znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 573/2014-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Petrom   Rybárom,   Advokátska   kancelária,A. Kmeťa 11, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenompod sp. zn. 12 Cb 7/2011 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 7/2011p o r u š e n é   n e b o l i.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. II. ÚS 573/2014-15 z 18. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 7/2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že sa návrhom z 22. decembra 2010 domáhalna   okresnom   súde   rozhodnutia,   ktorým   by   okresný   súd   zaviazal   žalovanú   obchodnúspoločnosť zaplatiť mu 2 082,03 €.

Po úhrade súdneho poplatku, vydaní platobného rozkazu 24. januára 2011 a podaníodporu 14. februára 2011 bolo vo veci nariadené prvé pojednávanie na 18. máj 2011,na ktorom   boli   vypočutí   účastníci   konania,   ich   právni   zástupcovia.   Pojednávanie   boloodročené na 30. september 2011.

Na   pojednávaní   30.   septembra   2011   okresný   súd   rozhodol   rozsudkom,   protiktorému účastníci   podali   odvolania.   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   uznesenímsp. zn. 41 Cob 334/2011 z 23. mája 2012 rozhodnutie okresného súdu v napadnutej častizrušil a vec mu vrátil na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ v ďalšom popísal priebeh konania s tým, že do podania tejto sťažnostinebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, a ďalej uviedol:

„Postup   sťažovateľa   v   procesnom   postavení   navrhovateľa   možno   hodnotiť   ako aktívny.   Bez   zbytočného   odkladu   reagoval   na   výzvy   konajúceho   súdu,   osobne,   resp. prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa zúčastňoval všetkých pojednávaní vo veci. Za účelom ochrany svojich práv využil aj všetky účinné prostriedky nápravy, ktoré mu zákon poskytuje... teda svojim postupom nezaložil príčinu spomaleného postupu súdu... Predmetom   konania   je   zaplatenie   peňažnej   pohľadávky   z   obchodného   styku za dodaný tovar. Vzhľadom na existenciu právnej úpravy na dané právne vzťahy nemožno vec hodnotiť ako právne zložitú. Rovnako v posudzovanom prípade sa podľa nášho názoru nejedná ani o faktickú zložitosť veci...

V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci konať právoplatne rozhodnuté (už 3 roky 5 mesiacov)...

Odporca v priebehu súdneho konania uskutočnil niekoľko procesných úkonov, ktoré však nielen že neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní ale túto aj priamo založili. Odporca teda uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní. Sťažovateľ je fyzická osoba - podnikateľ a absencia právnej istoty v prejednávanej veci znamená pre neho citeľné následky. Uvedená právna neistota sťažovateľa je zvýraznená najmä tou skutočnosťou, že v dôsledku takéhoto konania odporcu už viac ako 3 roky nie je rozhodnuté o dôvodnosti jeho nároku pričom však znáša náklady konania (aj neefektívnych úkonov odporcu) aj s prihliadnutím na miestu príslušnosť odporcu v celom rozsahu. Vyššie uvedenými skutočnosťami odôvodňuje sťažovateľ nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa týmto rovnako domáha...

Sme toho   názoru,   že nečinnosťou Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 12Cb 7/2011, najmä po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci, teda v čase od 12. 6. 2012... do 13. 5. 2014, došlo k porušeniu práva sťažovateľa priznanému v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Pokiaľ sa jedná o pojednávanie konané dňa 31. 10. 2012, na tomto boli opakovane vypočutí účastníci konania, ich právni zástupcovia opakovane k tým istým okolnostiam, ku ktorým sa už vyjadrovali mnohokrát na predchádzajúcich pojednávaniach.

Rovnako   na   pojednávaní   konanom   dňa   7.   3.   2014   mali   byť   v   zmysle   záverov pojednávania zo dňa 31. 10. 2012, na návrh účastníkov predvolaní a vypočutí svedkovia, k čomu však nedošlo..., títo boli vypočutí na opakovaný návrh účastníkov až na pojednávaní konanom dňa 13. 05. 2014.

Uvedené   úkony   odporcu   teda   nemožno   považovať   za   efektívne   úkony   smerujúce k rýchlemu a účinnému rozhodnutiu vo veci.

