Er 2527/2008 z 11. septembra 2013 (Rvp 5673/2014, Rvp 5722/2014), sp. zn.15 Er 923/2009 z 10. októbra 2012 (Rvp 6001/2014, Rvp 6002/2014), sp. zn.15 Er 2468/2008 z 2. septembra 2013 (Rvp 6003/2014), sp. zn. 16 Er 654/2007 z 9. apríla2013 (Rvp 6474/2014), sp. zn. 9 Er 24/2009 z 31. mája 2013 (Rvp 6755/2014), sp. zn.16 Er 2495/2008 zo 4. decembra 2013 (Rvp 6756/2014), sp. zn. 16 Er 26/2009z 25. septembra 2012 (Rvp 6757/2014), sp. zn. 16 Er 2339/2008 z 19. decembra 2012(Rvp 6758/2014), sp. zn. 16 Er 2587/2008 z 22. októbra 2013 (Rvp 8034/2014,Rvp 8047/2014), sp. zn. 16 Er 1757/2007 z 26. novembra 2013 (Rvp 8046/2014), sp. zn.16 Er 903/2008 z 12. augusta 2013 (Rvp 8224/2014), sp. zn. 15 Er 903/2008z 23. septembra 2011 (Rvp 8225/2014), sp. zn. 9 Er 1451/2007 z 15. januára 2013(Rvp 8226/2014), sp. zn. 23 CoE 18/2014 z 12. mája 2014 (Rvp 8611/2014), sp. zn.16 Er 1765/2007 z 19. novembra 2012 (Rvp 8798/2014), uzneseniami Okresného súduBánovce nad Bebravou sp. zn. 4 Er 212/2008 z 20. júna 2013 (Rvp 2612/2014), sp. zn.4 Er 3082/2008 z 30. augusta 2013 (Rvp 4633/2014, Rvp 4687/2014), sp. zn.4 Er 2191/2008 z 8. apríla 2013 (Rvp 6475/2014), sp. zn. 4 Er 365/2009 z 19. decembra2013 (Rvp 6763/2014), sp. zn. 4 Er 978/2008 zo 16. apríla 2013 (Rvp 8797/2014),uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3 Er 1311/2008 z 29. mája 2013(Rvp 4058/2014), uzneseniami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.7 Er 2228/2008 z 19. februára 2013 (Rvp 5179/2014), sp. zn. 5 Er 2573/2008 z 3. júna 2013(Rvp 5180/2014), sp. zn. 4 Er 1267/2008 z 5. júna 2013 (Rvp 5181/2014), sp. zn.5 Er 1908/2008 z 30. mája 2013 (Rvp 5672/2014, Rvp 5723/2014), sp. zn. 5 Er 1806/2008z 3. júna 2013 (Rvp 6004/2014), sp. zn. 4 Er 1394/2008 zo 16. septembra 2013(Rvp 6005/2014), sp. zn. 7 Er 2150/2008 z 19. februára 2013 (Rvp 6418/2014), sp. zn.5 Er 433/2009 z 18. júna 2013 (Rvp 6759/2014), sp. zn. 5 Er 1573/2008 z 10. apríla 2012(Rvp 6760/2014), sp. zn. 7 Er 433/2009 z 20. februára 2013 (Rvp 6761/2014), sp. zn.7 Er 467/2009 zo 7. mája 2013 (Rvp 6762/2014) a uzneseniami Krajského súduv Trenčíne sp. zn. 23 CoE 33/2013 z 9. januára 2014 (Rvp 2609/2014), sp. zn.8 CoE 212/2013 z 18. decembra 2013 (Rvp 2610/2014), sp. zn. 19 CoE 151/2013zo 17. decembra 2013 (Rvp 2611/2014), sp. zn. 2 CoE 113/2013 z 10. decembra 2013(Rvp 2612/2014), sp. zn. 2 CoE 334/2013 z 28. januára 2014 (Rvp 3848/2014), sp. zn.2 CoE 331/2013 z 28. januára 2014 (Rvp 3984/2014), sp. zn. 11 CoE 157/2013z 22. januára 2014 (Rvp 4058/2014), sp. zn. 23 CoE 357/2013 z 5. februára 2014(Rvp 4059/2014), sp. zn. 2 CoE 343/2013 z 28. januára 2014 (Rvp 4060/2014), sp. zn.16 CoE 27/2014 z 28. januára 2014 (Rvp 4629/2014), sp. zn. 2 CoE 355/2013 z 29. januára2014 (Rvp 4630/2014), sp. zn. 16 CoE 17/2014 z 28. januára 2014 (Rvp 4631/2014), sp. zn.23 CoE 357/2013 z 5. februára 2014 (Rvp 4632/2014), sp. zn. 23 CoE 355/2013z 5. februára 2014 (Rvp 4633/2014, Rvp 4687/2014), sp. zn. 16 CoE 19/2013 z 29. januára2014 (Rvp 4809/2014), sp. zn. 11 CoE 1/2014 z 29. januára 2014 (Rvp 4810/2014), sp. zn.2 CoE 335/2013 z 13. februára 2014 (Rvp 5171/2014), sp. zn. 4 CoE 126/2013 z 31. januára2014 (Rvp 5172/2014), sp. zn. 4 CoE 122/2013 z 31. januára 