znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 564/2012-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2013 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa o prijatej   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   V.,   s. r. o.,   B.,   a Mgr.   J.   S.,   L.,   zastúpených advokátkou   JUDr.   D.   M.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti V., s. r. o., a Mgr. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému   súdu   v Košiciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   Cbs   9/2003 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej   spoločnosti   V.,   s. r. o.,   a   Mgr.   J.   S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie   každému   v sume po   1 000 €   (slovom   tisíc   eur),   ktoré j e   Krajský   súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti V., s. r. o., a Mgr. J. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia   v   sume   430,65   €   (slovom   štyristotridsať   eur   a   šesťdesiatpäť   centov), ktorú j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. D. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 564/2012-29 z 13. decembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti V., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), a Mgr. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietali   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003.Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa spolu s ďalšou navrhovateľkou B. T. (neskôr S.), L. (ďalej len „navrhovateľka v 3. rade“), žalobou podanou krajskému súdu domáhali vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov a vrátenia sporných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti I., s. r. o., v konkurze, K., proti žalovaným:   1. obchodná   spoločnosť   A.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „odporkyňa   v 1. rade“),

2. obchodná spoločnosť B., s. r. o., B. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“), 3. obchodnej spoločnosti I., s. r. o. v konkurze, K. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“), a 4. Katastrálny úrad v B., B. (ďalej len „odporca vo 4. rade“). Konanie je krajským súdom vedené pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:„V čase podania žalobného návrhu... požívali štatút konkurzných veriteľov. S otázkou postavenia sťažovateľa v 1. rade ako konkurzného veriteľa na podklade judikovanej   pohľadávky   sa   odmietol   vyrovnať   aj   porušovateľ,   čo   malo   za   následok, že v dôsledku   závažných   hmotnoprávnych   a   procesnoprávnych   pochybení,   ignorujúc konkurzné   právo   a   ustálenú   judikatúru   porušovateľ   –   Krajský   súd   v   Košiciach   až   dňa 11. apríla   2008   vydal   nezákonný   rozsudok   č.   k.   4   Cbs   9/2003-581,   ktorý   sťažovatelia v 1. a v 2. rade napadli odvolaním.

V   dôsledku   flagrantnej   pasivity   porušovateľa,   ad   hoc   úkonov,   porušenia   zásady rýchlosti konania... porušovateľ vinou vlastného neperfektného a nebezvadného konania až dňa 6. 4. 2011 predložil spis č. k. 4 Cbs 9/2003 Najvyššiemu súdu SR na odvolacie konanie,   čo   vyplýva   aj   z   priloženého   listu   predsedu   KS   Košice   č.   k.   Spr.   254/2011 zo dňa 19. 1. 2012 – odpovede na sťažnosť na prieťahy zo dňa 20. 12. 2011, ktorú predseda súdu nevybavil v súlade so zákonom o súdoch.

V   dôsledku prieťahov   zavinených   porušovateľom   Najvyšší   súd SR   mohol vo   veci konať až po 6. 4. 2011... a rozhodnúť rozsudkom č. k. 2 Cbo 34/2011-663 zo dňa 27. marca 2012...

Najvyšší   súd   SR   napadnutý   rozsudok   vydaný   porušovateľom   zrušil,   vec   vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie...

Sťažovatelia   podali   listom   zo   dňa   26.   04.   2012   u   predsedu   Krajského   súdu v Košiciach opakovanú sťažnosť na prieťahy.

Podpredseda   Krajského   súdu   v   Košiciach   listom   Spr.   43/2012,   Spr.   254/2011 zo dňa 7. 5. 2012... skonštatoval... viaceré procesnoprávne pochybenia zo strany Krajského súdu v Košiciach, čo malo za následok, že spis bol vrátený 2 krát Najvyšším súdom SR na rozhodnutie   o   odpustení   lehoty   na   podanie   odvolania.  ...   skonštatoval,   že:   prieťahy v predmetnom konaní neboli zapríčinené subjektívnym zavinením zákonného sudcu. Dňa 18. 6. 2012 sťažovatelia požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia... sťažnosti na prieťahy.

Listom   zn.   1877/2012-151   zo   dňa   16.   07.   2012...   Ministerstvo   spravodlivosti   SR vyhodnotilo žiadosť za nedôvodnú, tvrdiac, že postupom porušovateľa v rozhodnom období po podaní odvolania voči rozsudku č. k. 4 Cbs 9/2003-581 zo dňa 11. 4. 2008 k prieťahom nedošlo.

Sťažovatelia však zhodne tvrdia, že k prieťahom v konaní č. k. 4 Cbs 9/2003 vinou porušovateľa   zjavne   došlo,   pričom   aj   vydanie   nezákonného   rozsudku   Krajským   súdom v Košiciach...   prispelo   k   stavu   právnej   a   majetkovej   neistoty   sťažovateľov   o   výsledok konania,   pričom   v   dôsledku   nevykonania   dokazovania...,   vinou   nezákonného   postupu porušovateľa,   porušenia   spravodlivosti   súdneho   konania...   sa   konanie   vrátilo do počiatočného štádia a to stavu v r. 2003 v podania žaloby...

Pasivita porušovateľa a jeho neefektívne konanie spočíva aj v tom, že Krajský súd v Košiciach   majúci   vedomosť   o   neexistencii   odporcu   v   1.   rade,   konanie   voči   tomuto subjektu uznesením nezastavil a na túto skutočnosť neupozornil ani Najvyšší súd SR... Sťažovatelia   zhodne   tvrdia,   že   v   danom   konaní...   nebola   Krajským   súdom   v Košiciach poskytnutá rýchla a efektívna ochrana.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovatelia   navrhli,   aby ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti V. s. r. o. a Mgr. J. S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   v   konaní vedenom pod č. k. 4 Cbs 9/2003 porušené bolo

2. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod č. k. 4 Cbs 9/2003 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov

3. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Mgr. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

6.   Obchodnej   spoločnosti   V.   s.   r.   o.   priznáva   úhradu   trov   právneho   zastúpenia v sume 313,48 €..., ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. D. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

7. Mgr. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 313,48 €..., ktoré je Krajský   súd   v   Košiciach   povinný   vyplatiť   na   účet   advokáta   JUDr. D.   M.   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/750/2012 z 8. februára 2013 a právna zástupkyňa   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   krajského   súdu   listom z 25. februára 2013.

