znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 568/2011-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne Ivetty   Macejkovej   a sudcu   Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť A. L., P., zastúpenej advokátom JUDr. T. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní vedenom   pod sp. zn.   4 C   259/08 (predtým   postupom   Okresného   súdu   Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 170/07) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Piešťany   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 4 C 259/08   p o r u š i l základné   právo   A.   L.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 259/08 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. L.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. L.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,93 € (slovom štyristosedemdesiatpäť   eur   a   deväťdesiattri   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. T. K., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 568/2011-8 z 15. decembra   2011 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 259/08   (predtým   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 170/07).

2. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľov prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný súd   Piešťany   so   všetkými   právnymi   a   ústavnoprávnymi   dôsledkami   vrátane   plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

3.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že „Bezpodielové   spoluvlastníctvo   manželov   zaniklo zánikom   manželstva   na   základe   rozsudku   Okresného   súdu   v   Piešťanoch,   sp.   zn. 4C/175/2002 zo dňa 08. 12. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 12. 2004. Sťažovateľka podala dňa 19. 12. 2007 v zákonnej 3-ročnej lehote na Okresný súd Trnava   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   sp.   zn. 10C/170/2007,   ktorým   sa   domáhala   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov proti odporcovi N. L...

Spolu s podaním predmetného návrhu som dňa 19. 12. 2007 zaplatila v kolkoch Okresnému súdu Trnava súdny poplatok v hodnote 2.000,- Sk...

Predmetná právna vec bola na základe rozvrhu práce pridelená na Okresnom súde Trnava na prejednanie zákonnej sudkyni JUDr. Ľ. V.

V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva k 01. 01. 2008 (obnovenie Okresného súdu Piešťany) bola predmetná vec odovzdaná z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany,   pričom   jej   bola   pridelená   spisová   značka   4C/259/2008   a   bola   pridelená na prejednanie zákonnému sudcovi Mgr. V. Z., ktorý do dnešného dňa neuskutočnil žiadny procesný úkon.

Z   opísaného   postupu   Okresného   súdu   Piešťany   v   tomto   konaní   je   podľa   môjho názoru zrejmé, že Okresný súd Piešťany v predmetnej právnej veci riadne nekonal. Na prieťahy v konaní sa sťažovateľka sťažovala sťažnosťou adresovanou Okresnému súdu Piešťany. Tým, že Okresný súd Piešťany vo veci riadne nekonal, sťažovateľka stratila možnosť dosiahnuť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase... Postupom Okresného súdu Piešťany bolo porušené sťažovateľkine základné právo na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   opísaný   skutkový   stav   a   s   poukazom   na   článok   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky navrhujem, aby Ústavný súd SR vydal tento nález:

1. Základné právo A. L... na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 4C/259/2008 porušené bolo.

2. A. L... priznáva primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,-   EUR,   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   do   2   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   uhradiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky, advokátovi JUDr. T. K. trovy právneho zastúpenia vo výške 261,82 EUR + 20 % DPH (úkony   2   x   123,50   EUR   +   režijný   paušál   2   x   7,41   EUR)   na   jeho   účet...   do   15   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 37/12 z 25. januára 2012 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom z 5. mája 2012.

4.1   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   tieto   relevantné skutočnosti:

„(...) Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 4C/259/2008 vyplýva, že návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol podaný na Okresnom súde Trnava dňa 19. 12. 2007. S účinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva   a predmetná   vec   bola   odovzdaná   Okresnému   súdu   Piešťany   a   pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. V. Z. V dôsledku jeho dlhotrvajúcej pracovnej neschopnosti bola daná vec predsedníckym opatrením pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. N. K. Od 20. 11. 2009 do 24. 09. 2010 bol v predmetnej veci zákonným sudcom Mgr. V. Z., avšak v dôsledku jeho dočasného preloženia na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave od 01. 09. 2010 do 30. 04. 2011, bol spis opäť predsedníckym opatrením pridelený inému sudcovi tunajšieho súdu, konkrétne JUDr. V. S. Dňa 06. 05. 2011 bola vec vedená pod sp. zn. 4C/259/2008 pridelená Mgr. V. Z., ktorý uznesením zo dňa 14. 07. 2011 ustanovil v konaní tlmočníčku a prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka anglického a naopak. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2012. Dňa 09. 01. 2012 dal zákonný sudca kancelárii pokyn odoslať spis prekladateľke na preklad požadovaných listín.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že k prieťahom v predmetnom konaní došlo,   avšak   v   období,   kedy   bol   zákonný   sudca   Mgr.   V.   Z.   dlhodobo   práceneschopný a neskôr dočasne preložený na stáž na Krajský súd v Trnave, sa sudcovia, ktorým bola vec pridelená   touto   nezaoberali   z   objektívnych   dôvodov   súvisiacich   s   ich   mimoriadnou preťaženosťou.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

4.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   podaní   k vyjadreniu   predsedníčky okresného súdu uviedol:

„... Tvrdenia, uvedené vo vyjadrení OS Piešťany zo dňa 25. 01. 2012 sú špekulatívne. Podľa   nášho   názoru   Okresný   súd   Piešťany   vo   veci   riadne   nekonal.   OS   Piešťany v predmetnom vyjadrení uvádza, že dňa 06. 05. 2011 bola vec pridelená Mgr. V. Z., ktorý Uznesením zo dňa 14. 07. 2011 ustanovil v konaní tlmočníčku a prekladateľku z jazyka slovenského   do   jazyka   anglického   a naopak...,   pričom   toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2012 a dňa 09. 01. 2012 dal zákonný sudca kancelárii pokyn odoslať spis prekladateľke na preklad požadovaných listín.

