znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 565/2011-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť maloletého M. N., zastúpeného otcom M. N., obaja bytom   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 C 873/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého M. N.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. septembra 2011 doručené podanie M. N., z obsahu ktorého vyplynulo, že v mene svojho maloletého syna   M.   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   namieta   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov [bez označenia príslušného článku Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   alebo   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd] postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 873/2001 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Ako zákonný zástupca svojho malolet. syna M. N... v právnej   veci   7C/873/2001   týmto   podávam   sťažnosť   na   súdne   prieťahy   a neukončené dlhoročné   súdne   konanie,   pretože   vlastník   nemôže   po   celý   ten   čas   súdnych   sporov realizovať svoje vlastnícke a užívacie právo v tejto nehnuteľnosti čím vlastník po celý ten čas súdnych sporov sa cíti byť preto poškodený a dotknutý na svojich vlastníckych právach. Týmto podávam sťažnosť, že aj moja už zomrelá matka H. N., ktorá bola jedinou výlučnou   vlastníckou   tejto   celej   nehnuteľnosti,   kde   mala   aj   trvalý   pobyt   v K.,   nemohla realizovať   svoje   vlastnícke   užívacie   právo   počas   svojho   života   v   tejto   svojej   jedinej nehnuteľnosti, ktorú vlastnila a tak tiež podávam sťažnosť že aj moja už nebohá stará matka M.   B.,   ktorá túto nehnuteľnosť   sama postavila   a ktorá mala v tejto nehnuteľnosti v K. zriadené   doživotné   bezplatné   užívacie   právo,   ktorá   mala   tam   aj   trvalý   pobyt   nemohla z rovnakého dôvodu toto svoje užívacie právo počas života vôbec uplatniť.

Dňa: 30. 9. 2010 bolo na Okresnom súde Košice-okolie..., k sp. zn. 7C/873/2001 podané písomné vyjadrenie, ktoré som ako zákonný zástupca svojho malol. syna M. N. na výzvu súdu napísal, ktoré bolo proti odporcom J. V., rod. B., Z. V., J. V., všetci traja trvalé bytom obec K., vo veci proti ich odvolaniu k sp. zn. 7C/873/2001.

Od doby podania   tohto   vyjadrenia,   ktoré   bolo podané   dňa 30.   09.   2010   sp.   zn. 7C/873/2001 som nedostal žiadnu písomnú odpoveď v tejto veci, prešli už 11 mesiace čím vznikajú ďalšie súdne prieťahy. Žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastním ani nemám v prenájme som nezamestnaný a syn je maloletý, študent nemáme kde bývať, túto nehnuteľnosť môj syn nadobudol dedením po svojej starej matke nebohej H. N. Máme tam aj dlhé roky trvalý pobyt na č. 66, platím za túto nehnuteľnosť domovú daň, a len preto, že súdy zdržiavajú nie sú schopné ukončiť už toto súdne konanie za tie dlhé roky, a takto vytvárajú čo najdlhší priestor na zotrvanie a užívanie našej nehnuteľnosti osobám, ktoré túto nehnuteľnosť nikdy nevlastnili, nikdy nemali a ani nemajú k nej žiadny ani vlastnícky ani právny vzťah, o čom súdy majú dôkazy a od mája od roku 2007 tam nemajú vedený na č. 66 V., ani žiadny pobyt, ten majú trvalé vedený obec K. z dôvodu, že boli aj sú tam pre vlastníka nežiadúci. Terajší vlastník súdu predložil aj ponuku náhradného bývania kde si V. za tie roky od doby ponuky už predošlej vlastníčky a ktorá je stále aktuálna čo dokazuje nová ponuka mali možnosť zadovážiť bývanie a uvoľniť tak pre vlastníka jeho nehnuteľnosť pre jeho vlastnú súrnu potrebu riešenia bytovej otázky.