2.1   Predseda   krajského   súdu   vo   vyjadrení   okrem   prehľadu   niektorých   vo   veci vykonaných úkonov uviedol:

„Po   preskúmaní   obsahu   spisu   ako   aj   podanej   sťažnosti   som   dospel   k záveru, že napriek   tomu,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   nestalo   sa   to   vinou   Krajského   súdu v Košiciach.

Podľa   môjho   názoru,   prieťahy   v konaní   spôsobili   samotní   sťažovatelia   a to   tým, že menili   návrh   na   začatie   konania,   doplňovali   nekvalifikované   odvolanie,   ktoré   bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania ďalej nepreberali listové zásielky od súdu, nezúčastnili   sa   na   pojednávaniach   a od   6. 11. 2012   sťažovateľ   nesplnil   pokyn   súdu a neoznámil súdu mená a adresy svedkov, ktoré navrhoval vypočuť. Bez uvedenia dôvodu nepredložil   listinný   dôkaz,   o ktorom   na   pojednávaní   dňa   6. 11. 2012   tvrdil,   že   ho   má, čo spôsobuje ďalšie prieťahy v konaní.“

Predseda   krajského   súdu   zároveň   oznámil,   že   súhlasí   s upustením   od   ústneho pojednávania vo veci sťažnosti sťažovateľov.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov v stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského súdu okrem iného uviedla:

„Sám KS Košice po podaní odvolania zo strany sťažovateľov maril riade a efektívne konanie   o odvolaní   na   Najvyššom   súde   SR,   ktorý   sa   stotožnil   s právnym   názorom sťažovateľov,   nezákonný   rozsudok   zrušil   a vec   vrátil   porušovateľovi   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie.

Postup   porušovateľa...   nebol   zákonný   ani   v   procesnom   postupe   súdu,   ktorý na pojednávanie dňa 26. 6. 2012 nedoručoval sťažovateľom predvolanie na pojednávanie v súlade s O. s. p., nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.).   Za   prípadné   pochybenia   pošty   pri   doručovaní   predvolaní   sťažovatelia nezodpovedajú.

Po zrušení nezákonného rozsudku porušovateľa   zo strany NS SR sa sťažovatelia zúčastnili len jediného ústavne konformného a v súlade s O. s. p. nariadeného pojednávania dňa 6. 11. 2012, čoho dôkazom je prvá strana Zápisnice o pojednávaní..., ktorú súd doručil sťažovateľom   až   dodatočne   dňa   15. 11. 2012.   Teda   porušovateľ   sám   prispel   k   ďalším prieťahom v konaní.

Sťažovatelia   poukazujú   na   skutočnosť,   že   vo   vyjadrení   porušovateľa   doručenom ÚS SR... sa porušovateľ odvoláva na neexistentné pojednávanie dňa 10. 10. 2012, ktorého sa mal údajne zúčastniť iba sťažovateľ v II. rade (Mgr. J. S.), pričom sťažovateľ v II. rade žiadnou zápisnicou z uvedeného termínu nedisponuje a navyše to odporuje sporu v označení účastníkov   konania,   kde   účasť   štatutárneho   zástupcu   sťažovateľa   v   I.   rade   je totožná s fyzickou osobou sťažovateľa v II. rade. Sťažovatelia poukazujú na to, že takéto tvrdenie porušovateľa nemá oporu v obsahu spisu... a je nepravdivé.

Mailom   zo   dňa   10. 12. 2012   o   11:13   hod.   a   následne   aj   doporučeným   listom zaslaným   KS   Košice   z   pošty   P.   sťažovatelia   zaslali   súdu   požadované   listinné   dôkazy v súlade   s   pojednávaním   zo   dňa   6. 11. 2012   ako   aj   súdu   navrhli   obstaranie   dôkazov a súdnych spisov vzťahujúcich sa   k veci potrebných pre meritórne   rozhodnutie   vo   veci samej aj bez vytýčenia ďalšieho termínu pojednávania.

Konanie ako celok je výsledkom odmietnutia spravodlivosti, pričom súd pokračuje v porušovaní   ust.   §-u   6   O.   s.   p.,   pokračuje   v   porušovaní   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov, pričom vec ku dnešnému dňu je stále v nerozhodnutom stave. Stav neistoty sťažovateľov v I. a v II. rade o výsledok konania vo veci č. k. 4 Cbs 9/2003 (nie vinou sťažovateľov) stále trvá.“

Sťažovatelia taktiež netrvali na ústnom pojednávaní o ich sťažnosti.

3. Ústavný súd tak podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   vyjadreniami   účastníkov k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie na ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a   z   obsahu   na   vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003:

- 11. júl 2003 – sťažovatelia spolu s navrhovateľkou v 3. rade podali návrh na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu (zmluvy o predaji časti podniku z 25. februára 1999 medzi odporkyňami   v   1.   a   3.   rade,   kúpnej   zmluvy   o   prevode   vlastníctva   k   nehnuteľnostiam z 9. marca 1999 medzi odporkyňami v 1. a 3. rade a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo 14. februára 2001 medzi odporkyňami v 1. a 2. rade) a na vydanie predbežného opatrenia proti odporkyniam,

- 7. august 2003 – sťažovatelia žiadali o vydanie navrhovaného predbežného opatrenia; krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-42 tento návrh zamietol,

- 22. august 2003 – krajskému súdu boli vrátené neprevzaté poštové zásielky (uznesenie zo 7. augusta 2003 a návrh) adresované odporkyniam v 1. a 2. rade,

-   8.   september   2003   –   sťažovatelia   a   navrhovateľka   v   3.   rade   podali   proti   uzneseniu zo 7. augusta 2003 odvolanie,

