znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 566/2011-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   októbra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   D.   P.,   Ž.,   a Ľ.   K.,   Ž.,   zastúpených   advokátom JUDr. D. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/07 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/07   p o r u š i l základné   právo   D.   P.   a Ľ.   K.,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   8   C   141/07 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. D. P. a Ľ. K. finančné zadosťučinenie   n e p r i z n á v a.

4. D. P. a Ľ. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 634,58 € (slovom   šesťstotridsaťštyri   eur   a päťdesiatosem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. D. K., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 566/2011-8 z 15. decembra   2011   prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. P. (ďalej len „sťažovateľka 1“) a Ľ. K. (ďalej len „sťažovateľka 2“, spolu len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovateľky dňa 23. 6. 2007, podali Návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie čiastky 244 807,50 Sk s príslušenstvom na Okresnom súde v Bratislave I(...)

Platobný rozkaz nebol doručený a preto dňa 27.   12.   2007,   zaslali sme k rukám predsedkyni súdu, žiadosť o prešetrenie prieťahov v konaní(...)

Prípisom súdu, zo dňa 15. 1. 2008, bolo oznámené, že spor bol prevedený pod č. j. 8C-141/2007 a pojednávanie bolo vytýčené na 18. 3. 2008.

Napriek   úspešnosti   navrhovateliek   v   spore,   odporca   si   uplatnil   voči   žalobnému návrhu vzájomný nárok dňa 13. 6. 2008(...)

Navrhovateľky   požiadali   o   vylúčenie   vzájomného   návrhu   na   samostatné   konanie s označením dôvodov dňa 3. 2. 2009 o čom súd ešte nerozhodol ani dňa 20. 3. 2009(...) Okresný   súd   napriek   nejasnostiam,   a   nepreukázaniu   právneho   dôvodu   a   výšky uplatneného vzájomného návrhu, vzájomný návrh pripustil.

Od   tejto   doby   Okresný   súd   konal   o   ničím   nepreukázanom   vzájomnom   návrhu odporcu a to ani čo do právneho dôvodu, ani do jeho uplatnenej výšky.

Okresný   súd   posledný   právny   úkon   v   záujme   preukázania   výšky   odporcom uplatňovaného vzájomného nároku, urobil dňa 24. 8. 2010, keď uznesením určil súdneho znalca(...)

Od tejto doby Okresný súd, ale ani súdny znalec neurobil žiaden právny úkon. Dňa 12. 2. 2011 bol Okresnému súdu zaslaný dopyt, ktorý zostal bez povšimnutia a 10. 8. 2011,   žiadosť adresovaná predsedkyni súdu na prešetrenie prieťahov v súdnom konaní, ktorá dňa 2. 9. 2011, bola bez vyjadrenia k sporu odložená(...)

Sťažovateľky   nekonaním   vo   veci   sú   poškodzované   od   roku   2007,   keď   napriek dôvodnému návrhu a preukázateľnému nároku, Okresný súd pripustil voči nemu vzájomný návrh a tento nevylúčil na samostatné konanie, napriek tomu, že odporca si uplatnil nároky bez ich špecifikácie a preukázania právneho dôvodu, ale aj bez zdokladovania oprávnenosti dôvodnosti žalovanej výšky, ktorú uplatnil vo vzájomnom návrhu.

Okresný súd Bratislava I navrhovateľkám spor nerozhodol, napriek jeho dôvodnosti, pripustil vzájomný návrh odporcu, o ktorom do dnešného dňa nedokázal rozhodnúť po dobu viac, ako tri roky, a vo veci vôbec nekonal viac ako jeden rok.

Na základe týchto skutočnosti, žiadame Ústavný súd SR o vyslovenie nasledovného ústavného nálezu

Okresný   súd   Bratislava   I(...),   v   sporovej   veci   č.   j.   8C-141/2007,   porušuje   právo sťažovateliek   na   riadne   a   včasné   prešetrenie   a rozhodnutie   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov priznané im v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd SR zaväzuje Okresný súd Bratislava I, bez ďalších prieťahov pokračovať v začatom súdnom konaní.

Titulom porušenia sťažovateľkiných práv, počas troch rokov, priznáva im odškodné v čiastke:

- D. P.(...) - 1 217,69 €, čo je 9 % úrok z čiastky 4 510,72 € x 3 roky.

