znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 57/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   S.,   spol. s r. o.,   M.,   zastúpenej advokátom   JUDr.   I.   S.,   M.,   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami   Správy   katastra   Martin   sp.   zn.   V 1601/05   z 29.   mája   2008   a   sp.   zn. V 2652/2008 z 5. augusta 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   S., spol. s r. o., o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2008 doručená a 28. augusta 2008 doplnená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného   v čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   rozhodnutiami   Správy   katastra Martin   (ďalej   len   „správa   katastra“)   sp.   zn.   V 1601/05   z   29. mája   2008 a sp. zn. V 2652/2008 z 5. augusta 2008.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   kúpnou   zmluvou   z 12.   septembra   1995 sťažovateľka   previedla   svoje   vlastnícke   právo   k nehnuteľnostiam   nachádzajúcim   sa v katastrálnom   území   M.,   vedené   na   LV   4224   (ďalej   len   „sporné   nehnuteľnosti“),   na kupujúceho – M., a. s. (neskôr po zmene obchodného mena M., a. s., ďalej len „kupujúci“), pričom kupujúci mal dohodnutú kúpnu cenu vyplatiť v splátkach veriteľovi sťažovateľky (M.,   a. s.).   Správa   katastra   povolila   vklad   vlastníckeho   práva   v prospech   kupujúceho 13. septembra 1995. Vzhľadom na skutočnosť, že kupujúci nesplatil veriteľovi sťažovateľky celú kúpnu cenu, a to ani po výzve sťažovateľky zo 4. júla 2002, ktorou mu sťažovateľka poskytla lehotu na splatenie omeškaných splátok kúpnej ceny, sťažovateľka odstúpila od kúpnej   zmluvy,   čo   oznámila   kupujúcemu   listom   z 1.   júna   2004,   a žalobou   podanou Okresnému súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) 2. septembra 2004 sa v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 115/04 domáhala proti kupujúcemu určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.   Rozsudok   okresného súdu   sp.   zn. 5 C 115/04   zo   7.   septembra 2005, ktorým bolo určené vlastnícke právo sťažovateľky k sporným nehnuteľnostiam, nadobudol právoplatnosť 13. októbra 2005.

Pred   právoplatným   skončením   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp. zn. 5 C 115/04   kupujúci   kúpnou   zmluvou   z 20.   januára   2005   scudzil   sporné   nehnuteľnosti obchodnej   spoločnosti   M.,   s. r. o.,   v prospech   ktorej   správa   katastra   povolila   vklad vlastníckeho práva 25. januára 2005. Obchodná spoločnosť M., s. r. o., následne kúpnou zmluvou   z 1.   mája   2005   predala   sporné   nehnuteľnosti   ďalšej   obchodnej   spoločnosti S., s. r. o.,   pričom   o povolení   vkladu   vlastníckeho   práva   v jej   prospech   konala   správa katastra pod sp. zn. V 1601/2005. Rozhodnutím sp. zn. V 1601/2005 z 10. februára 2006 správa   katastra   zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti S., s. r. o., s odôvodnením, že prihliadla na právoplatné rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 5 C 115/04 zo 7. septembra 2005, ktorým bolo priznané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam sťažovateľke.

Rozhodnutie   správy   katastra   sp.   zn.   V 1601/2005   z 10.   februára   2006   napadla opravným   prostriedkom   podľa   V.   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku   spoločnosť M., s. r. o.,   na   základe   čoho   Krajský   súd   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozsudkom sp. zn. 10 Sp 10/2006 z 24. júla 2006 napadnuté rozhodnutie správy katastra zrušil a vec vrátil správe katastra na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že spoločnosť M., s. r. o., nebola   účastníčkou   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp. zn.   5 C 115/04,   a teda rozhodnutie okresného súdu v tejto veci upravovalo iba sporný vzťah medzi účastníkmi tohto konania, t. j. medzi sťažovateľkou ako žalobkyňou a žalovanou spoločnosťou M., a. s., takže uvedené rozhodnutie okresného súdu pre spoločnosť M., s. r. o., nie je záväzné. Súčasne krajský súd vyslovil pre správu katastra záväzný pokyn, podľa ktorého „... správa katastra povolí vklad vlastníckeho práva bez zreteľa na rozsudok Okresného súdu Martin č. k.   5   C/115/04-80   zo   dňa   7.   septembra   2005,   pretože   uvedené   súdne   rozhodnutie vzhľadom   na   už   uvedený   právny   názor   je   nezapísateľné   do   katastra   nehnuteľností   ako verejná listina v príslušnom záznamovom konaní“.

