znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 58/2011-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2011 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. S. S., PhD., M., zastúpeného advokátom JUDr. B. D., B., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 6/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. S. S., PhD., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 6/08 p o r u š e n é   b o l o.

2. JUDr.   S.   S.,   PhD., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 3 000 € (slovom   tritisíc eur), ktoré j e   Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   JUDr.   S.   S.,   PhD., p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 392,33 €   (slovom   tristodeväťdesiatdva   eur   a   tridsaťtri   centov),   ktoré j e   Najvyšší   súd Slovenskej republiky p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. B. D., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 58/2011-20 zo 17. februára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. S. S., PhD., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 6/08.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 6/08 konal najvyšší súd v prvom stupni o podnete predsedu Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) podanom   3.   júna   2008   na   začatie   disciplinárneho   konania   proti   sťažovateľovi   za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť tým, že údajne mal v decembri 2007   svojim   známym   sudcom   a   prokurátorom   sprístupniť   odvolanie   účastníka   konania v trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 4 T 121/07, a to v čase, keď o tomto odvolaní ešte nebolo rozhodnuté. Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že   oznámenie   o   začatí   disciplinárneho   konania   v   uvedenej   veci   mu   bolo   doručené   až 6. novembra 2008, t. j. až po viac ako piatich mesiacoch od doručenia podnetu najvyššiemu súdu na jeho začatie, pričom sťažovateľ súčasne poukázal na to, že podľa § 129 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“) „Disciplinárny senát je povinný rozhodnúť o disciplinárnom previnení alebo o priestupku   sudcu   spravidla do   troch   mesiacov od   podania návrhu na disciplinárne   konanie   alebo   od   oznámenia   priestupku   disciplinárnemu   súdu   príslušným orgánom.“.   Sťažovateľ   ďalej   v   sťažnosti   poukázal   na   to,   že   prvé   pojednávanie   v   jeho disciplinárnej   veci   sa   uskutočnilo   až   po   viac   ako   8   mesiacoch   (19.   februára   2009)   od doručenia   podnetu   najvyššiemu   súdu   a   nasledujúce   pojednávanie   sa   uskutočnilo   až o ďalších   viac   ako   5 mesiacov   (17.   augusta   2009)   od   predchádzajúceho   pojednávania, pričom   sťažovateľ   súčasne   upozornil   na   to,   že   po   celú   túto   dobu   mu   bol   na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 17997/2008/10 z 10. júna 2008 dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu okresného súdu.

Dňa 9. apríla 2009 bol najvyššiemu súdu od predsedu okresného súdu   doručený druhý podnet na disciplinárne stíhanie sťažovateľa, tentokrát za disciplinárne previnenie, ktorého   sa   mal   sťažovateľ   dopustiť   tým,   že   prezidentovi   Slovenskej   republiky   napísal otvorený list, v ktorom sa mali nachádzať polopravdy o osobe predsedu okresného súdu, o osobe dotknutého účastníka trestného konania, kvôli zverejneniu odvolania ktorého bolo vedené skoršie disciplinárnej konanie, a tiež o osobe vtedajšieho ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. O tomto podnete konal prvostupňový disciplinárny senát najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 3/09.

