znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 567/2018-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5 Tos 139/2018-1009 z 28. augusta 2018 a postupom a uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 1 T 116/2017-982 z 1. augusta 2018 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Tos 139/2018-1009 z 28. augusta 2018 a postupom a uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 116/2017-982 z 1. augusta 2018 (spolu s uvedeným uznesením krajského súdu ďalej len „napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že všeobecné súdy napadnutými uzneseniami zamietli žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby. Sťažovateľ namieta, že postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ním označené ústavné práva z dôvodu, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby nebolo rozhodnuté urýchlene. Podľa sťažovateľa sa o jeho žiadosti o prepustenie z väzby rozhodovalo na oboch stupňoch všeobecných súdov dokopy viac ako 5 mesiacov (167 dní), čo je podľa mienky sťažovateľa nezlučiteľné s čl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže nebolo postupované zo strany všeobecných súdov urýchlene bez pričinenia samotného sťažovateľa.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že ním označené ústavné práva boli postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu porušené, aby ústavný súd napadnuté uznesenia zrušil a prikázal všeobecným súdom postupovať v súlade so zákonom, aby sťažovateľa prepustil na slobodu a ďalej aby mu priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

5. Na podklade doručenej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že táto nespĺňa zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti sťažnosti.

5.1 Sťažovateľ nepriložil k svojej sťažnosti žiadnu kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu (požiadavka plynúca z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd tak nevie posúdiť relevantnosť sťažovateľom namietaných pochybení všeobecných súdov, ako ani včasnosť podania tejto sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

5.2 Sťažovateľ taktiež k sťažnosti nepriložil splnomocnenie na zastupovanie jeho osoby konkrétnym zvoleným advokátom pred ústavným súdom (požiadavka plynúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a ani nepreukázal opodstatnenie žiadosti o ustanovenie advokáta ústavným súdom.

5.3 Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018