znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 579/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2012   predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   M.   a I.   M., obaja bytom Rakúsko,   zastúpených Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. M. B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 6 C 98/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. a I. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2012   doručená   sťažnosť   J.   M.   a I.   M.,   obaja   bytom   Rakúsko   (spolu   ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 98/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «Sťažovatelia na základe kúpnych zmlúv zo dňa 23.11.1993   zo   dňa   03.12.1993   nadobudli   do   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Š... Dňa 19.11.1996 podala Slovenská republika,   zastúpená   Okresnou   prokuratúrou   v D.   proti   sťažovateľom   ako   žalovaným žalobu, v rámci ktorej sa Okresná prokuratúra v D. domáhala určenia neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov, prostredníctvom ktorých sťažovatelia nadobudli predmetné nehnuteľnosti   do   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Rozsudkom   24Co/50/2008- 1066 zo dňa 8.10.2008 Krajský súd v Trnave ako súd odvolací žalobný návrh okresnej prokuratúry   v   celom   rozsahu   zamietol...   Slovenská   republika   zastúpená   Okresnou prokuratúrou   v D.   napadla   rozhodnutie   krajského   súdu   dovolaním,   ktoré   Najvyšší   súd Slovenskej republiky rozsudkom 3Cdo 11/2009 zo dňa 16.12.2010 zamietol.

Podaním zo dňa 27.11.2006 sa sťažovatelia v rámci už začatého konania o vydanie bezdôvodného   obohatenia   vedeného   na   okresnom   súde   Dunajská   Streda   pod   sp.   zn. 6C/124/2001,   domáhali   v   rámci   uplatnenia   nárokov   na   náhradu   škody   spôsobenej   pri výkone verejnej moci pristúpenia ďalšieho účastníka na strane žalovaných, ktorým mala byť Okresná prokuratúra v D. V odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda 6C 124/01-155 zo dňa 8.1.2007 sťažovatelia opätovne poukázali na ich nároky na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

Okresný súd Dunajská Streda uznesením 6C/124/2001-200 zo dňa 19.05.2009... vylúčil predmetný návrh na náhradu škody od štátu na osobitné konanie 6C/98/2009. Uznesením   zo   dňa   16.09.2009,   teda   až   po   2   rokoch   a   10   mesiacoch   od   prvého uplatnenia si nárokov sťažovateľov na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci Okresnou prokuratúrou v D. a 4 mesiacoch od vylúčenia veci na osobitné konanie, Okresný súd Dunajská Streda vyzval sťažovateľov, aby doplnili a opravili svoj návrh na náhradu škody od štátu.

Sťažovatelia   podaním   zo dňa   20.10.2009   požiadali   okresný   súd   o   prerušenie konania do   ukončenia   konania   o   predbežnom   prerokovaní   nároku   na   náhradu   škody spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   orgánov   prokuratúry   na   základe   zákona   č. 514/2003 Z. z. a zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko sťažovatelia splnomocnili svoju právnu zástupkyňu na prípravu takéhoto podania.

Podaním zo dňa 9. 2. 2010... sťažovatelia informovali Okresný súd Dunajská Streda v rámci prejednávania veci 6C/98/2009 o podaní návrhu na predbežné prerokovanie ich nároku na náhradu škody na Generálnej prokuratúre SR a opätovne požiadali okresný súd o prerušenie konania 6C/98/2009 do ukončenia konania o predbežnom prerokovaní nároku sťažovateľov na náhradu škody.

Uznesením   zo   dňa   27.04.2010   súd   konanie   6C/98/2009   prerušil s   časovým ohraničením:   „až   do   právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   predbežného   prerokovania nárokov sťažovateľov na náhradu škody vedenej na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. XV/5 Spr 10/10.“

Proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 27.04.2010,   ktorým okresný súd prerušil konanie   6C/98/2009   do   právoplatného   rozhodnutia   konania   o   predbežnom   prerokovaní nároku sťažovateľov na Generálnej prokuratúre, podala generálna prokuratúra SR dňa 14.5.2010 odvolanie... O podanom odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Trnave ako súd odvolací dňa 4.7.2011. Odvolací súd uznal nesprávnu formuláciu výroku uznesenia o prerušení konania a uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Generálna   prokuratúra   SR   oznámila   sťažovateľom   listom   zo   dňa   3.12.2010, doručeným 11.1.2011, že nimi uplatnený nárok neuznáva. Právna zástupkyňa sťažovateľov o tom informovala okresný súd podaním zo dňa 12.1.2011, v rámci ktorého požiadala tamojší súd o pokračovanie v konaní 6C/98/2009. Sťažovatelia zároveň navrhli zmenu ich pôvodného   návrhu   v   súlade   so   znením   žiadosti   o   predbežné   prerokovanie   nároku   na náhradu škody   spôsobenú nesprávnym   úradným postupom orgánov prokuratúry   zo   dňa 09.02.2010.

