znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 574/2013-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a   sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   Z.   C.,   zastúpenej   advokátom JUDr. Martinom Ribárom, Advokátska kancelária, Mickiewiczova 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 103/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Piešťany   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   103/08   p o r u š i l právo Ing. Z. C. na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 103/08 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Z. C.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. Z. C.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 € (slovom   dvestosedemdesiatpäť eur   a   deväťdesiatštyri   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Martina Ribára, Advokátska kancelária, Mickiewiczova 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 574/2013-9   z 5.   novembra   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Z. C. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   aj „okresný   súd“   alebo „súd“)   v konaní vedenom   pod sp. zn. 7 C 103/08 (pôvodne pod sp. zn. 4 C 182/04, taktiež postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN – 4 C 182/04).

1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sídlach   a obvodoch súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany.

2.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynul   chronologický   prehľad   niektorých   úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ako aj tieto podstatné skutočnosti:

„Predmetom tejto sťažnosti je porušovanie práv sťažovateľky garantovaných (...) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnenom v zbierke zákonov pod č. 209/1992.

(...) V zmysle čl. 6 ods. 1 zák. 209/1992 Zb. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Navrhovateľka som sa návrhom zo dňa 30. 10. 2001 domáhala určenia neplatnosti kúpnej   zmluvy   podaným   na   Okresný   súd   Bratislava   I,   kde   konanie   prebiehalo   až   do 12. 11. 2003, kedy následne bola vec postúpená Okresnému súdu Piešťany.

(...) Sťažovateľka mám za to, že za 10 rokov trvania tohto konania súd nevykonal dostatok úkonov a spôsobenými prieťahmi boli porušené moje ústavné práva na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   som   taktiež   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   na   Okresný   súd Piešťany. (...)

Sťažovateľka   na   základe   uvedeného,   mám   za   to,   že primeranou   náhradou   škody spôsobenej mi postupom prvostupňového súdu je 500,- EUR za každý rok trvania tohto konania, teda 5 000,- EUR.

(...) Navrhovateľka mám za to, že doterajším postupom Okresného súdu Piešťany bolo porušené moje Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čím mi vznikla   priama   finančná   škoda   pozostávajúca   z   nemožnosti   nakladania   s   mojím vlastníctvom tak, ako má na mysli § 123 Obč. zák. a teda navrhovatelia nemôžeme predmet svojho vlastníctva držať, používať a zaobchádzať s ním a nemôžeme tento predmet dať do nájmu tretej osobe podľa svojho uváženia a za obvyklých podmienok.

Nakoľko v doterajšom konaní súdov bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote v zmysle (...) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (...) vydal tento nález: Základné právo sťažovateľa, a to (...) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod č. k. 7C 103/2008.

Podľa § 36 ods. 2 zák. č. 38/93 Z. z. o organizácii Ústavného súdu priznáva sa sťažovateľovi   náhrada   trov   jeho   právneho   zastúpenia,   splatná   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Martina Ribára, advokáta(...)

Z týchto dôvodov žiadam Ústavný súd SR, aby (...) tejto sťažnosti vyhovel a prikázal Okresnému   súdu   Piešťany,   ktorý   podľa   nášho   posúdenia   porušil   naše   základné   práva a slobody svojou nečinnosťou, aby vo veci konal a aby mi bola podľa § 56 ods. 4 cit. zák. priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5000,- EUR splatná do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn. Spr.   25/14 zo 17. februára 2014 a právny zástupca sťažovateľky prípisom z 13. marca 2014.

3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o neplatnosť kúpnej zmluvy. Viacero pojednávaní muselo byť pre neúčasť účastníkov, či už ospravedlnenú alebo neospravedlnenú, odročené. Niektoré pojednávania boli odročené pre PN zákonného sudcu. V priebehu konania sa zisťoval stav konania o pozbavení odporcu v 1. rade spôsobilosti na právne   úkony,   ohľadom   čoho   sa   najskôr zamietal návrh na   prerušenie   a následne   súd konanie prerušil.

Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca na viaceré pojednávania neprišli, pričom z niektorých sa ani neospravedlnili.

