SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 560/2016-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, Národná 814/4, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 31/2006, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 31/2006 p o r u š e n é b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Ľudmily Vorčákovej, Národná 814/4, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, Národná 814/4, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 31/2006 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania vedeného okresným súdom, v ktorom vystupuje v procesnom postavení navrhovateľky. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov doručila okresnému súdu už 24. marca 2006, pričom „Následne Okresný súd v Čadci vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, a to výzvou zo dňa 20. 4. 2006. Prvé pojednávanie vo veci bolo Okresným súdom v Čadci vytýčené na deň 14. 09. 2006. Spolu s predvolaním na uvedené pojednávanie Okresný súd v Čadci zaslal sťažovateľke žiadosť zo dňa 1. 8. 2006 o zaslanie dôkazov. Okresný súd v Čadci uznesením zo dňa 28. 12. 2006 uložil účastníkom konania zaplatiť preddavok na trovy dokazovania v spore vo výške 6 000,- Sk, každý do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca. Krajský súd v Žiline vo veci jeho odvolania rozhodol uznesením, č. k. 10 Co/102/2007 zo dňa 21. 5. 2007 tak, že uznesenie Okresného súdu v Čadci potvrdil. Následne Okresný súd v Čadci výzvou zo dňa 2. 1. 2008 vyzval sťažovateľku o zaslanie správy a predloženie všetkých návrhov dôkazov, ktoré vo veci žiada vykonať, prípadne vypočuť svedkov a na preukázanie, akých skutočností má byť vypočutý. Na uvedenú výzvu sťažovateľka reagovala prípisom zo dňa 3. 2. 2008. Následne odporca podal dňa 16. 3. 2008 na Okresný súd v Čadci podanie, ktorým vzniesol námietku zaujatosti voči prejednávajúcej sudkyni ⬛⬛⬛⬛. Krajský súd v Žiline na základe uznesenia zo dňa 23. 5. 2008, č. k. 8 NcC/34/2008-155 rozhodol, že uvedená sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v uvedenej právnej veci. Ďalšie pojednávania vo veci boli vytýčené na deň 25. 3. 2008 a 16. 9. 2008. Sťažovateľka zaslala Okresnému súdu v Čadci podanie zo dňa 28. 9. 2008 ohľadom žiadosti o vyžiadanie stavu účtu cenných papierov ku dňu rozvodu zo strediska cenných papierov. Dňa 10. 11. 2008 Okresný súd v Čadci nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcami z rôznych odborov, a to ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛. Návrhom zo dňa 13. 4. 2009 sťažovateľka žiadala Okresný súd v Čadci o vydanie predbežného opatrenia. Uvedený návrh sťažovateľky bol zamietnutý na základe uznesenia Okresného súdu v Čadci zo dňa 28. 4. 2009.

Z dôvodu, že odporca sťažoval ohliadku všetkým uvedeným znalcom, Okresný súd v Čadci uložil uznesením zo dňa 11. 5. 2009 pokutu a vyzval odporcu k umožneniu ustanoveným znalcom ohliadku hnuteľných vecí. Následne z dôvodu, že odporca neumožnil ohliadku hnuteľných vecí bola na základe uznesení Okresného súdu zo dňa 25. 8. 2009 zmenená úloha znalcov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