Následne, 28. júla 2009 prvostupňový disciplinárny senát najvyššieho súdu spojil na spoločné konanie konania vedené pod sp. zn. 1 Ds 6/08 a sp. zn. 1 Ds 3/09 s tým že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 1 Ds 6/08. Prvostupňový disciplinárny senát   najvyššieho   súdu   v   predmetnej   veci   rozhodol   21.   októbra   2009,   a   to   tak,   že sťažovateľa oslobodil pre údajne disciplinárne previnenie, o ktorom konal pôvodne pod sp. zn. 1 Ds 6/08 (sprístupnenie odvolania účastníka konania), a súčasne uznal sťažovateľa vinným pre disciplinárne previnenie, o ktorom bolo pôvodne vedené disciplinárne konanie pod sp. zn. 1 Ds 3/09 (osočujúci list), a za toto disciplinárne previnenie bol sťažovateľovi uložený   disciplinárny   trest   zníženia   platu   o   50   %   po   dobu   6   mesiacov.   Sťažovateľ v sťažnosti   uviedol,   že   ihneď   po   vyhlásení   predmetného   rozhodnutia   prvostupňového disciplinárneho senátu najvyššieho súdu zahlásil do zápisnice odvolanie proti odsudzujúcej časti rozhodnutia, ktoré doplnil svojím písomným zdôvodnením 26. novembra 2009.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Napriek uplynutiu v súčasnej dobe 9 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia odvolací disciplinárny senát doposiaľ o odvolaní sťažovateľa nerozhodol, a ani len neurčil termín pojednávania   odvolacieho   konania,   pričom   považujeme   za   dôležité   upozorniť   na   tú skutočnosť,   že   dňa   16.   6.   2010   uplynulo   24   mesiacov,   odkedy   mal   sťažovateľ   dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu práve pre skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, o výsledku ktorého disciplinárny súd právoplatne nerozhodol ani počas skoro 27 mesiacov od podania návrhu na začatie disciplinárneho konania.

Dňa   15.   7.   2010   podal   sťažovateľ   predsedovi   Najvyššieho   súdu   SR   sťažnosť   na prieťahy v disciplinárnom konaní a požiadal ho o ich odstránenie. Predseda Najvyššieho súdu SR na túto sťažnosť v zákonnej lehote nijakým spôsobom nereagoval....

... zastávame jednoznačný názor, že v uvedenom disciplinárnom konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako disciplinárneho súdu, vedeného pod sp. zn. 1 Ds 6/2008 došlo   a   dochádza   od   samotného   začiatku   konania   a   počas   priebehu   celého   konania k závažným bezdôvodným prieťahom v konaní,   ktorých závažnosť je   zvýšená aj   tým,   že sťažovateľ ako sudca mal od začiatku disciplinárneho konania ministrom spravodlivosti pozastavený výkon funkcie sudcu. Aj v dôsledku ničím neodôvodneným prieťahov v tomto disciplinárnom   konaní   trvalo   toto   „dočasné“   pozastavenie   výkonu   funkcie   sudcu   až 24 mesiacov, čo predstavuje maximálnu zákonnú dobu trvania pozastavenia výkonu funkcie v zmysle príslušných právnych predpisov.»

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1.   Základné   právo   JUDr.   S.   S.,   PhD.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako disciplinárneho súdu v konaní, vedenom pod sp. zn. 1 Ds 6/2008, porušené.

2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako disciplinárnemu súdu prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 6/2008, konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. S. S., PhD. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000,-EUR, ktoré je mu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako disciplinárny súd povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako disciplinárny súd je povinný uhradiť JUDr. S. S., PhD., náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za najvyšší súd jeho predseda listom č. KP 4/2011-29 z 8. apríla 2011 a právny zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   najvyššieho   súdu   listom z 2. mája 2011.

2.1   Predseda   najvyššieho   súdu   (okrem   s   predmetom   konania   na   ústavnom   súde nesúvisiacich   vyjadrení   na   adresu   sťažovateľa)   v   súvislosti   s   predmetom   konania   pred ústavným súdom vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„V   tejto   súvislosti   sa   tiež   žiada   podotknúť,   že   návrh   na   začatie   disciplinárneho konania proti sudcovi JUDr. S. bol na Najvyšší súd SR ako disciplinárny súd doručený 3. júna 2008, teda v čase čerpania dovoleniek, čo je skutočnosť ktorú vo veľmi malej miere môžu ovplyvniť predsedovia disciplinárnych senátov a takmer vôbec predseda Najvyššieho súdu SR, pretože členovia disciplinárnych senátov nie sú len sudcovia, (tak ako napr. na Ústavnom súde SR), ale aj prokurátori, advokáti a pod. V konkrétnom prípade príslušných disciplinárnych   senátov   len   jeden   sudca   odvolacieho   disciplinárneho   senátu   je   sudcom najvyššieho   súdu,   ostatní   členovia   disciplinárneho   súdu   sú   z   Trnavy,   Trenčína,   Žiliny, Popradu a Košíc.