- 11. november 2003 – krajský súd doručoval uznesenie zo 7. augusta 2003 sťažovateľke na novú adresu,

-   28.   november   2003   –   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu zo 7. augusta 2003,

- 5. december 2003 – súdny spis bol doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov a navrhovateľky v 3. rade proti uzneseniu krajského súdu zo 7. augusta 2003,

- 28. január 2004 – sťažovateľka doplnila odvolanie o ďalšie dôkazy,

-   29. január 2004   –   najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Obo 230/2003,   ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. apríla 2004, napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-42 zo 7.   augusta   2003   zmenil   tak,   že   odporkyni   v   1.   rade   zakázal   previesť   vlastníctvo k rozostavanej nehnuteľnosti a zriadiť k nej vecné bremeno alebo záložné právo v prospech tretích osôb a odporkyni v 2. rade uložil zdržať sa uplatnenia výkonu záložného práva k tejto nehnuteľnosti do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

- 16. marec 2004 – súdny spis bol najvyšším súdom vrátený krajskému súdu,

-   18.   marec   2004   –   krajský   súd   doručoval   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   účastníkom konania,

- 24. marec 2004 – zásielky adresované odporkyni v 2. rade a sťažovateľke boli vrátené krajskému   súdu   s   poznámkou   „adresát   neznámy“   (sťažovateľke   bolo   zasielané na neaktuálnu adresu),

- 31. marec 2004 – krajskému súdu bola vrátená zásielka adresovaná odporkyni v 1. rade, ktorú prevzala konateľka obchodnej spoločnosti T., s. r. o., so sídlom na tej istej adrese,

- 1. apríl 2004 – krajskému súdu bolo doručené podanie konateľa obchodnej spoločnosti B., s. r. o., B. (odporkyňa v 2. rade), ktorý žiadal o vysvetlenie, pretože doteraz o žiadnom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 nevedel,

- 8. apríl 2004 – odporkyňa v 1. rade žiadala o urýchlené rozhodnutie vo veci samej,

- 13. apríl 2004 – krajský súd nariadil pojednávanie na 29. apríl 2004,

-   23.   apríl   2004   –   sťažovateľ   a   navrhovateľka   v   3.   rade   ospravedlnili   svoju   neúčasť na pojednávaní   zo   zdravotných   dôvodov   sťažovateľa   (aj   ako   konateľa   sťažovateľky), pojednávanie žiadal odročiť asi o 4 mesiace,

- 26. apríl 2004 – odporkyňa v 2. rade sa vyjadrila k veci, namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie,

- 27. apríl 2004 – odporkyňa v 1. rade sa vyjadrila k veci, navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť,

- 29. apríl 2004 – na pojednávanie sa nedostavili sťažovatelia ani navrhovateľka v 3. rade, správca   konkurznej   podstaty   odporkyne   v   3.   rade   predložil   krátkou   cestou   vyjadrenie k návrhu a ďalšie listinné dôkazy, pojednávanie bolo odročené na 24. máj 2004,

-   5.   máj   2004   –   sťažovateľka   predložila   stanovisko   k   vyjadreniu   odporkyne   v 1. rade a ďalšie   listinné   dôkazy;   krajský   súd   zaslal   stanovisko   sťažovateľky   na vyjadrenie odporkyniam,

-   19.   máj   2004   –   odporkyňa   v   1.   rade   podala   proti   uzneseniu   najvyššieho   súdu sp. zn. 4 Obo 230/2003 z 29. januára 2004 dovolanie,

- 20. máj 2004 – odporkyňa v 1. rade predložila ďalšie doklady k podanému dovolaniu; sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade telefaxom (24. mája 2004 predložením originálu) ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 24. máj 2004 z dôvodu kolízie termínov,

- 24. máj 2004 – na pojednávanie sa nedostavili sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade, pojednávanie bolo odročené z dôvodu predloženia spisu najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,

- 26. máj 2004 – krajský súd zasielal dovolanie sťažovateľom a navrhovateľke v 3. rade,

- 31. máj 2004 – odporkyňa v 1. rade predložila ďalšie doklady k dovolaniu,

- 7. jún 2004 – súdny spis bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,

- 17. jún 2004 – odporkyňa v 1. rade vzala dovolanie v celom rozsahu späť,

- 18. jún 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k dovolaniu,

- 30. jún 2004 – najvyšší súd uznesením č. k. 1 Obdo V 52/2004-163, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. júla 2004, zastavil dovolacie konanie,

-   2.   júl   2004   –   sťažovateľka   sa   vyjadrila   k   dovolaniu   a   žiadala   potvrdiť   správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 230/03 z 29. januára 2004,

-   6.   júl   2004   –   krajskému   súdu   bol   doručený   návrh   odporkyne   v   1.   rade   na   zrušenie predbežného opatrenia,

- 7. júl 2004 – najvyšší súd vrátil súdny spis krajskému súdu,

- 12. júl 2004 – krajský súd doručoval rozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom konania,

- 15. júl 2004 – najvyšší súd odstúpil krajskému súdu návrh odporkyne v 1. rade na zrušenie predbežného opatrenia, ktorý mu bol krajským súdom predložený 12. júla 2004,

-   10.   august   2004   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   4   Cbs   9/2003-253,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 12. januára 2005, zamietol návrh na zrušenie predbežného opatrenia,

- 26. august 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k veci,

- 27. august 2004 – sťažovateľ sa vyjadril k veci,

-   6.   september   2004   –   navrhovateľka   v   3.   rade   žiadala   o   zaslanie   návrhu   na   zrušenie predbežného opatrenia, v ten istý deň bol návrh zaslaný; odporkyňa v 1. rade podala proti uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-253 z 10. augusta 2004 odvolanie; krajský súd doručoval odvolanie odporkyne v 1. rade sťažovateľom a navrhovateľke v 3. rade, zároveň vyzval odporkyňu v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,

- 10. september 2004 – odporkyňa v 1. rade zaplatila súdny poplatok,

- 20. september 2004 – krajský súd predložil najvyššiemu súdu súdny spis na rozhodnutie o odvolaní   odporkyne   v   1.   rade;   sťažovateľka   navrhla   rozšíriť   účastníkov   na   strane odporcov o Katastrálny úrad v B., B. (odporca vo 4. rade); sťažovateľka sa vyjadrila k veci,