Následne Okresný súd v Čadci uznesením zo dňa 28. 10. 2009 rozhodoval o žiadosti odporcu o oslobodení od súdnych poplatkov a o ustanovení zástupcu z radov advokátov /uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 7 Co/328/2009 zo dňa 05. 02. 2010/, uznesením o priznaní znalečného ⬛⬛⬛⬛, znalcovi z odboru strojárstvo, stroje a zariadenia na všeobecné účely v sume 146,- Eur zo dňa 17. 5. 2011 /uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 7 Co/263/2011/ zo dňa 28. 03. 2012/, uznesením o opätovnej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovení zástupcu z radov advokátov zo dňa 22. 09. 2010, /uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 7 Co/259/2011-524 zo dňa 28. 3. 2012/, uznesením o priznaní znalečného ⬛⬛⬛⬛, znalcovi Bytové zariadenie, odvetvie Nábytok a Bytové doplnky v sume 308,44 Eur zo dňa 6. 5. 2010 /uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 7 Co/260/2011-527 zo dňa 28. 3. 2012. Dňa 8. 3. 2013 sťažovateľka doložila do súdneho spisu potrebné doklady. Dňa 20. 5. 2013 Okresný súd v Čadci zaslal sťažovateľke vyjadrenie odporcu so žiadosťou o vyjadrenie. Dňa 20. 09. 2013 Okresný súd v Čadci uložil odporcovi povinnosť zložiť na účet tamojšieho súdu preddavok na trovy spojené s dokazovaním vo výške 100 Eur /uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 10 Co/560/2013 zo dňa 30. 4. 2014/. Dňa 23. 6. 2015 Okresný súd v Čadci vydal uznesenie, ktorým nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, čo bolo posledným úkonom súdu vo veci.“.

Podľa názoru sťažovateľky nečinnosťou okresného súdu v „určitých časových obdobiach“, ako aj tým, že ani „po 10 rokoch súdneho konania... nevydal ani jedno právoplatné rozhodnutie vo veci, pričom zo všeobecného právneho hľadiska nie je možné považovať konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva za právne zložité konanie“, došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka uvádza, že počas celého doterajšieho priebehu napadnutého konania poskytovala okresnému súdu potrebnú súčinnosť. Ďalej tvrdí, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov Okresným súdom v Čadci, v konaní č. k. 7 C/31/2006 porušené bolo.

2. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,0 € proti Slovenskej republike, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Sťažovateľke sa priznávajú trovy právneho zastúpenia vo výške 355,72 € proti Slovenskej republike do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje takto:„Sťažovateľka žije v neustálej neistote, finančnej nestabilite a strachu o bývanie už viac ako 10 rokov. Po celé toto obdobie si sťažovateľka nemôže vysporiadať svoju životnú situáciu. Rozhodnutie v uvedenej právnej veci má pre sťažovateľku nesmierny morálny význam, keďže sa jedná o vyriešenie zásadnej bytovej a finančnej situácie a zároveň aj dosiahnutie psychickej rovnováhy v osobnom aj rodinnom živote sťažovateľky.

Sťažovateľka požaduje, aby jej Ústavný súd Slovenskej republiky priznal primerané finančné zadosťučinenie, predstavujúce čiastku 10.000,0 € (slovom: desaťtisíc eur). Sťažovateľka požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,0 Eur za každý začatý rok súdneho konania pred Okresným súdom v Čadci (2006-2015). Uvedené finančné zadosťučinenie je totiž primerané dĺžke prieťahov v konaní trvajúcich 10 rokov ako aj v zhoršenej životnej situácii sťažovateľky spočívajúcej vo finančnej tiesni spôsobenej dlhotrvajúcim súdnym sporom, ktorý má za následok aj výrazné zhoršenie psychického a fyzického zdravotného stavu. Uvedená suma je adekvátna k výške finančného zadosťučinenia, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky v obdobných prípadoch procesne úspešným sťažovateľom priznáva pri zohľadnení konkrétnych okolností a povahy prípadu, vrátane pozície sťažovateľky sprevádzanej pocitom zvýšenej neistoty, utrpení a krivdy, ako aj naplnením princípu spravodlivosti. Je potrebné zohľadniť aj vývoj inflácie, ku akej od doby podania návrhu na začatie konania došlo.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 560/2016 z 20. júla 2016 sťažnosť sťažovateľky prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Na výzvu reagoval podpredseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 1423/16 z 22. augusta 2016, v ktorom uviedol procesné úkony vykonané v napadnutom konaní a v konkrétnostiach zdôraznil, že „Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takýto spor je skutkovo zložitejší a svojou povahou náročný na dokazovanie, pretože je potrebné nielen zistiť okruh vecí patriacich do BSM účastníkov, ale aj ich hodnotu ku dňu zániku. V konaní bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. V spise sa nachádza množstvo nesúhlasných stanovísk účastníkov k predmetu konania. Taktiež bolo potrebné vypočuť svedkov. Sám sťažovateľ prispel prieťahom v konaní tým, že neposkytol potrebnú súčinnosť znalcom ustanoveným v konaní. V dôsledku neodôvodnene podanej námietky zaujatosti bolo odročené napr. pojednávanie 25. 3. 2008 a taktiež bol súd viackrát konfrontovaný aj s inými procesnými úkonmi sťažovateľa (požiadal dvakrát o oslobodenie od sup, nesúhlasil s priznaním odmeny súdnemu znalcovi), podával opravné prostriedky proti iným procesným rozhodnutiam súdu napr. o uložení poriadkovej pokuty, nepriznaní oslobodenia od sup. a podobne. Spis bol viackrát zasielaný na odvolací súd, pričom vo väčšine prípadov nebol úspešný. Všetky tieto okolnosti prispeli k samotnej dĺžke konania.“.

Podpredseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 1423/16 z 22. augusta 2016 uvádza tento prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní:

„24. 3. 2006 - návrh na vyporiadanie BSM manželov, vec pridelená ⬛⬛⬛⬛,

20. 4. 2006 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku,

19. 5. 2006 - sup uhradený,

23. 5. 2006 - výzva pre odporcu na vyjadrenie k návrhu,

20. 6. 2006 - vyjadrenie odporcu,

20. 6. 2006 - výzva pre právneho zástupcu navrhovateľky,

21. 7. 2006 - odpoveď - oznámil vypovedanie plnej moci,

1. 8. 2006 - výzva pre navrhovateľku na predloženie listinných dôkazov, vytýčený termín pojednávania na deň 14. 9. 2006,

27. 7. 2006 - dôkazy predložené,

14. 8. 2006 - žiadosť odporcu o zmenu termínu pojednávania,

12. 9. 2006 - podanie odporcu,

14. 9. 2006 - pojednávanie, odporca sa nedostavil, odročené na 17. 9. 2006,

26. 9. 2006 - navrhovateľka doložila doklady,

28. 9. 2006 - odporca požiadal o odročenie pojednávania,

17. 10. 2006 - pojednávanie, odporca sa dostavil, taktiež navrhovateľka, odročené na neurčito s tým, že účastníkom bolo uložené v lehote 14 dní predložiť súdu listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, doklady na preukázanie svojich osobných a majetkových pomeroch za účelom vyrubenia preddavku na trovy dokazovania, predloženie potvrdenia o príjme navrhovateľky a odporcu,

2. 11. 2006 - navrhovateľka predložila doklad o príjme,

14. 11. 2006 - podanie odporcu,

15. 11. 2006 - odporca predložil potvrdenie o príjme,

1. 12. 2006 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke - rozhodnutie na zloženie preddavku,

28. 12. 2006 - uznesenie - výzva na zloženie zálohy pre oboch účastníkov konania,

26. 1. 2007 - odvolanie odporcu,

1. 2. 2007 - predkladacia správa pre KS Žilina,

28. 5. 2007 - návrat spisu z KS - uznesenie OS potvrdené,

31. 5. 2007 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie KS,

4. 7. 2007 - referát sudkyne - nariadila zistiť v učtárni súdu zloženie zálohy,

2. 8. 2007 - záznam kancelárie - preddavok zložený nebol,

11. 9. 2007 - spis predložený účtovníčke na vymáhanie preddavku,

2. 1. 2008 - sudkyňa žiadala správu zo Správy katastra Čadca, OR PZ SR DI Čadca, výzva pre účastníkov na predloženie dokladov o stavebnom sporení,

31. 1. 2008 - správa OR PZ,

4. 2. 2008 - podanie odporcu,

5. 2. 2008 - podanie navrhovateľky,

21. 2. 2008 - správa z katastra,

3. 3. 2008 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 25. 3. 2008, žiadala ďalšie správy,