Súc   viazaná   právnym   názorom   krajského   súdu,   správa   katastra   napadnutým rozhodnutím   sp.   zn.   V 1601/05   z 29.   mája   2008   povolila   vklad   vlastníckeho   práva k sporným   nehnuteľnostiam   v prospech   spoločnosti   S.,   s. r. o.   Po   podaní   sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka zistila, že spoločnosť S., s. r. o., kúpnou zmluvou previedla vlastníckeho   právo   k sporným   nehnuteľnostiam   na   spoločnosť   O.,   s. r. o.,   so   sídlom v Poľskej republike, pričom podľa sťažovateľky správa katastra v jej prospech mala povoliť vklad vlastníckeho   práva   k sporným   nehnuteľnostiam   rozhodnutím   sp.   zn.   V 2652/2008 z 5. augusta 2008.

Sťažovateľka   sťažnosťou   najprv   napadla   rozhodnutie   správy   katastra   sp.   zn. V 1601/05 z 29. mája 2008 a doplnením sťažnosti napadla aj v poradí posledné rozhodnutie správy katastra sp. zn. V 2652/2008 z 5. augusta 2008, pričom trvala na sťažnosti proti obom   označeným   rozhodnutiam   správy   katastra   a sťažnosť   proti   prv   napadnutému rozhodnutiu   správy   katastra   sp.   zn.   V 1601/05   z 29.   mája   2008   nezobrala   pri   doplnení sťažnosti späť.

V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami správy katastra sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Správa   katastra   vychádzala   pri   zápise...   z   právneho   názoru   Krajského   súdu   v Žiline, ktorý je založený na ust. § 159 ods. 2 OSP, a ktoré znie:

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Podľa nášho názoru rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. 5 C 115/04-80 zo dňa 7. 9. 2005 je v zmysle § 159 ods. 2 OSP záväzný pre Správu katastra v M., ktorá podľa § 16 ods. 2 katastrálneho zákona v znení zákona č. 255/01 Z. z. vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu. Z uvedeného aj z nadpisu § 16 je zrejmé, že správa katastra je orgánom, ktorý má na mysli ust. § 159 ods. 2 OSP a preto správa katastra   mala   povinnosť   pri   svojom   rozhodovaní   prihliadať   na   citovaný   rozsudok Okresného súdu v Martine....

Všetky   ďalšie   prevody   spornej   nehnuteľnosti   ktoré   sú   odvodené   od   vlastníckeho práva spol. M., a. s. M., sú z toho dôvodu neplatné v zmysle zásady, že od nevlastníka nemožno získať viac práv, než sám má....

Zápisom vlastníctva v prospech... zbavila Správa katastra v M. sťažovateľa fakticky majetku a zapísala ako vlastníka niekoho, kto nie je vlastníkom podľa hmotného práva. Z toho dôvodu je sťažovateľ nútený dovolať sa svojho práva na Ústavnom súde.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že rozhodnutiami správy katastra sp. zn. V 1601/05 z 29. mája 2008 a sp. zn. V 2652/2008 z 5. augusta 2008 bolo porušené jej základné právo vlastniť majetok zaručené v čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu, aby tieto označené rozhodnutia správy katastra zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk (6 639 €) a úhradu trov konania.

