znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 577/2014-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Prešov a jeho uzneseniami sp. zn. 23 Er 636/2007 z 1. júna 2012 (Rvp 23760/2013), sp.   zn. 26   Er   3977/2004   z 27.   apríla 2012   (Rvp   23761/2013),   sp.   zn.   26   Er   494/2006 zo 6. augusta   2012   (Rvp   23762/2013),   sp.   zn.   6   Er   3105/2006   z   10.   mája   2012 (Rvp 23763/2013)   a   sp.   zn.   7   Er   2600/2003   z   23.   februára   2012   (Rvp   23764/2013), postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 4 Er 625/2006 z 20. apríla 2012 (Rvp 23765/2013), sp. zn. 2 Er 39/2007 z 19. apríla 2012 (Rvp 23766/2013), sp. zn. 2 Er 27/2004 z 5. novembra 2012 (Rvp 23767/2013), sp. zn. 1 Er 205/2005 zo 16. októbra 2012 (Rvp 23768/2013), sp. zn. 2 Er 520/2009 z 20. novembra 2012 (Rvp 23769/2013), sp. zn. 2   Er   678/2007   z 28.   novembra 2012   (Rvp   23770/2013),   sp.   zn.   5 Er   513/2008 z 3. decembra   2012   (Rvp   23771/2013),   sp.   zn.   5   Er   263/2006   zo   17.   októbra   2012 (Rvp 23772/2013), sp. zn. 2 Er 546/2006 zo 16. októbra 2012 (Rvp 23773/2013), sp. zn. 3 Er 499/2004 z 19. apríla 2012 (Rvp 23774/2013), sp. zn. 5 Er 230/2008 z 3. decembra 2012 (Rvp 23775/2013), sp. zn. 5 Er 596/2007 z 27. novembra 2012 (Rvp 23776/2013), sp. zn.   1   Er   311/2009   z 12.   decembra   2012   (Rvp   23777/2013),   sp.   zn.   5   Er   680/2007 z 27. novembra   2012   (Rvp   23778/2013),   sp.   zn.   2   Er   513/2006   z   15.   októbra   2012 (Rvp 23779/2013)   a   sp.   zn.   5   Er   252/2006   z   26.   novembra   2012   (Rvp   23780/2013), postupom   Okresného   súdu   Humenné   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   6   Er   649/2006 z 12. decembra   2011   (Rvp   23781/2013),   sp.   zn.   6   Er   1100/2008   z   30.   decembra   2011 (Rvp 23782/2013), sp. zn. 9 Er 279/2003 z 8. augusta 2012 (Rvp 23783/2013), sp. zn. 5 Er 988/2008   zo   6.   decembra   2011   (Rvp   23784/2013),   sp.   zn.   5   Er   133/2009 zo 6. decembra   2011   (Rvp   23785/2013)   a   sp.   zn.   5   Er   58/2005   z   21.   februára   2013 (Rvp 23786/2013),   postupom   Okresného   súdu   Poprad   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 9 Er 256/2006 z 21. januára 2013 (Rvp 23787/2013) a sp. zn. 18 Er 244/2005 z 1. júna 2012 (Rvp 23788/2013), postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Er 195/2007 z 28. februára 2013 (Rvp 23789/2013) a sp. zn. 2 Er 10/2004 z 21. marca 2013 (Rvp 23790/2013) a postupom Okresného súdu Svidník a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er   557/2010   z   31.   októbra   2012   (Rvp   23791/2013   a   Rvp   23796/2013),   sp.   zn. 7 Er 662/2010   zo   7.   decembra   2012   (Rvp   23792/2013   a   Rvp   23797/2013),   sp.   zn. 6 Er 540/2010   zo   4.   decembra   2012   (Rvp   23793/2013   a   Rvp   23795/2013)   a   sp.   zn. 7 Er 301/2011   zo   4.   júla 2012   (Rvp   23794/2013   a   Rvp   23798/2013),   ako aj   postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. 6 CoE 146/2013 z 30. septembra 2013 (Rvp 23760/2013), sp. zn. 17 CoE 146/2013 z 3. októbra 2013 (Rvp 23761/2013), sp. zn. 16 CoE   146/2013   z   30.   septembra   2013   (Rvp   23762/2013),   sp.   zn.   14   CoE   87/2013 z 8. októbra   2013   (Rvp   23763/2013),   sp.   zn.   2   CoE   137/2013   z   26.   septembra   2013 (Rvp 23764/2013), sp. zn. 3 CoE 81/2013 z 28. augusta 2013 (Rvp 23765/2013), sp. zn. 5 CoE   143/2013   z   26.   septembra   2013   (Rvp   23766/2013),   sp.   zn.   2   CoE   126/2013 z 27. augusta   2013   (Rvp   23767/2013),   sp.   zn.   9   CoE   37/2013   z   28.   augusta   2013 (Rvp 23768/2013), sp. zn. 3 CoE 126/2013 z 13. septembra 2013 (Rvp 23769/2013), sp. zn. 5   CoE   132/2013   zo   17.   septembra   2013   (Rvp   23770/2013),   sp.   zn.   3   CoE   77/2013 z 2. októbra   2013   (Rvp   23771/2013),   sp.   zn.   2   CoE   147/2013   z   26.   septembra   2013 (Rvp 23772/2013), sp. zn. 12 CoE 83/2013 z 30. augusta 2013 (Rvp 23773/2013), sp. zn. 2 CoE   122/2013   z   26.   