18. 3. 2008 - námietka zaujatosti odporcu,

25. 3. 2008 - pojednávanie, prítomná navrhovateľka i odporca, odročené na neurčito z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti,

8. 4. 2008 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti

28. 4. 2008 - spis predložený KS Žilina,

1. 8. 2008 - návrat spisu - sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci,

11. 8. 2008 - vytýčený termín pojednávania na deň 16. 9. 2008,

16. 9. 2009 - pojednávanie, odporca sa nedostavil, neprítomnosť ospravedlnil, odročené na 16. 10. 2008,

25. 9. 2008 - odporca predložil LV na byt,

29. 9. 2008 - žiadané ďalšie správy (správa katastra, peňažné ústavy), požiadaný OS Nové Zámky, OS Ostrava o výsluch svedka,

29. 9. 2008 - navrhovateľka požiadala o vyžiadanie stavu účtu cenných papierov,

30. 9. 2008 - sudkyňa nariadila spis predložiť VSÚ,

1. 10. 2008 - žiadaná správa z centrálne depozitára cenných papierov, dožiadanie na výsluch svedka,

7. 10. 20085 - kataster zaslal žiadané LV,

8. 10. 2008 - odpoveď slovenskej sporiteľne,

15. 10. 2008 - odpoveď stavebnej sporiteľne,

16. 10. 2008 - pojednávanie, obaja účastníci prítomní, odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania na zistenie trhovej hodnoty hnuteľného i nehnuteľného majetku,

24. 10. 2008 - vrátené dožiadanie z OS Ostrava,

30. 10. 2008 - žiadané ďalšie správy,

10. 11. 2008 - vrátené dožiadanie od OS Nové Zámky,

10. 11. 2008 - uznesenie - 4-krát - nariadené znalecké dokazovanie,

21. 11. 2008 - podanie odporcu - doplnenie BSM,

2. 12. 2008 - námietka proti štyrom uzneseniam,

8. 12. 2008 - oznámenia pre súdnych znalcov,

8. 1. 2009 - oznámenie súdnej znalkyne o tom, že odporca neumožnil ohliadku,

15. 1. 2009 - uznesenie - uložená poriadková pokuta odporcovi,

21. 1. 2009 - oznámenie znalca ⬛⬛⬛⬛ - odporca nespolupracoval následne sa zisťovala adresa pobytu odporcu,

23. 2. 2009 - odvolanie odporcu proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,

23. 2. 2009 - doplnenie BSM - podal odporca,

25. 2. 2009 - opravné uznesenie (opravené výroky uznesení o nariadení znaleckého dokazovania) postupne doručované žiadané správy,

2. 4. 2009 - súdny znalec ⬛⬛⬛⬛ oznámil neúspešný pokus o ohliadku už tretíkrát, spolu so znalcom ⬛⬛⬛⬛ sa dostavili na ohliadku, odporcom nebola umožnená,

7. 4. 2009 - znalec ⬛⬛⬛⬛ vyúčtoval znalečné a doručil posudok,

14. 4. 2009 - odporca podal návrh na vydanie predbežného opatrenia,

16. 4. 2009 - znalecký posudok ⬛⬛⬛⬛,

28. 4. 2009 – uznesenie - návrh zamietnutý,

4. 5. 2009 - výzva pre účastníkov na vyjadrenie k podaným znaleckým posudkom,

11. 5. 2009 - uznesenie - uložená poriadková pokuta odporcovi,

1. 6. 2009 - vyjadrenie odporcu ku znaleckým posudkom, odvolanie proti uzneseniu o poriadkovej pokute,

3. 6. 2009 spis po odchode ⬛⬛⬛⬛ pridelený na konanie PhD.,

9. 6. 2009 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke,

17. 6. 2009 - predkladacia správa,

29. 7. 2009 - návrat spisu, uznesenie OS potvrdené,

24. 8. 2009 - žiadosť odporcu o spravodlivosť, určenie bezplatného obhajcu a oslobodenie od sup,