- Ľ. K.(...) - 976,17 €, čo je 9 % úrok z čiastky 3 615,40 € x 3 roky.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr   3031/2012 z 12. júna   2012   a   právny   zástupca   sťažovateliek   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 2. júla 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.   zn.   8C 141/2007 oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby(...) Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania   o   prijatej   sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť veci, mám za to, že nešlo o zložité právne posúdenie ani o skutkové, až na to, že bolo vo veci potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Rovnako   poukazujem   na   skutočnosť,   že   tunajší   súd   vo   veci   konal   priebežne   v   súlade s Občianskym súdnym poriadkom a s prihliadnutím na procesné úkony účastníkov konania. V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.»

2.2   Právny   zástupca   sťažovateliek   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„K vyjadreniu predsedkyne Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 12. 6. 2012, ktorým zhrnula   priebeh   tak   dlho   trvajúceho   prvostupňového   konania,   zasielame   nasledovné stanovisko. Súhlasíme s vyjadrením predsedkyne súdu, že pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť sporovej veci, že nejde o zložité právne a skutkové posúdenie veci. (...)

Máme za to, že od podania návrhu, to je odo dňa 23. 6. 2007 tento bol Okresným súdom prospech žalobkyni preukázateľne vyriešený už v roku 2008.

Dňa 17. 10. 2008 odporca, do dnešného dňa nejasným podaním či ide o obranu, alebo protinávrh uplatnil si voči úspešným navrhovateľkám titulom užívateľa ich zariadenia ničím nezdôvodnenú finančnú čiastku.

Okresný súd nevyhovel požiadavke na vyčlenenie protinávrhu na samostatné konanie a začal o protinávrhu pojednávať bez toho, že pohľadávka nebola započítateľná, lebo si ju odporca nikdy neuplatnil, bez toho, že odporca ničím nepreukázal právo, titul protinávrhu, keď   tento   nemohol   uplatňovať   voči   navrhovateľke,   na   druhom   mieste,   keď   táto   nikdy zariadenie neužívala.

Okresný súd od 17. 10. 2008 umožňoval vo veci protinávrhu, odporcovi predlžovať spor,   stále   navrhovanými   novými   a   inými   dôkazmi,   čo   mu   umožnil   i   na   poslednom pojednávaní,   keď   právna   zástupkyňa   vyhradila   si   právo   písomnej   reakcie   na   výpoveď znalkyne i keď bola tejto výpovede prítomná a mohla na ňu reagovať. Napriek písomnému priebehu sporu predsedkyňou Okresného súdu, s ktorého má zrejme vyplývať, že súd vo veci riadne konal, chceme poukázať na skutočnosť, že o žalobnom návrhu mohlo byť rozhodnuté už 17. 10. 2008. Od tejto doby súd pojednával o nejasne uplatnenom návrhu, o obrane vzájomnom nároku, alebo protinávrhu, tak, že na podnet odporcu bolo pojednávanie vždy odročené o štyri až päť mesiacov.

Dňa   24.   8.   2010   bol   súdom   určený   znalec   a   prvé   pojednávanie   sa   konalo   dňa 25. 5. 2012 teda skoro za dva roky od ustanovenia znalca. I na tomto pojednávaní, nebolo o protinávrhu odporcu rozhodnuté a opäť bolo odporcovi umožnené odročiť pojednávanie na 4. 9. 2012 za účelom jeho písomného vyjadrenia sa k znaleckej výpovedi.

Sme presvedčený, že nami podaná sťažnosť je dôvodná a žiadame jej preto vyhovieť. Nevidíme   dôvod   na   nepriznanie   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľkám.   Finančné zadosťučinenie uplatnili si za obdobie, kedy bezdôvodne odporca prijal od nich plnenie a to len v rozsahu, v tom čase platnej úrokovej sadzby.

Neuplatňovali si škodu, ktorú im odporca spôsobil prísľubom, že im stroje budú na leasing   dané   do   nájmu,   z   ktorého   dôvodu   úhradu   splátok   vykonali,   ani   za   nájom za priestory v ktorých odporcove stroje boli umiestnené, ani za škodu spôsobenú im tým, že odporca   prisľúbené   stroje   z   týchto   priestorov   odobral   a   pridelil   ich   inému   nájomcovi. Žiadame, preto rozhodnúť i o finančnom zadosťučinení s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľky, ako jednoduché ženy, na rozdiel od odporcu leasingovej spoločnosti, boli týmto oklamané a donútené uplatniť si vrátenie peňazí vyplatených oproti nedodržanému prísľubu odporcom, súdnou cestou.

