znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 58/2015-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, Advokátska kancelária, Floriánska19, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P8/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   záležitosti   vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom   Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22 P 8/2011p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovomdvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   432,30   €   (slovomštyristotridsaťdva   eur   a   tridsať   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ývyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   Juraja   Špirka,   Advokátska   kancelária,Floriánska 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 58/2015-16   z   22.   januára   2015   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jurajom   Špirkom,   vo   veci   namietanéhoporušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.22 P 8/2011.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v označenom konaní podala 21. januára 2011ako navrhovateľka návrh na zvýšenie výživného.

V ďalšom chronologicky popísala priebeh konania s konštatovaním, že „... v tomto konaní dochádza k prieťahom. Okresný súd Košice I bol v uvedenom konaní neefektívny a konanie neúmerne predlžuje, čím porušuje naše základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky....

Sťažovateľka   sa   pred   podaním   ústavnej   sťažnosti   domáhala   sťažnosťou,   ktorú   jej umožňuje   podať   zákon   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch,   u   predsedu   súdu   odstránenia porušovania   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   keďže   od podania návrhu uplynuli takmer 3 roky a vo veci stále nebolo vynesené ani rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Pri   uplatnení   ochrany   nášho   základného   práva   sme   využili   všetky   právne prostriedky, ktoré nám právne predpisy na jeho ochranu poskytujú vrátane sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   predsedovi   Okresného   súdu Košice I. Predseda Okresného súdu Košice I uvedenú sťažnosť zhodnotil ako dôvodnú.“. V   ďalšom   sťažovateľka   konštatuje,   že „občianskoprávne   konanie   o   zvýšenie výživného, ktoré začalo v januári 2011 a nie je doposiaľ právoplatne skončené, je bežnou súčasťou agendy všeobecných súdov. Podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava obsiahnutá najmä v zákone o rodine. Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená aj metodika postupu všeobecných súdov v týchto sporoch. Na priebeh konania nemohol   mať   vplyv   ani   počet   účastníkov   konania,   keďže   účastníkmi   konania   je   len navrhovateľka a odporca. Vzhľadom na samotnú dĺžku konania, jeho priebeh a doteraz dosiahnuté výsledky, nie sú tu také okolnosti, ktoré by odôvodňovali doterajší priebeh konania jeho zložitosťou. Okresný súd sa vo svojom vyjadrení k sťažnosti k zložitosti veci ani nevyjadril. Samotný spis takisto nie je vôbec rozsiahly.

... Správanie účastníkov konania: Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní pred Okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria poznamenávame, že sťažovateľka sa zúčastňovala všetkých pojednávaní a podala aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Osobitne chceme poukázať   na   skutočnosť,   že   v   priebehu   konania   dovŕšila   maloletá   plnoletosť,   čo   bolo okamžite   napádané   protistranou.   Navrhovateľka   však   nijako   neprispela   k   prieťahom v konaní, ani nevyužila žiadny právny prostriedok, ktorý by prispel k prieťahom a preto, nemôže niesť za to žiadnu zodpovednosť.