25. 8. 2009 - uznesenie - zmenená úloha pre súdneho znalca

,

14. 9. 2009 - vyúčtovanie ⬛⬛⬛⬛ za vykonanie znaleckého úkonu,

23. 9. 2009 - výzva pre odporcu na preukázanie osobných a majetkových pomeroch, znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie,

30. 9. 2009 - vyjadrenie odporcu,

16. 10. 2009 - výzva pre súdneho znalca ⬛⬛⬛⬛ na predloženie technického preukazu motorového vozidla,

23. 10. 2009 - vyjadrenie navrhovateľky k znaleckému posudku,

28. 10. 2009 - zaslaný technický preukaz,

28. 10. 2009 - uznesenie - odporcovi nebolo priznané oslobodenie od sup, priznaná odmena znalcovi ⬛⬛⬛⬛,

2. 11. 2009 - vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku,

13. 11. 2009 - odvolanie odporcu proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od sup,

10. 12. 2009 - predkladacia správa,

9. 4. 2010 - návrat spisu - uznesenie OS zrušené,

132. 4. 2010 - referát sudkyne - nariadila doručiť rozhodnutie KS,

6. 5. 2010 - uznesenie - priznaná odmena znalcovi ⬛⬛⬛⬛,

6. 5. 2010 - výzva pre odporcu na preukázanie pomerov,

7. 6. 2010 - odvolanie voči znaleckému posudku,

7. 6. 2010 - návrh odporcu na opravu znaleckého posudku, doručené potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch,

22. 9. 2010 - uznesenie - odporcovi nepriznané oslobodenie od sup,

12. 10. 2010 - výzva pre súdneho znalca ⬛⬛⬛⬛ na oznámenie prepokladaného vypracovania znaleckého posudku,

22. 10. 2010 - odvolanie odporcu proti uzneseniu o nepriznaní sup,

4. 11. 2010 - doloženie dokladov navrhovateľkou,

18. 11. 2010 - urgencia pre ⬛⬛⬛⬛,

4. 2. 2011 - opätovná urgencia,

3. 2. 2011 - výzva pre odporcu na úpravu návrhu na vydanie opravného uznesenia zo dňa 3. 6. 2010 a podaného odvolania,

24. 2. 2011 - odporca doplnil podania,

4. 3. 2011 - doručený znalecký posudok ⬛⬛⬛⬛,

9. 3. 2011 - sudkyňa nariadila doručiť znalecký posudok na vyjadrenie,

9. 5. 2011 - vyjadrenie odporcu,

17. 5. 2011 - uznesenie - priznaná odmena ⬛⬛⬛⬛, výzva pre odporcu aby upravil svoje podanie - odvolanie zo dňa 20. 10. 2010,

6. 6. 2011 - predkladacia správa,

22. 5. 2012 - návrat spisu - uznesenie OS potvrdené,

9. 5. 2012 - podanie odporcu - žiadosť o oslobodenie od sup,

24. 5. 2012 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie KS,

31. 7. 2012 - oznámenie pre odporcu,

31. 7. 2012 - výzva pre súdnu znalkyňu ⬛⬛⬛⬛ na zaslanie vyúčtovania za podaný ZP,

21. 8. 2012 - odpoveď odporcu - doručil súdu uznesenie KS zo dňa 31. 1. 2012 o priznaní oslobodenia od sup,

21. 8. 2012 - doručené vyúčtovanie znalkyne,

11. 9. 2012 - oznámenie pre odporcu k žiadosti o ustanovenie bezplatného právneho obhajcu,

11. 9. 2012 - priznaná odmena ⬛⬛⬛⬛,

3. 10. 2012 - odvolanie odporcu proti uzneseniu o priznaní znaleckej odmeny,

29. 10. 2012 - oznámenie k opätovnej žiadosti o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu,

