znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 578/2013-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť D. K., M., zastúpeného advokátom JUDr. L. M., Česká republika, vo veci namietaného porušenia čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1 Nt 58/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. K.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2013 doručená sťažnosť D. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 36 ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 Nt 58/2012. Dátum odovzdania sťažnosti na poštovú prepravu je nečitateľný.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Nt   58/2012 zo 16. septembra   2013   bolo   sťažovateľovi   uložené   nahradiť   trovy   trestného   konania vo výške 200 €. Proti uzneseniu nie je sťažnosť ako riadny opravný prostriedok prípustná.

Sťažovateľ   predovšetkým   namieta,   že   hoci   uznesenie   mu   bolo   doručené 20. septembra 2013 a je v ňom uvedené, že čiastku 200 € má zaplatiť do 15 dní, napriek tomu je na doložke právoplatnosti uvedené, že právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia nastala 16. septembra 2013. Podľa názoru sťažovateľa však právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia   nemohla   nastať   skôr,   než   mu   bolo   rozhodnutie   doručené,   a   okrem   toho právoplatnosť a vykonateľnosť nemohli nastať toho istého dňa, keď pre splnenie povinnosti je v uznesení uložená 15-dňová lehota. Ak je povinnosť na plnenie stanovená tak, že k nej došlo   právoplatne   skôr,   než   je   rozhodnutie   o   povinnosti   doručené,   ide   o   porušenie označených článkov listiny a dohovoru. K porušeniu tých istých práv dochádza, keď je vykonateľnosť stanovená na rovnaký deň ako právoplatnosť, hoci na plnenie je vymedzená 15-dňová lehota.

Napadnutým uznesením je sťažovateľovi uložené zaplatiť do 15 dní sumu 200 €, ale nie je uvedené, odkedy sa táto lehota počíta, napr. či odo dňa doručenia, alebo odo dňa právoplatnosti   uznesenia,   či   od   nejakého   iného   dátumu.   Ak   je   pre   splnenie   povinnosti stanovená súdom lehota, ale nie je uvedené, odkedy sa táto lehota počíta, potom sú tým porušené označené práva podľa listiny a dohovoru.

V   odôvodnení   uznesenia   sa   uvádza: „D.   K.   bol   (a)   uznesením   Okresného   súdu Banská Bystrica zo dňa 03. 06. 2013, sp. zn. 1 Nt 58/2012 v spojení uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 22. 07. 2013, sp. zn. 23 Tos 63/2013 zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania.“ Táto veta gramaticky nedáva zmysel, keď hovorí, že „D. K. bol (a)... zamietnutý   návrh“.   Zmysel   tejto   vety   je   možné   si   domýšľať,   avšak   podľa   názoru sťažovateľa   súdy   majú   vydávať   uznesenia,   ktoré   sú   jasne   zrozumiteľné   a   gramaticky správne, inak dochádza k porušeniu označených článkov listiny a dohovoru.

Povinnosť zaplatiť 200 € je sťažovateľovi stanovená podľa § 556 ods. 1 Trestného poriadku, pričom výška sumy je stanovená podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 93/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania a výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania (ďalej len „vyhláška“) v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 a § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zavedení eura“). Zákon o zavedení eura upravuje prepočet slovenských   korún na euro. Vyhláška ustanovuje sumy priamo v eurách. Podľa   názoru sťažovateľa pokiaľ v roku 2013 okresný súd odkazuje na vyhlášku, ktorá ustanovuje sumy v eurách,   a   pritom   odkazuje   na   zákon   o   zavedení   eura,   je   to   zmätočné.   Takouto zmätočnosťou dochádza k porušeniu označených článkov listiny a dohovoru.

V   konaní   vo   veci   samej   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   1   Nt   58/2012 rozhodoval samosudca. O náhrade trov trestného konania však rozhodoval predsedu senátu. I to je zmätočné a znovu tým dochádza k porušeniu označených článkov listiny a dohovoru.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov listiny a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 Nt 58/2012   s tým,   aby   bolo   uznesenie   zo   16.   septembra   2013   zrušené.   Požaduje   tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 275,94 €.