2014 (Rvp 5173/2014), sp. zn.4 CoE 146/2013 z 31. januára 2014 (Rvp 5174/2014), sp. zn. 4 CoE 71/2013 z 31. januára2014 (Rvp 5175/2014), sp. zn. 4 CoE 27/2013 z 31. januára 2014 (Rvp 5176/2014), sp. zn.23 CoE 11/2014 z 24. februára 2014 (Rvp 5177/2014), sp. zn. 16 CoE 44/2014z 12. februára 2014 (Rvp 5178/2014), sp. zn. 4 CoE 111/2013 z 31. januára 2014(Rvp 5179/2014), sp. zn. 8 CoE 239/2013 z 8. januára 2014 (Rvp 5180/2014), sp. zn.3 CoE 1/2014 z 15. januára 2014 (Rvp 5181/2014), sp. zn. 3 CoE 15/2014 z 5. februára2014 (Rvp 5672/2014, Rvp 5723/2014), sp. zn. 17 CoE 167/2013 z 12. februára 2014(Rvp 5673/2014, Rvp 5722/2014), sp. zn. 8 CoE 47/2014 z 26. februára 2014(Rvp 6001/2014, Rvp 6002/2014), sp. zn. 11 CoE 6/2014 z 27. februára 2014(Rvp 6003/2014), sp. zn. 11 CoE 1563/2013 zo 16. januára 2014 (Rvp 6004/2014), sp. zn.2 CoE 350/2013 z 23. januára 2014 (Rvp 6005/2014), sp. zn. 2 CoE 14/2014 z 25. marca2014 (Rvp 6418/2014), sp. zn. 8 CoE 96/2013 z 26. februára 2014 (Rvp 6474/2014), sp. zn.4 CoE 151/2013 z 28. februára 2014 (Rvp 6475/2014), sp. zn. 2 CoE 30/2014 z 15. apríla2014 (Rvp 6755/2014), sp. zn. 6 CoE 2/2014 z 8. apríla 2014 (Rvp 6756/2014), sp. zn.17 CoE 82/2013 z 12. marca 2014 (Rvp 6757/2014), sp. zn. 17 CoE 68/2013 z 12. marca2014 (Rvp 6758/2014), sp. zn. 23 CoE 364/2013 z 10. februára 2014 (Rvp 6759/2014),sp. zn. 17 CoE 64/2013 z 12. marca 2014 (Rvp 6760/2014), sp. zn. 3 CoE 55/2014z 30. apríla 2014 (Rvp 6761/2014), sp. zn. 8 CoE 80/2014 z 26. marca 2014(Rvp 6762/2014), sp. zn. 23 CoE 35/2014 z 3. apríla 2014 (Rvp 6763/2014), sp. zn.23 CoE 50/2014 z 23. apríla 2014 (Rvp 8034/2014, Rvp 8047/2014), sp. zn.13 CoE 26/2014 z 23. apríla 2014 (Rvp 8046/2014), sp. zn. 16 CoE 114/2014 z 28. apríla2014 (Rvp 8224/2014), sp. zn. 17 CoE 12/2013 z 9. apríla 2014 (Rvp 8225/2014), sp. zn.17 CoE 104/2013 z 9. apríla 2014 (Rvp 8226/2014), sp. zn. 23 CoE 18/2014 z 12. mája2014 (Rvp 8611/2014), sp. zn. 17 CoE 138/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 8797/2014) a sp. zn.16 CoE 112/2014 zo 7. mája 2014 (Rvp 8798/2014), ako aj postupom, ktorý predchádzalich vydaniu, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 2609/2014, Rvp 2610/2014, Rvp 2611/2014, Rvp 2612/2014,Rvp 3848/2014, Rvp 3984/2014, Rvp 4058/2014, Rvp 4059/2014, Rvp 4060/2014,Rvp 4629/2014, Rvp 4630/2014, Rvp 4631/2014, Rvp 4632/2014, Rvp 4633/2014,Rvp 4687/2014, Rvp 4809/2014, Rvp 4810/2014, Rvp 5171/2014, Rvp 5172/2014,Rvp 5173/2014, Rvp 5174/2014, Rvp 5175/2014, Rvp 5176/2014, Rvp 5177/2014,Rvp 5178/2014, Rvp 5179/2014, Rvp 5180/2014, Rvp 5181/2014, Rvp 5672/2014,Rvp 5673/2014, Rvp 5722/2014, Rvp 5723/2014, Rvp 6001/2014, Rvp 6002/2014,Rvp 6003/2014, Rvp 6004/2014, Rvp 6005/2014, Rvp 6418/2014, Rvp 6474/2014,Rvp 6475/2014, Rvp 6755/2014, Rvp 6756/2014, Rvp 6757/2014, Rvp 6758/2014,Rvp 6759/2014, Rvp 6760/2014, Rvp 6761/2014, Rvp 6762/2014, Rvp 6763/2014,Rvp 8034/2014, Rvp 8046/2014, Rvp 8047/2014, Rvp 8224/2014, Rvp 8225/2014,Rvp 8226/2014, Rvp 8611/2014, Rvp 8797/2014 a Rvp 8798/2014 s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2609/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. marca 2014,7. apríla 2014, 9. apríla 2014, 11. apríla 2014, 17. apríla 2014, 22. apríla 2014, 25. apríla2014, 2. mája 2014, 14. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014, 27. mája 2014, 9. júna2014, 7. júla 2014, 11. júla 2014, 21. júla 2014 a 28. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušeniesvojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len„charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2ústavy a čl. 14 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Prievidza, Okresného súdu Bánovcenad Bebravou, Okresného súdu Partizánske, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom(ďalej len „okresné súdy“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnutéuznesenia okresného súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a tiežuzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlavítohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom, ktorýpredchádzal ich vydaniu.
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnilisťažovateľkou menovite určenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.
Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade iniciovalazačatie rozhodcovských konaní pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovskýmsúdom, ktorého rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podkladektorých sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.
Potom, ako v začatých exekučných konaniach okresné súdy poverili sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, boli napadnutýmiuzneseniami okresných súdov exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustnéa následne zastavené. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov podala sťažovateľkaodvolania, o ktorých rozhodol napadnutými uzneseniami krajský súd tak, že ich ako vecnesprávne potvrdil.
Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy a charty, ako aj práva podľa dohovoru a dodatkovéhoprotokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadnezačatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresné súdy už razudelili súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdovako súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je vecnépreskúmavanie exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámecsvojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľkeodňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriektomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právnepostavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučnýtitul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný.Uvedené pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnésúdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že imto ukladá § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že súdy veci nesprávneprávne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovýmipravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretože podľasťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buď dojednanierozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretejosobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali zaneprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jejnávrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoruEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.
Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd o nich rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie svojich základných práv podľačl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupmiokresných súdov v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušeniejej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, ako ajpráv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajskéhosúdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uzneseniaokresných súdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konaniea zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania je rozhodovanie o sťažnostiach sťažovateľky, ktorými namietaporušenie ňou označených práv zaručených ústavou, dohovorom, dodatkovým protokoloma chartou napadnutými uzneseniami okresných súdov a napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, žepredmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresných súdov v napadnutých konaniacha napadnuté uznesenia okresných súdov vydané v týchto konaniach, ktorými okresné súdyzamietli žiadosti sťažovateľky o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, resp. vyhlásiliexekúcie za neprípustné a zastavili ich.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorýchbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúťo odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.
II.3 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu
Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutýmiuzneseniami krajského súdu možno námietky sťažovateľky sumarizovať do štyrochzákladných skupín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že krajský súd nenapravilpochybenia okresných súdov, ktoré ako súdy exekučné podľa sťažovateľky nad rámecsvojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly (potom, ako už raz tieto exekučnétituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií). Okrem tohtosťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenia okresných súdov, ktoré privecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske zápisnice)aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa jej tvrdenia nie je prameňom práva. Sťažovateľka tiežnamieta, že krajský súd a pred ním tiež okresné súdy hoci mali, neprerušili exekučnékonania na účely podania výkladu označenej smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoruna posúdenie prejudiciálnu otázku o tom, či sa majú jej ustanovenia aplikované vo veciachsťažovateľky vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“, alebo otázku, prečo splnomocnenie udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta, žetak krajský súd, ako ani pred ním okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanietak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať predsúdom.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmanípredmetu týchto sťažností konštatuje, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchtosťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použilav množstve predchádzajúcich sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období užzaoberal a všetky odmietol ako zjavne neopodstatnené (pozri napr. sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn. II. ÚS 562/2013z 30. októbra 2013 (v prípadoch, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,pozn.) alebo v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn.IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn.I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárskazápisnica, pozn.). Ústavný súd nezistil žiadne dôvody na to, aby argumentácia, na základektorej odmietol predchádzajúce sťažnosti, nebola aplikovateľná na sťažnosti, ktorépredbežne prerokúva v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu ústavný súd z dôvoduhospodárnosti považuje za dostatočné odkázať na argumentáciu, na základe ktorej odmietolpredchádzajúce sťažnosti sťažovateľky. Navyše sťažovateľke sú nepochybne známe dôvodyodmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu nadanú právnu problematiku.
Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky poukazujúcej na uznesenie Krajského súduv Bratislave sp. zn. 18 CoE 641/2011 z 30. novembra 2012, ktorým tento súd zrušiluznesenie prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny a v časti úrokov z omeškania,ústavný súd uvádza, že tak urobil v dôsledku nepreskúmateľnosti odôvodnenia zrušovanéhouznesenia, a tým naplnenia odvolacieho dôvodu zakotveného v § 221 ods. 1 písm. f) OSP(t. j. odňatia možnosti sťažovateľky konať pred súdom), nie však z dôvodov, ktoré byvylučovali právne posúdenie sťažovateľkiných prípadov, z akých vychádzal krajský súd prikonaní a rozhodovaní o odvolaniach proti uzneseniam okresných súdov, ktoré súpredmetom tohto ústavného prieskumu.
V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jejpráv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z nehovyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd predrozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedalúčastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľkaodvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.C-472/11 z 21. 2. 2013, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka mala možnosťoboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúciez uvádzaných dôvodov už z napadnutých uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podalaodvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorímajú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručeníuznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie protiuzneseniu okresného súdu) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčenéuplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajskýsúd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje argumenty, pre ktorédospel k záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a napadnutých uznesení postačuje,aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípadev konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictvamusí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súduodvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnejmožnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základeuvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jehouzneseniami bol vo veciach sťažovateľky princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorýtvorí súčasť obsahu práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47charty, dodržaný.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, žesťažnosti sú v častiach smerujúcich proti napadnutým uzneseniam krajského súdu a postupu,ktorý predchádzal ich vydaniu, zjavne neopodstatnené, a preto ich z tohto dôvodu podľa §25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2015