Súčasne sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd pred rozhodnutím o jej sťažnosti prijal dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí správy katastra.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmet   sťažnosti   sťažovateľky   spočíva   v jej   nesúhlase   s rozhodnutiami   správy katastra sp. zn. V 1601/05 z 29. mája 2008 a sp. zn. V 2652/2008 z 5. augusta 2008, na základe   ktorých   bol   povolený   vklad   vlastníckeho   práva   k sporným   nehnuteľnostiam v prospech   subjektov odlišných   od sťažovateľky,   a to aj napriek tomu, že sťažovateľka disponuje právoplatným súdnym rozhodnutím osvedčujúcim jej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené správa katastra prijatím označených rozhodnutí mala podľa sťažovateľky zabrániť vlastniť a pokojne užívať jej majetok, čím malo dôjsť k porušeniu jej základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva a práva vlastniť a pokojne užívať majetok ústavný súd konštatuje, že v danej veci nie je dôvod, aby odlišne posudzoval aplikovateľnosť čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   prvé   zo   sťažnosťou   napadnutých   rozhodnutí sp.   zn. V 1601/05   z 29.   mája   2008,   ktorým   správa   katastra   povolila   vklad   vlastníckeho   práva k sporným   nehnuteľnostiam   v prospech   ich   nadobúdateľa   –   M.,   s. r. o.,   vydala   správa katastra   na   základe   záväzného   právneho   pokynu   krajského   súdu   (§   250r   Občianskeho súdneho poriadku) vysloveného v jeho rozsudku sp. zn. 10 Sp 10/2006 z 24. júla 2006, proti ktorému ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 33/08 z 24. januára 2008 odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedeného   vyplýva,   že   právny   názor   krajského   súdu   vzhľadom   na   nutnosť povolenia   vkladu   vlastníckeho   práva   v prospech   spoločnosti   M.,   s. r. o.,   k sporným nehnuteľnostiam, aj napriek existencii právoplatného určovacieho rozsudku o vlastníckom práve   sťažovateľky   k týmto   sporným   nehnuteľnostiam,   bol   pre   ďalšie   konanie a rozhodovanie správy katastra bez výhrad záväzný, t. j. správa katastra nemohla rozhodnúť inak, ako rozhodla, preto jej rozhodnutím naväzujúcim na záväzné rozhodnutie krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľky.

Aj   v prípade   ďalšieho   sťažnosťou   napadnutého   rozhodnutia   sp.   zn.   V 2652/2008 z 5. augusta   2008   o povolení   vlastníckeho   práva   v prospech   spoločnosti   S., s. r. o., k sporným nehnuteľnostiam, ako aj v prípade   každého   ďalšieho   prípadného rozhodnutia správy   katastra   o   povolení   vkladu   vlastníckeho   práva   k sporným   nehnuteľnostiam naväzujúceho   na   rozhodnutie   sp.   zn.   V 1601/05   z 29.   mája   2008   správa   katastra   vo vkladovom konaní pri skúmaní oprávnenia prevodcu vlastníckeho práva na základe zmluvy, ako aj pri skúmaní jeho práva nakladať s nehnuteľnosťou [§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.   o katastri   nehnuteľnosti   a o zápise   vlastníckych   a iných   práv   k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)] vychádza z aktuálneho zápisu katastra o poslednom dobromyseľnom a „nespochybnenom“ vlastníkovi sporných nehnuteľností, takže správa katastra až do doby, kým   sťažovateľka   sama   aktívnejšie   nepristúpi   k účinnejšej   ochrane   svojho   vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (napr. návrh na zápis poznámky o predbežnom opatrení obmedzujúcom   nakladať so spornými nehnuteľnosťami vydanom v rámci prebiehajúceho konania o žalobe na vydanie veci voči poslednému v katastri zapísanému vlastníkovi veci), nebude   mať   pochybnosť   povoliť   vklad   vlastníckeho   práva   k sporným   nehnuteľnostiam v prospech   ich   ďalších   nadobúdateľov.   Je   nevyhnutné   podotknúť,   že   aj   každý   ďalší nadobúdateľ sporných nehnuteľností pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľne vychádza z dôvery   v pravdivosť   zápisu   katastra   o poslednom   „nespochybnenom“   vlastníkovi sporných nehnuteľností.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   sa   môže   domáhať   ochrany   svojho vlastníckeho   práva   k sporným   nehnuteľnostiam   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi,   a to žalobou   o vydanie   sporných   nehnuteľností,   keďže   jej   na   jeho   ochranu   nepostačuje   iba deklarovanie   vlastníckeho   práva   (určovací   rozsudok),   ale   aj   vydanie   týmto   právom zakladajúceho   plnenia.   Uvedený   spôsob   dosiahnutia   účinnej   ochrany   sťažovateľkou namietaného vlastníckeho práva je relevantný aj vzhľadom na skutočnosť, že aj rozsudok znejúci na plnenie nevyhnutne tiež obsahuje určenie práva alebo právneho vzťahu, ktoré sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako predpoklad pre výrok na plnenie, resp. vydanie.

Uvedené závery viedli ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky treba už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo výroku   tohto   rozhodnutia,   a rozhodnutie   o zrušení   napadnutých   rozhodnutí   správy katastra, o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je podmienené vyslovením porušenia práv alebo slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľka   domáhala   ich   priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. februára 2009