znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 575/2012-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   13.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   na súdnu   ochranu   zaručeného   v čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručeného   v čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 5   Cdo   65/2012   z 2. mája   2012   a uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave sp. zn. E 2140009611 zo 7. júna 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2012 doručená sťažnosť J. Š., K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. E 2140009611 zo 7. júna 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 65/2012 z 2. mája 2012.

Sťažovateľ   udáva „protiústavnosť   uznesenia   najvyššieho   súdu   č.   5   Cd   65/2012 spočíva   v bezdôvodnom   zastavení   konania   o dovolaní...   Protiústavnosť   napadnutého uznesenia krajského súdu“ podľa sťažovateľa „spočíva v tom, že krajský súd odignoroval všetky v odvolaní uvedené námietky, pričom v skutočnosti žiadna z nich nesmerovala proti postupu a právoplatnému rozhodnutiu ako mylne a účelovo konštatuje, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou...“.

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   v rozhodnutí   o jeho   sťažnosti   vyslovil,   že krajský   súd   a najvyšší   súd   napadnutými   rozhodnutiami   porušili   jeho   základné   právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnuté rozhodnutia žiadal zrušiť. Súčasne   ústavnému   súdu   oznámil,   že   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným   súdom   nežiada,   lebo   to   považuje „za   šikanózne   a procesne   neekonomické“. Vo veci právneho zastúpenia je „pre hmotnú núdzu nútený obrátiť sa na centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci“.

Ústavný   súd   listom   z 21.   júna   2012   sťažovateľa   poučil   o náležitostiach   podania predpísaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Sťažovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy ústavnému súdu preukázal, že podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a určenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 19. júla 2012 požiadal o predĺženie lehoty na preukázanie podania žiadosti Centru právnej pomoci.

Dňa 25. júla 2012 sťažovateľ doručil rozhodnutie Centra právnej pomoci v N. sp. zn. 2 N 2396/12 z 18. júla 2012, ktorým mu nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci. Sťažovateľ   súčasne   oznámil,   že   nemieni   využiť   právo   uvedené   v poučení   rozhodnutia a proti   tomuto   rozhodnutiu   nepodá   opravný   prostriedok,   lebo   ho   považuje   za   správne a zákonné.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Rozhodnutím   Centra   právnej   pomoci   v N.   sp.   zn.   2   N   2396/12   z 18.   júla   2012 sťažovateľovi   nebol   priznaný   nárok   na   poskytovanie   právnej   pomoci.   Podľa   poučenia uvedeného v sťažnosti bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať odvolanie. Sťažovateľ toto   právo   vedome   nevyužil.   Oznámil,   že   nemieni   využiť   právo   uvedené   v poučení rozhodnutia a proti tomuto rozhodnutiu nepodá opravný prostriedok, lebo ho považuje za správne a zákonné.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom...,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej   podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré   pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde, a keďže sťažovateľ   ani   po   výzve   ústavného   súdu   nepredložil   splnomocnenie   na   jeho zastupovanie   a bezdôvodne   nevyužil   ani   opravný   prostriedok   proti   rozhodnutiu   Centra právnej pomoci, ktorým mu nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci, nesplnil podmienku ustanovenú v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto bolo potrebné túto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012