Napriek tejto skutočnosti v konkrétnej disciplinárnej veci, ktorá podľa rozvrhu práce disciplinárnych senátov na rok 2008 bola pridelená disciplinárnemu senátu 1 Ds pod sp. zn. 1 Ds 6/2008 robil súd úkony smerujúce k rozhodovaniu bez zbytočných prieťahov. Ako už bolo vyššie uvedené, v dôsledku oznámeného zákonného dôvodu zaujatosti už 28. augusta 2008   disciplinárny   senát   rozhodol   o   vylúčení   dvoch   sudcov   disciplinárneho   senátu   z vykonávania úkonov v disciplinárnom konaní, ktorému bola vec pridelená proti sudcovi Okresného súdu v Michalovciach JUDr. S. S.

Predsedníčka senátu JUDr. K. 3. novembra 2008 zaslala JUDr. S. upovedomenie o začatí disciplinárneho konania s poučením o práve zvoliť si obhajcu, vyjadriť sa k návrhu a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.

Po   posúdení   vyjadrenia   sudcu   k   návrhu   na   disciplinárne   konanie,   určila predsedníčka senátu termín ústneho pojednávania na 19. februára 2009. Keďže na tomto pojednávaní sudca JUDr. S. predložil doplnenie svojho návrhu na začatie disciplinárneho konania a navrhovateľ žiadal jeho doručenie, aby sa k vyjadreniu mohol vyjadriť, ako aj navrhol vykonať výsluch advokáta JUDr. K., bolo pojednávanie odročené na 5. marca 2009.   Na   pojednávaní   5.   marca   2009   sa   nezúčastnili   ani   sudca   JUDr.   S.   z   dôvodu ospravedlnenej práceneschopnosti ani navrhovateľ, pretože mu ako predsedovi súdu bola známa práceneschopnosť sudcu a navrhol tiež ďalšie dôkazy. Z toho dôvodu preto bolo pojednávanie uznesením odročené na neurčito.

Po 5. marci 2009 Dodatkom k Rozvrhu práce Disciplinárneho súdu SR na rok 2009 boli určení noví dvaja členovia senátu. Predsedníčka senátu JUDr. K. prestala vykonávať funkciu sudcu disciplinárneho súdu. Novým predsedom senátu 2 Ds JUDr. L. bol spis 1 Ds 6/2008 vo veci disciplinárneho konania proti sudcovi JUDr. S. pridelený 6. apríla 2009 na ďalšiu realizáciu členovi senátu JUDr. M.

Nový   predseda   disciplinárneho   senátu   po   oboznámení   sa   s   dvoma   návrhmi   na začatie disciplinárneho konania určil termín verejného zasadnutia na 28. júla 2009. Na tomto zasadnutí boli obidva návrhy na začatie disciplinárneho konania podané predsedom Okresného súdu Michalovce z 3. júna 2008, ktorá vec bola vedená pod sp. zn. 1 Ds 6/2008 a návrh toho istého navrhovateľa z 9. apríla 2009, ktorá vec bola vedená pod sp. zn. 1 Ds 3/2009 spojené a vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 1 Ds 6/2008.

Ďalšie ústne pojednávanie určil predseda senátu na 17. augusta 2009. Na tomto pojednávaní   sa   navrhovateľ   nezúčastnil   z   ospravedlneného   dôvodu   a   pretože   navrhol vypočuť ďalších svedkov, predseda senátu po vypočutí svedkov D. L. a J. P. uznesením odročil ústne pojednávanie na 9. septembra 2009.

