znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 56/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Z.   Č.,   R.,   J.   B.,   R.,   a A.   B.,   Česká   republika, zastúpených advokátom JUDr. V. Z., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   a   rozsudkom   Okresného   súdu Rožňava č. k. 6 C 558/95-13 z 15. júna 1995 v znení uznesenia sp. zn. 6 C 558/95 zo 6. júla 1995 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Z. Č., J. B. a A. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   Z.   Č.,   R.,   J.   B.,   R.,   a A.   B.,   Česká   republika   (ďalej   len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom   Okresného   súdu   Rožňava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   6   C   558/95-13 z 15. júna 1995 v znení uznesenia sp. zn. 6 C 558/95 zo 6. júla 1995.

Sťažovatelia uviedli, že na okresnom súde sa vedie konanie o určenie, že sporná nehnuteľnosť   nimi   označená   patrí   do   dedičstva   po   poručiteľovi   –   ich   právnemu predchodcovi. Súčasťou oboznámenia sa v tomto konaní bolo aj oboznámenie sa so spisom tohto súdu sp. zn. 6 C 558/95. Ďalej uviedli:

„Navrhovateľom   v   konaní   6   C   558/95   boli   právni   predchodcovia   žalovaného v konaní   12C/65/2010.   Na   strane   žalovaných   vystupovali   jedenásti   účastníci,   pričom v 10.rade bol ako žalovaný označený B. B. a v 11. rade C. B...., t.j. rodičia sťažovateľov v 1. až v 3. rade.

Predmetom žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, okrem iného aj k parcele č. 2126, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 979, t. j. k parcele, ktorá je predmetom súdneho sporu vedeného pod číslom 12C/65/2010...

Sťažovatelia zastávajú názor že žaloba v konaní 6 C 558/95 neobsahovala zákonom stanovené   náležitosti   podľa   §   79   O.s.p.,   najmä   označenie   bydliska   účastníkov   konania, označenie   dôkazov,   pričom   z   návrhu   petitu   ani   nebolo   zrejmé   čoho   sa   navrhovatelia domáhali, nakoľko petit bol nejasný a nezrozumiteľný. Návrh neobsahoval také dôkazy, ako je originál listu vlastníctva sporných nehnuteľností, identifikáciu parciel, ale ani iné dôkazy nepochybne preukazujúce vlastnícke právo žalobcov. Ako z obsahu spisu vyplýva, návrh neobsahoval ďalšie náležitosti, ustanovené v § 42 ods. 3/ O.s.p. Sťažovatelia v1. až 3. rade zastávajú názor, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky konania, s ktorými sa konajúci súd vôbec nevysporiadal.   Keďže žalobný návrh neobsahoval   riadne označenie jedenástich   žalovaných   účastníkov   konania,   medzi   inými   aj   rodičov   sťažovateľov,   títo v žalobe boli označení, že sa nachádzajú na neznámom mieste a že sú zastúpení súdom ustanoveným opatrovníkom...

Žaloba bola doručená súdu 30.5.1995. Do jedného týždňa od podania žaloby na súd, Okresný   súd   v   Rožňave   Uznesením   6   C   558/95   zo   6.6.1995   rozhodol   o   ustanovení opatrovníka všetkým žalovaným.

Bez toho, že by uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť ešte pred uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie, dňa 15.júna.1995 Okresný súd v Rožňave vo veci samej rozhodol rozsudkom i napriek tomu, že v spise sa nenachádzajú predvolánky na pojednávanie.

Z   vyššie   označených   dôkazov   ďalej   vyplýva,   že   súd   v   konaní   6   C   558/95   ani nevykonal žiadne relevantné dôkazy i napriek tomu v tak zložitom spore ako je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozhodol na šestnásty deň od termínu doručenia žaloby na   súd,   pritom   medzi   tým   stihol   bez   skúmania   podmienok   konania   ešte   v   rozpore   so zákonom ustanoviť všetkým označeným žalovaným opatrovníka.

Vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase žalovaná v 11.rade C. B. už nežila, v tomto konaní   súd   konal   s   účastníkom,   ktorý   účastníkom   konania   nemohol   byť   a nekonal   so skutočnými účastníkmi, t.j. sťažovateľmi v 1.   až 3. rade v tomto konaní, ako s dedičmi po poručiteľke svojej matky.

Sťažovatelia   v   1.   až   3.   rade   poukazujúc   na   vyššie   uvedený   postup   zo   strany konajúceho súdu sú presvedčení, že zo strany Okresného súdu v Rožňave došlo k vážnym procesným pochybeniam voči sťažovateľom, pričom sťažovatelia nevylučujú ani podozrenie zo spáchania trestného činu zo strany zákonného sudcu.

