znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 564/2011-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   15.   decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. P., T., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. K., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. júna 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. P.   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2011 doručená sťažnosť Mgr. V. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ústavy uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. júna 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh veriteľa (Ing. M. K.) dlžníka–S., s. r. o. (ďalej len „úpadca“), okresný súd uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. mája 2011 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.

Na základe návrhu na prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) podaného (podľa   sťažovateľa „domnelým“,   pozn.)   konateľom   úpadcu   Ing. R.   B.   okresný   súd uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. júna 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) rozhodol o prerušení konkurzného konania.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že pred začatím konkurzného konania bol spoločníkom úpadcu (Ing. P. R., Ing. D. B. a Ing. R. B.) doručený návrh štvrtého spoločníka Ing. M. K., ktorým ich vyzval na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia, obsahujúci tiež návrh uznesení, o ktorých sa malo mimo rozhodnutia valného zhromaždenia rozhodnúť. Jeden   zo   spoločníkov   úpadcu   (Ing.   P.   R.)   vyjadril   svoj   nesúhlas   s   rozhodovaním spoločníkov mimo valného zhromaždenia a z dôvodu rozhodnutia okresného súdu o zápise zmeny   zapísaných   údajov   v obchodnom   registri   podal   2.   júna   2011 žalobu   o   určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia úpadcu.

Samotná podstata porušenia označeného základného práva sťažovateľa mala podľa neho spočívať v tom, že okresný súd „neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať za dlžníka [úpadcu, pozn.], z podaného návrhu na prerušenie konania ako i priloženej dohody   o   vypracovaní   reštrukturalizačného   posudku   vyplýva,   že   návrh   ako   i dohodu podpísal len jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob konania nie je spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu dlžníka, keďže vôľu dlžníka by obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.)“.

Okresný   súd   preto   podľa   právneho   názoru   sťažovateľa   nemal   povoliť   prerušenie konkurzného konania, ale vyhlásiť konkurz po nepreukázaní platobnej schopnosti. S poukazom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s   čl. 1   ods. 1 Ústavy... uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/23/2011 zo dňa 20. 06. 2011 porušené bolo. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/23/2011 zo dňa 20. 06. 2011 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa treba považovať za podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05).

Podľa   §   11   ods.   1 zákona   o konkurze   a   reštrukturalizácii návrh   na   vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie   konkurzu   spĺňa   zákonom   ustanovené   náležitosti,   najneskôr   do   15   dní   od doručenia   návrhu   rozhodne   o   začatí   konkurzného   konania.   Inak   návrh   na   vyhlásenie konkurzu v rovnakej lehote uznesením odmietne. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa konkurzné konanie začalo na   základe   návrhu   veriteľa,   súd   do   piatich   dní   od   začatia   konkurzného   konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu aj s prílohami spolu s výzvou, aby sa do 10   dní   od   doručenia   výzvy   vyjadril   k   návrhu   a   osvedčil   svoju   platobnú   schopnosť   s poučením,   že   inak   bude   na   jeho   majetok   vyhlásený   konkurz;   výzva   sa   nezverejňuje v Obchodnom vestníku.

Z citovaných   ustanovení   vyplýva,   že   v štádiu   konkurzného   konania   od   podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do vyhlásenia konkurzu je účastníkom konania navrhovateľ (daný   z okruhu   osôb   určených   v   §   11   ods.   1 zákona   o konkurze   a   reštrukturalizácii) a úpadca.

Zo   sťažnosti   samotnej,   ako   aj   z jej   príloh   vyplýva,   že   účastníkom   napadnutého konania na strane navrhovateľa je Ing. M. K., ktorý ako veriteľ dlžníka podal návrh na vyhlásenie   konkurzu   (začatie   konkurzného   konania).   Sťažovateľ   v danom   štádiu konkurzného konania nevystupuje v pozícii navrhovateľa, teda v čase vydania napadnutého uznesenia okresného súdu nebol účastníkom konania.

Keďže   sťažovateľ   nemá   v   napadnutom   súdnom   konaní   procesné   postavenie účastníka   konania   (nie   je   navrhovateľom),   nemohol   v tomto   konaní   uplatňovať   svoje procesné   práva   a plniť   procesné   povinnosti.   Z toho   dôvodu   nemohlo   v posudzovanom konaní dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 205/04).

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podal   sťažovateľ,   ktorý   nie   je   aktívne   vecne legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   o sťažnosti   sťažovateľa   rozhodol   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011