znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 57/06-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 6. decembra 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti Ing. M. K. - K., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. R., B., vo veci porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 36/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. K. - K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   36/02 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 36/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   M.   K.   -   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   30 000   Sk   (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. M. K. - K. trovy konania 5 788 Sk (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. R., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. februára 2006 doručené podanie Ing. M. K. - K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. R., B., označené ako „Sťažnosť pre porušenie základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy SR a čl. 6 odsek   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd“. Z obsahu   sťažnosti vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   v konaní   Okresného   súdu   Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 36/02, v ktorej je žalobcom „vo veci vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 410.000,- Sk“.

Podľa tvrdení sťažovateľa v konaní vo veci dochádza k prieťahom. Dosiaľ bolo vo veci   uskutočnené   jediné   a zároveň   aj   posledné   pojednávanie   za   prítomnosti   oboch účastníkov konania 12. novembra 2002, ktoré súd odročil na neurčito s tým, že vo veci vyžiada kompletný spis od orgánov činných v trestnom konaní. V období po uvedenom dátume okresný súd žiadal a urgoval orgány činné v trestnom konaní, aby mu predložili spisy z trestného konania. Uznesením č. k. 16 C 36/02-50 z 11. marca 2005 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného konania. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ   odvolal.   Krajský   súd   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením 23 Co 294/05-75 z 21. decembra 2005 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na   ďalšie   konanie.   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom dochádza k prieťahom od samého začiatku konania, a tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“), a preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný   súd   Trnava   č.   k.   16   C   36/02   porušil   ústavné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   bez   zbytočných   prieťahov a tým   porušili   čl.   48 odsek 2 Ústavy SR a čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Trnava vo veci č. k. 16 C 36/02, konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   60.000,-   Sk, ktoré je Okresný súd Trnava povinný uhradiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Trnava   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   a trov právneho zastúpenia.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 57/06-8 z 15. marca 2006 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd 16. marca 2006 právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či vo veci trvajú na ústnom pojednávaní ústavného súdu a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Právny   zástupca   sťažovateľa   listom   doručeným   ústavnému   súdu   3.   apríla   2006 oznámil „trvám na tom, aby moja sťažnosť proti Okresnému súdu Trnava bola prejednaná na   ústnom   pojednávaní   Ústavného   súdu   z dôvodu   využitia   práva   na   ústne   prejednanie veci“.

Predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr 564/05 doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2006 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, nakoľko od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedla:„V nadväznosti na Váš list zo dňa 16. 3. 2006, doručený 23. 3. 2006, v ktorom nám oznamujete, že Ústavný súd prijal uznesením z 15. 3. 2006 na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. K. - K., v ktorej namieta porušenie jeho zákl.   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci tun. súdu 16 C 36/02 a v nadväznosti na toto uznesenie náš (správne má byť nás, pozn.) žiadate o vyjadrenie k veci, po zistení stavu konania Vám oznamujem nasledovné:

V   predmetnej   veci   bol   podaný   návrh   na   súd   dňa   27.   2.   2002.   Za   návrh   nebol uhradený   súdny   poplatok,   preto   bol   navrhovateľ   Ing.   K.   vyzvaný   4.   3.   2002   na   jeho zaplatenie. Tento poplatok bol zaplatený 26. 3. 2002, teda do tohto termínu sa nekonalo vo veci zavinením navrhovateľa.

Dňa 9. 4. 2002 bol návrh zaslaný odporcovi na vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené 10. 5. 2002. Dňa 20. 5. 2002 bolo vytýčené pojednávanie na 17. 9. 2002, toto bolo odročené na deň 12. 11. 2002 pre práceneschopnosť odporcu. Na tomto pojednávaní boli účastníci vypočutí, pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zapožičania si spisu od polície

- OR PZ Trnava. Spis zaslala polícia súdu 5. 12. 2002.