Uznesenie, ktorým súd ustanovil v konaní tlmočníka a prekladateľa bolo vydané OS Piešťany dňa 14. 07. 2010, nie dňa 14. 07. 2011, tak ako to uvádza OS Piešťany vo svojom vyjadrení, teda bolo vydané rok skorej ako uvádza OS Piešťany, preto toto jeho tvrdenie považujeme za zavádzajúce. K uvedenému predkladáme fotokópiu rovnopisu predmetného Uznesenia, ktoré nám bolo doručené dňa 11. 01. 2012.

Zároveň tvrdenie, že toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2012 je zavádzajúce, nakoľko toto Uznesenie nám bolo doručené dňa 11. 01. 2012 (po roku a pol po jeho vydaní), pričom k predmetnému Uzneseniu máme právo podať námietky proti osobe znalca,   tlmočníka   a   prekladateľa   v lehote   10   dní   odo   dňa   doručenia   tohto   Uznesenia. Na základe uvedeného tak nemohlo predmetné Uznesenie nadobudnúť právoplatnosť v deň jeho doručenia žalobcovi tak, ako je uvedené vo vyjadrení.

Zároveň považujeme za špekulatívne tvrdenie, že zákonný sudca dal pokyn odoslať spis   prekladateľke   na   preklad   dňa   09.   01.   2012,   nakoľko   nevyčkal   na   námietky   voči Uzneseniu, resp. proti osobe prekladateľky.

Na   základe   uvedených   skutočností   a   predložených   dôkazov   trváme   na   tom,   že Okresný   súd   Piešťany vo veci   riadne   nekonal,   sťažovateľka stratila možnosť   dosiahnuť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase.

Týmto vyjadrením zároveň oznamujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 259/08 (predtým postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 170/07):

Dňa 19. decembra 2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh sťažovateľky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) proti N. L. (ďalej len „odporca“).

Dňa   1.   januára   2008   došlo   k prechodu   výkonu   súdnictva   a predmetná   vec   bola odovzdaná okresnému súdu a bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 259/08. Vec bola pridelená sudcovi Mgr. V. Z. V dôsledku jeho dlhotrvajúcej pracovnej neschopnosti bola daná vec opatrením predsedu okresného súdu pridelená sudkyni JUDr. K. Od 20. novembra 2009 do 24. septembra 2009 bol v predmetnej veci zákonným sudcom Mgr. Z., avšak v dôsledku jeho   dočasného   preloženia   na   výkon   funkcie   sudcu   na   Krajský   súd   v Trnave od 1. septembra 2010 do 30. apríla 2011 bol spis opäť pridelený inému sudcovi – JUDr. S. Dňa 6. mája 2011 bola vec opätovne pridelená Mgr. Z.

Dňa 14. júla 2010 okresný súd uznesením ustanovil vo veci tlmočníka a prekladateľa z/a do anglického jazyka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. januára 2012.

Dňa 9. januára 2012 okresný súd vydal pokyn odoslať spis predkladateľke na preklad požadovaných listín.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 259/08 (predtým postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 170/07) dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania dosiaľ nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.  

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   súdov   v napadnutom   konaní a predovšetkým   poukazuje na   to,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   dlhodobo   absolútne nečinný, a to konkrétne v období od 1. januára 2008 do 14. júla 2010 (dva roky a sedem mesiacov).   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože minimálne   počas   dva   a pol   roka   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   sťažovateľky,   ale   výlučne v dôsledku   postupu   (nečinnosti)   okresného   súdu.   Pokiaľ   predsedníčka   okresného   súdu poukázala   na   to,   že podľa   jej   názoru   k   prieťahom   v napadnutom   konaní   došlo z „objektívnych dôvodov“, ústavný súd poukazuje na to, že ani prieťahy „objektívneho“ charakteru nebolo možné akceptovať, pretože pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ústavný   súd   posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na „mimoriadnu preťaženosť“ sudcov príslušného súdu (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, pretože okresný súd „do dnešného dňa neuskutočnil žiadny procesný úkon..., vo veci riadne nekonal...   stratila   možnosť   dosiahnuť   právoplatné   a   vykonateľné   rozhodnutie   vo   veci v primeranom čase“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, a to vo výške 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z 1.   novembra   2011,   spísanie ústavnej   sťažnosti   z 15. novembra   2011   a vyjadrenie   z 2.   mája   2012).   Za   dva   úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál 7,63 €, preto trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľku predstavujú sumu 396,61 € v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume v danom prípade bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 79,32 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 475,93 €.

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2012