znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 56/09-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti M.   P.,   H.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 116/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 116/03 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Humenné   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   116/03 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Humenné p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 56/09-9 zo 4. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 116/03.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že manželstvo sťažovateľky bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu z 24. januára 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. marca 2002. Návrhom podaným okresnému súdu 8. novembra 2003 sťažovateľka žiadala, aby okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“). Podľa sťažovateľky   v označenom   konaní   okresného   súdu   dochádza   k zbytočným   prieťahom v konaní, pretože konanie trvá viac ako štyri a pol roka, pričom okresný súd do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci nerozhodol.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 116/03 bolo porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 125 000 Sk, ktoré je okresný   súd   povinný   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za   okresný   súd   jeho predseda   a zákonná   sudkyňa   listom   sp.   zn.   Spr.   4002/09 z 3. marca 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 23. marca 2009.

Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov v predmetnom konaní uviedol, že:

„(...) Predmetná právna vec o vyporiadanie BSM napadla dňa 13. 10. 2003. Súd vo veci   vytýčil   pojednávanie   prvýkrát   dňa   12. 12. 2003,   čo   uvádza   samotná   sťažovateľka. Keďže   žalobkyňa   iba   vymenovala majetok,   ktorý však nebol   listinné zdokladovaný,   súd vyzval žalovaného, aby osvedčil žalobkyňou vymenovaný majetok, ktorý účastníci konania nadobudli za trvania manželstva, pretože žalobkyňa tieto podklady nemala k dispozícii. Žalovaný ani v dodatočnej lehote všetky listinné podklady súdu nepredložil. Presný rozpis pojednávaní   v   predmetnej   právnej   veci   poskytujem   iba   z   registra,   z   vyššie   uvedeného dôvodu.

Pojednávania boli vytýčené v predmetnej veci dňa 12. 12. 2003, 20. 10. 2004, 22. 11. 2004, 4. 2. 2005, 16. 2. 2005, 1. 4. 2005, 30. 4. 2007, 11. 2. 2008, 9. 5. 2008, 27. 10. 2008 a 3. 12.2008. (...)

Vo   veci   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   znalkyňou   z   odboru   oceňovanie nehnuteľností Ing. T. M., ktorej bol spis zaslaný dňa 13. 3. 2006 a vrátený súdu bol dňa 24. 5. 2006.

Ďalšiemu znalcovi z odboru dopravy Ing. M. V. bol spis zaslaný dňa 4. 9. 2006, vrátený súdu bol dňa 16. 10. 2006.

Počas konania v čase nariadenia znaleckého dokazovania a po uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu, požiadala žalobkyňa o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Nakoľko žalobkyňa ani na urgencie súdu nedokladovala do spis. mater. výpisy z daňových priznaní, ani žiadny iný doklad, ktorým by preukázala svoju majetkovú situáciu, súd rozhodol uznesením zo dňa 13. 11. 2006 – 362 tak, že nepriznal žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v predmetnom konaní.

Žalobkyňa sa voči tomuto uzneseniu odvolala podaním zo dňa 6. 12. 2006, preto súd predložil spisový materiál odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Spis bol zaslaný Krajskému súdu dňa 12. 12. 2006 a vrátený bol 6. 3. 2007. Krajský súd v Prešove potvrdil predmetné uznesenie prvostupňového súdu uznesením zo dňa 28. 2. 2007 pod sp. zn. 11 Co 66/2006-367.

V tomto období spisový materiál bol žiadaný aj k spisu tunajšieho súdu 8 C 158/06. Následne bol vytýčený termín pojednávania na deň 30. 4. 2007, avšak tento bol zrušený a to dôsledku   toho,   že   na   požiadanie Krajského súdu   v   Prešove bol dňa 2. 4. 2007 zaslaný spisový   materiál   17   C   116/03   k   spisu   7   Co   52/06   a   keďže   nebol   vrátený   do   termínu pojednávania, t. j. 30. 4. 2007, napriek tomu, že. túto skutočnosť prvostupňový súd pri zasielaní spisu KS zdôraznil. Spis z KS v Prešove bol vrátený dňa 21. 6. 2007.

(...)   konanie   bolo   aj   prerušené   na   určité   obdobie   v   dôsledku   konania   vo   veci tunajšieho súdu 10 C 184/04, ktorého výsledok mohol mať vplyv, na masu majetku v BSM. Konanie vo veci 10 C 184/04 bolo právoplatne skončené dňa 2. 7. 2007.