Na odročenom ústnom pojednávaní 9. septembra 2009 sa ospravedlnila svedkyňa JUDr. S. T., ako aj navrhovateľ. Obhajca sudcu JUDr. B. uviedol, že od 14. septembra 2009 do 13. októbra 2009 bude služobne mimo územia Slovenskej republiky, a preto žiada, aby na tento čas nebol určený termín ústneho pojednávania. Zohľadniac tieto dôvody, bolo uznesením odročené ústne pojednávanie na 21. októbra 2009.

Na verejnom   ústnom pojednávaní   (aj   za   účasti   verejnosti)   21.   októbra   2009,   po výsluchu   svedkyne   JUDr.   S.,   sudkyne   Okresného   súdu   Michalovce   a   vyjadreniach disciplinárne stíhaného sudcu a jeho obhajcu, ako aj navrhovateľa, po porade senátu bolo vyhlásené rozhodnutie.

Vypracované   písomné   rozhodnutie   bolo   všetkým   účastníkom   konania   zaslané 6. novembra 2009.

Proti rozhodnutiu 1   Ds   6/2008,   prvostupňového   disciplinárneho   súdu sa odvolal disciplinárne stíhaný sudca JUDr. S., ako aj navrhovateľ. Odvolanie navrhovateľa bolo doručené   disciplinárnemu   súdu   25.   novembra   2009,   odvolanie   disciplinárne   stíhaného sudcu 27. novembra 2009. Toto odvolanie bolo doručené navrhovateľovi 3. decembra 2009.

14. decembra 2009 bola disciplinárna vec predložená odvolaciemu disciplinárneho senátu.

15. decembra 2009 podal k odvolaniu navrhovateľa vyjadrenie disciplinárne stíhaný sudca. Predseda odvolacieho disciplinárneho senátu po preštudovaní spisu celý spis sp. zn. 1 Ds 3/2009, spis pod sp. zn. 1 Ds 6/2008 a zberný spis sp. zn. 1 Dso 9/2009 aj s odvolaním navrhovateľa a disciplinárne stíhaného sudcu zaslal 5. mája 2010 na naštudovanie členke odvolacieho disciplinárneho senátu JUDr. E. Z. (Krajský súd Trenčín). JUDr. Z. celý spis po jeho preštudovaní 17. mája 2010 vrátila predsedovi odvolacieho disciplinárneho senátu. V   ten   istý   deň   (17.   mája   2010)   bol   spis   v   disciplinárnej   veci   JUDr.   S.   spolu   s odvolaním   navrhovateľa   a   odvolaním   sudcu   zaslaný   za   účelom   naštudovania   ďalšiemu členovi odvolacieho disciplinárneho senátu JUDr. S. B. (advokát, bytom P.), ktorý ho po preštudovaní vrátil 2. júna 2010 predsedovi odvolacieho disciplinárneho senátu.

Odvolacie disciplinárne konanie - neverejné zasadnutie bolo nariadené na 7. októbra 2010.   Na   tomto   neverejnom   zasadnutí   bolo   odvolaniami   napadnuté   rozhodnutie disciplinárneho   súdu   prvého   stupňa   zrušené,   a   vec   bola   vrátená   disciplinárnemu   súdu prvého stupňa stým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Účastníkom konania bolo písomne vypracované rozhodnutie 1 Dso 9/2009, doručené 15. novembra 2010.

Na   vyžiadanie   sudcu   spravodajcu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   z 15. novembra 2010, bol spis pod sp. zn. 1 Ds 6/2008 zaslaný Ústavnému súdu SR.

Označený spis bol Najvyššiemu súdu SR z Ústavného súdu SR vrátený (doručený) 23. decembra 2010.

