SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 56/2010-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní sp. zn. 5 C 18/2005 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 5 C 18/2005, ktorou žiadal vydať nález:„Okresný súd v Senici v konaní 5 C/18/2005 porušuje základné právo D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie, bez zbytočných prieťahov a čl. 13 právo na účinný opravný opravný prostriedok medzinárodného dohovoru.
Okresný súd v Senici je povinný zaplatiť D. B. zadosťučinenie vo výške 50.000 Eur za opakované delikty (opakované výpalníctvo súdnych poplatkov v rozpore so zákonom, zbytočné odvolávania a dovolávania) v lehote 15 dní odo dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Senici vo veci 5C/18/2005 konať bez ďalších prieťahov a justičných obštrukcií ako je protizákonné vymáhanie súdnych poplatkov a vec je povinný ukončiť v lehote 30 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.
V prípade nesplnenia príkazu Ústavného súdu má D. B. právo bez ďalšieho prejednávania veci žiadať zaplatenie satisfakcie vo výške 100.000 Eur v lehote 3 dní od dňa písomného požiadania, v prípade omeškania má D. B. právo aj na úroky z omeškania vo výške 17,6% zo dĺžnej sumy do zaplatenia.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje predsedovi Okresného súdu v Senici začať disciplinárne konanie proti sudkyni Mgr. S. K. a Mgr. K. V. a s výsledkom oboznámiť Ústavný súd a D. B.“
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 5 C 18/2005 okresný súd a jeho sudkyne Mgr. S. K. a Mgr. K. V. „najbrutálnejším spôsobom maria súdne konanie a spôsobujú zbytočné prieťahy“, keď žaloba bola podaná 10. februára 2004 a „vec dodnes len premáva medzi súdmi“ napriek tomu, že ide o vec „nesmierne simplexnú“, ktorej predmetom je neplatnosť darovacej zmluvy, „konanie je sprevádzané protizákonným sústavným výpalníctvom poplatkov“, hoci podľa názoru sťažovateľa je zo zákona od súdnych poplatkov oslobodený, pretože darovanie je trestne stíhané konaním sp. zn. ORP-243/OEK-B4-2002 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru B., a teda škoda je spôsobená trestným činom poškodzovania veriteľa, a keďže je vymáhaná žalobou v konaní pred okresným súdom sp. zn. 5 C 18/2005, je oslobodený od poplatkov. Sťažovateľ požiadal ďalej ústavný súd o ustanovenie advokáta pre konanie pred ústavným súdom z dôvodu, že je plne invalidný, nemá možnosť zárobku, je bez príjmu od mája 2006, boli mu protizákonne odňaté dávky v hmotnej núdzi, pretože mu priznal satisfakciu Európsky súd pre ľudské práva v konaní o jeho sťažnosti č. 46844/99. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že: „Žaloba podaná dňa 10.02.2004 na OS Bratislava III. Odtiaľ bola postúpená na OS Senica a čo sa deje tam, to sa nedá prirovnať k ničomu. Tento súd vyčíňa BEZPRECEDENTNE!“ Sťažnosti sťažovateľa predsedovi okresného súdu i predsedovi Krajského súdu v Trnave neboli úspešné.
Súčasťou sťažnosti doručenej ústavnému súdu boli aj jej prílohy týkajúce sa veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 5 C 18/2005, a to odpoveď predsedu okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa sp. zn. Spr 1500/07 z 30. januára 2007, podanie sťažovateľa adresované Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky z 27. marca 2008, podanie sťažovateľa adresované predsedovi Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2008 a 16. februára 2009.
Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr 1500/07 z 30. januára 2007 na sťažnosť sťažovateľa doručenú mu 4. januára 2007 popísal doterajší priebeh konania sp. zn. 5 C 18/2005 a vo vzťahu k zákonnej sudkyni uviedol, že dlhodobo vykazuje vysoký počet vybavených vecí nielen z hlavnej agendy, ale aj agend vedľajších a jej rozhodovanie je na vysokej odbornej úrovni.
