znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 57/08-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa o sťažnosti   doc.   MUDr.   J.   J.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   E.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 173/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo doc. MUDr. J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 173/02 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 173/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Doc.   MUDr.   J.   J. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Doc. MUDr. J. J. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 492 Sk (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava I   p o v i n n ý   zaplatiť na účet advokáta JUDr. P. E., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 7. februára   2008   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   doc.   MUDr.   J.   J.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. E., v ktorej namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 173/02.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Konanie č. 15 C 173/02 v právnej veci navrhovateľky Doc. MUDr. J. J., Csc. (ďalej len „navrhovateľka“) sa začalo podaním Návrhu na určenie výšky nájomného zo dňa 5. 1. 2002, t. j. po viac ako troch rokoch. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25. 1. 2005. Ďalšie pojednávanie vo veci zo dňa 12. 5. 2005 bolo odročené na neurčito za účelom   predloženia   listiny   vydanej   katastrálnym   úradom   vo   veci   vyznačenia spoluvlastníckeho   podielu   navrhovateľky   na   rodinnom   dome   v B.,   parc.   Č.   4779/1, katastrálne územie B., katastrálnym úradom. Predmetná listina bola doručená súdu dňa 1. 6.   2005.   Následná   reakcia   súdu   v   podobe   Výzvy   na   špecifikáciu   výšky   nájomného adresovaná navrhovateľke sa udiala až 15. 8. 2006, teda 15 mesiacov po konaní posledného pojednávania vo veci. Na základe danej Výzvy navrhovateľka osobne doručila súdu dňa 5. 9. 2006 požadovanú špecifikáciu výšky nájomného. Od posledného úkonu súdu prešlo 13 mesiacov a do dnešného dňa bol súd nečinný.»

Z   uvedeného   sťažovateľka   vyvodila   záver,   že   okresný   súd   svojou   nečinnosťou v označenom   konaní porušuje   jej   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ďalej sťažovateľka uviedla:„Pri   uplatnení   svojho   základného   práva   navrhovateľka   využila   všetky   právne prostriedky, ktoré jej právne predpisy umožňujú. Dňa 17. 9. 2007 bola okresnému súdu adresovaná   výzva   na   odstránenie   prieťahov   v   konaní,   na   ktorú   do   dnešného   dňa   súd nereagoval a následne 18. 9. 2007 bola podaná Žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov   adresovaná   predsedkyni   Okresného   súdu   Bratislava   I. Predsedkyňa   súdu   reagovala   na   žiadosť   svojím   listom   zo   dňa   26.   9.   2007,   v   ktorom argumentovala   o.   i.   aj   dočasným   pridelením   zákonnej   sudkyne   na   Krajský   súd v Bratislave.“

Z dôvodu dlhodobého stavu právnej neistoty, majetkovej, ako aj nemajetkovej ujmy sťažovateľka   požiadala   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 50 000 Sk.

Požiadala tiež o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených s uplatňovaním ochrany jej základného práva pred ústavným súdom v sume 18 631 Sk.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„1.   Základné   právo   Doc.   MUDr.   J.   J.,   Csc.   bolo   nečinnosťou   Okresného   súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 173/02 porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Doc. MUDr. J. J., Csc. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50. 000,- Sk (slovom: „päťdesiattisíc Slovenských korún), ktoré je súd povinný vyplatiť v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4.   Doc.   MUDr.   J.   J.,   Csc.   priznáva   náhradu   trov   konania/   právneho   zastúpenia vo výške 18.631,- Sk (2 úkony za 7 650,- SK, 2 x režij. paušál 178,- Sk + DPH – 2 975, SK), ktoré   je   súd   povinný   vyplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľky   v   lehote   dvoch mesiacov odo dňa právoplatností rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie sa k sťažnosti predsedníčka okresného súdu 4.   marca   2008   oznámila,   že   sa   k sťažnosti   nemôže   vyjadriť,   pretože   spisový   materiál týkajúci sa danej veci sa od 4. februára 2008 nachádza u znalca. Oznámila tiež, že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti a súhlasí s tým, aby podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľky 25. februára 2008 oznámil, že netrvajú na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Zo spisového materiálu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva:Dňa 5. novembra 2002 sťažovateľka podala žalobu.Dňa 3. februára 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie petitu návrhu – vyčíslenie sumy, ktorú požaduje od odporcu.