Nakoľko vlastník nemá kde bývať a potrebuje urýchlene riešiť bytovú otázku a preto má   čo   najskôr   záujem   bývať   vo   svojej   nehnuteľnosti   a   realizovať   tak   svoje   vlastnícke užívacie a právo, o čom súdy boli písomne informovaný a vedia že vlastník nemá kde bývať a potrebuje túto nehnuteľnosť urýchlene mať pre seba k dispozícií, aby mal kde bývať. V. túto   nehnuteľnosť   vôbec   za   celé   tie   roky   súdnych   sporov   neudržujú.   Ničia   ju a poškodzujú, vlastník nemohol svoju nehnuteľnosť vôbec udržiavať ani urobiť potrebné opravy, a tak za ten čas súdnych sporov nehnuteľnosť schátrala a rozpadáva sa čo bolo súdu aj preukázané predošlým vlastníkom a to zomrelou H. N., o čom súd má aj dôkazy fotografie aj s opisom.

Tiež súdu bolo preukázané, že v tejto nehnuteľnosti elektrárne vypojili aj elektrický prúd už asi pred desiatimi rokmi. V. nakoľko boli voči elektrárňam neplatiči, a majú dlhy voči elektrárňam.

Zatiaľ   čo   vlastník   musí   znášať   všetky   náklady   spojené   s   touto   nehnuteľnosťou   a nemôže a nemohol tam bývať, pretože V. ju obývajú užívajú všetko aj dvor záhradu plody tým   vlastníkovi   pre   dlhoročné   neukončené   súdne   konanie   sa   tak   len   navyšujú   značné náklady, ktoré bude musieť finančne vynaložiť na opravu tejto celej nehnuteľnosti k čomu nemuselo vôbec dôjsť ak by súdy toľké roky nenaťahovali, pretože vlastník im poskytol všetky potrebné dôkazy, aby mohli rozhodnúť čo najskôr a urýchlene, keďže aj viac krát súdy boli urgované na rýchle konanie a vlastník žiadal aj o predbežné rozhodnutie, ktoré súdy   zamietli   a   tak   sa   vytvára   súdmi   čo   najdlhší   priestor   zotrvania   a   užívania   cudzej nehnuteľnosti neoprávnene pre V., a to poukazujem na to, že vlastník rieši bytovú otázku, pretože nemá kde bývať zatiaľ čo jeho nehnuteľnosť užívajú cudzie osoby neoprávnene. Žiadam finančne odškodnenie za vyššie uvedené sťažnosti.

A žiadam o pridelenie právneho zástupcu na zastupovanie na ústavnom súde, ktorý ma v tejto veci sťažnosti bude v tomto konaní zastupovať, Nakoľko som nezamestnaný, som v hmotnej núdzi nevlastním a nemám žiadny iný majetok, ktorý by som vlastnil a maloletý syn je študent, takže nemá z čoho platiť tiež právneho zástupcu na ústavnom súde.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti   vyplýva,   že   maloletý   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   zákonného zástupcu namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 873/2001.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde skončené   2.   júna   2010.   Sťažovateľ   sa   napriek   tomu   na   ústavný   súd   obrátil   so   svojou sťažnosťou   až   podaním   z 11.   septembra   2011,   t.   j.   v čase,   keď   porušenie   označeného základného   práva   na   súde,   ktorý   zákonný   zástupca   sťažovateľa   označil   za   účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Okrem uvedeného podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   a slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   v danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na   uplatnenie   ktorého   má   právo   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“)   v spojení   s § 6   zákona č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o súdoch   a sudcoch“),   t.   j.   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných   prieťahov (napr. IV.   ÚS   153/03). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže   zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ,   ktorý   je zastúpený zákonným zástupcom, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   niet   dôvodu   predpokladať,   že   by využitie   sťažnosti   podľa   §   17   a nasl.   zákona   o štátnej   správe   súdov   (s   účinnosťou   od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvedeného uvádza, že podľa listín, ktoré zákonný zástupca sťažovateľa   k podaniu   priložil,   jeho   vec   sa   v súčasnosti   nachádza   na   Krajskom   súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), avšak sťažovateľ prieťahy na tomto súde nenapáda. Okrem toho treba poznamenať, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe krajského súdu alebo okresného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy, musí však predtým využiť podanie sťažnosti predsedovi toho-ktorého súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011