Sťažovateľ v podaní Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky z 27. marca 2008 okrem iného uviedol: „Ide o ďalší dôkaz prepojenia (mafiánskeho) Krajského súdu v Trnave s okresnými súdmi, ktoré sú mu podriadené. Ide o primitívnu mašinériu zbedačených ľudí, ktorí nedokážu pracovať a už vonkoncom myslieť, rešpektovať zákony, Ústavu SR a medzinárodné dohovory... zákonná sudkyňa K. koná jalovo a protizákonne... nepriznala oslobodenie od súdnych poplatkov ako samoBOH... aby odôvodnila svoj jalový rozsudok - usilovne povypisovala majetok dokonca aj fiktívny, len aby jalovo zdôvodnila svoje uznesenie... Krajský súd v Trnave... potvrdil tento jalový rozsudok... K. má upevnené v hlave, že okrem nej všetci ostatní sú napadnutí analfabetizmom... Nie je toto zločinecký štát?... z K. spravil sudcu, kto si to dovolil?... v dovolacom konaní žiada dovolávateľ... začať konanie o spôsobilosti sudkyňa S. K. a senátu Krajského súdu v Trnave.“
V podaní adresovanom predsedovi Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2008 sťažovateľ okrem iného, uviedol, že „Vaši sudcovia zámerne pokračujú v porušovaní mojich práv, nenávidia ani nevedia prečo a robia všetko preto, aby ma utopili v chronickej frustrácii a takto ma zavraždili, snažia sa o justičnú vraždu!!!!!“ V podaní predsedovi Krajského súdu v Trnave zo 16. februára 2009 sťažovateľ uviedol: „Všetky rozhodnutia, ktoré Krajský súd v Trnave vydal sú protizákonné. Váš súd systematicky porušuje základné ľudské práva MUDr. D. B. a je mafiánsky prepojený s okresnými súdmi. Váš súd nerešpektuje rozsudky Európskeho súdu ani Nálezy Ústavného súdu teda svojvôle a mafiánčiny je tam viac ako dosť... ja nie som zvedavý do akej miery si Vaši sudcovia trúfajú porušovať zákony, Ústavu SR a medzinárodné dohovory... Vaše súdy v Trnave predstavujú obchodné centrum na predaj a výrobu rozsudkov podľa výšky zaplatenia. Teda správne označenie je Krajský súd, s.r.o. Sudkyňa D. dostala po rypáku od Ústavného súdu SR nálezmi v konaniach 17 C 85/99 a 17 C 372/01 a ona pokračuje v prieťahoch alebo v marení konania. Presne to isté platí JUDr. H. v konaní 25 C/70/04 predtým 11 C 251/99 - zákonným sudcom bol JUDr. B.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ako je zrejmé z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh, sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ako aj v podaniach, ktoré k nej pripojil a ktoré boli adresované Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a predsedovi Krajského súdu v Trnave, opakovane uvádza na adresu konajúcich súdov a ich sudcov invektívy, urážlivé obvinenia a dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia, a to tak vo vzťahu k okresnému súdu („konanie je sprevádzané protizákonným sústavným výpalníctvom poplatkov..., čo sa deje tam, to sa nedá prirovnať k ničomu. Tento súd vyčíňa BEZPRECEDENTNE!“), jednotlivým sudcom okresného súdu („zákonná sudkyňa K. koná jalovo a protizákonne... nepriznala oslobodenie od súdnych poplatkov ako samoBOH..., K. má upevnené v hlave, že okrem nej všetci ostatní sú napadnutí analfabetizmom... Nie je toto zločinecký štát?... z K. spravil sudcu, kto si to dovolil?,... v dovolacom konaní žiada dovolávateľ... začať konanie o spôsobilosti sudkyňa S. K...., Sudkyňa D. dostala po rypáku od Ústavného súdu SR“), ich rozhodnutiam („jalový rozsudok“) ako aj na adresu Krajského súdu v Trnave a jeho sudcov („mafiánske prepojenie Krajského súdu v Trnave s okresnými súdmi..., ide o primitívnu mašinériu zbedačených ľudí, ktorí nedokážu pracovať a už vonkoncom myslieť..., systematicky porušuje základné ľudské práva MUDr. D. B. a je mafiánsky prepojený s okresnými súdmi. Váš súd nerešpektuje rozsudky Európskeho súdu ani Nálezy Ústavného súdu teda svojvôle a mafiánčiny je tam viac ako dosť..., súdy v Trnave predstavujú obchodné centrum na predaj a výrobu rozsudkov podľa výšky zaplatenia. Teda správne označenie je Krajský súd, s.r.o., či navrhuje „začať konanie o spôsobilosti ... senátu Krajského súdu v Trnave“).
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu sťažovateľa poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorého „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004). Podobne Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že v protiklade s účelom práva jednotlivca podať sťažnosť bolo aj použitie výrazov na adresu činnosti štátnych orgánov, ako napr. „mafiánske praktiky“, ktoré považoval za nanajvýš útočné (vo veci Duringer a iní v. Francúzsko, No. 18589/02).
Aj ústavný súd je toho názoru, že v prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Keďže sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaniach prekročil hranicu bežnej kritiky, po dlhší čas, systematicky, cielene a neprejavujúc ľútosť nad ich použitím v konaní pred všeobecnými súdmi (na rozdiel od veci sťažovateľa vedenej pred Európskym súdom pre ľudské práva, No. 46844/99), hrubo a neprijateľne uráža všeobecné súdy a ich sudcov v rozpore s princípom zachovávania slušnosti, úcty k ústavnému súdu, všeobecným súdom a ich sudcom, spôsobom, ktorý nie je možné tolerovať. Jeho správanie je preto nevyhnutné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti, ktoré je v rozpore s účelom takého práva, a to aj v prípade, ak by jeho sťažnosť na prieťahy v konaní pred okresným súdom nebola zjavne neopodstatnená.
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2010