Obdobie nekonania vo veci v rokoch 2008 až 2009 bolo spôsobené nedostatočnou personálnou obsadenosťou súdu, pričom sudkyňa podľa možnosti vo veci konala s ohľadom na zaťaženosť, avšak niektoré termíny museli byť zrušené aj pre práceneschopnosť sudkyne. Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu   Hlohovec,   čo   by   malo   prispieť   k   zníženiu   vysokého   nápadu   a   plynulejšiemu vybavovaniu všetkých vecí.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyužila právo zaujať stanovisko   k uvedenému   vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu,   právny   zástupca   iba prípisom   oznámil,   že „(...)netrváme   na   ústnom   prejednaní   veci,   keďže   od   ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci“.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 103/08 (pôvodne pod sp. zn. 4 C 182/04, taktiež postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN – 4 C 182/04):

Dňa 30. októbra 2001 podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj „okresný súd I“) proti Ing. J. C. (ďalej len „odporca 1“) a proti spoločnosti Prior Obchodné Domy   a.   s.,   Partizánske   (ďalej   len   „odporca   2“),   žalobný   návrh   na určenie   neplatnosti kúpnej zmluvy. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 C 160/01.

Dňa 21. novembra 2001 okresný súd I vyzval sťažovateľku, aby v určenej lehote zosúladila označenie odporcu 2 s výpisom z obchodného registra.

Dňa 12. decembra 2001 sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu I.Dňa   8.   februára   2002   okresný   súd   I vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa 15. februára 2002 sťažovateľka uhradila súdny poplatok.Dňa 19. februára 2002 okresný súd I doručil žalobný návrh odporcom na vyjadrenie.Dňa 13.   novembra   2003   bol   vyhotovený   prípis,   v zmysle   ktorého   okresný   súd   I postupuje vec Okresnému súdu Piešťany z dôvodu miestnej príslušnosti. Prípis o postúpení veci   bol doručený   účastníkom   konania, okrem   správcu   konkurznej   podstaty   odporcu   2, ktorý podľa informácie pošty zomrel.

Dňa 9. decembra 2003 konajúci sudca vykonal v spise úpravu, podľa ktorej prípis o postúpení veci má byť doručený likvidátorovi odporcu 2.

Dňa   11.   decembra   2003   sa   likvidátorovi   odporcu   2   uvedený   prípis   nepodarilo doručiť.

Dňa   20.   apríla   2004   okresný   súd   I   dožiadal   Register   obyvateľov   Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“), aby oznámil trvalý pobyt likvidátora odporcu 2. Dňa 29. apríla 2004 register obyvateľov reagoval na dožiadanie okresného súdu I.Dňa   13.   mája   2004   okresný   súd   I   zaslal   prípis   o postúpení   veci   likvidátorovi odporcu 2.

Dňa   27.   mája   2004   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   I   svoj „nesúhlas s postúpením veci“.

Dňa   25.   novembra   2003   bol   prípis,   v zmysle   ktorého   Okresný   súd   Bratislava   I postupuje vec Okresnému súdu Piešťany z dôvodu miestnej príslušnosti spolu so súvisiacim spisom doručený okresnému súdu. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 182/04.

Dňa 2. júla 2004 okresný súd namietol svoju miestnu príslušnosť na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Vec bola na najvyššom súde zaevidovaná pod sp. zn. 1 Ndc 116/04.

Dňa 6. júla 2004 najvyšší súd rozhodol, že miestne príslušným v predmetnej veci je Okresný súd Piešťany.

Dňa 15. júla 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 18. novembra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. december 2004.Dňa 1. decembra 2004 správca konkurznej podstaty odporcu 2 ospravedlnil svoju neúčasť   na   nariadenom   pojednávaní,   pretože   medzičasom   bol   zrušený   konkurz   na odporcu 2, správca bol zbavený funkcie, avšak uznesenie o tejto skutočnosti ešte nie je právoplatné.

Dňa 6. decembra 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito.Dňa 7. decembra 2004 okresný súd dožiadal Krajský súd v Bratislave o oznámenie, „kto bol určený za nového správcu konkurznej podstaty“ odporcu 2.

Dňa 23. decembra 2004 Krajský súd v Bratislave reagoval na dopyt okresného súdu.Dňa 1. januára 2005 sa stal príslušným v danej veci Okresný súd Trnava, kde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. PN – 4 C 182/04.

Dňa   10.   marca   2005   Okresný   súd   Trnava   vyžiadal   z obchodného   registra   výpis ohľadne odporcu 2.

