znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 56/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní sp. zn. 5 C 18/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 5 C 18/2005, ktorou žiadal vydať nález:„Okresný   súd   v   Senici   v   konaní   5   C/18/2005   porušuje   základné   právo   D.   B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne   konanie,   bez   zbytočných   prieťahov   a   čl.   13   právo   na   účinný   opravný   opravný prostriedok medzinárodného dohovoru.

Okresný súd v Senici je povinný zaplatiť D. B. zadosťučinenie vo výške 50.000 Eur za opakované   delikty   (opakované   výpalníctvo   súdnych   poplatkov   v   rozpore   so   zákonom, zbytočné odvolávania a dovolávania) v lehote 15 dní odo dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Senici   vo   veci 5C/18/2005   konať   bez   ďalších   prieťahov   a   justičných   obštrukcií   ako   je   protizákonné vymáhanie súdnych poplatkov a vec je povinný ukončiť v lehote 30 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

V   prípade   nesplnenia   príkazu   Ústavného   súdu   má   D.   B.   právo   bez   ďalšieho prejednávania veci žiadať zaplatenie satisfakcie vo výške 100.000 Eur v lehote 3 dní od dňa písomného požiadania, v prípade omeškania má D. B. právo aj na úroky z omeškania vo výške 17,6% zo dĺžnej sumy do zaplatenia.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   predsedovi   Okresného   súdu   v   Senici začať disciplinárne konanie proti sudkyni Mgr. S. K. a Mgr. K. V. a s výsledkom oboznámiť Ústavný súd a D. B.“

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 5   C   18/2005   okresný   súd   a   jeho   sudkyne   Mgr.   S.   K.   a   Mgr.   K.   V. „najbrutálnejším spôsobom maria súdne konanie a spôsobujú zbytočné prieťahy“, keď žaloba bola podaná 10. februára 2004 a „vec dodnes len premáva medzi súdmi“ napriek tomu, že ide o vec „nesmierne simplexnú“, ktorej predmetom je neplatnosť darovacej zmluvy, „konanie je sprevádzané   protizákonným   sústavným   výpalníctvom   poplatkov“,   hoci   podľa   názoru sťažovateľa je zo zákona od súdnych poplatkov oslobodený, pretože darovanie je trestne stíhané   konaním   sp.   zn.   ORP-243/OEK-B4-2002   na   Okresnom   riaditeľstve   Policajného zboru B., a teda škoda je spôsobená trestným činom poškodzovania veriteľa, a keďže je vymáhaná žalobou v konaní pred okresným súdom sp. zn. 5 C 18/2005, je oslobodený od poplatkov. Sťažovateľ požiadal ďalej ústavný súd o ustanovenie advokáta pre konanie pred ústavným súdom z dôvodu, že je plne invalidný, nemá možnosť zárobku, je bez príjmu od mája   2006,   boli   mu   protizákonne   odňaté   dávky   v hmotnej   núdzi,   pretože   mu   priznal satisfakciu Európsky súd pre ľudské práva v konaní o jeho sťažnosti č. 46844/99. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že: „Žaloba podaná dňa 10.02.2004 na OS Bratislava III. Odtiaľ bola postúpená na OS Senica a čo sa deje tam, to sa nedá prirovnať   k ničomu. Tento súd vyčíňa BEZPRECEDENTNE!“ Sťažnosti sťažovateľa predsedovi okresného súdu i predsedovi Krajského súdu v Trnave neboli úspešné.

Súčasťou sťažnosti doručenej ústavnému súdu boli aj jej prílohy týkajúce sa veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 5 C 18/2005, a to odpoveď predsedu okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa sp. zn. Spr 1500/07 z 30. januára 2007, podanie sťažovateľa adresované   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   z   27.   marca   2008,   podanie sťažovateľa   adresované   predsedovi   Krajského   súdu   v   Trnave   z   30.   septembra   2008 a 16. februára 2009.

Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr 1500/07 z 30. januára 2007 na sťažnosť sťažovateľa doručenú mu 4. januára 2007 popísal doterajší priebeh konania sp. zn. 5 C 18/2005 a vo vzťahu k zákonnej sudkyni uviedol, že dlhodobo vykazuje vysoký počet vybavených vecí nielen z hlavnej agendy, ale aj agend vedľajších a jej rozhodovanie je na vysokej odbornej úrovni.

Sťažovateľ v podaní Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky z 27. marca 2008 okrem   iného   uviedol: „Ide   o   ďalší   dôkaz   prepojenia   (mafiánskeho)   Krajského   súdu v Trnave   s   okresnými   súdmi,   ktoré   sú   mu   podriadené.   Ide   o   primitívnu   mašinériu zbedačených ľudí, ktorí nedokážu pracovať a už vonkoncom myslieť, rešpektovať zákony, Ústavu SR a medzinárodné dohovory... zákonná sudkyňa K. koná jalovo a protizákonne... nepriznala oslobodenie od súdnych poplatkov ako samoBOH... aby odôvodnila svoj jalový rozsudok - usilovne povypisovala majetok dokonca aj fiktívny, len aby jalovo zdôvodnila svoje uznesenie... Krajský súd v Trnave... potvrdil tento jalový rozsudok... K. má upevnené v hlave, že okrem nej všetci ostatní sú napadnutí analfabetizmom... Nie je toto zločinecký štát?... z K. spravil sudcu, kto si to dovolil?... v dovolacom konaní žiada dovolávateľ... začať konanie o spôsobilosti sudkyňa S. K. a senátu Krajského súdu v Trnave.“

