znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 561/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. P., B., L. P., B., Ing. A. S., B., Ing. V. F., B., a Mgr. E.   L.,   B.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   A.   A.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 210/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. P., L. P., Ing. A. S., Ing. V. F. a Mgr. E. L.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2011 doručená sťažnosť Ing. V. P., B., L. P., B., Ing. A. S., B., Ing. V. F., B., a Mgr. E. L., B., zastúpených advokátkou JUDr. A. A., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 210/2010.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli:„Sťažovatelia   sú   pôvodnými   vlastníkmi   parcely   č.   3345/2   o   výmere   180   m2 v katastrálnom   území   L.,   evidovanej na LV   č.   1113.   Túto   v roku   1987   odpredali štátu kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Štát túto parcelu neskôr pridelil súkromnej osobe.

Sťažovatelia v roku 1992 podali na súd návrh, ktorým sa domáhali vrátenia tejto nehnuteľnosti. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 23.06.2010, Č. k. 4C/144/1992 určil sťažovateľov za vlastníkov nehnuteľnosti v reštitučnom konaní. Dňa 09.07.2010 bolo súdu doručené odvolanie odporcov, následne na to súd zaslal sťažovateľom prípis zo dňa 28.07.2010, v ktorom ich vyzval na to, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Sťažovatelia odoslali vyjadrenie k odvolaniu dňa 20.08.2010. To bol doteraz posledný právny úkon v tejto veci.... Dňa   20.07.2011   podali   sťažovatelia   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne JUDr. A. A. na Krajskom súde v Bratislave Žiadosť o právnu pomoc, v ktorej uviedli, že Okresný súd Bratislava IV, vo veci 4C/144/1992 o vrátenie pôdy, vedenej samosudkyňou JUDr. J. K., konal vo veci naposledy dňa 28.07.2010, kedy zaslal sťažovateľom spomínaný prípis. Dňa 20.08.2010 zaslali sťažovatelia na súd vyjadrenie k odvolaniu a ku dňu zaslania žiadosti to bol posledný úkon, ktorý bol v tejto veci vykonaný, to znamená súd absolútne nekonal takmer jeden rok.

Dňa   16.08.2011   bolo   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   doručené   vyjadrenie Krajského   súdu   v   Bratislave   ako   reakcia   na   ich   žiadosť,   v   ktorom   podpredseda   súdu skonštatoval, že ich sťažnosť bola dôvodná.

Podpredseda súdu informoval sťažovateľov o tom, že vec bola dňa 27.08.2010 na Krajskom súde pridelená senátu 14 Co a bola jej pridelená sp. zn. 14 Co 334/2010. Dňa 07.09.2010 bola vec opatrením predsedníčky súdu pridelená do súdneho oddelenia 2 Co, reálne tam bola pridelená dňa 09.09.2010. Predsedom senátu je JUDr. D. K. a v súčasnosti je vec vedená pod sp. zn. 2 Co 210/2010....

Z uvedeného vyplýva, že ku dnešnému dňu je to už jeden rok, odkedy je Krajský súd v Bratislave   v   tejto   právnej   veci   nečinný,   čo   spôsobuje   ďalšie   prieťahy   v   konaní a zvyšovanie právnej neistoty oprávnených...

Sme si vedomí veľkej preťaženosti súdov, avšak máme zato, že za situácie, ak tomu nebráni   žiadna   zákonná   prekážka,   k   neprimeraným   prieťahov   v   konaní   by   dochádzať nemalo, pričom v tomto prípade súd nebol schopný vykonať akýkoľvek právny úkon už jeden rok.

Sťažovatelia teda majú zato, že ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu bolo porušené konaním, resp. nekonaním Krajského súdu v Bratislave, a to najmä tým, že za posledný rok, resp. od pridelenia právnej veci 2 Co 210/2010 senátu dňa 09.09.2010 vôbec nekonal.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo Ing. V. P..., L. P.,..., Ing. A. S.,..., Ing. V. F..., Mgr. E. L.,..., na spravodlivý súdny proces   a   právo na súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 48ods. 2 Ústavy SR činnosťou Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 2 Co 210/2010 bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vo veci 2 Co 210/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľom   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 € (slovom desaťtisíc eur), a to nasledovne: sťažovateľovi v 1. rade Ing. V. P.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €, sťažovateľke v 2. rade L. P.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,-€, sťažovateľke v 3. rade Ing. A. S.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €, sťažovateľovi v 4. rade Ing. V. F.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- € a sťažovateľke v 5. rade Mgr. E. L.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €. Primerané finančné zadosťučinenie v celosti,   teda v sume 10.000,-   €,   je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť bankovým prevodom na účet právnej zástupkyne sťažovateľov, JUDr. A. A.,... najneskôr do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Bratislave zaplatiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. A. A. vo výške 320,98 € (2 úkony po 126,33 €, 2 x režijný paušál po 7,41 €, 20 % DPH) na účet... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom krajského súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   2   Co   210/2010   došlo   k   porušeniu   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2   ústavy   ústavný   súd   berie   tiež   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 17/01, I. ÚS 42/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, II. ÚS 175/06).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia   vymedzili   úsek,   v   ktorom   bol   krajský   súd   nečinný   na   dobu   od 9. septembra 2010 do podania sťažnosti ústavnému súdu 19. septembra 2011.

Dňa 20. júla 2011 podali na krajskom súde „žiadosť o právnu pomoc“. Krajský súd túto žiadosť vyhodnotil ako sťažnosť na prieťahy v konaní a súčasne ju vyhodnotil ako dôvodnú. Následne na to krajský súd sám vykonal nápravu svojho postupu a po preskúmaní dôvodnosti odvolania (12. augusta 2011 sa ešte k veci vyjadrovali žalovaní) 11. októbra 2011 vo veci meritórne rozhodol.

Z uvedeného vyplýva, že konanie pred krajským súdom v napadnutom období do jej meritórneho rozhodnutia trvalo jeden rok.

S   ohľadom   na   skutkové   okolnosti   prípadu   a   v   súlade   so   svojou   doterajšou rozhodovacou   činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup krajského súdu   v označenom   konaní po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne II. ÚS 482/2010).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011