znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 573/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 predbežne prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   B.   s. r. o.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. T. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 355/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o.,   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   B.   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 355/2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva najmä, že„Ústavný súd SR Nálezom č. IV. ÚS 159/2012-28 zo dňa 3. 7. 2012 rozhodol, že základné právo sťažovateľa obchodnej spoločnosti B. s. r. o. podľa čl. 46 ods. 1 v spojení so základným právom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co 422/2010-56 z 9. 3. 2012 porušené bolo.

Z odôvodnenia nálezu ústavného súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu založené na úvahe, že nezákonnosť zrušeného právoplatného rozhodnutia musí byť vo výroku   alebo   odôvodnení   rozhodnutia,   ktorým   je   toto   rozhodnutie   zrušené,   výslovne konštatovaná, je takým výkladom ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri   výkone   verejnej   moci,   ktorý   porušuje   účel   a   význam,   osobitne   vo   vzťahu   k   účelu a významu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.3   ústavy,   ktorého   realizáciu   majú   tieto ustanovenia   zabezpečiť.   Z   týchto   dôvodov   bol   napadnutý   rozsudok   porušovateľa   bol v plnom rozsahu zrušený a vec bola vrátená porušovateľovi na ďalšie konanie. (...) Porušovateľ, Krajský súd v Bratislave obdržal vec po jej zrušení Ústavným súdom SR dňa 26. 7. 2012 a následne bola zapísaná do senátu 14Co.

Sťažovateľ adresoval porušovateľovi dňa 4. 2. 2013 žiadosť o informáciu o stave konania,   najmä   kedy   je   plánovaný   termín   pojednávania   alebo   iného   úkonu   súdu. Porušovateľ na túto žiadosť nereagoval.

Dňa 9. 4. 2013 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp.   zn. 14 Co 355/2012. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy aj z dôvodu charakteru nároku, ktorým je náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorú mu spôsobili nezákonné rozhodnutia Okresného súdu Košice I č. k. 15C/721/02-88 z 28. 9. 2004   v   spojení   s   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Košiciach   č.   k.   17Co/368/2004 z 17. 1. 2006. Nárok na odškodnenie žalobca uplatňuje proti Slovenskej republike súdnou cestou od roku 2009, predtým podal dňa 14. 7. 2008 žiadosť o predbežné prerokovanie nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003, doposiaľ bezvýsledne.

Porušovateľ na sťažnosť na prieťahy v konaní odpovedal písomne sťažovateľovi dňa 24. 4. 2013   s   tým,   že   sťažnosť   je   dôvodná.   Subjektívne   príčiny   neboli   pri   prešetrovaní sťažnosti zistené, prieťahy v konaní nastali z dôvodu nepriaznivej personálnej situácie na súde. Do dňa podania ústavnej sťažnosti nebol sťažovateľ informovaný o úkonoch súdu v tejto veci. (...)

Podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   považuje   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne   príslušnému   súdu   dostatočný   priestor   na   prijatie   opatrení   pre   účely   nápravy a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou činnosťou.

Od odpovede sťažovateľa z 24. 4. 2013 do dnešného dňa uplynula dostatočne dlhá doba,   aby v   rámci tejto   doby   bolo   vo   veci,   po upozornení   na prieťahy   v konaní,   bolo rozhodnuté porušovateľom ako súdom druhého stupňa.