Naviac konanie odporcu je poznačené na výzvu odporcu opakovanými prednesmi účastníkov   konania   k   skutkovým   a   právnym   okolnostiam,   ku   ktorým   sa   už   opakovane vyjadrovali, odporca nahrádza činnosť žalovaného, keď sám zabezpečuje dôkazy, ktoré by mal   označiť,   resp.   predložiť   žalovaný,   čo   nesporne   prispieva   k   zbytočným   prieťahom v konaní.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol: „Právo   sťažovateľa   – ⬛⬛⬛⬛...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Zvolen,   č.   k.:   12Cb   7/2011   vo   veci   zaplatenie   istiny   vo   výške   2   082,03,-EUR   s   prísl. porušené bolo.

Ústavný   súd....   priznáva   sťažovateľovi   – ⬛⬛⬛⬛...   primerané   finančné zadosťučinenie v celkovej výške 3000,- Eur.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky...   prikazuje   Okresnému   súdu   Zvolen   vo   veci zaplatenie istiny vo výške 2 082,03,-Eur s prísl. konať.

Odporca   je   ďalej   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa JUDr. Peter   Rybár   –   advokát,   vedenom...   titulom   trov   právneho   zastúpenia čiastku 284,08,- Eur...“

K prijatej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila predsedníčka okresnéhosúdu prípisom č. SprS 1999-166/14 z 13. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla: „Vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12Cb/7/2011 je predmetom sporu zaplatenie peňažnej pohľadávky z obchodného styku za dodaný tovar. Uznesením č. k. 12Cb/7/11-64 súd spojil na spoločné konanie s konaním o vzájomnom návrhu odporcu voči navrhovateľovi zo dňa 16. 05. 2011.

Návrh   navrhovateľa: ⬛⬛⬛⬛,...   proti   odporcovi: ⬛⬛⬛⬛,... na vydanie platobné rozkazu o zaplatenie istiny 2.082,03 Eur s prísl. bol doručený súdu dňa 27. 12. 2010. Vec bola vedená pod sp. zn. 24Rob/125/2010.

Dňa   13.   01.   2011   bola   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   zaslaná   výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 124,50 Eur. Dňa 21. 01. 2011 bol uhradený súdny poplatok v kolkoch v hodnote 124,50 Eur.

Dňa 24. 01. 2011 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. 24Rob/125/10-18, ktorým súd   uložil   odporcovi   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu   2.082,03   Eur   spolu   s   úrokmi z omeškania,   trovy   konania,   súdny   poplatok   a   trovy   právneho   zastúpenia.   Predmetný platobný rozkaz bol vyexpedovaný dňa 28. 01. 2011.

Dňa 16. 02. 2011 bol súdu doručený odpor odporcu podaný prostredníctvom právnej zástupkyne - advokátky ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 14. 02. 2011 proti platobnému rozkazu č. k. 24Rob/125/10-18 spolu s plnou mocou udelenou odporcom pre

, advokátku na zastupovanie v predmetnom konaní.

Dňa   17.   02.   2011   bola   predmetná   vec   z   dôvodu   podania   odporu   odporcom prevedená do súdneho registra Cb a pridelená náhodným výberom pomocou technických prostriedkov   a   programových   prostriedkov   schválených   ministerstvom   pod   sp.   zn. 12Cb/7/2011 zákonnej sudkyni JUDr. Jane Kovalčíkovej.

Dňa   21.   02.   2011   bol   odpor   odporcu   zo   dňa   14.   02.   2011   zaslaný   právnemu zástupcovi navrhovateľa na vyjadrenie v lehote 10 dní. Zároveň bolo právnej zástupkyni odporcu zaslané uznesenie č. k. 12Cb/7/2011-42 zo dňa 21. 02. 2011, ktorým súd uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 124,50 Eur. Dňa 07. 03. 2011 bol uhradený súdny poplatok v kolkoch v hodnote 124,50 Eur.

Dňa   14.   03.   2011   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   navrhovateľa   k   odporu zo dňa 14. 02. 2011.

Spis bol dňa 15. 03. 2011 predložený zákonnej sudkyni, ktorá dňa 29. 03. 2011 vytýčila termín pojednávania na deň 27. 04. 2011...