Súd   porušil   zákon   tým   že   v   konaní   6   C   558/95   nekonal   so   sťažovateľmi   ako s účastníkmi   konania,   ale   konal   s   nežijúcou   osobou   teda   s   niekým,   kto   nemohol   byť účastníkom konania...

Súd   nariadil   pojednávanie   a   konal   namiesto   žalovaných   s   ním   ustanoveným opatrovníkom   bez   toho,   že   by   v   čase   uskutočnenia   pojednávania   bolo   uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť, t.j. konal s opatrovníkom, ktorý nebol právoplatne ustanovený.

Súd bez vykonania akýchkoľvek relevantných dôkazov žalobe vyhovel, hoci parcely označené   v   návrhu   na   petit   a   následne   vo   výroku   rozhodnutia   vo   veci   samej   neboli dostatočne identifikované.

Súd   nakoniec   vo   veci   nerozhodol   na   základe   skutkového   stavu,   zisteného z vykonaných dôkazov, ale iba na základe jednostranných tvrdení žalobcov. Zvlášť, keď všetci označení žalovaní mali byť zastúpení opatrovníkom.

Tým,   že   Okresný   súd   v   Rožňave   v   konaní   6   C   558/95   nekonal   so   skutočnými účastníkmi po poručiteľke C. B., že rozhodol bez ich vedomia, hoci zákonný sudca mal vedomostí o tom že žalovaná v 11. rade nie je nažive, neumožnil tak sťažovateľom zúčastniť sa spravodlivého procesu proti ním.

Okresný súd v Rožňave týmto v konaní 6 C 558/95 so skutočnými účastníkmi konania vec verejne neprerokoval, konal v ich neprítomnosti, preto im neumožnil vyjadriť sa nielen k meritu veci, ale ani k navrhovaným dôkazom, čím porušil ustanovenie článku 48 ods. 2/ Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý proces.“

Sťažovatelia sú toho názoru, že okresný súd hrubo porušil ich práva, preto žiadali vydať tento nález:

„1. Základné práva sťažovateľov v 1. rade Ing. Z. Č., v 2. rade J. B. a v 3. rade A. B. na spravodlivý proces upravené v článku 48 odsek 2/ Ústavy SR a v článku 6 odsek 1/ Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu v Rožňave, v konaní spis. značky 6 C 558/95 porušené boli.

2. Súd ruší Rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 6 C 558/95-13 z 15. júna 1995 v znení Uznesenia č.k. 6 C 558/95 zo dňa 6.7.1995 a vracia ho na nové konanie.

3. Ing. Z. Č., J. B. a A. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 Eur, každému z nich po 10.000 Eur..., ktoré im je Okresný súd Rožňava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ing. Z. Č., J. B. a A. B. priznáva úhradu trov konania 300,57 Eur, ktoré je Okresný súd   Rožňava   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   V.   Z.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplávajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   vychádza   pri   posudzovaní   predmetu   konania   pred   ústavným súdom z jeho vymedzenia sťažovateľom v petite sťažnosti. V tomto prípade z petitu sťažnosti, tak ako   bol   formulovaný   sťažovateľmi,   vyplýva,   že   ich   sťažnosť   smeruje   proti   rozsudku okresného súdu sp. zn. 6 C 558/95 z 15. júna 1995 v spojení s uznesením tohto súdu sp. zn. 6 C 558/95 zo 6. júla 1995, ktorým malo dôjsť k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 62/02),   pretože   jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie   sťažnosti   na ďalšie konanie   je   jej   podanie   v   zákonom   ustanovenej   lehote   v   zmysle   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

Ako vyplýva zo sťažnosti, podľa názoru sťažovateľov je zákonná lehota na podanie sťažnosti zachovaná, pretože podali sťažnosť v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedeli,   ako   hrubo   porušil   okresný   súd   ich   procesné   práva   v   označenom   konaní. Uznávajú, že konanie nimi napadnuté bolo právoplatne skončené ešte v roku 1995, avšak o hrubom porušení svojich procesných práv sa dozvedeli až v konaní, ktoré začali pod iným číslom konania v roku 2010.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľov, ako aj z pripojeného spisu vyplýva, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 6 C 558/95 bolo právoplatne ukončené ešte v roku 1995, keď už dávno uplynula lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Nad rámec uvedeného   ústavný   súd uvádza, že v označenom   konaní sťažovatelia neboli účastníkmi konania, teda im nevzniklo ani oprávnenie podať sťažnosť na ústavnom súde. Za týchto okolností bol dôvod na odmietnutie sťažnosti pre podanie neoprávnenými osobami.

Z týchto dôvodov musel ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011