...   Činnosť   súdu   v   konaní:   Pri   hodnotení   existencie   zbytočných   prieťahov v napadnutom konaní upozorňujeme predovšetkým na fakt, že takmer celý priebeh konania je poznačený výraznou neefektívnosťou jeho postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. Zdôrazňujeme, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia   trvá   tak   dlho,   ako   je   tomu   v   danej   veci,   možno   už   len   na   základe   jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s ustanovením či. 48 ods. 2 ústavy. V priebehu celého konania Okresný súd nepostupoval v konaní dôsledne, neorganizoval svoju prácu tak,   aby   v čo   najkratšej   dobe   zadovážil   dostatok   relevantných   dôkazov   potrebných   na rozhodnutie vo veci samej. Neefektívnosť postupu Okresného súdu Košice I vyplýva aj zo skutočnosti, že i keď nariadil spolu 9 termínov pojednávaní reálne sa pojednávalo v dvoch ostatné boli odročené a do dňa rozhodnutia ústavného súdu nebolo vynesené rozhodnutie vo veci v prvom stupni a právoplatné skončenie je v nedohľadne. Hodnotenie jednotlivých úkonov   a postupov   okresného   súdu   zakladá   záver   o   realizovaní   takých   úkonov,   ktoré nemožno považovať za relevantný a efektívny postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľky v jej spore. Takýto postup Okresného súdu Košice I sťažovateľka vyhodnotila ako konanie, ktoré nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a teda ako také, ktoré   spôsobilo   zbytočné   prieťahy.   Ani   nadmerné   množstvo   vecí   v   ktorých   súd   musí zabezpečiť konanie, nemôže zbaviť zodpovednosti za pomalé konanie (Eckle Case)... Sťažovateľka žiada zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú   ujmu,   ktorá   jej   vznikla v   dôsledku obáv   o ochranu jej   práv,   psychického napätia, pocitov sklamania z neprimeranej dĺžky konania, v ktorom sa usiluje o zvýšenie výživného. Skutočnosť, že navrhovateľka a jej dcéra márne čakajú na rozhodnutie súdu, pociťujú obe ako krivdu. Už od začiatku konania preto akýkoľvek zbytočný prieťah v konaní ich pocit krivdy len stupňoval. Po niekoľkých rokoch v nich napriek nespornosti ich nároku prieťahy vyvolávajú až pocit nezmyselnosti všetkej ich snahy. Zdĺhavý postup súdu spôsobil, že   sťažovateľka   nadobudla   presvedčenie,   že   Okresný   súd   v   skutočnosti   nemá   záujem poskytnúť   ich právam zákonnú ochranu. Na základe týchto skutočností sa sťažovateľka domnieva,   že   by   jej   malo   byť   priznané   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 2.000,-€.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1/ Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného súdu Košice   I   v konaní vedenom   pod sp. zn.   22P/8/2011 porušené bolo.

2/ Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp.zn.22P/8/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke trovy konania v sume 268- € (slovom: dvesto šesťdesiat osem euro), ktoré je povinný odporca sťažovateľom nahradiť na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Juraja Špirka vedený ⬛⬛⬛⬛ č. ú... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresnéhosúdu 17. februára 2015, aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na ústnompojednávaní vo veci.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr. 30/14 z 5. marca 2015 doručeným ústavnému súdu 11. marca 2015,v ktorom okrem chronologicky popísaných úkonov okresného súdu vo veci uviedol: „Konanie vedené pod sp. zn. 22P/8/2011, predmetom ktorého je návrh na zvýšenie výživného pre maloletú ⬛⬛⬛⬛, sa začalo 21.1.2011. Vec bolo pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. Klapáčovej...

Po právnej stránke sa jedná o štandardnú rodinnoprávnu vec. Skutkovú stránku veci tiež možno zaradiť k štandardným v rámci rodinnoprávnej agendy.

Sťažovateľka sa raz nezúčastnila nariadeného pojednávania. Odporca sa nezúčastnil na dvoch pojednávaniach a súd mu uložil poriadkovú pokutu.

V   konaní   sa   však   vyskytli   obdobia   (od   5.2.2013   do   4.10.2013   a   od   4.10.2013 do 26.5.2014) kedy bol súd nečinný.

Na základe uvedeného hodnotím sťažnosť čiastočne ako dôvodnú avšak nesúhlasím s požadovanou výškou finančného zadosťučinenia.“

Podaním doručeným ústavnému súdu predseda svoje vyjadrenie doplnil, že konanienie je dosiaľ právoplatne skončené, pretože odporca 16. februára 2015 doručil odvolanieproti rozsudku zo 16. januára 2015.

