SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 579/2012-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom Rakúsko, zastúpených Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. M. B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 98/2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. M. a I. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2012 doručená sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom Rakúsko (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 98/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «Sťažovatelia na základe kúpnych zmlúv zo dňa 23.11.1993 zo dňa 03.12.1993 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Š... Dňa 19.11.1996 podala Slovenská republika, zastúpená Okresnou prokuratúrou v D. proti sťažovateľom ako žalovaným žalobu, v rámci ktorej sa Okresná prokuratúra v D. domáhala určenia neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov, prostredníctvom ktorých sťažovatelia nadobudli predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudkom 24Co/50/2008- 1066 zo dňa 8.10.2008 Krajský súd v Trnave ako súd odvolací žalobný návrh okresnej prokuratúry v celom rozsahu zamietol... Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou v D. napadla rozhodnutie krajského súdu dovolaním, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 3Cdo 11/2009 zo dňa 16.12.2010 zamietol.
Podaním zo dňa 27.11.2006 sa sťažovatelia v rámci už začatého konania o vydanie bezdôvodného obohatenia vedeného na okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6C/124/2001, domáhali v rámci uplatnenia nárokov na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci pristúpenia ďalšieho účastníka na strane žalovaných, ktorým mala byť Okresná prokuratúra v D. V odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda 6C 124/01-155 zo dňa 8.1.2007 sťažovatelia opätovne poukázali na ich nároky na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.
Okresný súd Dunajská Streda uznesením 6C/124/2001-200 zo dňa 19.05.2009... vylúčil predmetný návrh na náhradu škody od štátu na osobitné konanie 6C/98/2009. Uznesením zo dňa 16.09.2009, teda až po 2 rokoch a 10 mesiacoch od prvého uplatnenia si nárokov sťažovateľov na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci Okresnou prokuratúrou v D. a 4 mesiacoch od vylúčenia veci na osobitné konanie, Okresný súd Dunajská Streda vyzval sťažovateľov, aby doplnili a opravili svoj návrh na náhradu škody od štátu.
Sťažovatelia podaním zo dňa 20.10.2009 požiadali okresný súd o prerušenie konania do ukončenia konania o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry na základe zákona č. 514/2003 Z. z. a zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko sťažovatelia splnomocnili svoju právnu zástupkyňu na prípravu takéhoto podania.
Podaním zo dňa 9. 2. 2010... sťažovatelia informovali Okresný súd Dunajská Streda v rámci prejednávania veci 6C/98/2009 o podaní návrhu na predbežné prerokovanie ich nároku na náhradu škody na Generálnej prokuratúre SR a opätovne požiadali okresný súd o prerušenie konania 6C/98/2009 do ukončenia konania o predbežnom prerokovaní nároku sťažovateľov na náhradu škody.
Uznesením zo dňa 27.04.2010 súd konanie 6C/98/2009 prerušil s časovým ohraničením: „až do právoplatného rozhodnutia vo veci predbežného prerokovania nárokov sťažovateľov na náhradu škody vedenej na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. XV/5 Spr 10/10.“
Proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 27.04.2010, ktorým okresný súd prerušil konanie 6C/98/2009 do právoplatného rozhodnutia konania o predbežnom prerokovaní nároku sťažovateľov na Generálnej prokuratúre, podala generálna prokuratúra SR dňa 14.5.2010 odvolanie... O podanom odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Trnave ako súd odvolací dňa 4.7.2011. Odvolací súd uznal nesprávnu formuláciu výroku uznesenia o prerušení konania a uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Generálna prokuratúra SR oznámila sťažovateľom listom zo dňa 3.12.2010, doručeným 11.1.2011, že nimi uplatnený nárok neuznáva. Právna zástupkyňa sťažovateľov o tom informovala okresný súd podaním zo dňa 12.1.2011, v rámci ktorého požiadala tamojší súd o pokračovanie v konaní 6C/98/2009. Sťažovatelia zároveň navrhli zmenu ich pôvodného návrhu v súlade so znením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov prokuratúry zo dňa 09.02.2010.
Dňa 21.4.2011 podali sťažovatelia u predsedníčke Okresného súdu Dunajská Streda JUDr. A. M. sťažnosť na prieťahy v konaní 6C/98/2009, v ktorom namietali neprimeranú dĺžku konania vzhľadom na vykonané úkony, ako aj na skutočnosť, že odo dňa oznámenia súdu o neuznaní ich nárokov Generálnou prokuratúrou SR okresný súd vo veci nevykonal žiaden procesný úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu v merite veci.
Listom zo dňa 19.05.2011 informovala predsedníčka Okresného súdu Dunajská Streda sťažovateľov o tom, že spis v namietanej veci sa odo dňa 9.7.2010 nachádza na Krajskom súde v Trnave v rámci konania o odvolaní žalovanej proti uzneseniu o prerušení konania, na základe čoho bude možné sťažnosť sťažovateľov vybaviť až po jeho spätnom predložení.
Po návrate spisového materiálu z odvolacieho súdu na okresný súd vybavila predsedníčka Okresného súdu Dunajská Streda JUDr. A. M. dňa 22.07.2011 ako neopodstatnenú.