7. 11. 2012 - výzva pre ⬛⬛⬛⬛, psychiatrická ambulancia Čadca, aby súdu oznámil, či odporca vykonáva ambulantnú ochrannú psychiatrickú liečbu nariadenú právoplatným rozsudkom OS Čadca 3T/82/2008,

13. 11. 2012 - odpoveď ⬛⬛⬛⬛ - liečbu absolvuje,

19. 12. 2012 - výzva pre MÚ Čadca na oznámenie okruhu príbuzných odporcu z dôvodu ustanovenia opatrovníka,

28. 12. 2012 - odpoveď MÚ,

3. 1. 2013 - výzva pre OÚ na zistenie generálií súrodencov odporcu,

11. 1. 2013 – odpoveď,

21. 1. 2013 - sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 4. 3. 2013, prítomní obaja účastníci, odročené na 25. 3. 2013 za účelom predvolania navrhovaného svedka,

8. 3. 2013 - odporca doložil doklady,

28. 3. 2013 - navrhovateľka doložila doklady,

25. 3. 2013 - pojednávanie, prítomní obaja účastníci, odročené na neurčito za účelom zrealizovania výzvy zo strany odporcu, navrhovateľky, pripojenia dôkazov označených v priebehu pojednávania,

8. 4. 2013 - návrh odporcu na vykonanie dôkazov,

2. 5. 2013 - žiadané ďalšie navrhované správy, ktoré boli doručené dňa 30. 5. 2013, 11. 6. 2013,

8. 7. 2013 - výzva pre odporcu, urgencia pre Komunálnu poisťovňu,

24. 7. 2013 - podanie odporcu,

20. 9. 2013 - uznesenie - odporca zaviazaný zložiť preddavok na trovy dokazovania,

18. 10. 2013 - výzva pre odporcu,

23. 10. 20. 13 - podanie odporcu,

29. 10. 2013 - žiadaná správa od ÚPSVaR, oznámenie pre odporcu,

29. 10. 2013 - podanie odporcu,

7. 11. 2013 - doručená správa ÚPSVaR,

14. 11. 2013 - predkladacia správa,

2. 6. 2014 - návrat spisu z KS - uznesenie OS potvrdil,

11. 7. 2014 - žiadaná správa od slovenskej sporiteľne, VÚB, ČSOB, OTP, Prima banky Slovensko, výzva pre odporcu,

21. 7. 2014 - správa od VÚB banky, ČSOB a. s., slovenskej sporiteľne,

28. 7. 2014 - správa od OTP banky,

5. 8. 2014 - urgencia pre Prima banku Slovensko a. s.,

5. 8. 2014 - reakcia odporcu,

2. 9. 2014 - žiadané doplnenie správy VÚB banky a. s. slovenskej sporiteľne, žiadaná správa od psychiatrickej ambulancie,

2. 9. 2014 - správa OTP banky,

12. 9. 2014 - správa VÚB banky a slovenskej sporiteľne,

17. 9. 2014 - správy psychiatrickej ambulancie,

17. 9. 2014 - uznesenie - priznaná náhrada za poskytnutie bankovej informácie peňažným ústavom,

8. 12. 2014 - priznaná odmena slovenskej sporiteľni,

20. 1. 20015 - vytýčený termín pojednávania na deň 9. 2. 2015, odročené na 11. 3. 2015 za účelom predvolania svedkov,

12. 2. 2015 - termín o 9.30 hod zrušený, nový termín 11. 3. 2014 o 11.00 hod.,

16. 2. 2015 - navrhovateľka predložila doklady,

11. 3. 2015 - pojednávanie, odročené na 22. 4. 2015, nedostavil sa volaný svedok, opätovne predvolaný,

17. 3. 2015 - písomné vyjadrenie odporcu k výpovedi svedka na pojednávaní,

13. 4. 2015 - ospravedlnenie svedka (mimo územia SR),

17. 4. 2015 - vyjadrenie odporcu - návrh na zaradenie vecí do BSM,

22. 4. 2015 - pojednávanie, odročené na neurčito z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania navrhnutého odporcom,