II.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 Nt 58/2012 vyplýva, že sťažovateľ je povinný nahradiť trovy trestného konania určené paušálnou sumou 200 € do pätnástich dní. Podľa odôvodnenia „D.   K.   bol   (a)   uznesením   Okresného   súdu   banská   Bystrica   zo   dňa 03. 06. 2013, sp. zn. 1 Nt 58/2012 v spojení uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 22. 07. 2013, sp. zn. 23 Tos 63/2013 zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania. Preto podľa § 556 ods. 1 Tr. por. je povinný (á) nahradiť trovy trestného konania paušálnou sumou, ktorá podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 93/2012 Z. z. v spojení s § 9 ods. 2 a § 2 ods. 3 zák. č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov je 200,- €“. Uznesenie je podpísané predsedom senátu. Z doložky právoplatnosti opatrenej okrúhlou pečiatkou   okresného   súdu   vyplýva,   že   toto   rozhodnutie   sa   stalo   právoplatným a vykonateľným 16. septembra 2013, pričom doložka bola vyznačená toho istého dňa.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Všetky námietky sťažovateľa sú takého rázu, že ich uplatnenie je možné v rámci okresného súdu, a to aj napriek tomu, že proti uzneseniu nie je prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

V podrobnostiach treba uviesť toto: Sťažovateľ   predovšetkým   namieta   nesprávne   vyznačenie   dátumu   právoplatnosti a vykonateľnosti   uznesenia   dňom   jeho   vydania,   hoci   právoplatnosť   mohla   nastať   až doručením uznesenia a vykonateľnosť zasa až po uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie uloženej platobnej povinnosti.

Z   pohľadu   ústavného   súdu   treba   uviesť,   že   tzv.   doložka   právoplatnosti a vykonateľnosti   nie je obsahovou   náležitosťou   uznesenia, pretože nie je súčasťou   jeho výroku,   ale   ani   jeho   odôvodnenia,   resp.   poučenia   o   opravnom   prostriedku.   Pokiaľ   je sťažovateľ toho presvedčenia, že dátum právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia nebol okresným súdom správne uvedený, potom nič nebráni tomu, aby požiadal o opravu tohto administratívno-technického úkonu priamo na okresnom súde z tých dôvodov, ktoré logicky uvádza v podanej sťažnosti.

Ďalšou námietkou vytýka okresnému súdu neuvedenie časového momentu, odkedy plynie 15-dňová lehota na zaplatenie trov konania vo výške 200 €, teda či plynie táto lehota od doručenia uznesenia alebo od jeho právoplatnosti, či od iného momentu.

I   v tomto   prípade platí,   že sťažovateľovi   nič nebráni požiadať okresný   súd,   aby spresnil časové súvislosti platobnej povinnosti sťažovateľa, čo napokon nepochybne súvisí s časovým momentom, keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť, teda s predchádzajúcou námietkou.

V odôvodnení uznesenia je uvedená veta, ktorá gramaticky nedáva zmysel a hoci si zmysel   tejto   veci   možno   dotvárať,   podľa   presvedčenia   sťažovateľa   majú   súdy   vydávať uznesenia, ktoré sú jasne zrozumiteľné a gramaticky správne.

Podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek   opraviť   pisárske   chyby   a   iné   zrejmé   nesprávnosti,   ku   ktorým   došlo   pri vyhotovení   rozsudku   a   v   jeho   rovnopisoch,   tak,   aby   vyhotovenie   bolo   v   úplnej   zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa.

Podľa § 180 Trestného poriadku ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.

V   zmysle   citovaných   ustanovení   môže   sťažovateľ   požiadať   o   opravu   uznesenia vo vzťahu k vytýkanému pochybeniu.

Totožná   úvaha   sa   vzťahuje   aj   na   ďalšiu   námietku,   podľa   ktorej   v   odôvodnení uznesenia   sa   superfluentne   poukazuje   na   ustanovenia   §   9   ods.   2   a   §   2   ods.   3   zákona o zavedení eura.

Napokon   analogickým   postupom   môže   sťažovateľ   žiadať   o   opravu   označenia podpísaného sudcu z predsedu senátu na samosudcu.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľovým   námietkam   môže   ešte   poskytnúť ochranu okresný súd, ústavný súd nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať otázkou, či a do akej miery majú uplatnené námietky ústavnoprávny rozmer a relevanciu.

Berúc   do   úvahy   uvedené   skutočnosti,   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013