Od 27. 11. 2002 do 16. 9. 2003 bola zákonná sudkyňa JUDr. J. H. práceneschopná. Po skončení PN a predložení spisu bola polícia dňa 26. 1. 2004 a 29. 3. 2004 urgovaná o zaslanie   právoplatného   rozhodnutia,   dňa   30.   4.   2003   polícia   oznámila,   že   spis   bol postúpený na Krajské riaditeľstvo PZ - Úrad justič. a kriminálnej polície a dňa 5. 4. 2005 bolo oznámené, že spis bol predložený na Okresnú prokuratúru v Trnave s návrhom na podanie obžaloby. Uznesením tun. súdu z 11. 3. 2005 č. k. 16 C 36/02-50 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia trestného konania. V dôsledku podaného odvolania proti predmetnému uzneseniu bol spis postúpený 14. 6. 2005 krajskému súdu. Odvolací súd uznesením z 21. 12. 2005 rozhodnutie prvostupňového súdu o prerušení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol doručený prvostupňovému súdu 20. 1. 2006. Po doručení tohto   uznesenia   účastníkom   boli   účastníci   vyzvaní,   aby   oznámili,   aké   majú   návrhy   na doplnenie dokazovania. Táto výzva bola adresovaná účastníkom z dôvodu, aby označili dôkazy   a   tieto   budú   vykonané   na   stanovenom   termíne   pojednávania.   Táto   výzva   bola vypravená kanceláriou 20. 3. 2006. V súčasnosti sa čaká na vyjadrenia účastníkov. Vo veci sudkyňa koná priebežne s ohľadom na ďalšie množstvo vybavovaných vecí, keď tiež v určitom období uvedenom zhora bola dlhšiu dobu práceneschopná.“

Ústavný súd nariadil verejné ústne pojednávanie vo veci na 6. december 2006.

Ústavnému   súdu   bol   20.   novembra   2006   doručený   list   okresného   súdu   sp.   zn. Spr 564/06, v ktorom predsedníčka okresného súdu oznámila ústavnému súdu, že vo veci sp. zn. 16 C 36/02 bol stanovený termín pojednávania na 28. novembra 2006 a zároveň ospravedlnila neúčasť na pojednávaní ústavného súdu 6. decembra 2006 a vyslovila súhlas, aby   ústavný   súd   konal   v jej   neprítomnosti.   Pojednávanie   nariadené   okresným   súdom na 28. november   2006   bolo   odročené   na   14. december   2006   pre   neúčasť   odporcu na pojednávaní (neprítomnosť ospravedlnil práceneschopnosťou) a na vyžiadanie trestného spisu.

Na verejnom zasadnutí senátu ústavného súdu, ktoré sa   uskutočnilo 6. decembra 2006 sa zúčastnil iba právny zástupca sťažovateľa. Neprítomnosť sťažovateľa ospravedlnil jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol,   že   v celom   rozsahu   trvá   na   podanej   sťažnosti,   neuviedol   však   žiadne   nové skutočnosti,   ktoré   by   ústavnému   súdu   už   neboli   známe   z obsahu   spisového   materiálu v označenej veci, zo sťažnosti, z príloh k nej a z vyjadrení účastníkov konania.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola... v primeranej lehote prejednaná...“

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). K vytvoreniu „stavu právnej istoty dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 36/02 je   vydanie   neoprávneného   majetkového   prospechu   s príslušenstvom.   Z hľadiska   právnej a faktickej zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá   a tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov.   Na   právnu a faktickú zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka súdu.

2. Na doterajšej dĺžke konania okresného súdu sa sťažovateľ nepodieľal nijakým spôsobom. V konaní vo veci bol súčinný, po výzve súdu zaplatil súdny poplatok, zúčastnil sa nariadených pojednávaní (17. septembra 2002 a 12. novembra 2002), reagoval na výzvy okresného súdu a 11. júla 2003 a 6. októbra 2005 podal predsedníčke súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či nedošlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 16 C 36/02, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zo spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu zistil, že konanie je vedené okresným súdom od 27. februára 2002. Vo veci sa dosiaľ uskutočnili   tri   pojednávania   (17.   septembra   2002,   12.   novembra   2002   a 28.   novembra 2006), z čoho vyplýva, že medzi dvomi pojednávaniami uplynula doba štyroch rokov.

Prvé pojednávanie uskutočnené 17. septembra 2002 bolo odročené pre neprítomnosť odporcu,   ďalšie   pojednávanie   uskutočnené   12.   novembra   2002   okresný   súd   odročil   za účelom   vyžiadania   si   spisu   od   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru kriminálnej polície Trnava.