23. 6. 2015 - uznesenie - nariadené kontrolné znalecké dokazovanie - Ústav súdneho inžinierstva Žilina,

31. 7. 2015 - odvolanie odporcu voči bodu II. - preddavok na trovy,

13. 8. 2015 - návrh odporcu na opravné uznesenie,

20. 8. 2015 - odmietnutie vykonania znaleckého posudku - objektívna nemožnosť vykonať ZP v lehote,

2. 9. 2015 - odmietnutie zaslané odporcovi,

10. 9. 2015 - vyjadrenie odporcu,

24. 9. 2015 - výzva pre navrhovateľku - zaslané vyjadrenie odporcu,

22. 10. 2015 - vyjadrenie navrhovateľky,

29. 1. 2016 - vyjadrenie navrhovateľky zaslané odporcovi,

12. 2. 2016 - vyjadrenie odporcu,

18. 2. 2016 - zaslané navrhovateľke,

7. 3. 2016 - vyjadrenie navrhovateľky,

14. 3. 2016 - výzva pre odporcu,

29. 3. 2016 - vyjadrenie odporcu na predloženie dôkazov,

25. 4. 2016 - termín pojednávania na deň 8. 6. 2016,

7. 6. 2016 - uznesenie - ustanovený nový súdny znalec.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov okresného súdu vykonaných v napadnutom konaní uvedený v písomnom vyjadrení podpredsedu okresného súdu sa zhoduje s jeho zisteniami získanými pri analýze spisu, a preto ho považoval za objektívny podklad pre rozhodovanie o sťažnosti. Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že pojednávanie nariadené na 8. jún 2016 bolo zrušené z dôvodu, že odporca trval na nariadení kontrolného znaleckého dokazovania. Dňa 6. júla 2016 bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie doručený ústavnému súdu na nahliadnutie (vyžiadaný bol v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti odporcu vedenej ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 401/2016, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Spis bol okresnému súdu doručovaný 24. augusta 2016, ktorý ho následne doručoval súdnemu znalcovi Ing. Kubincovi na vypracovanie znaleckého posudku, pričom do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebol ešte okresnému súdu vrátený.

Podpredseda okresného súdu ústavnému súdu zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd následne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň jej zaslal vyjadrenie podpredsedu okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 19. septembra 2016 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, pričom vo vzťahu k vyjadreniu podpredsedu okresného súdu namietla predovšetkým nesprávnosť informácie, že sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. Sťažovateľka v tejto súvislosti zdôraznila, že „Podpredseda súdu si zrejme nedopatrením pomýlil sťažovateľku s druhým účastníkom konania ⬛⬛⬛⬛ (odporcom), ktorý v priebehu konania spôsobuje určité obštrukcie. Rovnako je to aj v prípade podania námietky zaujatosti, nesúhlasu s priznaním odmeny súdnemu znalcovi, podávania rôznych opravných prostriedkov, ktoré sú výsledkom konania druhého účastníka konania (odporcu) a nie sťažovateľky, tak ako uvádza podpredseda Okresného súdu Čadca vo svojom vyjadrení. Sťažovateľka v danom konaní vždy poskytla súdu potrebnú súčinnosť, a preto odmieta tvrdenie súdu o tom, že aj ona prispela k prieťahom v konaní. Uvedené civilné konanie trvá neprimerane dlho, a to aj napriek tomu, že v konaní bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie a vypočuť svedkov.“.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a podpredsedu okresného súdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku [ďalej aj „OSP“, predovšetkým § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP], ktorý bol platný a účinný do 30. júna 2016, a v súčasnosti je implikovaná v zásade vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd konštatuje, že takéto spory sú skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné na dokazovanie, pretože treba nielen zistiť okruh vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Faktická zložitosť veci bola podľa názoru ústavného súdu v tomto konaní vyvolaná počtom a povahou vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, súhlasným alebo nesúhlasným stanoviskom účastníkov konania k veciam tvoriacim predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj potrebou znaleckého dokazovania ich hodnoty ku dňu zániku manželstva. V konaní bolo tiež potrebné vypočuť viac svedkov. Na druhej strane ide však o konanie, ktoré nie je právne zložité. Uplatňovanie právnej úpravy aplikovateľnej na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania takýchto majetkových sporov. Podľa názoru ústavného súdu aj akceptovanie skutočnosti, že napadnuté konanie je skutkovo zložité, nemôže ospravedlniť doterajšiu 10-ročnú dĺžku konania vedeného okresným súdom bez jediného meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Zároveň však možno faktickú zložitosť veci zohľadniť pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť na strane sťažovateľky, ktorá by mala výraznejší vplyv na predĺženie napadnutého konania. S prihliadnutím na podstatnú časť vyjadrenia sťažovateľky, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 19. septembra 2016, ústavný súd konštatuje, že tvrdenie podpredsedu okresného súdu o tom, že samotná sťažovateľka prispela k predĺženiu napadnutého konania svojím správaním, nezodpovedá zisteniam vyplývajúcim z prehľadu procesných úkonov predložených samotným podpredsedom okresného súdu. K predĺženiu napadnutého konania vedeného okresným súdom totiž prispel svojím správaním popisovaným v predmetnom vyjadrení podpredsedu okresného súdu odporca, a nie sťažovateľka (napr. oznámenie súdnej znalkyne z 8. januára 2009 o neposkytnutí potrebnej súčinnosti zo strany odporcu, podanie námietky zaujatosti odporcom 18. marca 2008, žiadosť odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov z 24. augusta 2009 a ďalšie).