- 27. september 2004 – krajský súd podania sťažovateľky zaslal najvyššiemu súdu k spisu,

- 21. október 2004 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade sa vyjadril k veci,

- 8. december 2004 – najvyšší súd uznesením č. k. 4 Obo 281/2004-301, ktoré nadobudlo právoplatnosť   12.   januára   2005,   odvolaním   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-253 z 10. augusta 2004 potvrdil,

- 23. december 2004 – súdny spis bol vrátený najvyšším súdom krajskému súdu,

- 3. január 2005 – krajský súd doručoval rozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom konania,

- 20. január 2005 – sťažovatelia predložili návrh na vydanie predbežného opatrenia; krajský súd   doručoval   tento   návrh   odporcom   a   Slovenskej   republike   v zastúpení   Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“),

- 25. január 2005 – sťažovatelia doplnili návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 1. február 2005 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade sa vyjadril k návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

-   7.   február 2005 –   ministerstvo   vnútra   sa   vyjadrilo   k návrhu na vydanie   predbežného opatrenia, namietalo svoju pasívnu legitimáciu,

- 8. február 2005 – právny zástupca odporkyne v 1. rade sa vyjadril k návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

-   10.   február   2005   –   právny   zástupca   odporkyne   v   1.   rade   podal   návrh   na   zrušenie predbežného opatrenia,

- 15. február 2005 – odporkyňa v 1. rade doplnila návrh na zrušenie predbežného opatrenia,

- 17. februára 2005 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-346, ktoré nadobudlo právoplatnosť   30.   mája   2005,   návrh   sťažovateľov   na   vydanie   predbežného   opatrenia zamietol,

- 4. marec 2005 – zamestnanec sťažovateľky žiadal o zaslanie dôkazu o skutočnostiach nachádzajúcich sa v odôvodnení uznesenia zo 17. februára 2005,

-   9.   marec   2005   –   sťažovateľka   požiadala   o   predĺženie   lehoty   na   podanie   odvolania proti rozhodnutiu zo 17. februára 2005; krajský súd zaslal sťažovateľom vyjadrenie správcu konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade a ministerstva vnútra,

- 10. marec 2005 – krajský súd oznámil sťažovateľom, že nemôže predĺžiť zákonnú lehotu na   podanie   odvolania,   a   zároveň   uznesením   č.   k.   4   Cbs   9/2003-359   zamietol   návrh odporkyne v 1. rade na zrušenie predbežného opatrenia,

- 11. marec 2005 – navrhovateľka v 3. rade žiadala o zaslanie dôkazov o tvrdeniach správcu konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade,

-   14.   marec   2005   –   sťažovatelia   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu zo 17. februára   2005;   krajský   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podané   odvolanie,   odporkyniam   a   ministerstvu   vnútra   zaslal   odvolanie   sťažovateľov na vyjadrenie   a   navrhovateľke   v   3.   rade   zaslal   vyjadrenia   správcu   konkurznej   podstaty odporkyne v 3. rade a ministerstva vnútra,

- 29. marec 2005 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľov,

- 30. marec 2005 – sťažovateľka sa vyjadrila k uzneseniu krajského súdu z 10. marca 2005; právny   zástupca   odporkyne   v   1.   rade   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu z 10. marca 2005,

- 31. marec 2005 – sťažovateľ sa vyjadril k veci; navrhovateľka v 3. rade sa vyjadrila k odvolaniu odporkyne v 1. rade,

- 1. apríl 2005 – ministerstvo vnútra sa vyjadrilo k odvolaniu sťažovateľov proti uzneseniu krajského súdu zo 17. februára 2005,

- 4. apríl 2005 – krajský súd vyzval odporkyňu v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,

- 5. apríl 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podanie odvolania,

-   6.   apríl   2005   –   krajský   súd   zaslal   sťažovateľom   vyjadrenie   ministerstva   vnútra k ich odvolaniu a odvolanie právneho zástupcu odporkyne v 1. rade,

- 8. apríl 2005 – odporkyňa v 1. rade zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie,

- 18. apríl 2005 – súdny spis bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o opravných prostriedkoch sťažovateľov a odporkyne v 1. rade,

-   4.   máj   2005   –   krajský   súd   predložil   najvyššiemu   súdu   vyjadrenie   sťažovateľky k odvolaniu odporkyne v 1. rade, ktoré bolo krajskému súdu doručené 18. apríla 2005,

-   16.   máj   2005   –   krajský   súd   zaslal   najvyššiemu   súdu   vyjadrenie   sťažovateľky,   ktoré mu bolo doručené 5. mája 2005; najvyšší súd uznesením č. k. 5 Obo 140/2005-456, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. mája 2005, uznesenie krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-359 z 10.   marca   2005   zmenil   tak,   že   uznesenie   najvyššieho   súdu   č.   k.   4   Obo 230/2003-78 z 28. januára   2004   zrušil;   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   6   Obo   150/2005-458, ktoré nadobudlo   právoplatnosť   30.   mája   2005,   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-346 zo 17. februára 2005 potvrdil,

- 20. máj 2005 – súdny spis bol najvyšším súdom vrátený späť krajskému súdu,

- 23. máj 2005 – krajský súd doručoval rozhodnutia najvyššieho súdu účastníkom konania; právny zástupca odporkyne v 2. rade sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľov zo 4. marca 2005,

-   2.   jún   2005   –   sťažovateľka   podala   návrh   na   odloženie   vyznačenia   právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 140/2005 zo 16. mája 2005; krajský súd zaslal sťažovateľke ňou požadované kópie listín,

-   8.   jún   2005   –   krajský   súd   zaslal   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie   o   návrhu sťažovateľky   na   odloženie   vyznačenia   právoplatnosti   a   vykonateľnosti   uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 140/2005 zo 16. mája 2005,