septembra   2013   (Rvp   23774/2013),   sp.   zn.   23   CoE   108/2013 z 30. augusta   2013   (Rvp   23775/2013),   sp.   zn.   20   CoE   107/2013   z   30.   augusta   2013 (Rvp 23776/2013), sp. zn. 19 CoE 109/2013 z 27. augusta 2013 (Rvp 23777/2013), sp. zn. 4 CoE   109/2013   z   27.   septembra   2013   (Rvp   23778/2013),   sp.   zn.   6   CoE   137/2013 z 30. augusta 2013 (Rvp 23779/2013), sp. zn. 19 CoE 134/2013 zo 17. septembra 2013 (Rvp 23780/2013), sp. zn. 10 CoE 81/2013 z 28. októbra 2013 (Rvp 23781/2013), sp. zn. 19 CoE   135/2013   zo   17.   septembra   2013   (Rvp   23782/2013),   sp.   zn.   1   CoE   16/2013 z 18. apríla   2013   (Rvp   23783/2013),   sp.   zn.   4   CoE   107/2013   z   27.   septembra   2013 (Rvp 23784/2013),   sp.   zn.   19   CoE   136/2013   z   19.   septembra   2013   (Rvp   23785/2013), sp. zn. 26 CoE 85/2013 z 3. októbra 2013 (Rvp 23786/2013), sp. zn. 3 CoE 128/2013 z 18. septembra   2013   (Rvp   23787/2013),   sp.   zn.   7   CoE   131/2013   z   26.   augusta   2013 (Rvp 23788/2013), sp. zn. 26 CoE 51/2013 zo 16. októbra 2013 (Rvp 23789/2013), sp. zn. 3 CoE   110/2013   z   2.   októbra   2013   (Rvp   23790/2013),   sp.   zn.   16   CoE   134/2013 z 26. augusta   2013   (Rvp   23791/2013   a   Rvp   23796/2013),   sp.   zn.   7   CoE   125/2013 z 26. augusta   2013   (Rvp   23792/2013   a   Rvp   23797/2013),   sp.   zn.   5   CoE   134/2013 z 19. septembra   2013   (Rvp   23793/2013   a   Rvp   23795/2013)   a   sp.   zn.   6   CoE   130/2013 z 30. augusta 2013 (Rvp 23794/2013 a Rvp 23798/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 23760/2013 až sp. zn. Rvp 23798/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 23760/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 23. decembra 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a čl. 47 Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“)   už   označeným   postupom Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Humenné, Okresného súdu Poprad, Okresného súdu Stará Ľubovňa a Okresného súdu Svidník (ďalej len „postupy a uznesenia okresných súdov“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenými uzneseniami (ďalej len „postupy a uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe   rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v   týchto   konaniach   začaté   exekučné konania.   V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa   taktiež   stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami okresných súdov   v   sťažovateľkou   napadnutých   konaniach   rozhodnuté   o   zastavení   prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich,   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené   uznesenia   okresných   súdov   a   uznesenia   krajského   súdu,   veci   vráti   okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 23760/2013   až   sp.   zn.   Rvp   23798/2013   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na   totožnosť   v   osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S   prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť   pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.3   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti takmer identických sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s odôvodnením, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS   7/2013   z 15. januára   2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   377/2013   z   26.   júna   2013   a   sp.   zn. III. ÚS 453/2013   z 26. septembra   2013,   v súvislosti   s   akceptovaním   právnych   záverov rozhodnutí   všeobecných   súdov   o neprípustnosti,   resp.   zastavení   exekúcie,   pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd považuje v tomto rozhodnutí za postačujúce poukázať   na   odôvodnenie   obsiahnuté   vo   svojich   predchádzajúcich   (už   označených) rozhodnutiach.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností, a prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, ústavný súd aj v tomto prípade sťažnosti v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde posledná veta).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2014