Dňa 07. 04. 2011 bolo súdu doručené ospravedlnenie od právnej zástupkyni odporcu ⬛⬛⬛⬛ z pojednávania a žiadosť o odročenie z dôvodu kolízie pojednávania s 2 inými právnymi vecami, na ktoré konania jej boli predvolania   doručené skôr ako v predmetnej veci a ktoré skutočnosti oznámila aj svojmu mandantovi, ktorý však trvá na jej osobnej   účasti   na   pojednávaní.   Dňa   08.   04.   2011   zákonná   sudkyňa   zrušila   termín pojednávania   z   uvedeného   dôvodu   kolízie   pojednávaní   právnej   zástupkyne   odporcu vytýčený na deň 27. 04. 2011 a vytýčila nový termín pojednávania na deň 06. 05. 2011. Upovedomenie o odročení termínu pojednávania bolo účastníkom konania zaslané dňa 09. 04. 2011.

Dňa   18.   04.   2014   bola   súdu   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľa JUDr. Petra Rybára zo dňa 14. 04. 2011, o zmenu termínu pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním v inej právnej veci, na ktoré mu bolo predvolanie doručené skôr ako v predmetnej veci stým, že klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní. Dňa 19. 04. 2011 zákonná sudkyňa z uvedeného dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu navrhovateľa zrušila termín pojednávania vytýčený na deň 06. 05. 2011 a vytýčila nový termín na deň 18. 05. 2011. Upovedomenie o odročení bolo účastníkom konania zaslané dňa 26. 04. 2011.

Dňa 17. 05. 2014 bol súdu doručený od odporcu vzájomný návrh zo dňa 16. 05. 2011 o vydanie záručných listov a certifikátov na dodané tovary a riadnych daňových dokladov a faktúr a započítacia námietka.

Pojednávanie   konané   dňa   18.   05.   2011   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom vypracovania   uznesenia   o   spojení   vzájomného   návrhu   na   spoločné   konanie   vo   veci; vyrubenia súdneho poplatku zo vzájomného návrhu s tým, že na nový termín pojednávania predvolá svedka ⬛⬛⬛⬛ zo sídla spoločnosti odporcu.

Dňa 13. 06. 2011 súd vydal uznesenie č. k. 12Cb/7/11-64, ktorým súd spojil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12Cb/7/2011 skonaním o vzájomnom návrhu odporcu voči   navrhovateľovi   zo   dňa   16.   05.   2011,   na   spoločné   konanie.   Uznesenie   nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 07. 2011.

Dňa 20. 06. 2011 bola zaslaná výzva odporcovi zo dňa 20. 06. 2011 na zaplatenie súdneho   poplatku   za   vzájomný   návrh   vo   výške   144,50   Eur.   Súdny   poplatok   vo   výške 144,50 Eur bol odporcom zložený na účet súdu dňa 01. 07. 2011.

Dňa 18. 07. 2011 bol spis predložený zákonnej sudkyni, ktorá dňa 20. 07. 2011 vytýčila termín pojednávania na deň 30. 09. 2011...

Na   pojednávaní   dňa   30.   09.   2011   súd   rozhodol   vo   veci   rozsudkom   č.   k. 12Cb/7/11-91, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť vydať certifikát na dodané tovary, kovanie, sklo, profil ECO ONLINE a potvrdené záručné listy na všetkých 6 ks vchodových dverí..   všetko   do   troch   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia.   Odporcovi   uložil   povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 750,11 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 06. 12. 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti, v istine a v príslušenstve súd návrh zamietol...

Dňa 14. 11. 2011 bolo súdu doručené odvolanie odporcu zo dňa 10. 11. 2011 proti rozsudku č. k. 12Cb/7/11-91 zo dňa 30. 09. 2011.

Odvolanie   odporcu   zo   dňa   10.   11.   2011   bola   zaslané   navrhovateľovi   dňa 22. 11. 2011 na vyjadrenie v lehote 10 dní.

Dňa 16. 11. 2011 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľa zo dňa 14. 11. 2011 proti rozsudku č. k. 12Cb/7/11-91 zo dňa 30. 09. 2011.

Dňa 23. 11. 2011 súd uznesením č. k. 12Cb/7/11-107 zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 144,50 Eur za podané odvolanie.

Dňa   01.   12.   2011   bolo   odvolanie   navrhovateľa   zo   dňa   14.   11.   2011   zaslané odporcovi na vyjadrenie v lehote 10 dní.