Po odpadnutí dôvodu na prerušenie konania súd vo veci ako to vyplýva z úkonov v registri vykonával šetrenie o majetku účastníkov konania v peňažných ústavoch a iných inštitúciách   v   zmysle   návrhov   účastníkov   konania,   resp.   z   dôvodu   rozdielnych   tvrdení účastníkov. V r. 2008 podaním zo 7. 5. 2008 sa žalovaný cestou svojho práv. zást. domáhal ďalšieho   prerušenia   konania   do   právoplatného   skončenia   konania   vo   veci   sp.   zn.   8   C 158/06, kde sa žalobkyňa domáha určenia zmeny užívateľa bytu po rozvode. Súd sa s týmto, návrhom nestotožnil, takýto návrh na prerušenie zamietol uznesením sp. zn. 17 C 116/03- 431 zo dňa 12. 5. 2008. V poslednom období po pojednávaní uskutočnenom dňa 27. 10. 2008 opätovne súd odsúhlasoval za účasti účastníkov konania jednotlivé položky majetku účastníkov   a   rozhodol   o   nariadení   ďalšieho   znaleckého   dokazovania   ohľadom   hodnoty zbraní, nakoľko so zistenou hodnotou zabezpečenou súdom sa nestotožnila žalobkyňa. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru streliva uznesením č. k. 17 C 116/03- 492 dňa 3. 12. 2008 a žalobkyňu zaviazal zložiť preddavok na trovy zabezpečenia tohto dôkazu.

Žalobkyňa sa proti tomuto uzneseniu v časti preddavku odvolala podaním zo dňa 18. 12. 2008 a spis je od 20.1. 2009 na rozhodnutí o odvolaní na Krajskom súde v Prešove. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej sťažnosti uvádza, že súd neprijal žiadne opatrenia voči znalcovi Ing. M. V., ktorý mal vyhotovovať posudok 14 mesiacov, k tomuto poukazujem na to, že ako už viackrát uvádzam, vychádzam iba z úkonov, ktoré sú poznamenané v registri bez spisu. Žiada sa však podať vysvetlenie, že súd priebežne vyberá zberné spisy a urguje ustanovených znalcov na vyhotovenie úkonu. V tomto smere je potrebné podľa úkonov v spise zistiť, či v tomto období nebol spisový materiál aj na Krajskom súde v Prešove, ak tvrdenia právnej zástupkyne o dĺžke podávania znaleckého posudku sú presné.

Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa má v konaní už tretieho právneho   zástupcu,   právni   zástupcovia   ak   sa   dostavili   na   pojednávanie   bez   žalobkyne, poukazovali na to, že pracuje v cudzine, majú s ňou iba telefonický kontakt, takže aj tieto skutočnosti prispievajú k prieťahom v konaní.

Niektoré pojednávania boli zmarené aj z dôvodu dočasnej PN žalovaného. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne popisuje udalosť, že sa dňa 9. 5. 2008 dostavila na súd a že sudkyňa sa na pojednávanie dostavila s polhodinovým meškaním, k tomuto uvádzam, že pred pojednávaním telefonicky do kancelárie sudkyne oznámil právny zástupca žalovaného, že žalovaný je PN a požiadal o odročenie pojednávania na neskorší termín. (...) Právny zástupca žalovaného však informoval sudkyňu, že o tomto je informovaná aj právna zástupkyňa žalobkyne. Z tohto dôvodu som zotrvala v kancelárii pri ďalšej práci, nakoľko, o možnom   príchode   účastníkov   na   pojednávanie   napriek   ospravedlneniu,   ma   mala informovať justičná stráž. Keďže sa tak nedopatrením nestalo, došlo k takémuto meškaniu sudkyne, a preto k tomuto podávam takéto vysvetlenie.

K veci je potrebné uviesť, že účastníci konania na zdokladovanie majetku urobili málo úkonov, ťarchu dokazovania presunuli zväčša na súd.“

Zároveň   okresný   súd   súhlasil   s upustením   od   ústneho   pojednávania   o prijatej sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľky k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„Sudkyňa   uvádza   vo   svojom   stanovisku,   že   ho   vypracovala   bez   možnosti nahliadnutia do predmetného spisu, nakoľko sa nachádza na Krajskom súde v Prešove z dôvodu, že žalobkyňa sa nestotožnila so zistenou hodnotou zbraní, zabezpečenou súdom. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore streliva a to Uznesením č. k. 17 C 116/03- 492 zo dňa 3. 12. 2008.