K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko sťažovateľka. V podaní doručenomústavnému súdu uviedla:

„Vyjadrenie   Okresného   súdu   Košice   I   obsahuje   rozpis   jednotlivých   úkonov vykonaných   súdom.   Chceme   sa   ohradiť   voči   tvrdeniu   uvedenom   vo   vyjadrení   súdu,   že pojednávanie   nariadené   na   deň   13.8.2012   bolo   bez   prejednania   veci   odročené   na 23.11.2012 pre neprítomnosť oboch účastníkov. Moja klientka mala záujem na tom, aby sa rozhodlo v čo najkratšom čase a preto sa zúčastňovala všetkých nariadených pojednávaní. Tak tomu bolo aj dňa 13.8.2012 na ktoré sa aj osobne dostavila, avšak pre neprítomnosť odporcu bolo pojednávanie v jej prítomnosti odročené. V nadväznosti na to teda nie je pravdivé   ani   následné   tvrdenie,   že   sa   sťažovateľka   raz   nezúčastnila   nariadeného pojednávania...

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o zvýšení výživného pre maloletú dcéru sťažovateľky. Aj z vyjadrenia súdu vyplýva, že ide o štandardnú rodinnoprávnu vec, pričom aj skutkovú stránku veci možno zaradiť k štandardným v rámci rodinnoprávnej agendy...

Máme teda zato, že moja klientka ničím neprispela k predĺženiu konania, neexistuje žiadna okolnosť, ktorou by prispela k zbytočným prieťahom v konaní...

Jediným   pocitom   sťažovateľky   s   narastajúcim   priebehom   súdneho   konania   je narastajúci   pocit   frustrácie   z   činnosti   súdu...   Neskorá   spravodlivosť   je   odopretím spravodlivosti....

Sťažovateľka sa rozhodla podať ústavnú sťažnosť napriek odpovedi predsedu súdu, nakoľko   z   tejto   nevyplývajú   žiadne   konkrétne   opatrenia   brániace   ďalším   zbytočným prieťahom v konaní. Napriek tomu, že predseda súdu dňa 2.4.2014 uviedol, že vec bude pravidelne sledovať bolo pojednávanie nariadené na deň 3.7.2014 odročené na 2.10.2014 a toto pojednávanie bolo následne odročené pre PN sudkyne. Konaniu bez zbytočných prieťahov nezodpovedá akýkoľvek hoci aktívny postup súdu, ale len ten, do ktorého sa premieta   procesná   zásada   hospodárnosti   súdneho   konania.   Odpoveď   predsedu   súdu nepresvedčila sťažovateľku o tom, že po podaní sťažnosti na postup súdu dôjde k náprave a vo veci sa bude ďalej konať bez zbytočných prieťahov. Práve naopak takéto vyjadrenie len zvýšila jej nedôveru a neistotu v schopnosť súdu zabezpečiť plynulosť priebehu konania. Podľa   názoru   sťažovateľky   Okresný   súd   nepostupoval   spôsobom,   ktorý   by   viedol k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci.   Keďže   súd   ani   doteraz   o   celej   veci   právoplatne nerozhodol, sťažovateľka je toho názoru, že zbytočnými prieťahmi v označenom konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR...“

Sťažovateľka súčasne vyčíslila trovy svojho právneho zastúpenia na sumu 432,30 €.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ichstanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zobsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konaniavedeného na okresnom súde pod sp. zn. 22 P 8/2011:

Dňa   21.   januára   2011   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   návrh   na   zvýšenievýživného pre maloleté dieťa.

Dňa 29. apríla 2011 súd zisťoval príjmy sťažovateľky, odporcu vyzval na oznámenievýšky jeho príjmov, požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úradpráce“) o prešetrenie pomerov v rodine maloletej ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 29. apríla 2011 okresný súd uznesením ustanovil úrad práce za opatrovníka premal. ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 29. apríla 2011 okresný súd uznesením uložil odporcovi ⬛⬛⬛⬛, abysa k veci písomne vyjadril v lehote 10 dní.

Dňa 3. júna 2011 zamestnávateľ sťažovateľky oznámil výšku jej mzdy.Dňa 1. decembra 2011 okresný súd vyzval ⬛⬛⬛⬛ na oznámenievýšky príjmov jeho zamestnanca ⬛⬛⬛⬛ (odporcu).