Dňa 02. 12. 2011 a dňa 15. 12. 2011 boli súdu doručené vyjadrenia účastníkov konania k odvolaniam protistrany.

Dňa 19. 12. 2011 bolo na účet tunajšieho súdu zložená platba od navrhovateľa - súdny poplatok z odvolania vo výške 144,50 Eur.

Spis bol dňa 21. 12. 2011 zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní odporcu a odvolaní navrhovateľa proti rozsudku č. k. 12Cb/7/11-91 zo dňa 30. 09.   2011.   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   dňa   23.   05.   2012   uznesením č. k. 41 Cob/334/2011-113 rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/7/11-91 zo dňa 30. 09. 2011 v napadnutej prvej, tretej a štvrtej výrokovej vete zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Spis bol Okresnému súdu Zvolen vrátený dňa 12. 06. 2012. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob/334/2011-113 zo dňa 23. 05. 2012 bolo účastníkom konania vyexpedované dňa 26. 06. 2012...

Dňa   26.   09.   2012   bola   súdu   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľa JUDr. Petra Rybára, o odročenie pojednávania z dôvodu z dôvodu kolízie... s tým, že klient trvá   na   jeho   osobnej   účasti   na   pojednávaní.   Dňa   01.   10.   2012   bolo   súdu   doručené od právnej   zástupkyne   odporcu   ospravedlnenie   z   pojednávania   vytýčeného   na   deň 12. 10. 2012   so žiadosťou   o   odročenie   z   dôvodu   kolízie   pojednávania   s   jej   účasťou na výsluchu poškodenej v inej právnej veci, na ktoré jej bolo predvolanie doručené skôr ako v predmetnej   veci   s   tým,   že   klient   trvá   na   jej   osobnej   účasti   na   pojednávaní. Dňa 27. 09. 2012   zákonná   sudkyňa   z   uvedeného   dôvodu   kolízie   pojednávaní   právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu zrušila termín pojednávania na deň 12. 10. 2012 a vytýčila nový termín na deň 31. 10. 2012...

Pojednávanie   konané   dňa   31.   10.   2012   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom doloženia   do   spisu   právnou   zástupkyňou   odporcu   v   lehote   3   dní   v   zápisnici   presne špecifikovaných listinných dôkazov spolu so špecifikáciou vzájomného návrhu, dodaných certifikátov a záručných listov, ktorých sa domáha. Súd na ďalšie pojednávanie predvolá svedkov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 07. 11. 2012 boli od právnej zástupkyne odporcu doručené požadované doklady a úprava petitu zo dňa 02. 11. 2012. Spis bol zákonnej sudkyni predložený dňa 12. 11. 2012. V období od 26. 11. 2012 do 07. 01. 2013 bola zákonná sudkyňa práceneschopná. Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo dňa 16. 01. 2013 bolo dňa 21. 01. 2013 zaslané podanie   právnej   zástupkyne   odporcu   zo   dňa   02.   11.   2012   právnemu   zástupcovi navrhovateľa s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní....

V období od 25. 04. 2013 do 16. 05. 2013 bola zákonná sudkyňa práceneschopná. Na pokyn zákonnej sudkyne zo dňa 11. 06. 2013 bola právna zástupkyňa odporcu vyzvaná, aby v lehote 15 dní špecifikovala vzájomný návrh, nakoľko je neurčitý a nevykonateľný. Dňa 21. 06. 2013 bolo súdu od právnej zástupkyne odporcu doručené oznámenie, že nie je možné dodržať lehotu na vyjadrenie k veci, nakoľko odchádza na zahraničnú dovolenku do 20. 07. 2013, preto žiadala súd o ospravedlnenie a predĺženie lehoty. Dňa 02. 07. 2013 zákonná sudkyňa predĺžila lehotu na vyjadrenie do 27. 07. 2013. Dňa 07. 08. 2013 bola právnej zástupkyni odporcu zaslaná urgencia na zaslanie vyjadrenia v zmysle výzvy súdu. Dňa 15. 08. 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu zo dňa 13. 08. 2013.