V podaní adresovanom predsedovi Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2008 sťažovateľ   okrem   iného,   uviedol,   že „Vaši   sudcovia   zámerne   pokračujú   v   porušovaní mojich práv, nenávidia ani nevedia prečo a robia všetko preto, aby ma utopili v chronickej frustrácii a takto ma zavraždili, snažia sa o justičnú vraždu!!!!!“ V podaní predsedovi Krajského súdu v Trnave zo 16. februára 2009 sťažovateľ uviedol: „Všetky rozhodnutia, ktoré Krajský súd v Trnave vydal sú protizákonné. Váš súd systematicky porušuje základné ľudské   práva   MUDr.   D.   B.   a   je   mafiánsky   prepojený   s   okresnými   súdmi.   Váš   súd nerešpektuje   rozsudky   Európskeho   súdu   ani   Nálezy   Ústavného   súdu   teda   svojvôle a mafiánčiny je tam viac ako dosť... ja nie som zvedavý do akej miery si Vaši sudcovia trúfajú   porušovať   zákony,   Ústavu   SR   a   medzinárodné   dohovory...   Vaše   súdy   v   Trnave predstavujú obchodné centrum na predaj a výrobu rozsudkov podľa výšky zaplatenia. Teda správne označenie je Krajský súd, s.r.o. Sudkyňa D. dostala po rypáku od Ústavného súdu SR nálezmi v konaniach 17 C 85/99 a 17 C 372/01 a ona pokračuje v prieťahoch alebo v marení konania. Presne to isté platí JUDr. H. v konaní 25 C/70/04 predtým 11 C 251/99 - zákonným sudcom bol JUDr. B.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ako je zrejmé z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh, sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ako aj v podaniach, ktoré k nej pripojil a ktoré boli adresované Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   a   predsedovi   Krajského   súdu   v Trnave, opakovane uvádza na adresu konajúcich súdov a ich sudcov invektívy, urážlivé obvinenia a dehonestujúce   a   neopodstatnené   obvinenia,   a   to   tak   vo   vzťahu   k   okresnému   súdu („konanie je sprevádzané protizákonným sústavným výpalníctvom poplatkov..., čo sa deje tam,   to   sa   nedá   prirovnať   k   ničomu.   Tento   súd   vyčíňa   BEZPRECEDENTNE!“), jednotlivým sudcom okresného súdu („zákonná sudkyňa K. koná jalovo a protizákonne... nepriznala oslobodenie od súdnych poplatkov ako samoBOH..., K. má upevnené v hlave, že okrem nej všetci ostatní sú napadnutí analfabetizmom... Nie je toto zločinecký štát?... z K. spravil sudcu, kto si to dovolil?,... v dovolacom konaní žiada dovolávateľ... začať konanie o spôsobilosti sudkyňa S. K...., Sudkyňa D. dostala po rypáku od Ústavného súdu SR“), ich rozhodnutiam („jalový rozsudok“) ako aj na adresu Krajského súdu v Trnave a jeho sudcov („mafiánske prepojenie Krajského súdu v Trnave s okresnými súdmi..., ide o primitívnu mašinériu   zbedačených   ľudí,   ktorí   nedokážu   pracovať   a   už   vonkoncom   myslieť..., systematicky   porušuje   základné   ľudské   práva   MUDr.   D.   B.   a   je   mafiánsky   prepojený s okresnými súdmi. Váš súd nerešpektuje rozsudky Európskeho súdu ani Nálezy Ústavného súdu   teda   svojvôle   a   mafiánčiny   je   tam   viac   ako   dosť...,   súdy   v   Trnave   predstavujú obchodné centrum na predaj a výrobu rozsudkov podľa výšky zaplatenia. Teda správne označenie   je   Krajský   súd,   s.r.o.,   či   navrhuje „začať   konanie   o   spôsobilosti  ...   senátu Krajského súdu v Trnave“).

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k   predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje   na judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   v   zmysle   ktorého   „V   zásade   smie   byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a   rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004). Podobne Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že v protiklade s účelom práva jednotlivca podať sťažnosť bolo aj použitie výrazov na adresu činnosti štátnych orgánov, ako napr. „mafiánske   praktiky“,   ktoré   považoval   za   nanajvýš   útočné   (vo   veci   Duringer   a   iní   v. Francúzsko, No. 18589/02).

Aj ústavný súd je toho názoru, že v prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Keďže sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaniach prekročil hranicu bežnej kritiky, po dlhší čas, systematicky, cielene a neprejavujúc ľútosť nad ich použitím v konaní pred všeobecnými súdmi (na rozdiel od veci sťažovateľa vedenej pred Európskym súdom pre ľudské práva, No. 46844/99), hrubo a neprijateľne uráža všeobecné súdy a ich sudcov v rozpore s princípom zachovávania slušnosti, úcty k ústavnému súdu, všeobecným súdom a ich sudcom, spôsobom, ktorý nie je možné tolerovať. Jeho správanie je preto nevyhnutné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti, ktoré je v rozpore s účelom takého práva, a to aj v prípade, ak by jeho sťažnosť na prieťahy v konaní pred okresným súdom nebola zjavne neopodstatnená.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010