- 11. august 2005 – Krajská prokuratúra v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“) požiadala o zapožičanie   súdneho   spisu;   krajský   súd   odpovedal,   že   súdny   spis   sa   nachádza na najvyššom súde,

-   15.   august   2005   –   krajský   súd   zaslal   najvyššiemu   súdu   návrh   právneho   zástupcu sťažovateľky   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   ktorý   bol   krajskému   súdu   doručený 10. augusta 2005,

- 13. október 2005 – krajská prokuratúra opäť žiadala o zapožičanie súdneho spisu,

- 26. október 2005 – krajský súd oznámil krajskej prokuratúre, že súdny spis sa nachádza na najvyššom súde,

- 10. november 2005 – krajský súd odpovedal právnemu zástupcovi sťažovateľky na jeho žiadosť o rozhodnutie vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia, že súdny spis sa nachádza na najvyššom súde,

- 16. november 2005 – krajský súd zaslal najvyššiemu súdu žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky o rozhodnutie vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorá bola krajskému súdu doručená 16. septembra 2005,

- 24. november 2005 – najvyšší súd listom sp. zn. 1 Obdo V 59/2005 z 22. novembra 2005 vrátil súdny spis krajskému súdu, pretože na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia neboli splnené predpoklady (neprebiehalo dovolacie konanie),

- 5. december 2005 – krajský súd vyzval právneho zástupcu odporkyne v 1. rade, právneho zástupcu   odporkyne   v   2.   rade   a   správcu   konkurznej   podstaty   odporkyne   v   3.   rade, aby sa vyjadrili k podaniu sťažovateľky z 2. augusta 2005 (doručenému krajskému súdu 10. augusta 2005 – návrh na vydanie predbežného opatrenia),

- 6. december 2005 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-498, ktoré nadobudlo právoplatnosť   13.   januára   2006,   pripustil,   aby   do   konania   na   strane   odporcov   pristúpil odporca vo 4. rade,

-   15.   december   2005   –   právny   zástupca   odporkyne   v   1.   rade   sa   vyjadril   k   návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia,

- 16. december 2005 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-501, ktoré nadobudlo právoplatnosť   30.   júna   2006,   návrh   sťažovateľky   na   vydanie   predbežného   opatrenia zamietol,

-   19.   december   2005   –   správca   konkurznej   podstaty   odporkyne   v   3.   rade   sa   vyjadril k návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia; právny zástupca sťažovateľky podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-498 zo 6. decembra 2005 (pripustenie ďalšieho účastníka na strane odporcu) a zároveň namietal zaujatosť zákonnej sudkyne; krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-506, ktoré nadobudlo právoplatnosť

19. januára 2006, opravil uznesenie č. k. 4 Cbs 9/2003-498 zo 6. decembra 2005, oprava sa týkala označenia sťažovateľky a navrhovateľky v 3. rade, zároveň vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne,

- 20. december 2005 – krajský súd zaslal súdny spis krajskej prokuratúre,

- 9. január 2006 – krajská prokuratúra vrátila súdny spis krajskému súdu; sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne; právny zástupca sťažovateľky   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu   č.   k.   4 Cbs 9/2003-501 zo 16. decembra   2005   (zamietnutie   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia);   k   veci sa vyjadrili   Ing.   J.   S.   –   O.   a   navrhovateľka   v   3.   rade;   zákonná   sudkyňa   sa vyjadrila k námietke zaujatosti; krajský súd predkladal súdny spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu č. k. 4 Cbs 9/2003-498 zo 6. decembra 2005 a proti uzneseniu č. k. 4 Cbs 9/2003-501 zo 16. decembra 2005,

-   19.   apríl   2006   –   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   3   Obo   22/2006-526,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 30. júna 2006, potvrdil uznesenie krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-501 zo 16. decembra 2005,

- 15. jún 2006 – najvyšší súd listom č. k. 3 Obo 21/2006-525 z 19. apríla 2006, vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-498 zo 6. decembra 2005, vrátil súdny spis krajskému   súdu   s   tým,   že   podľa   obsahu   nemožno   podanie   sťažovateľky   posúdiť ako odvolanie, návrhu na opravu už súd prvého stupňa vyhovel a o námietke zaujatosti rozhodne   nadriadený   súd;   krajský   súd   doručoval   uznesenie   najvyššieho   súdu č. k. 3 Obo 22/2006-526 z 19. apríla 2006 účastníkom konania,

- 7. september 2006 – krajský súd nariadil pojednávanie na 22. september 2006,

- 13. september 2006 – právny zástupca odporkyne v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 22. septembra 2006 z dôvodu kolízie termínov, pojednávanie žiadal odročiť,

- 18. september 2006 – správca konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. september 2006 z dôvodu zahraničnej cesty; sťažovateľ (resp. Ing. J. S. – O.) a navrhovateľka v 3. rade požiadali o odročenie tohto pojednávania na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa a materskej dovolenky navrhovateľky v 3. rade,

- 20. september 2006 – právny zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 22. september 2006 z dôvodu jeho práceneschopnosti; krajský súd oznámil odporcovi vo 4. rade, že pojednávanie nariadené na 22. september 2006 sa neuskutoční z dôvodu   ospravedlnenia   neúčasti   sťažovateľa,   navrhovateľky   v   3. rade   a   odporkýň v 1. a 3. rade,

- 22. september 2006 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov a ich právnych zástupcov nedostavil,   preto   krajský   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito   na   účely   doplnenia dokazovania a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie,

- 4. október 2006 – krajský súd nariadil pojednávanie na 17. október 2006,

- 12. október 2006 – sťažovateľ a navrhovateľka v 3. rade žiadali o odročenie pojednávania nariadeného   na   17.   október   2006   na   neurčito   z   dôvodu   práceneschopnosti   sťažovateľa a materských povinností navrhovateľky v 3. rade,

-   13.   október   2006   –   právny   zástupca   sťažovateľky   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní nariadenom na 17. október 2006 z dôvodu jeho práceneschopnosti a žiadal o odročenie pojednávania,

