SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 578/2014-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Brezno a jeho uznesením sp. zn. 5 Er/19/2004 z 12. marca 2013 (Rvp 243/2014), postupom Okresného súdu Lučenec a jeho uzneseniami sp. zn. 22 Er/434/2004 zo 14. júna 2012 (Rvp 244/2014), sp. zn. 8 Er/85/2008 zo 16. marca 2012 (Rvp 245/2014), sp. zn. 6 Er/1046/2008 z 20. februára 2012 (Rvp 907/2014 a Rvp 911/2014), sp. zn. 15 Er/58/2006 z 29. apríla 2013 (Rvp 908/2014 a Rvp 915/2014), sp. zn. 5 Er/997/2008 z 30. apríla 2012 (Rvp 909/2014), sp. zn. 6 Er/892/2009 zo 14. decembra 2011 (Rvp 910/2014), sp. zn. 5 Er/77/2007 z 12. februára 2013 (Rvp 911/2014), sp. zn. 8 Er/314/2013 z 25. októbra 2013 (Rvp 913/2014), sp. zn. 5 Er/201/2008 z 30. apríla 2012 (Rvp 914/2014), sp. zn. 22 Er 457/2004 z 24. apríla 2013 (Rvp 916/2014), postupom Okresného súdu Veľký Krtíš a jeho uznesením sp. zn. 5 Er/1659/2007 z 21. novembra 2012 (Rvp 917/2014), postupom Okresného súdu Zvolen a jeho uzneseniami sp. zn. 11 Er/1316/2004 z 3. novembra 2011 (Rvp 246/2014), sp. zn. 11 Er/699/2006 zo 4. februára 2011 (Rvp 247/2014), sp. zn. 11 Er/2778/2006 z 19. mája 2011 (Rvp 248/2014), sp. zn. 11 Er/577/2007 z 21. mája 2012 (Rvp 918/2014), sp. zn. 22 Er/11/2009 z 5. apríla 2012 (Rvp 919/2014), sp. zn. 16 Er/435/2007 zo 6. augusta 2012 (Rvp 920/2014), sp. zn. 22 Er/303/2009 z 29. júna 2012 (Rvp 921/2014), sp. zn. 11 Er 3481/2007 zo 14. júna 2013 (Rvp 922/2014), sp. zn. 11 Er 4317/2006 zo 4. apríla 2011 (Rvp 923/2014), sp. zn. 11 Er/1588/2003 z 9. marca 2011 (Rvp 1011/2014 a Rvp 1179/2014), sp. zn. 22 Er 14/2009 z 19. júna 2012 (Rvp 1012/2014), sp. zn. 11 Er/332/2005 z 23. júla 2013 (Rvp 1013/2014), postupom Okresného súdu Banská Bystrica a jeho uzneseniami sp. zn. 3 Er/1839/2007 z 31. mája 2011 (Rvp 905/2014), sp. zn. 2 Er/247/2010 z 5. septembra 2012 (Rvp 906/2014), postupom Okresného súdu Revúca a jeho uzneseniami sp. zn. 6 Er/469/2008 z 27. júna 2013 (Rvp 924/2014), sp. zn. 6 Er/347/2008 z 5. septembra 2013 (Rvp 925/2014), sp. zn. 6 Er/4004/2008 z 1. júla 2013 (Rvp 926/2014) a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami sp. zn. 17 CoE/107/2013 z 24. októbra 2013 (Rvp 243/2014), sp. zn. 2 CoE/180/2013 z 3. mája 2013 (Rvp 244/2014), sp. zn. 1 CoE 79/2013 z 30. septembra 2013 (Rvp 245/2014), sp. zn. 1 CoE/254/2013 z 30. septembra 2013 (Rvp 246/2014), sp. zn. 12 CoE/52/2013 z 30. septembra 2013 (Rvp 247/2014), sp. zn. 2 CoE/5/2013 z 19. júla 2013 (Rvp 248/2014), sp. zn. 1 CoE/440/2012 z 30. októbra 2012 (Rvp 905/2014), sp. zn. 1 CoE/277/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 906/2014), sp. zn. 1 CoE/145/2013 z 22. októbra 2013 (Rvp 907/2014 a Rvp 911/2014), sp. zn. 21 CoE/107/2013 z 29. októbra 2013 (Rvp 908/2014 a Rvp 915/2014), sp. zn. 1 CoE/126/2013 z 22. októbra 2013 (Rvp 909/2014), sp. zn. 2 CoE/237/2013 z 25. októbra 2013 (Rvp 910/2014), sp. zn. 5 CoE/77/2013 zo 17. septembra 2013 (Rvp 912/2014), sp. zn. 2 CoE/314/2013 z 25. októbra 2013 (Rvp 913/2014), sp. zn. 41 CoE/340/2013 z 9. októbra 2013 (Rvp 914/2014), sp. zn. 17 CoE/151/2013 z 21. novembra 2013 (Rvp 916/2014), sp. zn. 43 CoE/366/2013 z 30. októbra 2013 (Rvp 917/2014), sp. zn. 14 CoE/161/2013 z 15. októbra 2013 (Rvp 918/2014), sp. zn. 1 CoE/117/2013 z 22. októbra 2013 (Rvp 919/2014), sp. zn. 2 CoE/276/2013 z 26. septembra 2013 (Rvp 920/2014), sp. zn. 12 CoE/84/2013 z 30. septembra 2013 (Rvp 921/2014), sp. zn. 43 CoE/288/2013 z 24. septembra 2013 (Rvp 922/2014), sp. zn. 1 CoE/62/2013 z 30. septembra 2013 (Rvp 923/2014), sp. zn. 13 CoE/158/2013 z 21. októbra 2013 (Rvp 924/2014), sp. zn. 1 CoE/110/2013 z 22. októbra 2013 (Rvp 925/2014), sp. zn. 14 CoE/162/2013 zo 14. októbra 2013 (Rvp 926/2014), sp. zn. 13 CoE/336/2011 z 20. októbra 2011 (Rvp 1011/2014 a Rvp 1179/2014), sp. zn. 1 CoE/304/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 1012//2014) a sp. zn. 1 CoE/332/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 1013/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 243/2014 až sp. zn. Rvp 248/2014, sp. zn. Rvp 905/2014 až sp. zn. Rvp 926/2014, sp. zn. Rvp 1011/2014 až sp. zn. Rvp 1013/2014 a sp. zn. Rvp 1179/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 243/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. a 31. januára 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) už označeným postupom Okresného súdu Brezno, Okresného súdu Banská Bystrica, Okresného súdu Zvolen, Okresného súdu Veľký Krtíš, Okresného súdu Lučenec a Okresného súdu Revúca (ďalej len „postupy a uznesenia okresných súdov“) a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenými uzneseniami (ďalej len „postupy a uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania. V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučných konaní bolo uzneseniami okresných súdov v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 243/2014 až sp. zn. Rvp 248/2014, sp. zn. Rvp 905/2014 až sp. zn. Rvp 926/2014, sp. zn. Rvp 1011/2014 až sp. zn. Rvp 1013/2014 a sp. zn. Rvp 1179/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti takmer identických sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s odôvodnením, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, v súvislosti s akceptovaním právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd považuje pre rozhodnutie v tejto veci za postačujúce poukázať na odôvodnenie svojich predchádzajúcich (už označených) rozhodnutí.
Vzhľadom na to ústavný súd tieto sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. septembra 2014