Súhlasíme s tým, aby sa vo veci rozhodlo bez našej prítomnosti. Pre tento prípad uplatňujeme si trovy právneho zastúpenia za 4 úkony - prijatie, sťažnosť, oznámenie z 28.9.2012 a stanovisko k vyjadreniu x 120,16 € a 4x paušál 7,6 €; spolu 539,16 €.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 141/07:

Dňa   29.   júna   2007   podali   sťažovateľky   na   okresnom   súde   návrh   na   vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 244 807,50 Sk s príslušenstvom proti V., spol. s r. o. (ďalej len „odporca“).

Dňa 4. júla 2007 okresný súd vyzval sťažovateľky, aby do 10 dní zaplatili súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 14 688 Sk.

Dňa 27. augusta 2007 sťažovateľky požiadali okresný súd o oznámenie, v akom stave sa spor nachádza.

Dňa 6. septembra 2007 bola právnemu zástupcovi sťažovateliek doručená opätovná výzva na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 13. septembra 2007 bol zaplatený súdny poplatok. Dňa   25.   septembra   2007   bol   spis   prevedený   do   oddelenia   občianskoprávne   veci a bola mu pridelená sp. zn. 8 C 141/07.

Dňa 23. októbra 2007 sťažovateľky požiadali okresný súd o doručenie platobného rozkazu, prípadne o oznámenie, v akom štádiu sa spor nachádza.

Dňa 25. októbra 2007 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu.

Dňa 12. decembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 7. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. marec 2008. Dňa   18.   marca   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   pre   neprítomnosť účastníkov odročené na 13. jún 2008.

Dňa 12. júna 2008 bol na okresnom súde podaný protinávrh odporcu. Dňa   13.   júna   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   z   dôvodu potreby   zabezpečenia   dedičského   spisu   po   nebohom   nájomcovi   lízingových   zmlúv na 17. október   2008.   V ten   istý   deň   okresný   súd   požiadal   o   zapožičanie   predmetného dedičského spisu.

Dňa 13. októbra 2008 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa   13.   októbra   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateliek k sporu.

Dňa 14. novembra 2008 okresný súd vyzval odporcu, aby zaplatil súdny poplatok za podanie protinávrhu vo výške 17 520 Sk.

Dňa   21.   novembra   2008   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   sa   odročilo na 3. február 2009.

Dňa   31.   decembra   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   spresnenie   vzájomného návrhu odporcu.

Dňa 12. januára 2009 okresný súd bol požiadaný o vrátenie dedičského spisu, ktorý mu bol zapožičaný.

Dňa   26.   januára   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateliek k spresnenému vzájomnému návrhu odporcu.

Dňa 3. februára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom podal právny zástupca sťažovateliek   návrh   na   vylúčenie   vzájomného   návrhu   odporcu   na   samostatné   konanie, a bolo prijaté uznesenie, ktorým bolo pojednávanie odročené na 20. marec 2009.

Dňa   6.   februára   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateliek k návrhu na vylúčenie návrhu na samostatné konanie.

Dňa 10. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 20. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. máj 2009, pričom okresný súd požiadal sťažovateľky o predloženie ďalších listinných dôkazov. Dňa 20. apríla 2009 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateliek na pripustenie zmeny žalobného petitu.

Dňa 30. apríla 2007 boli okresnému súdu doručené vyžiadané listinné dôkazy. Dňa 26. mája 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil zmenu   žalobného   návrhu   a   bolo   prijaté   uznesenie,   ktorým   sa   pojednávanie   odročilo na 16. október 2009.

Dňa 7. augusta 2009 bol spis vrátený príslušnému súdu. Dňa 16. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania.

Dňa 3. decembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. marec 2010.Dňa 12. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil návrh   právnej   zástupkyne   odporcu   na   doplnenie   dokazovania   na   nariadenie   znaleckého dokazovania a pojednávanie bolo odročené na 21. september 2010.

Dňa 2. júna 2010 okresný súd vyzval účastníkov, aby v lehote 3 dní predložili otázky vo veci znaleckého dokazovania.

Dňa 18. júna 2010 odporca prostredníctvom elektronických prostriedkov požiadal okresný súd o predĺženie termínu podania.

Dňa   28.   júna   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   odporcu,   v   ktorom uviedol otázky vo veci znaleckého dokazovania.

Dňa 8. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateliek k výzve. Dňa 24. augusta 2010 okresný súd rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania a za znalkyňu ustanovil Ing. L. B. (ďalej len „znalkyňa“).