- 17. október 2006 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov ani ich právnych zástupcov nedostavil,   preto   krajský   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito   na   účely   doplnenia dokazovania a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie,

- 25. október 2006 – právny zástupca sťažovateľky oznámil krajskému súdu vypovedanie plnej moci,

- 20. september 2007 – krajský súd nariadil pojednávanie na 16. október 2007,

- 16. október 2007 – pojednávania sa nezúčastnili sťažovatelia ani navrhovateľka v 3. rade, po vyjadrení správcu konkurznej podstaty odporkyne v 3. rade bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely doplnenia dokazovania a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie, zároveň boli sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade vyzvaní na oznámenie, či trvajú na predloženom návrhu v celom rozsahu,

-   17.   október   2007   –   Ing.   J.   S.   –   O.   (sťažovateľ)   ospravedlnil   neúčasť   na pojednávaní 16. októbra   2007   z   dôvodov   na   strane   bývalého   právneho   zástupcu   sťažovateľky, pojednávanie žiadal odročiť na neurčito,

-   19.   október   2007   –   krajský   súd   vyzval   sťažovateľov   a   navrhovateľku   v   3.   rade, aby oznámili,   či   vzhľadom   na   ich   neúčasť   na   súdnych   pojednávaniach   trvajú na predloženom návrhu v celom rozsahu,

- 8. december 2007 – krajský súd nariadil pojednávanie na 11. január 2008,

- 8. január 2008 – sťažovateľka (resp. jej konateľ – sťažovateľ) a navrhovateľka v 3. rade ospravedlnili   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   11. január   2008, a to zo zdravotných dôvodov na strane sťažovateľa a materskej dovolenky navrhovateľky v 3. rade,   ako   aj   z   dôvodu   zadržiavania   písomností   bývalým   právnym   zástupcom sťažovateľky, pojednávanie navrhli odročiť,

-   11.   január   2008   –   na   pojednávanie   sa   nikto   z   účastníkov   a   ich   právnych   zástupcov nedostavil,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   na   účely   doplnenia   dokazovania a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie,

-   15.   január   2008   –   krajskému   súdu   bolo   doručené   ospravedlnenie   neúčasti   zástupcu odporcu vo 4. rade na pojednávaní 11. januára 2008,

- 6. február 2008 – krajský súd nariadil pojednávanie na 22. február 2008,

- 15. február 2008 – sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. február 2008 z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa a materskej   dovolenky   navrhovateľky   v   3.   rade,   ktorá   zároveň   opatruje   manžela   – sťažovateľa, odročenie pojednávania nežiadali,

-   20.   február   2008   –   právny   zástupca   odporkyne   v   1.   rade   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní   22.   februára   2008   z   dôvodu   práceneschopnosti,   zároveň   požiadal o odročenie pojednávania,

- 22. február 2008 – na pojednávanie sa nikto z účastníkov ani ich právnych zástupcov nedostavil,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   na   účely   doplnenia   dokazovania a opätovného predvolania účastníkov na súdne pojednávanie,

- 27. marec 2008 – krajský súd nariadil pojednávanie na 11. apríl 2008,

- 11. apríl 2008 – na pojednávanie sa nedostavili sťažovatelia, navrhovateľka v 3. rade a odporcovia v 3. a 4. rade, krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-578, ktoré nadobudlo právoplatnosť   14.   júla   2008,   pripustil   zmenu   návrhu   (podľa   návrhu   sťažovateľov zo 16. septembra 2004), po vyjadreniach zástupcov odporkýň v 1. a 2. rade krajský súd uznesením skončil dokazovanie a rozsudkom žalobu zamietol,

-   14.   apríl   2008   –   sťažovatelia   a   navrhovateľka   v   3.   rade   ospravedlnili   svoju   neúčasť na pojednávaní konanom 11. apríla 2008 zo zdravotných dôvodov, konanie žiadali prerušiť do uzdravenia sa sťažovateľa,

- 10. jún 2008 – krajský súd doručoval uznesenie z 11. apríla 2008 (pripustenie zmeny návrhu) a rozsudok z 11. apríla 2008 účastníkom konania,

- 9. (telefaxom a e-mailom) a 14. (písomne poštou) júl 2008 – sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,

- 28. júl 2008 – súdny spis bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku z 11. apríla 2008 s poznámkou, že ide o odvolanie podané po lehote (sp. zn. 3 Obo 112/2008),

-   28.   september   2009   –   najvyšší   súd   vrátil   súdny   spis   krajskému   súdu   vzhľadom na skutočnosť,   že   sťažovatelia   požiadali   ospravedlniť   oneskorené   podanie   odvolania, preto bolo   potrebné   zisťovať,   či   uvádzané   skutočnosti   treba   považovať   za   žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, o ktorej by rozhodoval súd prvého stupňa,

-   12.   október   2009   –   krajský   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   oznámila,   či   v   odvolaní proti rozsudku z 11. apríla 2008 požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie, a ak áno, nech preukáže, že jej štatutár v čase doručovania rozsudku od 10. júna 2008 do 10. júla 2008 bol v nemocničnom ošetrení,

- 10. november 2009 – sťažovateľka reagovala na výzvu krajského súdu z 12. októbra 2009,

- 11. november 2009 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-614, ktoré nadobudlo právoplatnosť   2.   decembra   2009,   odpustil   sťažovateľke   zmeškanie   lehoty   na   podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,

- 14. december 2009 – krajský súd predložil súdny spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,

- 18. február 2010 – najvyšší súd listom č. k. 3 Obo 134/2009-628 z 12. januára 2010 vrátil súdny spis krajskému súdu z dôvodu, že krajský súd nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o odpustenie   zmeškania   lehoty   na   podanie   odvolania   (rozhodol   iba   vo   vzťahu k sťažovateľke),

-   1.   marec   2010   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   4   Cbs   9/2003-629,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť   25.   marca   2010,   rozhodol,   že   odpúšťa   sťažovateľovi   zmeškanie   lehoty na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,

-   9.   apríl   2010   –   krajský   súd   predložil   súdny   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,