Dňa 6. apríla 2005 obchodný register zaslal Okresnému súdu Trnava výpis ohľadne odporcu 2.

Dňa 19. apríla 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. jún 2005.Dňa 7. júna 2005 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavil zástupca odporcu 2, ktorý doručenie nemal vykázané. V rovnaký deň bolo vo veci nariadené pojednávanie   na   27.   september   2005,   pričom   Okresný   súd   Trnava   požiadal   likvidátora odporcu 2, Okresný súd Trnava a Okresný súd Nitra, aby oznámili, „či prebieha konanie o výmaz z obchodného registra“ odporcu 2.

Dňa 20. júna 2005 bola vrátená zásielka určená likvidátorovi odporcu 2 s tým, že je na uvedenej adrese neznámy.

Dňa 12. júla 2005 Okresný súd Nitra oznámil, že na tomto súde neprebieha konanie o výmaz z obchodného registra odporcu 2.

Dňa 4. augusta 2005 Okresný súd Trnava dožiadal register obyvateľov, aby oznámil trvalý pobyt likvidátora odporcu 2.

Dňa 22. augusta 2005 register obyvateľov reagoval na dožiadanie Okresného súdu Trnava.

Dňa 19. septembra 2005 bolo Okresnému súdu Trnava oznámené, že Krajský súd v Bratislave   zrušil   konkurz   na odporcu   2. „Po   ukončení   konkurzného   konania   nezostal úpadcovi   žiaden   majetok,   z toho   dôvodu   sa   má   zato,   že   prebieha   výmaz   z obchodného registra“ odporcu 2.

Dňa 23. septembra 2005 sťažovateľka rozšírila svoj návrh aj na PhDr. K. C. (ďalej aj „odporkyňa“).

Dňa 27. septembra 2005 bolo pojednávanie odročené na 9. december 2005. Na toto pojednávanie   sa   nedostavila   ani sťažovateľka   a ani jej   právny   zástupca.   V rovnaký   deň podal zákonný sudca „podnet na začatie výmazu“ odporcu 2 z obchodného registra.Dňa 5. októbra 2005 Okresný súd Trnava uznesením č. k. PN – 4 C 182/04-103 pripustil zmenu petitu návrhu. Súd v rovnaký deň uznesením č. k. PN – 4 C 182/04-104 pripustil aj rozšírenie návrhu aj na odporkyňu PhDr. K. C.

Dňa   8.   decembra   2005   sťažovateľka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní s tým, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti.

Dňa 9. decembra 2005 bolo pojednávanie odročené na 4. apríl 2006.Dňa 27. februára 2006 bolo Okresnému súdu Trnava doručené uznesenie Okresného súdu   Nitra   č.   k.   29 Exre 85/05-40,   ktorým   sa   začalo   konanie   o výmaz   odporcu   2 z obchodného registra.

Dňa 4. apríla 2006 bolo pojednávanie odročené na 6. jún 2006 „za účelom pokúsenia mimosúdneho vyporiadania veci“.

Dňa 6. júna 2006 sa pojednávanie neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania. Okresný súd Trnava uznesením č. k. PN – 4 C 182/04-123 prerušil konanie.   Dňa   12.   júla   2006   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   rozhodnutiu   o prerušení konania.

Dňa 21. septembra 2006 podala sťažovateľka návrh na pokračovanie v konaní.Dňa 6. februára 2007 Okresný súd Trnava uznesením č. k. PN – 4 C 182/04-148 konanie proti odporcovi 2 zastavil.

Dňa 11. júna 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. september 2007.Dňa 19. septembra 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito aj preto, že sa na pojednávanie nedostavil právny zástupca sťažovateľky. Okresný súd Trnava zrušil svoje uznesenie o prerušení konania.

Dňa 25. septembra 2007 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľku, aby „uviedla hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 23. 9. 2005“.

Dňa 10. decembra 2007 sťažovateľka žiadala Okresný súd Trnava o „upresnenie dôvodu   na   základe   ktorého   odo   mňa   žiadate   uviesť   hodnotu   nehnuteľnosti   ku   dňu 23. 9. 2005“.

Dňa 1. januára 2008 výkon súdnej právomoci v danej veci prešiel na Okresný súd Piešťany,   na   ktorom   bola   vec   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   7   C   103/08,   pričom   vec   bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Lucii Chrapkovej.