Dňa 1. decembra 2011 okresný súd lustroval informácie v Sociálnej poisťovni.Dňa   14.   septembra   2011   opatrovník   maloletej   sa   vyjadril   k návrhu   na   zvýšenievýživného.

Dňa 6. februára 2012 ⬛⬛⬛⬛ oznámil príjmy odporcu.

Dňa 4. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná, odporcanebol   prítomný,   kolízny   opatrovník   nebol   prítomný.   Uznesením   okresný   súd   uložilodporcovi poriadkovú pokutu vo výške 50 € a následne pojednávanie odročil na 25. jún2012.Dňa   4.   júna   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, že už nie je ich zamestnancom.

Dňa 25. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Sťažovateľka bolaprítomná,   odporca   nebol   prítomný,   kolízny   opatrovník   nebol   prítomný.   Bolo   odročenéz dôvodu práceneschopnosti sudkyne na 13. august 2012.

Dňa 25. júna 2012 sťažovateľka doručila návrh na ustanovenie opatrovníka odporcovi ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 13. augusta 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka nebola prítomná,odporca   nebol   prítomný,   kolízny   opatrovník   nebol   prítomný.   Bolo   odročené   z dôvoduneprítomnosti účastníkov na 23. november 2012.

Dňa   24.   októbra   2012   okresný   súd   upovedomil   účastníkov,   že   pojednávanienariadené na 23. november 2012 sa odročuje na 14. január 2013.

Dňa 22. októbra 2012 okresný súd požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky(ďalej len „ministerstvo vnútra“) o oznámenie výšky výsluhového dôchodku u odporcu.

Dňa 8. novembra 2012 ministerstvo vnútra oznámilo výšku výsluhového dôchodkuodporcu ⬛⬛⬛⬛.

Dňa   14.   januára   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná,odporca nebol prítomný, kolízny opatrovník nebol prítomný. Pojednávanie vo veci samej sauskutočnilo v neprítomnosti odporcu. Bolo odročené na neurčito na účely zistenia pobytuodporcu v zahraničí.

Dňa   5.   februára   2013   sa   uskutočnil   výsluch   sťažovateľky   a maloletej.

Dňa 7. februára 2013 súd predvolal odporcu na výsluch pod hrozbou poriadkovejpokuty.

Dňa 19. marca 2013 odporca predložil plnú moc pre JUDr. Rudolfa Žiklu.Dňa 20. marca 2013 bol spísaný úradný záznam o tom, že sa dostavil JUDr. Žiklaa bol mu doručený návrh aj uznesenia a bola mu daná 30-dňová lehota na vyjadrenie. Malsúdu oznámiť dátum, kedy sa jeho klient zdržiava na území Slovenskej republiky.

Dňa 18. apríla 2013 sa odporca vyjadril k žalobe.Dňa   4.   októbra   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná,odporca bol prítomný, kolízny opatrovník nebol prítomný. Pojednávanie prebehlo vo vecisamej. Bolo odročené na neurčito na účely preskúmania príjmov odporcu.

Dňa 11. októbra 2013 okresný súd vyzval ministerstvo vnútra na zaslanie výškyvýsluhového dôchodku za rok 2012 a 2013, ktorý poberal odporca.

Dňa 11. októbra 2013 okresný súd vyzval spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, abyoznámila dôvod skončenia pracovného pomeru s odporcom.

Dňa 24. októbra 2013 spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ oznámila požadovanéúdaje. Dňa 4. novembra 2013 ministerstvo vnútra oznámilo požadované údaje.Dňa 6. novembra 2013 odporca doložil požadované listiny.Dňa 27. mája 2014 – lustrácia v Sociálnej poisťovni za obdobie od 1. novembra 2011do 27. mája 2014.

Dňa 27. mája 2014 – výzva okresného súdu spoločnosti na oznámenie,   akú   prácu   odporca   vykonával   a aké   ďalšie   príjmy   mu   plynuli   z jehopracovnej náplne.

Dňa 27. mája 2014 okresný súd požiadal o opis mzdového listu sťažovateľky od.