Dňa   22.   08.   2013   bolo   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   zaslané   vyjadrenie odporcu zo dňa 13. 08. 2013 na vyjadrenie v lehote 15 dní. Dňa 02. 09. 2013 bolo súdu doručené   vyjadrenie   navrhovateľa   zo   dňa   28.   08.   2013   k   vyjadreniu   odporcu   zo   dňa 13. 08. 2013.

Dňa   27.   11.   2013   zákonná   sudkyňa   vytýčila   termín   pojednávania   na   deň 10. 01. 2014...

Dňa   19.   12.   2013   bola   súdu   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľa JUDr. Petra Rybára o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania... s tým, že klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní.

Dňa   20.   12.   2013   zákonná   sudkyňa   z   uvedeného   dôvodu   kolízie   pojednávaní právneho   zástupcu   navrhovateľa   zrušila   termín   pojednávania   vytýčeného   na   deň 10. 01. 2014 a vytýčila nový termín na deň 04. 02. 2014...

Dňa 14. 01. 2014 bolo súdu doručené od právnej zástupkyne odporcu

ospravedlnenie z pojednávania vytýčeného na deň 04. 02. 2014 so žiadosťou o odročenie   z   dôvodu   kolízie   pojednávania   s   inou   právnou   vecou,   na   ktoré   jej   bolo predvolanie doručené skôr ako v predmetnej veci, ako aj odporcu.

Dňa   15.   01.   2014   zákonná   sudkyňa   z   uvedeného   dôvodu   kolízie   pojednávaní právneho zástupcu odporcu zrušila termín pojednávania vytýčený na deň 04. 02. 2014 a vytýčila nový termín na deň 07. 03. 2014....

Pojednávanie konané dňa 07. 03. 2014 bolo odročené na deň 13. 05. 2014 za účelom predvolania svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ a po oznámení právnou zástupkyňou odporcu adresy svedka ⬛⬛⬛⬛.

Pojednávanie   konané   dňa   13.   05.   2014   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom predloženia dokladov svedkom ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ v lehote 7 dní. Dňa 20. 05. 2014 bolo súdu doručené doplnenie svedeckej výpovede od... Dňa 18. 06. 2014 bolo uznesením č. k. 12Cb/7/2011-200 priznané svedočné vo výške 11,88 Eur...

... spis dňa 18. 06. 2014 zapožičaný Ústavnému súdu SR a vrátený späť súdu dňa 11. 07. 2014.

Na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 súd rozhodol vo veci rozsudkom... Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku neboli zistené.

Z obsahu spisu sp. zn. 12Cb/7/2011 som nezistila, že by v konaní pred okresným súdom vznikli bezdôvodné prieťahy, ktoré by boli spôsobené súdom. Súd v predmetnej právnej veci pravidelne konal aj napriek opakovanej práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Konanie o návrhu navrhovateľa bolo spojené s konaním o vzájomnom návrhu odporcu. K celkovej   dĺžke   konania   prispelo   správanie   sa   účastníkov   konania,   ktorí   opakovane, celkovo   5   krát   (z   toho   právny   zástupca   navrhovateľa   3   krát)   žiadali   súd   o   odročenie pojednávaní   z   dôvodu   kolízie   pojednávaní   právnych   zástupcov   s   tým,   že   navrhovateľ a odporca   trvali   na   účasti   ich   právnych   zástupov   na   pojednávaní,   v   dôsledku   toho dochádzalo   k   predlžovaniu   konania.   Pojednávania   boli   odročené   tiež   za   účelom predloženia listinných dôkazov a špecifikácie vzájomného návrhu zo strany odporcu, ako aj za účelom vypočutia účastníkmi navrhovaných svedkov a zabezpečenia ďalších listinných dôkazov súdu potrebných pre účely rozhodnutia vo veci, pričom vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 11. 11. 2014.

Ide o objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na dĺžku konania aj bez subjektívneho zavinenia sudcu. V tomto prípade nejde však o zdržanie pričítateľné štátu (súdu). Hoci súdne konanie trvá objektívne dlhú dobu, nezistila som vo veci subjektívne zapríčinené prieťahy súdom v súdnom konaní.“

Sťažovateľ sa k prípisu predsedníčky okresného súdu vyjadril podaním doručenýmústavnému súdu 2. decembra 2014, v ktorom uviedol:

„Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   základné   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 26/95). Z uvedeného je zrejmé, že prvoradou povinnosťou konajúceho sudcu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   navrhovateľ   obrátil   na   súd   so   žiadosťou   o   jeho rozhodnutie...