Z opisu skutkového stavu vyplýva, že do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nie je   právoplatne   ukončené.   Je   skutočne   otázne,   kedy   môže   sťažovateľ   očakávať právoplatné ukončenie sporu, keď ešte vôbec nebolo vykonané súdom dokazovanie na výšku škody. Sťažovateľ   je   právnická   osoba,   obchodná   spoločnosť.   Táto   bola   založená zakladateľom, jediným spoločníkom, T. B. Od vypratania nebytových priestorov na základe nezákonného   rozsudku   súdu,   spoločník   nenašiel   vhodné   priestory   na podnikanie a s podnikaním v oblasti maloobchodného predaja skončil. Ako uvádza v žalobe náprava nezákonného rozsudku prišla v čase, kedy už podľa nájomnej zmluvy mu ukončil nájom, takže   uvedenie   do   predošlého   stavu   už   nebolo   možné.   Doposiaľ   to   jediný   spoločník, zakladateľ a zároveň ako konateľ spoločnosti, pociťuje ako krivdu už dlhšiu dobu a ťažko sa s   tým   pocitom   krivdy   vyrovnáva.   Sťažovateľ   uplatnil   nielen   majetkovú   škodu   ale   i nemajetkovú   náhradu.   Tento   pocit   krivdy   z   predchádzajúcich   nezákonných   rozhodnutí súdov sa znásobuje neúmerne dlho trvajúcim očakávaním spravodlivého odškodnenia. (...) Vzhľadom na konanie Krajského súdu v Bratislave, sťažovateľ namieta porušenie jeho   základného   práva   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upraveného v čl. 48 ods.2 Ústavy SR, a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Namieta dĺžku konania týkajúcej sa odvolacieho konania proti rozsudku súdu prvého   stupňa   po zrušení právoplatného   rozsudku   Ústavným súdom SR. Je toho   názoru,   že v prípade,   ako   je   konanie   o   náhradu   škody   spôsobené   nezákonným rozhodnutím súdu v dôsledku ktorého došlo ku škode na strane sťažovateľa a reparácia následkov nezákonného rozhodnutia už nie je možná, mali vnútroštátne orgány venovať osobitnú pozornosť potencionálnym dôsledkom, ktoré má neprimeraná dĺžka konania na finančné i osobné pomery poškodeného, aj keď je právnickou osobou. (...)

Som toho názoru, že odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby, súd vo veci právoplatne nerozhodol a neodstránil právnu neistotu. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave v prejednávanej veci, najmä zbytočnými prieťahmi, malo za následok neprimeranú   dĺžku   odvolacieho   konania,   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy č. 460/1992 Zb. a na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd,   žiada   sťažovateľ   Ústavný   súd   SR,   aby   mu   bola   priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,- €.

Návrh na rozhodnutie Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vydal tento nález:

1./ Základné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru sťažovateľa: B. s. r. o.(...), v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 14Co 355/2012 porušené bolo.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000,-   €,   ktoré   je   Krajský   súd   v Bratislave   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./   Krajskému   súdu   v Bratislave   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 Co 355/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

4./   Krajský   súd   v Bratislave   je   povinný   sťažovateľovi   zaplatiť   trovy   právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci 2 x 130,16 € + 2 x 7,81 € rež. paušál, spolu 275,94 € na účet právnej zástupkyne JUDr. T. V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti.“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   teda   spočíva   okrem   iného   aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podpredsedníčka krajského súdu v liste sp. zn. Spr. 2130/2013 z 24. apríla 2013, ktorý bol doručený sťažovateľovi, uznala, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho podpredsedníčka krajského súdu prijala aj konkrétne opatrenia na nápravu, keď uviedla, že vec bude „naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej vrátenia súdu prvého stupňa“ a vyzve „konajúcu predsedníčku senátu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov“.

Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní z 9. apríla 2013   (na   ktorú   odpovedala   podpredsedníčka   krajského   súdu   listom   z 24.   apríla   2013) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (25. júla 2013) uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy,   posúdil   ústavný   súd   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   zákona   o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka krajského súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS   376/06,   IV.   ÚS   48/06,   II. ÚS 390/06,   I.   ÚS   349/2011).   Postup   sťažovateľky v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky   namietania   prieťahov   v   konaní   pred   orgánom   štátnej   správy   súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov   ochrany   základných   práv   a   slobôd,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením   daného   prostriedku   súvisia.   Nekonanie   týmto   spôsobom   alebo   chyba   pri vyžadovanom   postupe   má   za   následok   nesplnenie   sťažovateľovej   povinnosti   vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013