V období od 14. októbra 2002 do 11. marca 2005, z ktorého čas od 27. novembra 2002 do 26. septembra 2003 je obdobím úplnej nečinnosti súdu, okresný súd dožiadaval rôzne orgány činné v trestnom konaní, žiadal o podanie správy v trestnej veci (vedenej proti odporcovi v konaní sp. zn. 16 C 36/02).

Uznesením č. k. 16 C 36/02-50 z 11. marca 2005 okresný súd rozhodol, že „konanie prerušuje do právoplatného skončenia konania ČVS: OÚJP-1/10-2002 Ba vedeného na OR PZ   SR,   Úrad   justičnej   a kriminálnej   polície,   odbor   ekonomickej   kriminality   Trnava v spojení s konaním č. KRP - 37/2004 vedenom na KÚJKP KR PZ Trnava“ (uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave - úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: OÚJP-1/10-2002 sa stalo právoplatným 30. apríla 2004 - pozn.).

Proti   uzneseniu   o prerušení   konania   sa   sťažovateľ   odvolal   25.   apríla   2005.   Vec okresný súd predložil na rozhodnutie o odvolaní 20. júna 2005 krajskému súdu, ktorý mu spis   vrátil   bez rozhodnutia   ako predčasne   predložený.   Opätovne   (po   odstránení   závady v doručení   a vydaní   opravného   uznesenia)   bol   spis   predložený   krajskému   súdu 11. novembra 2005. Krajský súd uznesením č. k. 23 Co 294/05-75 z 21. decembra 2005 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil 20. januára 2006 na ďalšie konanie. Okresný   súd   vyzval   6.   marca   2006   navrhovateľa   a odporcu   na   doplnenie   návrhov   na dokazovanie.   V období   od   24.   apríla   2006   do   26.   októbra   2006   sa   spis   nachádzal   na ústavnom súde. Po jeho vrátení bolo nariadené pojednávanie na 28. november 2006, ktoré bolo odročené na 14. december 2006.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že konanie vedené okresným súdom je neefektívne a je poznamenané prieťahmi ako celok. Od začatia konania do jeho prerušenia   uplynuli   tri   roky,   krajský   súd   rozhodnutie   o prerušení   konania   zrušil,   keď nepovažoval aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku za správnu,   lebo   podľa   ním   vysloveného   záveru   právny   názor   súdu   vyslovený   v trestnom konaní   o posúdení   právneho   vzťahu   účastníkov   konania   nemôže   mať   žiadny   vplyv   na posúdenie tej istej otázky v sporovom občianskoprávnom konaní. Okresný súd sa tak bude predmetom žaloby zaoberať a vykonávať vo veci dokazovanie po viac ako štyroch rokoch od podania žaloby.

Vzhľadom na zistenú nečinnosť a na prieťahy v konaní okresného súdu, berúc do úvahy   aj   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že v označenom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva   na prejednanie   jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. V nadväznosti na svoje rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v súlade s § 56 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   okresnému   súdu   prikázal,   aby   vo   veci   sp.   zn. 16 C 36/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 16 C 36/02 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru,   zaoberal   sa   aj   jeho   žiadosťou   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ   požadoval   vzhľadom   na   povahu   a význam   veci   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie   v sume   30   000 Sk.   Pri   jej   určení   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. R. Právny zástupca vyčíslil trovy konania celkovou sumou 16 211,50 Sk pozostávajúcou z čiastky za tri úkony právnej služby, vrátane režijného paušálu, cestovných náhrad a náhrady za stratu času. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania v sume 5 788 Sk za dva úkony právnej služby a režijný paušál v súlade s § 1 ods.   3,   §   11   ods.   2,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a c)   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Ústavný   súd   nepriznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   konania   vo   zvyšnej   časti v súvislosti   s úkonmi   na   ústnom   pojednávaní   6.   decembra   2006,   keďže   na   tomto pojednávaní   neboli   prednesené   žiadne   nové   skutočnosti,   ktoré   by   prispeli   k ďalšiemu objasneniu veci a ktoré by boli relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006