- 17. december 2010 – najvyšší súd vrátil súdny spis krajskému súdu z dôvodu potreby vydania uznesenia o vyrubení poplatkovej povinnosti sťažovateľom za podané odvolanie,

- 21. december 2010 – krajský súd uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-637, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. januára 2011,   uložil   sťažovateľke zaplatiť súdny   poplatok za   podané odvolanie a uznesením č. k. 4 Cbs 9/2003-638, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. februára 2011, uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,

- 22. február 2011 – krajský súd zasielal odvolanie sťažovateľov na vyjadrenie odporcom,

- 8. marec 2011 – odporca vo 4. rade sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľov,

-   11.   apríl   2011   –   krajský   súd   predložil   súdny   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 11. apríla 2008,

- 23. február 2012 – sťažovateľka doplnila svoje odvolanie,

- 24. február 2012 – sťažovatelia a navrhovateľka v 3. rade žiadali predsedu najvyššieho súdu o prešetrenie vybavenia ich sťažnosti na prieťahy v postupe krajského súdu predsedom krajského súdu,

- 27. február 2012 – krajský súd zaslal najvyššiemu súdu doplnenie odvolania sťažovateľky k spisu,

- 28. február 2012 – najvyššiemu súd bola doručená poštou žiadosť (ktorá už bola doručená 24.   februára   2012)   sťažovateľov   a   navrhovateľky   v   3.   rade   o   prešetrenie   vybavenia ich sťažnosti na prieťahy v postupe krajského súdu predsedom krajského súdu,

- 21. marec 2012 – najvyšší súd určil termín vyhlásenia rozhodnutia na 27. marec 2012,

- 27. marec 2012 – najvyšší súd rozsudkom č. k. 2 Obo 34/2011-663 potvrdil rozsudok krajského súdu č. k. 4 Cbs 9/2003-581 z 11. apríla 2008 v časti odporcov v 2. a 4. rade,

- 30. marec 2012 – najvyšší súd vrátil súdny spis krajskému súdu; krajský súd doručoval rozsudok najvyššieho súdu účastníkom,

- 4. máj 2012 – zákonná sudkyňa sa vyjadrila k namietaným prieťahom v konaní,

-   14.   máj   2012   –   rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   4   Cbs   9/2003-581   z   11.   apríla   2008 nadobudol právoplatnosť v časti proti odporkyniam v 2. a 4. rade,

- 25. máj 2012 – krajský súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2012,

- 20. jún 2012 – právny zástupca odporkyne v 1. rade požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 26. jún 2012 z dôvodu čerpania dovolenky v zahraničí,

- 25. jún 2012 – sťažovatelia sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní 26. júna 2012 z dôvodu   opatery   maloletých   detí,   namietali   nedodržanie   lehoty   5   dní   na   prípravu na pojednávanie, zároveň uviedli adresu na doručovanie písomností sťažovateľke (Mgr. J. S. – konateľ, V., s. r. o., L.), úkony žiadali vykonať cestou dožiadania Okresného súdu Pezinok;   správca   konkurznej   podstaty   odporkyne   v   3.   rade   požiadal   o odročenie pojednávania nariadeného na 26. jún 2012, pretože sa ho nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov,

-   26.   jún   2012   –   na   pojednávanie   sa   nikto   z   účastníkov   ani   ich   právnych   zástupcov nedostavil; pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely predvolania účastníkov,

-   21.   august   2012   –   odporca   vo   4.   rade   žiadal   predložiť   krajským   súdom   potrebné písomnosti,

- 27. august 2012 – krajský súd zaslal odporcovi vo 4. rade požadované písomnosti,

- 28. august 2012 – krajský súd nariadil pojednávanie na 5. október 2012,

- 1. október 2012 – sťažovatelia ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 5. október 2012 z dôvodu kolízie termínov a žiadali o odročenie pojednávania,

- 3. október 2012 – krajský súd oznámil ostatným účastníkom konania, že pojednávanie nariadené na 5. október 2012 sa neuskutoční z dôvodov na strane sťažovateľov,

- 10. október 2012 – krajský súd nariadil pojednávanie na 6. november 2012,

-   15.   október   2012   –   odporca   vo   4.   rade   oznámil   krajskému   súdu,   že   jemu   doručené písomnosti nie sú spôsobilé na vykonanie zápisu poznámky do katastra nehnuteľností,

-   5.   november   2012   –   sťažovateľka   žiadala   oznámiť,   či   sa   pojednávanie   nariadené na 6. november 2012 uskutoční,

- 6. november 2012 – na pojednávanie sa nedostavili odporcovia (v 1. a 3. rade), krajský súd konal v ich neprítomnosti, po vyjadrení sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ oznámi potrebné skutočnosti, predloží relevantné doklady a oznámi adresy navrhovaných svedkov,

- 8. november 2012 – krajský súd zaslal sťažovateľovi zápisnicu z pojednávania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza   spravidla až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Priznanie   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   poznamenáva,   že   konania o určenie   neúčinnosti   právneho úkonu   v zmysle svojej   judikatúry   nepovažuje vzhľadom na právnu úpravu a skutočnosť, že tieto tvoria bežnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, za právne zložité (napr. I. ÚS 62/08, I. ÚS 116/2011), avšak možno ich za istých podmienok   považovať   za   skutkovo   zložité   (napr.   IV.   ÚS   205/05).   V danej   veci   však doterajšia celková dĺžka konania nebola významnejšie závislá od faktickej zložitosti veci.

2. Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   ktorým   je   správanie   sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd konštatuje, že títo svojím správaním nesporne prispeli k predĺženiu   trvania   konania.   Dňa   23.   apríla   2004   žiadali   o odročenie   pojednávania nariadeného na 29. apríl 2004 o 4 mesiace zo zdravotných dôvodov na strane sťažovateľa. Nezúčastnili   sa   ani   pojednávania   konaného   24.   mája   2004   z dôvodu   kolízie   termínu s pojednávaním na inom súde. Svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. september 2006   ospravedlnili   18.   septembra   2006   práceneschopnosťou   sťažovateľa   a materskou dovolenkou navrhovateľky v 3. rade. Právny zástupca sťažovateľky požiadal aj o odročenie tohto   pojednávania.   Sťažovateľ   a navrhovateľka   v 3.   rade   12.   októbra   2006   a právny zástupca   sťažovateľky   13.   októbra   2006   žiadali   odročiť   pojednávanie   nariadené na 17. október   2006   na   neurčito   opäť   zo zdravotných   dôvodov   na   strane   sťažovateľa a materských   povinností   navrhovateľky   v 3.   rade.   Dňa   8.   januára   2008   sťažovatelia ospravedlnili   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   11.   január   2008   znovu zo zdravotných   dôvodov   sťažovateľa   a   zároveň   žiadali   pojednávanie   odročiť.   Podobne 15. februára 2008 oznámili svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. február 2008, ktorú   ospravedlnili   práceneschopnosťou   sťažovateľa,   aj   keď   v tomto   prípade   nežiadali odročenie   pojednávania.   Sťažovatelia   14.   apríla   2008   spolu   s navrhovateľkou   v 3.   rade navrhli   prerušiť   konanie   do   uzdravenia   sťažovateľa.   Svoju   neúčasť   sťažovatelia ospravedlnili aj na pojednávaní nariadenom na 26. jún 2012. Bolo to zapríčinené potrebou opatery o maloleté deti, ako aj nedodržaním 5-dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie. Napokon   sa   z dôvodov   na   strane   sťažovateľov   neuskutočnilo   pojednávanie   nariadené na 5. október 2012, a to z dôvodu kolízie termínu s pojednávaním v inej veci.

Aj keď ústavný súd uznáva, že práceneschopnosť účastníka konania je relevantným dôvodom   na ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaniach pred všeobecnými súdmi, nemožno však pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľa) na prieťahy v konaní   neprihliadnuť   na   tieto   okolnosti,   pokiaľ   skutočne   mali   preukázateľný   dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného krajského súdu.

Konanie   vedené   krajským   súdom   pod   sp.   zn.   4   Cbs   9/2003   začalo   v júli   2003 a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Trvá teda viac ako 9 a pol roka. Už len samotná dĺžka trvania konania signalizuje, že v konaní nedochádza k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty   účastníkov   konania.   Navyše,   z   prehľadu   procesných   úkonov   krajského   súdu vyplýva, že krajský súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 17. októbra 2006 do 20. septembra 2007, t. j. viac ako 11 mesiacov. Za túto dobu   teda   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej sa sťažovatelia v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzali.

Krajskému   súdu   je   však   potrebné   vytknúť   najmä   jeho   nesústredenú   činnosť, keď 28. júla   2008   predložil   najvyššiemu   súdu   súdny   spis   na   rozhodnutie   o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku z 11. apríla 2008 s tým, že ide o odvolanie podané po lehote, avšak   bez   toho,   aby   predtým   rozhodol   o žiadosti   sťažovateľov   o odpustenie   zmeškania lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku.   Spis bol následne najvyšším súdom vrátený krajskému súdu, ktorý 11. novembra 2009 síce rozhodol o odpustení zmeškania lehoty   na   podanie   odvolania,   avšak   iba   vo   vzťahu   k osobe   sťažovateľky.   Preto   potom, ako krajský súd opätovne zaslal súdny spis najvyššiemu súdu (14. december 2009), tento ho znova   (18.   februára   2010)   vrátil   z dôvodu   absencie   rozhodnutia   o   tejto   otázke aj vo vzťahu   k osobe   sťažovateľa.   Po   rozhodnutí   krajského   súdu   o odpustení   zmeškania lehoty   na   podanie   opravného   prostriedku   aj   sťažovateľovi   uznesením   z 1.   marca   2010 a po zaslaní   súdneho   spisu   najvyššiemu   súdu,   ho   však   odvolací   súd   opäť   vrátil prvostupňovému   súdu   z dôvodu   potreby   rozhodnutia   o vyrubení   poplatkovej   povinnosti obom sťažovateľom za podané odvolanie. O tom krajský súd rozhodol 21. decembra 2010 a po   vyjadrení   sa   protistrany   k odvolaniu   sťažovateľov   predložil   spis   najvyššiemu   súdu 11. apríla   2011.   O odvolaní   sťažovateľov   bolo   napokon   najvyšším   súdom   rozhodnuté až rozsudkom č. k. 2 Obo 34/2011-663 z 27. marca 2012, čo od podania odvolania 9. júla 2008 (resp. jeho doplnenia predložením originálu 14. júla 2008) predstavuje neúmerne dlhú dobu významne zapríčinenú aj nesústredeným postupom krajského súdu.

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dobu, resp. obdobia, počas ktorých   sa   spis   nachádzal   na   druhostupňovom   (najvyššom)   súde   z   titulu   konania o odvolaniach, nemožno pripočítať na ťarchu krajského súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť priebeh ani plynulosť skúmaného konania.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbs 9/2003 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 5 000 € každému z nich.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   celkový   čas   trvania konania, ktoré nebolo právoplatne ukončené ani po viac ako 9 a pol roku, a na zistený rozsah   nečinnosti   krajského   súdu   a na   jeho   nesústrednú   činnosť,   ale   aj   s prihliadnutím na správanie   sťažovateľov   v konaní   vedenom   krajským   súdom   považuje   za   primerané v sume 1 000 € každému, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si ju uplatnila v celkovej sume 626,96 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €, základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   sťažovateľom   vznikol   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2012   (prevzatie   a   príprava zastúpenia   a   vypracovanie   sťažnosti   zo   6.   augusta   2012)   pri   zastupovaní   dvoch sťažovateľov v sume 284,86 € vrátane režijného paušálu a za jeden úkon právnej služby v uskutočnený v roku 2013 (vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľov z 25. februára 2013) pri zastupovaní dvoch sťažovateľov v sume 145,79 € vrátane režijného paušálu, teda v celkovej sume 430,65 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   úhradu   trov   konania pred ústavným súdom   v sume   430,65   €,   tak   ako   to   je   uvedené   v   bode   4   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013