Dňa 10. septembra 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby oznámil, „čo   mienila   navrhovateľka   podaním   doručeným   Okresnému   súdu   Trnava   dňa 13. 9. 2007“.

Dňa 2.   októbra   2009 právny   zástupca   sťažovateľky   oznámil okresnému   súdu,   že „kópiu podania navrhovateľky, doručeného Vášmu súdu 13. 9. 2007 nemám k dispozícii a z uvedeného   dôvodu   nevieme   oznámiť,   čo   mienila   navrhovateľka   svojím   podaním a navrhujeme v tejto veci vykonať dopyt na navrhovateľku“.

Dňa 13. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. marec 2010.Dňa 9. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 1. jún 2010.

Dňa 1. júna 2010 bolo pojednávanie odročené na 12. august 2010, pretože sa na pojednávanie   nedostavil   JUDr.   L.   K.   a taktiež   odporkyňa,   ktorým   okresný   súd   uložil poriadkovú pokutu.

Dňa   2.   júna   2010   sťažovateľka,   odporca   1   a odporkyňa   spoločným   prípisom ospravedlnili   svoju   neúčasť   na   ostatnom   ústnom   pojednávaní   a uviedli,   že   sa   chcú mimosúdne dohodnúť, preto žiadajú o prerušenie konania.

Dňa 12. augusta 2010 bolo pojednávanie odročené na 23. september 2010 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 23. septembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 4. november 2010.Dňa 4. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť odporcov.

Dňa   28.   decembra   2010   sťažovateľka   podala   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Dňa 21. januára 2011 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-227 nariadil vo veci predbežné opatrenie.

Dňa 22. februára 2011 odporcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia, ktoré neskôr ešte doplnili.

Dňa 7. marca 2011 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-260 a č. k. 7 C 103/08-263   vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. V rovnaký deň bolo odvolanie zaslané sťažovateľke na vyjadrenie.

Dňa   21.   marca   2011   odporcovia   podali   odvolanie   proti   rozhodnutiu   o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 30. marca 2011 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu odporcov.Dňa 4. a 5. apríla 2011 boli spisy predložené Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaniach odporcov.

Dňa 13. apríla 2011 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 102/2011-287 napadnuté rozhodnutie   okresného   súdu,   ktorým   vydal   vo   veci   predbežné   opatrenie,   potvrdil a napadnuté uznesenie o uložení poriadkovej pokuty uznesením č. k. 11 Co 102/2011-291 zrušil.Dňa 20. apríla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   10.   mája   2011   okresný   súd   dožiadal   okresný   súd   I o vypočutie   odporcu   1 a odporkyne.

Dňa 14. júla 2011 zákonná sudkyňa urgovala vybavenie dožiadania. V rovnaký deň odporcovia   navrhli   prerušenie   konania,   pretože   prebieha   aj   konanie   o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporcu 1.

Dňa   26.   júla   2011   bol   urobený   dopyt   na   okresný   súd   I,   či   evidujú   konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporcu 1.

Dňa 8. augusta 2011 bolo okresnému súdu doručené „vybavenie dožiadania“.Dňa   18.   augusta   2011   okresný   súd   I oznámil,   že   sa   na   tomto   súde   pod   sp.   zn. 7 C 103/2011 vedie konanie o pozbavenie spôsobilosti odporcu 1 na právne úkony. Dňa 2. septembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-328 návrh odporcov na prerušenie konania zamietol.

Dňa 21. septembra 2011 odporcovia podali odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí ich návrhu na prerušenie konania.

Dňa 26. septembra 2011 bolo uvedené odvolanie odporcov zaslané sťažovateľke na vyjadrenie.

Dňa 24. októbra 2011 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniam odporcov.Dňa 2. novembra 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní odporcov.

Dňa   10.   júla   2012   krajský   súd   uznesením   č.   k.   10   Co   192/2011-375   napadnuté rozhodnutie okresného súdu o prerušení konania potvrdil.

Dňa 14. augusta 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   28.   augusta   2012   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   odporcu   1,   aby oznámil, kto bol určený jeho mandantovi za opatrovníka.