20. januára 2011 súčasný predseda Okresného súdu Michalovce JUDr. S. podaním zo   17.   januára   2011,   doručeným   Najvyššiemu   súdu   SR   ako   disciplinárnemu   súdu 20. januára   2011   návrhy   predchádzajúceho   predsedu   Okresného   súdu   Michalovce   na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi JUDr. S. vzal v celom rozsahu späť. Z   uvedeného   dôvodu   bolo   na   neverejnom   zasadnutí   disciplinárneho   senátu 26. januára 2011 disciplinárne konanie vedené pod sp. zn. 1 Ds 6/2008 a sp. zn. 1 Ds 3/2009, vedené pod sp. zn. 1 Ds 6/2008, zastavené.

Pri posudzovaní toho, či došlo k zbytočným prieťahov v konaní, poukazujeme na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa vyššie uvedenej chronológie úkonov Najvyššieho súdu SR ako disciplinárneho súdu, obidva senáty (prvostupňový aj odvolací) promptne robil úkony, ktoré vyžadovali zákonné postupy reagovania na úkony účastníkov konania, a preto sťažovateľom namietané zbytočné prieťahy nespôsobil.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,   o   konaní   pred   ním   a   postavení   jeho   sudcov,   v   znení   neskorších   predpisov, súhlasíme, aby súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   vyjadreniu   najvyššieho súdu uviedol:

«K   tvrdeniam   porušovateľa   v   predmetnom   podaní   smerujúcim   proti   osobe sťažovateľa sa nebudeme vyjadrovať, ale zameriame sa na predmet tohto konania, ktorým je namietané porušenie sťažovateľových ľudských práv a základných slobôd.

Predseda Najvyššieho súdu   Slovenskej republiky vo   svojom   vyjadrení   sumarizuje priebeh   konania,   pričom má za   to,   že   v konaní   nedošlo k zbytočným   prieťahom   a vec sťažovateľa bola prejednaná v primeranej lehote.

Pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v konaní, domnievame sa, že už len skutočnosť, že návrh na disciplinárne stíhanie bol sťažovateľovi doručený až po vyše 5 mesiacoch od jeho doručenia disciplinárnemu súdu, predstavuje bez ďalšieho zbytočné prieťahy v konaní. Pokiaľ   ide   o   primeranú   dĺžku   konania,   disciplinárne   konanie   vo   veci   sudcov   je konaním   majúcim   podstatný   vplyv   na   reálny   výkon   súdnej   moci.   Je   preto   v   záujme spoločnosti, aby bolo konaním rýchlym a účinným. Zákonodarca tento záujem vyjadril aj osobitne v zákonnej úprave, a to v ust. § 129 ods. l zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého „disciplinárny senát je povinný   rozhodnúť   o   disciplinárnom   previnení   spravidla   do   3   mesiacov   od   podania návrhu“....

Pri posudzovaní primeranosti dĺžky disciplinárneho konania je podľa nášho názoru nevyhnutné   prihliadnuť   nielen   na   priebeh   samotného   konania,   ale   aj   na   skutočnosti   s konaním súvisiace a priamo ovplyvňujúce postavenie sťažovateľa. V dôsledku podaného návrhu na disciplinárne konanie bolo sťažovateľovi dňa 16. 6. 2008 doručené rozhodnutie ministra spravodlivosti SR č. 17997/2008/10 z 10. 6. 2008 o dočasnom pozastavení výkonu funkcie   sudcu.   V   zmysle   platnej   právnej   úpravy   teda   nemohol   sťažovateľ   počas bezdôvodného disciplinárneho konania vykonávať funkciu sudcu.

Dobu 27 mesiacov (odo dňa podania návrhu do podania ústavnej sťažnosti), resp. dobu bezmála 31 mesiacov (odo dňa podania návrhu do právoplatného zastavenia konania) nemožno považovať vo svetle vyššie uvedeného v žiadnom prípade za primeranú podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na podanej sťažnosti v rozsahu v zmysle nášho podania zo dňa 07. 04. 2011 preto trváme.