Dňa 26. marca 2003 sťažovateľka doplnila petit (požadovala čiastku 600 000 Sk).Dňa   8.   apríla   2003   sťažovateľka   zmenila   čiastku,   ktorú   žiadala   priznať   z titulu nájomného na 520 000 Sk.

Dňa 22. mája 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku 27 000 Sk.

Dňa   3.   júna   2003   sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu,   že   zaplatila   súdny poplatok, ale vo výzve súdu chýbal údaj „konštantný symbol“ a „pripojené avízo“. Dňa 1. novembra 2003 okresný súd uviedol, že k 1. októbru 2003 platba nedošla.Dňa 31. októbra 2003 bola zaznamenaná platba 27 000 Sk titulom súdneho poplatku.Dňa 27. februára 2004 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k žalobe.Dňa 29. marca 2004 sa k žalobe vyjadril odporca.Dňa 25. januára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola sťažovateľka prítomná. Pojednávanie bolo odročené na 12. máj 2005 s tým, že od odporcu bude žiadané dokladovanie dôvodu neprítomnosti na pojednávaní.

Dňa 23. marca 2005 okresný súd vyzval zamestnávateľa odporcu, aby oznámil, či bol odporca 25. januára 2005 v práci.

Dňa 4. apríla 2005 zamestnávateľ odporcu oznámil, že 25. januára 2005 bol odporca na pracovisku vedený ako ospravedlnený z dôvodu návštevy lekára.

Dňa 12. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli účastníci prítomní a ktoré bolo odročené za účelom predloženia listiny vydanej katastrálnym úradom.Dňa 7. novembra 2005 okresný súd požiadal 5 realitných kancelárií o oznámenie informácie o obvyklej výške nájomného.

Realitné   kancelárie   reagovali   18.   novembra   2005   a   21.   novembra   2005   bez relevantnej odpovede.

Dňa   15.   augusta   2006   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky na špecifikáciu výšky nájomného.

Dňa 5. septembra 2006 sťažovateľka doručila špecifikáciu nájomného. Dňa 18. decembra 2006 je v spise záznam o úprave konajúcej sudkyne: „Z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Bratislave od 1. 1. 2007 do 30. 6. 2007, spis bol daný do kancelárie.“

Dňa   9.   septembra   2007   okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctvo.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 61/98). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. Tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   2)   správanie   účastníka   konania   a 3)   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, v namietanom konaní ide o určenie výšky   nájomného   za   užívanie   rodinného   domu.   Tento   občianskoprávny   spor   nemožno vzhľadom   na   jeho   predmet   považovať   za   právne   zložitú   vec.   Zložitým   sa   môže   javiť z faktického hľadiska vzhľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie, súčasne však treba konštatovať,   že pri lepšej organizácii práce okresného súdu   táto zložitosť   nemala spôsobiť doterajšie viac ako päťročné trvanie konania.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   ústavný   súd   ho vyhodnotil vcelku ako aktívne a súčinnostné. Zúčastňovala sa nariadených pojednávaní, reagovala   na   výzvy   okresného   súdu   (na   doplnenie   petitu   návrhu),   hoci   tým,   že   súdny poplatok nezaplatila pri podávaní žaloby, sama ovplyvnila procesný postup okresného súdu, pretože ju na zaplatenie súdneho poplatku musel vyzývať. Súdny poplatok bol napokon zaplatený až rok po podaní žaloby.

3. Z vyhodnotenia postupu okresného súdu jednoznačne vyplýva, že bol bezdôvodne nečinný od 27. februára 2004 do 25. januára 2005, od 12. mája 2005 do 9. septembra 2007, keď   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   z odboru   stavebníctvo.   Z celkovej   doby konania bol teda okresný súd nečinný viac ako tri roky.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 173/02 svojím postupom porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   prikázal   v zmysle   §   56   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 15 C 173/02 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   v sume 50 000 Sk s odôvodnením dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z dĺžky obdobia, počas ktorého bol okresný súd nečinný, ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade je primeraným finančným zadosťučinením požadovaná suma 50 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. P. E. v konaní pred ústavným súdom.

V sťažnosti ich sťažovateľka vyčíslila sumou 18 631 Sk. Táto suma nie je zhodná s výpočtom ústavného súdu, ktorý v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) sťažovateľke priznal úhradu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk, k tomu 2 x 178 Sk režijný paušál. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 6 296 Sk. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej   hodnoty   v znení   neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia   vrátane započítania DPH boli priznané v celkovej sume 7 492 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008