Uznesením zo dňa 26.08.2011 rozhodol okresný súd o zmene pôvodného návrhu... Okresný súd tak o návrhu sťažovateľov na zmenu pôvodného návrhu rozhodol až po 8 mesiacoch od podania tohto návrhu sťažovateľmi.
Podaním zo dňa 7. 10. 2011 rozšírili sťažovatelia svoj pôvodný návrh aj o nároky na náhradu škody v podobe ušlého zisku aj z ďalších nehnuteľností, ktorých sa nesprávny postup Okresnej prokuratúry v D. priamo dotkol. V podanom návrhu sťažovatelia podrobne popísali ušlý zisk na nájomnom, priložili aj odborný odhad nájomného.
Dňa 12.10.2011 požiadali sťažovatelia o skoré vytýčenie pojednávania. Dňa 19.10.2011 vyzval Okresný súde Dunajská Streda Generálnu prokuratúru SR, aby sa vyjadrila k podaniu sťažovateľov zo dňa 7.10.2011, ktorým sa sťažovatelia domáhali rozšírenia žaloby.
Dňa 8.12.2011 podala Generálna prokuratúra SR na okresnom súde vyjadrenie, že so zmenou návrhu nesúhlasí.
Dňa 11. 5. 2012 zobrali sťažovatelia svoj návrh na rozšírenie konania zo dňa 7.10.2011 (o ktorom pripustení napriek uplynutiu 7 mesiacov odo dňa podania nebolo rozhodnuté) späť.
Od uvedeného popisu skutkového stavu veci nedošlo zo strany Okresného súdu Dunajská Streda v rámci prejednávania veci 6C/98/2009 k žiadnym ďalším procesným úkonom, ktoré by smerovali k právoplatnému rozhodnutiu v merite veci...
... vec bola vylúčená na samostatné konanie dňa 19.5.2009 odkedy je vedená na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6C/98/2009....
Predmetná vec nie je podľa názoru sťažovateľov ani právne a ani skutkovo zložitá. Otázka zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je komplexne upravená v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadväzuje na predchádzajúcu právnu úpravu obsiahnutú v dnes už zrušenom zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.... Čo sa týka výšky požadovaného finančného nároku sťažovateľov, ten je jednoducho preukázateľný predloženými odbornými vyjadreniami realitnej kancelárie a ak sa s nimi súd nestotožní, tak znaleckým dokazovaním....
Sťažovatelia v snahe promptného riešenia prejednávanej veci sú dostatočne aktívni a súčinní, predkladajú iba návrhy, ktoré sú v súlade s procesným normami Občianskeho súdneho poriadku, svoje tvrdenia dokladajú aj odborným vyjadrením realitnej kancelárie.... máme za to, že vzniknuté zbytočné prieťahy v konaní nie je možné pripočítať správaniu sa sťažovateľov.
Konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 6C/98/2009 je dlhodobo postihnuté zbytočnými prieťahmi.»
3. Sťažovatelia sa domáhali aj toho, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon ústavnom súde“) každému v sume po 3 000 €, pretože deklarovanie porušenia práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov nemožno považovať za dostatočné. Sťažovatelia uviedli, že sa cítia „ako obete zlovôle štátnych orgánov, a to aj napriek ich snahe byť dostatočne súčinní pri zabezpečovaní ich vlastníckych práv“.
4. Sťažovatelia napokon navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov J. M... a I. M..., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 98/2009 bolo porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Dunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn. 6C 98/2009 konať.
Ústavný súd priznáva J. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR..., ktoré je mu Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd priznáva I. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR..., ktoré je jej Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť J. M... a I. M... trovy právneho zastúpenia vo výške 269,60 EUR na účet právneho zástupcu – Advokátskej kancelárie B., s.r.o... B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Sťažovatelia v prílohách k sťažnosti priložili aj ich podanie z 21. apríla 2011 adresované predsedníčke okresného súdu, ktorým sa využijúc prostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažovali na zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 98/2009. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 22. júla 2011 sťažovateľom oznámila, že ich sťažnosť prešetrila, pričom dospela k záveru, že sťažnosť je neopodstatnená.
II.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, I. ÚS 88/07, I. ÚS 66/98, II. ÚS 380/2012).
9. Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 98/2009.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
10. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 98/2009, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva tento priebeh namietnutého konania:
Dňa 19. mája 2009 okresný súd uznesením sp. zn. 6 C 124/2001 vylúčil na samostatné konanie návrh sťažovateľov na náhradu škody proti Slovenskej republike, v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 98/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).
Dňa 16. septembra 2009 okresný súd uznesením vyzval žalobcov, aby uviedli určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit, návrh odôvodnili a predložili listinné dôkazy. Dňa 21. októbra 2009 sťažovatelia doručili „návrh vo veci vedenej na okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 6 C 98/2009“. Súčasne doložili plnú moc udelenú advokátke Mgr. M. B.
Dňa 29. októbra 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby v lehote 15 dní zaslali súdu kópie návrhu (prevzala 24. novembra 2009).