Na základe výzvy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 04. 2011 zároveň oznamujeme, že sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o sťažnosti.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitostí   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho disciplinárneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav disciplinárneho konania vedeného najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Ds 6/08:

- 3. jún 2008 – najvyššiemu súdu ako disciplinárnemu súdu bol doručený návrh predsedu okresného súdu na disciplinárne stíhanie sťažovateľa z dôvodu, že sťažovateľ mal zverejniť obsah odvolania účastníka trestného konania v ním prerokúvanej veci v čase, keď ešte nebolo o ňom rozhodnuté, pričom tento návrh bol podaný potom, ako právny zástupca dotknutého účastníka konania podal 12. decembra 2007 na sťažovateľa sťažnosť predsedovi okresného súdu (konanie o návrhu bolo najvyšším súdom vedené pod sp. zn. 1 Ds 6/08),

-   28.   august   2008   –   z   dôvodu   oznámenia   o   zaujatosti   dvoma   sudcami   disciplinárneho senátu, ktorému bola predmetná vec pridelená na disciplinárne konanie proti sťažovateľovi, bolo na neverejnom zasadnutí tohto senátu rozhodnuté o vylúčení predsedu disciplinárneho senátu   a   jednej   jeho   sudkyne   z   vykonávania   úkonov   v   disciplinárnej   veci   proti sťažovateľovi,

-   6.   november   2008   –   sťažovateľovi   bolo   doručené „Upovedomenie   o   začatí disciplinárneho konania“,

- 20. november 2008 – sťažovateľ sa vyjadril k návrhu,

- 1. december 2008 – najvyšší súd zaslal okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa k návrhu na zaujatie stanoviska,

- 19. február 2009 – konalo sa ústne pojednávanie disciplinárneho senátu najvyššieho súdu, ktoré bolo na účely ďalšieho dokazovania odročené na 5. marec 2009,

- 5. marec 2009 – sťažovateľ žiadal o preročenie nariadeného termínu ústneho pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti, preto bolo toto pojednávanie uznesením odročené na neurčito,

- 6. apríl 2009 – v dôsledku dodatku k rozvrhu práce Disciplinárneho súdu Slovenskej republiky na rok 2009 došlo k určeniu dvoch nových členov dotknutého disciplinárneho senátu,

- 23. jún 2009 – najvyšší súd určil nový termín ústneho pojednávania na 17. august 2009,

- 23. júl 2009 – najvyšší súd nariadil termín neverejného zasadnutia na 28. júl 2009,

-   28.   júl 2009   –   najvyšší   súd   na neverejnom   zasadnutí   rozhodol,   že   spojí   na spoločné konanie disciplinárne konania vedené proti sťažovateľovi pod sp. zn. 1 Ds 6/08 a sp. zn. 1 Ds 3/09 s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 1 Ds 6/08,

- 17. august 2009 – ústne pojednávanie disciplinárneho senátu najvyššieho súdu bolo po vypočutí svedka odročené na 9. september 2009,

- 9. september 2009 – z dôvodu ospravedlnenia sa predvolaných svedkov a po prednesení žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa nenariadiť pojednávanie v období od 14. septembra 2009 do 13. októbra 2009 z dôvodu jeho pobytu mimo republiku, bolo ústne pojednávanie odročené na 21. október 2009,