Dňa 27. mája 2014 okresný súd požiadal úrad práce o podanie správy, či v obdobíod roku 2011 bol odporca evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Dňa   5.   júna   2014   úrad   práce   oznámil,   že   odporca   nie   je   a ani   nebol   vedenýv evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Dňa 11. júna 2014 spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ oznámila výšku príjmovodporcu.

Dňa 6. júna 2014 ⬛⬛⬛⬛ doručila mzdový list sťažovateľky.

Dňa 3. júla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná, odporcabol prítomný. Pojednávanie prebehlo vo veci samej. Bolo odročené na 2. október 2014.Dňa 11. septembra 2014 okresný súd požiadal ⬛⬛⬛⬛ o opis mzdového listuodporcu za posledných 12 mesiacov.

Dňa 11. septembra 2014 okresný súd požiadal spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, o opismzdového listu odporcu za posledných 12 mesiacov.

Dňa   26.   septembra   2014   spoločnosť ⬛⬛⬛⬛,   oznámila   informáciuo priemernom zárobku odporcu.

Dňa 3. októbra 2014 spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ oznámila informáciu o priemernomzárobku odporcu.

Dňa 2. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka nebola prítomná.Odporca nebol prítomný. Bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnejsudkyne.

Dňa   4.   decembra   2014   –   okresný   súd   zaslal   účastníkom   konania   predvolaniena pojednávanie nariadené na 16. január 2015.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 8/2011 dochádzalo k porušovaniu základnéhopráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS   55/98,I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžkaposudzovaného konania, ktorým je rozhodovanie o zvýšení výživného pre maloleté dieťa,nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Zložitosťou veci neargumentovalani predseda okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitnezohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomtokonaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.Konštatuje, že konanie o zvýšení výživného pre maloleté dieťa trvá štvrtý rok, čo jeuž samo osebe neprimerané. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru,podľa   ktorej   starostlivosť   o maloletých   vyžaduje   z hľadiska   vo   veci   konajúceho   súdumimoriadnu starostlivosť (IV. ÚS 325/2014, II. ÚS 692/2014).

Okresný súd sám uznal prieťahy v konaní v období od 5. februára 2013 do 4. októbra2013 (8 mesiacov) a od 4. októbra 2013 do 26. mája 2014 (7 mesiacov).

Okrem   toho   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bezakýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodov   nečinný   aj   v období   od   29.   apríla   2011do 1. decembra 2011 (7 mesiacov) a od 2. októbra 2014 do 16. januára 2015 (3 mesiace).Okresný súd teda v období viac ako dva roky nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúcik odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Uvedená nečinnosť má charakter zbytočnýchprieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. K uvedenejnečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci anisprávania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Objektívne dôvody,(odchod sudkyne do dôchodku), na ktoré poukázal predseda okresného súdu, nebolo možnéakceptovať.   Ústavný   súd   už   v   podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočnépersonálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdnekonanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, aksa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzujepredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúceprerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nievšetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sférevedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v oblasti   výkonuspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich právazaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   napr.   na   dlhodobo   obmedzenépersonálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I. ÚS 119/03).   Okrem   uvedenéhoústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právosťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nieto, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcuvybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožnoprihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľkyna   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom tak, ako to je uvedené vovýroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, voveci konal podľa osobitných predpisov.

Keďže okresný súd 16. januára 2015 meritórne rozhodol o návrhu sťažovateľky,ústavný súd neprikázal okresnému súdu konať, ako to sťažovateľka požadovala v petitesvojej sťažnosti.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €.Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením presťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučineniepodľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a sprihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   ale   najmä   napovahu veci považuje za primerané v takej výške, ako požadovala, teda 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.

Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol   ajo úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnymzastupovaním advokátom JUDr. Jurajom Špirkom. Sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súdpriznal úhradu trov konania v celkovej sume 432,30 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláškeMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto priznalsťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právneho   zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdnehoporiadku) podľa výroku v bode 3 tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 15. apríla 2015