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 10 rokov. Napriek tomu, že okresný súd vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania a na pojednávaniach vykonával dokazovanie (pojednávania nariadené na 14. september 2006, 17. október 2006, 16. september 2008,

16. október 2008, 4. marec 2013, 25. marec 2013, 11. marec 2015 a 22. apríl 2015) a rovnako tak vykonával aj znalecké dokazovanie na ocenenie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v posudzovanej veci je neakceptovateľné to, že dosiaľ vo veci samej nerozhodol rozsudkom, teda nepostupoval v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku. Uvedená činnosť okresného súdu teda nadobudla charakter neefektívneho a nehospodárneho konania v kontexte neprimerane dlhého viac ako desaťročného konania (k tomu pozri aj nález I. ÚS 355/2014 z 10. septembra 2014).

Ako neefektívnu hodnotí osobitne ústavný súd činnosť okresného súdu v súvislosti s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania (nariadeného 23. júna 2015 a následne 7. júna 2016). S prihliadnutím na § 16 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo úlohou okresného súdu prekonzultovať so súdnym znalcom jeho objektívnu možnosť vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Okresný súd si túto povinnosť nesplnil, čo si reálne vyžiadalo nariadenie znaleckého dokazovania novým súdnym znalcom a v konečnom dôsledku aj predĺženie samotného konania (k tomu pozri aj nález ústavného súdu I. ÚS 401/2016 zo 14. septembra 2016).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou nesústredenou činnosťou v konaní, ktorého celková dĺžka presiahla obdobie 10 rokov, spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti nedomáhala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Navyše ústavný súd už nálezom sp. zn. I. ÚS 355/2014 z 10. septembra 2014 prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov ústavný súd nepovažoval za žiaduce uplatniť vo veci sťažovateľky právomoc vyplývajúcu mu z čl. 127 ods. 2 ústavy, ktorá sa viaže na vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, t. j. právomoc prikázať okresnému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ktoré nie je ani po viac ako 10 rokoch právoplatne skončené, ako aj s prihliadnutím na neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou Mgr. Ľudmilou Vorčákovou. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania v sume 355,72 €.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke patrí za každý úkon vykonaný v roku 2015 suma 139,83 €, čo predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 €, a po zvýšení o 20 % (právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH) sumu 355,73 €. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania v sume 355,72 €, preto jej ju ústavný súd priznal v ňou požadovanej sume (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2016