Dňa 21.4.2011 podali sťažovatelia u predsedníčke Okresného súdu Dunajská Streda JUDr. A. M. sťažnosť na prieťahy v konaní 6C/98/2009, v ktorom namietali neprimeranú dĺžku konania vzhľadom na vykonané úkony, ako aj na skutočnosť, že odo dňa oznámenia súdu o neuznaní ich nárokov Generálnou prokuratúrou SR okresný súd vo veci nevykonal žiaden procesný úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu v merite veci.

Listom   zo   dňa   19.05.2011   informovala   predsedníčka   Okresného   súdu   Dunajská Streda sťažovateľov o tom, že spis v namietanej veci sa odo dňa 9.7.2010 nachádza na Krajskom súde v Trnave v rámci konania o odvolaní žalovanej proti uzneseniu o prerušení konania, na základe čoho bude možné sťažnosť sťažovateľov vybaviť až po jeho spätnom predložení.

Po   návrate   spisového   materiálu   z   odvolacieho   súdu   na   okresný   súd   vybavila predsedníčka   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   JUDr.   A.   M.   dňa   22.07.2011   ako neopodstatnenú.

Uznesením zo dňa 26.08.2011 rozhodol okresný súd o zmene pôvodného návrhu... Okresný súd tak o návrhu sťažovateľov na zmenu pôvodného návrhu rozhodol až po 8 mesiacoch od podania tohto návrhu sťažovateľmi.

Podaním zo dňa 7. 10. 2011 rozšírili sťažovatelia svoj pôvodný návrh aj o nároky na náhradu škody v podobe ušlého zisku aj z ďalších nehnuteľností, ktorých sa nesprávny postup Okresnej prokuratúry v D. priamo dotkol. V podanom návrhu sťažovatelia podrobne popísali ušlý zisk na nájomnom, priložili aj odborný odhad nájomného.

Dňa 12.10.2011 požiadali sťažovatelia o skoré vytýčenie pojednávania. Dňa 19.10.2011 vyzval Okresný súde Dunajská Streda Generálnu prokuratúru SR, aby sa vyjadrila k podaniu sťažovateľov zo dňa 7.10.2011, ktorým sa sťažovatelia domáhali rozšírenia žaloby.

Dňa 8.12.2011 podala Generálna prokuratúra SR na okresnom súde vyjadrenie, že so zmenou návrhu nesúhlasí.

Dňa 11.   5.   2012 zobrali sťažovatelia svoj   návrh na   rozšírenie konania zo dňa 7.10.2011   (o   ktorom pripustení   napriek uplynutiu   7 mesiacov odo   dňa podania   nebolo rozhodnuté) späť.

Od   uvedeného   popisu   skutkového   stavu   veci   nedošlo   zo   strany   Okresného   súdu Dunajská Streda v rámci prejednávania   veci 6C/98/2009   k žiadnym   ďalším   procesným úkonom, ktoré by smerovali k právoplatnému rozhodnutiu v merite veci...

... vec bola vylúčená na samostatné konanie dňa 19.5.2009 odkedy je vedená na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6C/98/2009....

Predmetná vec nie je podľa názoru sťažovateľov ani právne a ani skutkovo zložitá. Otázka zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je komplexne upravená v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene   niektorých   zákonov,   ktorý   nadväzuje   na   predchádzajúcu   právnu   úpravu obsiahnutú v dnes už zrušenom zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.... Čo sa týka výšky požadovaného   finančného   nároku   sťažovateľov,   ten   je   jednoducho   preukázateľný predloženými odbornými vyjadreniami realitnej kancelárie a ak sa s nimi súd nestotožní, tak znaleckým dokazovaním....