Dňa   17.   septembra   2010   okresný   súd   zrušil   pojednávanie,   ktoré   bolo   nariadené na 21. september 2010.

Dňa   3.   novembra   2010   okresný   súd   vyzval   ustanovenú   znalkyňu,   aby   si   prišla prevziať spis na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 7. decembra 2010 znalkyňa požiadala okresný súd o zaslanie spisu poštou. Dňa 8. decembra 2010 okresný súd zaslal znalkyni spis. Dňa   16.   februára   2011   bola   okresnému   súdu   doručená   výzva   sťažovateliek na urýchlené konanie.

Dňa   22.   júna   2011   znalkyňa   požiadala   o   predĺženie   lehoty   na   vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 30. septembra 2011 znalkyňa opätovne požiadala o predĺženie lehoty.Dňa   16.   novembra   2011   bol   okresnému   súdu   doručený   vypracovaný   znalecký posudok.

Dňa 13. marca 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. máj 2012.Dňa 19. marca 2012 okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa   3.   apríla   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateliek k znaleckému posudku.

Dňa 23. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu. Dňa   24.   mája   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateliek k doterajšiemu priebehu sporu.

Dňa 25. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. september 2012.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/07 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s nutnosťou znaleckého dokazovania. Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateliek v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich   ťarchu   pri   posudzovaní otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   ani   podanie   protinávrhu   odporcom   nemožno v okolnostiach danej veci pričítať na ťarchu účastníka konania, pretože využitie možností daných   účastníkom   konania   procesnými   predpismi   (napr.   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku)   na   uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práva   v občianskom   súdnom   konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ich však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie tohto konania viac ako 5 rokov iba na súde prvého stupňa je už samo osebe neprimerané.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   tiež pripomína,   že   nielen nečinnosť,   ale   aj   nesprávna   a neefektívna   činnosť   všeobecného   súdu   môže   zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v posudzovanej   veci   opakovane neefektívne činný, keď znalcovi, ktorý bol vo veci ustanovený 24. augusta 2010, súdny spis zaslal až po štyroch mesiacoch, a to 8. decembra 2010, pričom znalec svoju znaleckú úlohu (čo i len bez hrozby poriadkovej pokuty zo strany súdu) splnil až po takmer jednom roku 16. novembra   2011.   Za   týchto   okolností   bolo treba   minimálne desať mesiacov pričítať na vrub   okresnému   súdu,   pretože   toto   obdobie   uplynulo neefektívne   bez toho,   aby   súd využil prostriedky nápravy, ktoré mal k dispozícii (napr. § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) na urýchlenie vyhotovenia znaleckého posudku. Všeobecný súd pritom v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. III. ÚS 111/01, II. ÚS 216/09 a iné). Navyše, po dlhotrvajúcom doručení predmetného znaleckého posudku bol okresný súd aj nečinný, keď prvý úkon vykonal až po štyroch mesiacoch (13. marca 2012). Uvedená neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu nie   je v kontexte   5   rokov   trvania   napadnutého   konania ničím   ospravedlniteľná,   pretože počas   minimálne   jedného   roka   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky ako navrhovateľky v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu   okresného   súdu, „aby   bolo   vzaté   do   úvahy,   že   zákonná   sudkyňa   subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť,   že   ústavný   súd   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   „objektívne“   vo   vyjadrení   predsedníčky okresného   súdu.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   opakovane   uviedol   (pozri   napr. I. ÚS 19/00,   I. ÚS 28/01,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky   okresného súdu   nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateliek   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľkám ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   1   požadovala   priznať „odškodné   v čiastke“ 1   217,69   € a sťažovateľka 2 „odškodné   v čiastke“ 976,17   €.   Tento   svoj   návrh   však   bližšie neodôvodnili,   pričom   vychádzali   z   toho,   ako   keby   si   v danom   prípade   nárokovali na náhradu   škody;   rozhodovanie   o takto   uplatnenom   nároku   pritom   nie   je   v právomoci ústavného súdu.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Vzhľadom na to, že sťažovateľky, ktoré sú v kvalifikovane právne zastúpené, vôbec neuviedli, z akých konkrétnych dôvodov sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd sťažovateľkám finančné zadosťučinenie nepriznal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľkám vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a spísanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jednu sťažovateľku predstavujú sumu 396,61 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 317,29 € v prípade jednej sťažovateľky. V   prípade dvoch sťažovateliek tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 634,58 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateliek rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012