Dňa 4. septembra 2012 právny zástupca odporcu 1 reagoval na výzvu súdu a tiež oznámil, že „odporcovi 1 nebol do dnešného dňa právoplatne ustanovený opatrovník“.Dňa 19. októbra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. november 2012.Dňa 29. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely oznámenia adresy svedkyne a zváženia ďalšieho postupu vo veci.Dňa 7. decembra 2012 sťažovateľka oznámila okresnému súdu adresu svedkyne.Dňa 17. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 7 C 103/08-393 prerušil konanie „do právoplatného skončenia veci vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Ps/5/2011 v časti o ustanovenie opatrovníka“ odporcovi 1.

Dňa   14.   marca   2013   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uvedenému   uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 24. mája 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľky.

Dňa 29. januára 2014 krajský súd uznesením č. k. 24 Co 215/2013-426 napadnuté uznesenie okresného súdu o prerušení konania zrušil.

Dňa 31. januára 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   7.   februára   2014   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   103/08-430   ustanovil odporcovi 1 opatrovníka v danom konaní.  

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 103/08 (pôvodne pod sp. zn. 4 C 182/04, taktiež postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-4 C 182/04) dochádza k porušovaniu práva sťažovateľky na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona   o sídlach   a obvodoch   súdov   v súvislosti   s   otázkou,   či   bolo   porušené   právo sťažovateľky   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   okolnostiach   danej   veci, posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava a nadobúdajúceho Okresného súdu   Piešťany   ako   celok   so   všetkými   ústavnoprávnymi   dôsledkami   pre   Okresný   súd Piešťany vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   (rovnako   aj   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy),   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom konaní po skutkovej stránke mohlo predstavovať určitú zložitosť súvisiacu najmä s nutnosťou konať s opatrovníkom a dožiadaným súdom. Napriek tomu však ústavný súd zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemôže pripísať (tak ako to bude uvedené v bode III/3) iba na vrub zložitosti veci, avšak na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného zadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiu napadnutého konania prispela aj samotná sťažovateľka, resp. jej právny zástupca najmä tým, že v určitých obdobiach bola aj nesúčinnostná, keďže sa opakovane nezúčastnila (a to aj bez ospravedlnenia) na pojednávaniach v danej veci (27. septembra 2005, 6. júna 2006, 19. septembra   2007).   Na   uvedené   správanie   sťažovateľky   taktiež   nemohol   ústavný   súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní výšky finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   celkové   trvanie   posudzovaného   konania   viac   ako dvanásť rokov (od 30. októbra 2001) v súčasnosti iba na súde prvého stupňa je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, a to aj v tom prípade, ak odhliadneme od toho, že vec sa do 25. novembra 2003 nachádzala na Okresnom súde Bratislava I a spis sa osemnásť mesiacov   nachádzal   na   odvolacom   súde.   Za   tieto   obdobia,   samozrejme   Okresný   súd Piešťany nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Viac ako 8,5 rokov však napadnuté konanie trvá na Okresnom súde Piešťany (z toho 3 roky na Okresnom súde Trnava), pričom okresný súd bol v danej veci aj bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov absolútne nečinný od   15.   júla   2004   do   18.   novembra   2004   (štyri   mesiace)   a   od   1.   januára   2008   do

10. septembra 2009 (dvadsať mesiacov). Okresný súd teda dva roky vo veci (ktorá trvala vtedy   už   7   rokov)   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   dohovoru   (pozri   napr. I. ÚS 41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu   súdu.   Pokiaľ   predsedníčka   okresného   súdu poukázala   na „existenciu   systémových   nedostatkov   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti vo vzťahu   k   dlhodobému   nedostatočnému   obsadeniu   tunajšieho   súdu   väčším   počtom sudcov“, nebolo to možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 a rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu účastníkov   súdneho   konania   a   mieru   ochrany   ich   práva   zaručeného   aj   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru   oslabiť poukázaním   na   dlhodobo   obmedzené   personálne kapacity   príslušných súdov   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (mutatis mutandis I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru,   tak   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 5 000 € najmä preto, že v dôsledku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní „nemôžeme predmet svojho vlastníctva držať, používať a zaobchádzať s ním a nemôžeme tento predmet dať do nájmu tretej osobe podľa svojho uváženia a za obvyklých podmienok“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia   práv   sťažovateľky,   vzhľadom   aj   na   správanie   sťažovateľky   (jej   právneho zástupcu) v napadnutom konaní považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a v bode 5.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 18. júla 2013 a spísanie sťažnosti z 19. júla 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 275,94 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014