Sťažovatelia v snahe promptného riešenia prejednávanej veci sú dostatočne aktívni a súčinní, predkladajú iba návrhy, ktoré sú v súlade s procesným normami Občianskeho súdneho   poriadku,   svoje   tvrdenia   dokladajú   aj   odborným   vyjadrením   realitnej kancelárie.... máme za to, že vzniknuté zbytočné prieťahy v konaní nie je možné pripočítať správaniu sa sťažovateľov.

Konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 6C/98/2009 je dlhodobo postihnuté zbytočnými prieťahmi.»

3.   Sťažovatelia   sa   domáhali   aj   toho,   aby   im   ústavný   súd   priznal   finančné zadosťučinenie   v   zmysle   čl.   127   ods.   3   ústavy   a   §   56   ods.   4   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon ústavnom   súde“)   každému   v   sume   po   3   000   €,   pretože   deklarovanie   porušenia   práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov nemožno považovať za dostatočné. Sťažovatelia uviedli, že sa cítia „ako obete zlovôle štátnych orgánov, a to aj napriek ich snahe byť dostatočne súčinní pri zabezpečovaní ich vlastníckych práv“.

4.   Sťažovatelia   napokon   navrhli,   aby   ústavný   súd   o ich   sťažnosti   nálezom   takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov J. M... a I. M..., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote   upravené v čl.   6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6C 98/2009 bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Dunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn. 6C 98/2009 konať.

Ústavný   súd   priznáva   J.   M...   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške   3   000 EUR..., ktoré je mu Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný   súd   priznáva   I.   M...   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške   3   000 EUR..., ktoré je jej Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť J. M... a I. M... trovy právneho zastúpenia vo výške 269,60 EUR na účet právneho zástupcu – Advokátskej kancelárie B., s.r.o... B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5.   Sťažovatelia   v prílohách   k sťažnosti   priložili   aj   ich   podanie   z 21.   apríla   2011 adresované predsedníčke okresného súdu, ktorým sa využijúc prostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažovali na zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 6   C   98/2009.   Predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi   z 22. júla   2011   sťažovateľom oznámila,   že   ich   sťažnosť   prešetrila,   pričom   dospela   k záveru,   že   sťažnosť   je neopodstatnená.

II.

6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, I. ÚS 88/07, I. ÚS 66/98, II. ÚS 380/2012).

9. Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 98/2009.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

10. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 98/2009, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva tento priebeh namietnutého konania:

Dňa   19.   mája   2009   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   6   C   124/2001   vylúčil   na samostatné   konanie   návrh   sťažovateľov   na   náhradu   škody   proti   Slovenskej   republike, v zastúpení   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“). Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 98/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).

Dňa 16. septembra 2009 okresný súd uznesením vyzval žalobcov, aby uviedli určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit, návrh odôvodnili a predložili listinné dôkazy. Dňa 21. októbra 2009 sťažovatelia doručili „návrh vo veci vedenej na okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 6 C 98/2009“. Súčasne doložili plnú moc udelenú advokátke Mgr. M. B.

Dňa 29.   októbra   2009   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov,   aby v lehote 15 dní zaslali súdu kópie návrhu (prevzala 24. novembra 2009).

Dňa 5. januára 2010 okresný súd urgoval právnu zástupkyňu sťažovateľov.Dňa 4. februára 2010 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaslanie kópií návrhu, keďže ich právna zástupkyňa na výzvu neodpovedala.

Dňa 12. februára 2010 sťažovatelia doručili „Podanie“.

Bez prezentačnej pečiatky: sťažovatelia doručili „žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie   nároku   na   náhradu   škody“ z 9.   februára   2010   adresovanú   generálnej prokuratúre a opätovnú žiadosť o prerušenie konania do ukončenia konania o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody.

Dňa 18. marca 2010 okresný súd zaslal generálnej prokuratúre žiadosť o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 9.   apríla   2010   generálna prokuratúra   oznámila, že   rovnopis   podania   im   bol doručený 12. februára 2012 a je zaevidovaný pod č. k. XV/5 Spr. 10/10-5. Prokuratúra však nemá vedomosť o tom, že by voči nej bolo na Okresnom súde Dunajská Streda vedené konanie pod sp. zn. 6 C 98/2009, preto žiadala o doručenie žaloby, aby sa k nej mohla vyjadriť.

