znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 58/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., V., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 59/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2013   doručená   sťažnosť   M.   Z.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 59/2011.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 59/2011 návrhom podaným okresnému súdu 11. marca 2011 domáhal proti obchodnej spoločnosti E., s. r. o., R., vydania veci – čistiarne odpadových vôd, avšak podľa názoru sťažovateľa   okresný   súd   v tejto   veci   nekonal,   čím   došlo   k porušeniu   ním   označeného základného práva.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Okresný súd... ani len nevytýčil pojednávanie. Nakoľko som si nechcel privodiť zaujatosť,   resp.   odpor prideleného zákonného sudcu,   nechcel som podávať sťažnosť na prieťahy v konaní a predmetnú vec dom sa snažil riešiť cestou dohovoru, keď som sa... minimálne 5x telefonicky informoval... či sa vo veci koná... mi bolo odporučené, aby som... podal... žiadosť o vytýčenie termínu. Túto som... doručil... 27. 07. 2012... Napriek tomu sa... nič nezmenilo. Po ďalšom telefonáte... mi bolo... odporúčané, aby som si spis vyžiadal na naštudovanie... Spis som si teda objednal na 27. novembra 2012 na preštudovanie, na toto... som   sa   však   z osobných   dôvodov   nedostavil,   preto   som   opäť   dňa   29.   novembra   2012 telefonoval na oddelenie 8C, kde mi zamestnankyňa oznámila, že v predmetnej veci už bolo vydané   uznesenie,   ktorým   súd   konanie   zastavuje.   Po   doručení   uznesenia   som   zistil,   že dôvodom na zastavenie konania bol zánik odporcu... Nakoľko Okresný súd Žilina nemal v predmetnej   veci   inú   možnosť   ako   konanie   zastaviť,   proti   predmetnému   uzneseniu 8 C/59/2011-33 zo dňa 28. novembra 2012 som odvolanie nepodával, nakoľko uznesenie je vecne správne... Konečné rozhodnutie o zastavení konania však nič nemení na skutočnosti, že k takémuto ukončeniu sporu... došlo v dôsledku... nekonania zákonného sudcu... Tento svojou nečinnosťou v právne a skutkovo jednoduchej veci nekonal viac ako 20 mesiacov, čím v konečnom dôsledku došlo ku skutočnostiam, na základe ktorých mi ako účastníkovi konania vznikla škoda, keďže predmetná vec mohla byť rozhodnutá dávno pred tým, než došlo k zániku odporcu...

Predmetná   vec už bola   právoplatne rozhodnutá a   to jediným možným   spôsobom vzhľadom na okolnosti, teda sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa už nedomôžem odstránenia nedostatkov postupu Okresného súdu Žilina spočívajúcich v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu som túto sťažnosť dňa

8. januára 2013 podal... a to najmä za účelom vyvodenia dôsledkov za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám v súvislosti s porušením práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   resp.   porušením   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva...... So súdom som teda preukázateľne komunikoval, o vec som sa zaujímal podľa zásady vigilantibus iura, napriek tomu toto neprinieslo žiadny efekt. Sťažnosť na prieťahy v konaní   adresovanú   predsedovi   okresného   súdu   som   nestihol   uplatniť   do   rozhodnutia vo veci, preto som ju uplatnil aspoň následne, aj keď jej prešetrenie nebude mať vplyv na odstránenie závadného stavu...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa M. Z. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8C/59/2011 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi M. Z. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2000,- EUR..., ktoré   je   Okresný   súd   Žilina   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   M.   Z...   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

Zároveň sťažovateľ žiadal priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 59/2011.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že pre posudzovanie sťažnosti sťažovateľa z ústavnoprávneho hľadiska je podstatná skutočnosť, že konanie na okresnom súde bolo skončené uznesením č. k. 8 C 59/2011-33 z 28. novembra 2012.

Podľa judikatúry ústavného súdu zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa   namieta taký postup   orgánu   verejnej   moci,   ktorým   nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie   ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06,   II.   ÚS   250/09)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola   sťažnosť   na   ústavnom   súde   uplatnená   v   čase,   keď   k   namietanému   porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 8 C 59/2011 okresný súd zastavil uznesením z 28. novembra 2012. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ odvolanie nepodal.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   označené   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 22. decembra   2012.   Sťažnosť   ústavnému   súdu   pre   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bola ústavnému súdu doručená 16. januára 2013, teda potom, ako bolo napadnuté konanie vedené okresným súdom skončené. Takže v čase podania sťažnosti   ústavnému súdu   už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu   konania,   a teda   ani   porušiť   označené   právo   sťažovateľa,   pretože   zastavením konania vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila   vyhlásením   konečného rozhodnutia pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013