Dňa 5. januára 2010 okresný súd urgoval právnu zástupkyňu sťažovateľov.Dňa 4. februára 2010 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaslanie kópií návrhu, keďže ich právna zástupkyňa na výzvu neodpovedala.
Dňa 12. februára 2010 sťažovatelia doručili „Podanie“.
Bez prezentačnej pečiatky: sťažovatelia doručili „žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ z 9. februára 2010 adresovanú generálnej prokuratúre a opätovnú žiadosť o prerušenie konania do ukončenia konania o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody.
Dňa 18. marca 2010 okresný súd zaslal generálnej prokuratúre žiadosť o poskytnutie súčinnosti.
Dňa 9. apríla 2010 generálna prokuratúra oznámila, že rovnopis podania im bol doručený 12. februára 2012 a je zaevidovaný pod č. k. XV/5 Spr. 10/10-5. Prokuratúra však nemá vedomosť o tom, že by voči nej bolo na Okresnom súde Dunajská Streda vedené konanie pod sp. zn. 6 C 98/2009, preto žiadala o doručenie žaloby, aby sa k nej mohla vyjadriť.
Dňa 27. apríla 2010 okresný súd uznesením č. k. 6 C 98/2009-70 prerušil napadnuté konanie až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na generálnej prokuratúre pod sp. zn. XV/5 Spr. 10/10.
Dňa 14. mája 2010 generálna prokuratúra doručila odvolanie proti uzneseniu č. k. 6 C 98/2009-70.
Dňa 4. júna 2010 bol právnej zástupkyni sťažovateľov doručený rovnopis uvedeného odvolania s tým, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadrila.
Dňa 12. júla 2010 bol spis doručený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a bol zaevidovaný pod sp. zn. 10 Co 251/2010.
Dňa 22. februára 2010 okresný súd zaslal krajskému súdu podanie sťažovateľov označené ako „zmena žalobného návrhu“.
Dňa 18. júla 2011 bol okresnému súdu vrátený spis s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie č. k. 6 C 98/2009-70 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 26. augusta 2011 okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu. Dňa 7. októbra 2011 sťažovatelia doručili okresnému súdu podanie, ktorým rozšírili svoj žalobný návrh.
Dňa 12. októbra 2011 bolo doručené podanie sťažovateľov zákonnej sudkyni, ktorým sťažovatelia oznámili, že doručujú „druhé vyhotovenie rozšírenej žaloby zo 7. 10. 2011“.Dňa 19. októbra 2011 okresný súd zaslal generálnej prokuratúre návrh sťažovateľov na zmenu petitu s tým, aby sa k nemu v lehote 20 dní vyjadrila.
Dňa 8. decembra 2011 generálna prokuratúra oznámila, že so zmenou petitu nesúhlasí a navrhuje návrh zamietnuť.
Dňa 15. mája 2012 sťažovatelia doručili okresnému súdu „späťvzatie návrhu na rozšírenie konania“.
Dňa 8. júna 2012 sťažovatelia doručili návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.
Dňa 30. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 6 C 98/2009-140 pripustil späťvzatie návrhu na zmenu petitu z 11. mája 2012.
11. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
12. Vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh, ale najmä z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo 19. mája 2009, keď okresný súd vylúčil na samostatné konanie návrh sťažovateľov na náhradu škody. Napadnuté konanie však bolo do 18. júla 2011 (vrátenie spisu okresnému súdu) prerušené, pričom voči tomuto prerušeniu konania sťažovatelia nemali výhrady, ba naopak, udialo sa to na ich návrh. Ústavný súd konštatuje, že okresnému súdu je možné vytknúť len obdobie nečinnosti od 8. decembra 2011 do 30. októbra 2012 (10 mesiacov). Avšak aj v tomto období a krátko predtým sťažovatelia podali niekoľko procesných návrhov (7. októbra 2011 – rozšírenie žaloby, 15. mája 2012 – späťvzatie návrhu na rozšírenie konania, 18. júna 2012 návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania), o rozhodovaní ktorých sa okresný súd musel zaoberať. V iných úsekoch konania ústavný súd nevzhliadol nečinnosť konajúceho súdu ani neefektívnosť v jeho postupe, naopak, zistil, že podania sťažovateľov, najmä v období, keď ešte neboli právne zastúpení, boli neurčité a nezrozumiteľné, podania doručovali v nedostatočnom počte rovnopisov a konajúci súd ich na odstránenie nedostatkov musel vyzývať. Na výzvu okresného súdu potom nereagovali obratom, ale uplynuli aj tri mesiace, kým splnili výzvu okresného súdu. Sťažovatelia tak sami tiež prispievali k prieťahom v konaní.
13. Postup okresného súdu v napadnutom konaní sa však zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Hoci postup okresného súdu bol v období od 8. decembra 2011 do 30. októbra 2012 neefektívny, vzhľadom na to, že sťažovatelia aj sami prispeli k prieťahom, ho ešte nemožno považovať za porušenie práva sťažovateľov garantovaného v citovanom článku ústavy a dohovoru.
14. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2012