Dňa 27. apríla 2010 okresný súd uznesením č. k. 6 C 98/2009-70 prerušil napadnuté konanie až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na generálnej prokuratúre pod sp. zn. XV/5 Spr. 10/10.

Dňa 14. mája 2010 generálna prokuratúra doručila odvolanie proti uzneseniu č. k. 6 C 98/2009-70.

Dňa 4. júna 2010 bol právnej zástupkyni sťažovateľov doručený rovnopis uvedeného odvolania s tým, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadrila.

Dňa 12. júla 2010 bol spis doručený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a bol zaevidovaný pod sp. zn. 10 Co 251/2010.

Dňa 22.   februára   2010 okresný   súd   zaslal krajskému   súdu   podanie   sťažovateľov označené ako „zmena žalobného návrhu“.

Dňa 18. júla 2011 bol okresnému súdu vrátený spis s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie č. k. 6 C 98/2009-70 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 26. augusta 2011 okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu. Dňa 7. októbra 2011 sťažovatelia doručili okresnému súdu podanie, ktorým rozšírili svoj žalobný návrh.

Dňa 12. októbra 2011 bolo doručené podanie sťažovateľov zákonnej sudkyni, ktorým sťažovatelia oznámili, že doručujú „druhé vyhotovenie rozšírenej žaloby zo 7. 10. 2011“.Dňa 19. októbra 2011 okresný súd zaslal generálnej prokuratúre návrh sťažovateľov na zmenu petitu s tým, aby sa k nemu v lehote 20 dní vyjadrila.

Dňa   8.   decembra   2011   generálna   prokuratúra   oznámila,   že   so   zmenou   petitu nesúhlasí a navrhuje návrh zamietnuť.

Dňa 15. mája 2012 sťažovatelia doručili okresnému súdu „späťvzatie návrhu na rozšírenie konania“.

Dňa 8. júna 2012 sťažovatelia doručili návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.

Dňa   30.   októbra   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   98/2009-140   pripustil späťvzatie návrhu na zmenu petitu z 11. mája 2012.

11.   Ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   judikoval,   že   ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

12. Vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh, ale najmä z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo 19. mája 2009, keď okresný   súd   vylúčil   na   samostatné   konanie   návrh   sťažovateľov   na   náhradu   škody. Napadnuté konanie však bolo do 18. júla 2011 (vrátenie spisu okresnému súdu) prerušené, pričom voči tomuto prerušeniu konania sťažovatelia nemali výhrady, ba naopak, udialo sa to na ich návrh. Ústavný súd konštatuje, že okresnému súdu je možné vytknúť len obdobie nečinnosti   od   8.   decembra   2011   do   30. októbra   2012   (10 mesiacov).   Avšak   aj v tomto období a krátko predtým sťažovatelia podali niekoľko procesných návrhov (7. októbra 2011 – rozšírenie žaloby, 15. mája 2012 – späťvzatie návrhu na rozšírenie konania, 18. júna 2012 návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania), o rozhodovaní ktorých sa okresný súd musel zaoberať. V iných úsekoch konania ústavný súd nevzhliadol nečinnosť konajúceho súdu   ani   neefektívnosť   v jeho   postupe,   naopak,   zistil,   že   podania   sťažovateľov,   najmä v období,   keď   ešte   neboli   právne   zastúpení,   boli   neurčité   a nezrozumiteľné,   podania doručovali   v nedostatočnom   počte   rovnopisov   a konajúci   súd   ich   na   odstránenie nedostatkov musel vyzývať.   Na výzvu   okresného súdu   potom   nereagovali obratom, ale uplynuli   aj   tri   mesiace,   kým   splnili   výzvu   okresného   súdu.   Sťažovatelia   tak   sami   tiež prispievali k prieťahom v konaní.

13. Postup okresného súdu v napadnutom konaní sa však zjavne nevyznačuje takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Hoci postup okresného súdu bol v období   od   8.   decembra   2011   do   30.   októbra   2012   neefektívny,   vzhľadom   na   to,   že sťažovatelia aj sami prispeli k prieťahom, ho ešte nemožno považovať za porušenie práva sťažovateľov garantovaného v citovanom článku ústavy a dohovoru.

14. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v napadnutom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

15.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012