- 21. október 2009 – disciplinárny senát najvyššieho súdu po vypočutí svedkov a účastníkov konania vyhlásil vo veci rozhodnutie, ktorým oslobodil sťažovateľa pre skutok uvedený v návrhu   podanom   3.   júna   2008,   o   ktorom   najvyšší   súd   pôvodne   konal   pod   sp. zn. 1 Ds 6/08, a súčasne ho uznal vinným pre skutok, o ktorom najvyšší súd pôvodne konal pod sp. zn. 1 Ds 3/09 a v zmysle ktorého sťažovateľ porušil základné zásady sudcovskej etiky tým, že prezidentovi Slovenskej republiky zaslal otvorený list, v ktorom sa mali nachádzať „polopravdy   a   osočovanie“ predsedu   okresného   súdu,   právneho   zástupcu   dotknutého účastníka   trestného   konania,   ako   aj   vtedajšieho   ministra   spravodlivosti   Slovenskej republiky;   sťažovateľ   priamo   do   zápisnice   nahlásil   odvolanie   proti   odsudzujúcej   časti rozhodnutia,

-   25.   november   2009   –   predseda   okresného   súdu   podal   odvolanie   proti   rozhodnutiu disciplinárneho senátu najvyššieho súdu,

-   27.   november   2009   –   sťažovateľ   predložil   v   písomnej   forme   svoje   odvolanie   proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu najvyššieho súdu,

-   30.   november   2009   –   odvolanie   sťažovateľa   bolo   zaslané   na   vyjadrenie   predsedovi okresného   súdu   a   odvolanie   predsedu   okresného   súdu   bolo   zaslané   na   vyjadrenie sťažovateľovi,

- 14. december 2009 – odvolania sťažovateľa a predsedu okresného súdu boli predložené odvolaciemu disciplinárnemu   senátu najvyššieho súdu,   ktorý   vo veci   konal pod sp.   zn. 1 Dso 9/09,

- 15. december 2009 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu predsedu okresného súdu,

- 5. máj 2010 – spis bol predsedom odvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu zaslaný na naštudovanie sudkyni Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Z., ktorá bola členkou odvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu,

- 17. máj 2010 – spis bol vrátený odvolaciemu disciplinárnemu senátu najvyššieho súdu a súčasne bol zaslaný na naštudovanie advokátovi JUDr. B. do P., ktorý bol ďalším členom odvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu,

- 2. jún 2010 – spis bol vrátený odvolaciemu disciplinárnemu senátu najvyššieho súdu,

- 28. júl 2010 – predseda najvyššieho súdu žiadal predsedu odvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní,

- 7. október 2010 – konalo sa neverejné zasadnutie odvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu, ktorý prvostupňové disciplinárne rozhodnutie zrušil a vrátil ho znovu na prerokovanie a rozhodnutie prvostupňovému disciplinárnemu senátu najvyššieho súdu,

- 15. november 2010 – rozhodnutie sp. zn. 1 Dso 9/09 zo 7. októbra 2010 bolo doručené sťažovateľovi a súčasne v tento deň bol disciplinárny spis v predmetnej veci zapožičaný ústavnému súdu,

- 23. december 2010 – spis bol vrátený najvyššiemu súdu,

- 20. január 2011 – v tom čase aktuálny predseda okresného súdu zobral v celom rozsahu späť návrhy predošlého predsedu okresného súdu na disciplinárne stíhanie sťažovateľa,

-   26.   január   2011   –   na   neverejnom   zasadnutí   disciplinárneho   senátu   bolo   disciplinárne konanie vedené proti sťažovateľovi pod sp. zn. 1 Ds 6/08 zastavené,

-   23.   február   2011   –   rozhodnutie   o   zastavení   disciplinárneho   konania   bolo   doručené sťažovateľovi.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ds 6/08 o podnete predsedu okresného súdu na začatie disciplinárneho   konania   proti   sťažovateľovi   z 3.   júna   2008   a 9.   apríla   2009   došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci   ústavný   súd   konštatuje,   že   rozhodovanie v napadnutom konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zdĺhavejšou prípravou pojednávaní. Posudzovanú dĺžku konania však v danom prípade nebolo možné pripísať iba zložitosti procesu v disciplinárnom konaní.

Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom najvyššieho súdu   a v tejto súvislosti zistil, že najvyšší súd bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 3. júna 2008 (podanie návrhu na disciplinárne konanie) do 6. novembra 2008 (zaslanie upovedomenia   o začatí   disciplinárneho   konania   najvyšším   súdom   sťažovateľovi),   t. j. 5 mesiacov,

- od 15. decembra 2009 (sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu predsedu okresného súdu) do 7. októbra 2010 (konalo sa neverejné zasadnutie odvolacieho disciplinárneho senátu), t. j. takmer   10   mesiacov,   pričom   v tomto   období   najvyšší   súd   dvakrát   predložil   spis   na naštudovanie členom odvolacieho disciplinárneho senátu.

Najvyšší súd teda počas viac ako 15 mesiacov vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedeným zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu   súdu.   Ústava   v čl.   48   ods. 2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Tak, ako to vo svojej sťažnosti uvádza sťažovateľ, aj ústavný súd konštatuje, že podľa   § 129   ods.   1   zákona   o   sudcoch   disciplinárny   senát   je   povinný   rozhodnúť o disciplinárnom   previnení   alebo   o   priestupku   sudcu   spravidla   do   troch   mesiacov   od podania návrhu na disciplinárne konanie alebo od oznámenia priestupku disciplinárnemu súdu príslušným orgánom.

V danej   veci   disciplinárny   senát   právoplatne   nerozhodol   od   podania   podnetu predsedom   okresného   súdu   (3.   júna   2008)   do   26.   januára   2011,   keď   na   neverejnom zasadnutí disciplinárneho senátu bolo disciplinárne konanie proti sťažovateľovi na základe späťzatia podnetu novým predsedom okresného súdu zastavené, čo predstavuje dobu viac ako 2,5 roka.

Závažnosť prieťahov v konaní bola zvýšená aj tým, že sťažovateľ ako sudca mal od začiatku disciplinárneho konania vtedajším ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky pozastavený výkon sudcu, ktorý trval až 24 mesiacov, čo predstavuje maximálnu zákonnú dobu trvania pozastavenia výkonu funkcie sudcu v zmysle príslušných právnych predpisov.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   disciplinárne   konanie,   ktoré   bez   právoplatného rozhodnutia   trvá   tak   dlho,   ako   je   to   v danej   veci,   treba   považovať už len   so   zreteľom na samotnú   dĺžku   konania za   konanie nezlúčiteľné s imperatívom   ustanoveným v čl. 48 ods. 2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Táto   zdĺhavosť   konania   totiž   v princípe predlžuje stav právnej   neistoty   dotknutých   osôb   do   tej   miery,   že   ich   právo   na   súdnu ochranu sa stáva iluzórnym,   a teda   ho   ohrozuje   vo   svojej   podstate   (m.   m.   I.   ÚS   65/03, IV. ÚS 196/05, II. ÚS 330/2010).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že 26. januára 2011 bolo na základe späťvzatia návrhu novým predsedom   okresného   súdu   disciplinárne   konanie   proti   sťažovateľovi   zastavené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100   000   €,   ktoré   zdôvodnil   najmä   tým,   že   od   začiatku   disciplinárneho   konania   mal ministrom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   pozastavený   výkon   funkcie   sudcu a v dôsledku   neodôvodnených   prieťahov   trvalo   toto   pozastavenie   výkonu   funkcie   až 24 mesiacov, čo predstavuje maximálnu zákonnú dobu trvania pozastavenia výkonu funkcie v zmysle príslušných právnych predpisov.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú nečinnosť najvyššieho súdu považuje za primerané v sume 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol aj na povahu   veci,   a to,   že   predmetom   konania   je   návrh   na   disciplinárne   konanie   proti sťažovateľovi, ktorý mal pozastavený výkon funkcie sudcu viac ako 24 mesiacov. Vo svetle týchto skutočností sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa   § 11 ods. 2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za tri právne úkony (prevzatie a príprava veci, podanie sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie vo veci samej) v celkovej sume 392,33 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011