V   prejednávanej   veci   nebolo   doposiaľ   orgánom   s   právomocou   vo   veci   konať právoplatne rozhodnuté (už takmer 4 roky)...

Odporca v priebehu súdneho konania uskutočnil niekoľko procesných úkonov, ktoré však nielen že neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní ale túto aj priamo založili. Odporca uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní.

Takýmito   úkonmi   boli   aj   pojednávania   konané   dňa   31.   10.   2012   a   7.   3.   2014. V prejednávanej veci sa jedná o sporové konanie, kde nie je úlohou súdu vyzývať odporcu k predloženiu   listinných   dôkazov   na   preukázanie   pravdivosti   svojich   tvrdení,   resp. opakovane tohoto vyzývať k úprave vzájomného návrhu, ktorý bol ním vznesený ešte dňa 16. 05. 2011.

Pojednávanie   konané   dňa   7.   3.   2014   bolo   síce   odročené   za   účelom   vypočutia uvedených svedkov, ktorí však mali byť už vypočutý na tomto pojednávaní, ak by boli predvolaní, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 31. 10. 2012. Nemožno potom hovoriť o objektívnych skutočnostiach. S   poukazom   na   uvedené   navrhujeme   našej   sťažnosti   v   celom   rozsahu   vyhovieť a priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 426,12,- Eur za 3 úkony právnej pomoci...“

Právny   zástupca   sťažovateľa   a   predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súduoznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tietooznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 Cb 7/2011 ústavný súd zistil ženamietané konanie prebiehalo tak, ako to vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd, pretochronológiu úkonov na tomto mieste ústavný súd už neuvádza.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní o „zaplatenie peňažnej pohľadávky z obchodného styku za dodaný tovar“vedenom pod sp. zn. 12 Cb 7/2011 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľana   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k   čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu(napr. II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavnýsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význampre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritériíústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovaniev napadnutom konaní nie je fakticky ani právne zložité. Ide o vec, ktorá tvorí súčasť bežnejrozhodovacej agendy všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci,   nemožno   nevziať   do   úvahy   skutočnosť,   na   ktorú   poukázal   aj   okresný   súd,   žek predĺženiu napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že jeho právnyzástupca 3-krát žiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie termínovpojednávaní, pričom sťažovateľ trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.Sťažovateľ tvrdil, že k porušeniu jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavya práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo „najmä po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci, teda v čase od 12. 6. 2012... do 13. 5. 2014“. Ústavný súd zistil, že do tohtoobdobia   spadá   okrem   štvormesačnej   bezdôvodnej   nečinnosti (od 12.   júna   2012do 31. októbra   2012)   aj   dvojmesačné   obdobie   práceneschopnosti   konajúcej   sudkyne(od 26. novembra 2012 do 7. januára 2013 a od 25. apríla 2013 do 16. mája 2013). Spolus dvojmesačnou nečinnosťou (od 15. augusta 2014 do 11. novembra 2014) bol okresný súdv namietanom konaní celkovo nečinný 8 mesiacov.

Na pojednávaní 11. novembra 2014 bol vyhlásený rozsudok, v ktorom okresný súdzaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi 112,72 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročnea vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Z ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťahv súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   (napríkladII. ÚS 499/2013).   Ojedinelá   a   krátkodobá   nečinnosť   okresného   súdu   nebola   spôsobilázasiahnuť do ústavou a dohovorom zaručeného práva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že z hľadiska komplexného posúdenianamietaného konania aj v kontexte so sťažovateľovým podielom na prieťahoch v konanínebolo   možné   považovať   postup   okresného   súdu   za   porušenie   jeho   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako anipráva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1dohovoru.

Z   uvedených   dôvodov a   v súlade   so   svojou   doterajšou   rozhodovacou   činnosťouústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súdsvojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,a domáhal   sa   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a trov   právnehozastúpenia.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základnéprávo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutiealebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súdemôže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primeranéfinančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie voveci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo a právo,ktorých porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojomrozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčastiuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, ústavnýsúd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani jeho návrhom na náhradu trov konania.

Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedenévo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015