V   zápisnici   o   pojednávaní   zo   dňa   27.   10.   2008   na   3   strane   je   presne   opísaná skutočnosť, a tá vypovedá o niečom celkom inom a to: na predmetnom pojednávaní sudkyňa informovala   účastníkov   o   cene   predmetných   zbraní,   ktorú   zistil   súd,   prostredníctvom dožiadania, cez spoločnosť Z., a. s. z D. (...) Vzhľadom k tomu, že odporca nesúhlasil s cenou zbraní , ktorú uviedol súd, považoval uvedené ceny za nadhodnotené a preto žiadal, zabezpečiť   znalecké   dokazovanie.   Vzhľadom   k   tomu,   že   zbrane   už   odporca   nemal   vo vlastníctve, nakoľko sám uviedol, že ich už odpredal a žalobkyňa nemala dobré skúsenosti, čo sa týkalo znaleckého dokazovanie motorových vozidiel, ktoré tiež v čase znaleckého dokazovania   už   boli   odpredané   (uviedla   to   žalobkyňa   aj   vo   svojej   sťažnosti,   ktorú adresovala Ústavnému súdu) bol to obdobný prípad, motorové vozidlá v čase vypracovania znaleckého   posudku   už   odporca   nemal   vo   vlastníctve   a znalecký   posudok   bol   znalcom vypracovaný po 14 mesiacoch, aj to len na základe čestného prehlásenia odporcu, ktorý značne ovplyvnil znalca v spise sa nenachádza žiadna výzva súdu adresovaná znalcovi, aby v určenej lehote   predložil   znalecký posudok a preto   žalobkyňa   žiadala,   aby   súd návrh odporcu na pribratie znalca zamietol a v prípade, že nezamietne, tak žalobkyňa upozornila súd, že sa nebude podielať na nákladoch súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku. Súd i napriek uvedenému, pribral do konania znalca v odbore streliva (asi bude znalecký posudok opätovne vypracovaný, len na základe čestného prehlásenia odporcu) a keďže súd žiadal zloženie preddavku, podala žalobkyňa proti uvedenému uzneseniu, odvolanie. Takže nie žalobkyňa sa nestotožnila s cenou zbraní zistenou súdu, ale bol to odporca, ktorý žiadal znalecké dokazovanie, nakoľko sa on nestotožnil so súdom uvedenou cenou. (...)

K súdnemu konaniu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 9. 5. 2008, uvádzame len toľko, že nebýva zvykom, že by súd neoznámil druhej strane, že odročuje pojednávanie a neviem, čo s uvedeným má spoločné justičná stráž. Postup sudkyne nebol v tomto prípade v zhode s ustanoveniami O. s. p. (...)

Zo zistení žalobkyne je zjavné, že súd doposiaľ nič nerobil proti prieťahom v konania má za to, že ani v súčasnosti nerobí. Súdne konania nie sú pripravované tak, aby sa dalo vo veci aspoň čiastočne rozhodnúť. Správanie sa odporcu, jednoznačne signalizuje, že nemá záujem, aby bolo vo veci rozhodnuté včas. Žalobkyňa to usudzuje hlavne z toho, že majetok, ktorý bol predmetom jej žalobného návrhu, už ani nie je k dispozícií a čas súdneho prieťahu je v prospech odporcu, nakoľko žalobkyňa okrem toho, že býva v družstevnom byte, ktorý sa nachádza v Humennom, nemá z ich spoločného majetku ani v držbe ani v užívaní vôbec nič. Odporca   si   prisvojil   všetok   majetok,   ktorý   patril   do   BSM   vrátane   finančnej   hotovosti nemalej výšky. Na začiatku pojednávania vo veci, v čase keď žalobkyňa podala svoj žalobný návrh, oznámil odporca žalobkyni, že z ich spoločného majetku nedostane nič, a tak ako to v súčasnosti vyzerá, jeho slová pomáha súd svojim nekonaním vo veci, spĺňať.

Žalobkyňa   trvá   na   tom,   že   v   jej   prípade   postupom   Okresného   súdu   Humenné, dochádza k prieťahom v súdnom konaní, čím súd porušuje jej základné právo zaručené či 48 ods. 2 ústavy. (...)

Sťažovateľka súhlasí s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona NR SR upustil Ústavný súd od   ústneho   pojednávania   o   prijatom   návrhu,   ak   dospeje   k   záveru,   že   od   ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vecí.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 C 116/2003:

- 13. október 2003 – sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o vyporiadanie BSM,

- 16. október 2003 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-8 uložil odporcovi, aby sa vyjadril   k žalobe v lehote 30   dní,   a zároveň   vyzval sťažovateľku   na zaplatenie   súdneho poplatku,

- 5. november 2003 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 28. november 2003 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu k žalobe,

- 12. december 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito,

- 10. február 2004 – okresný súd vyzval odporcu na predloženie listinných dokladov,

- 17. február 2004 – odporca reagoval na výzvu,

- 3. jún 2004 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky (keďže nedošlo k mimosúdnej dohode, žiada pokračovať v konaní),

- 14. jún 2004 – okresný súd vyzval odporcu na predloženie ďalších listinných dokladov,

- 6. august 2004 – okresný súd opätovne vyzval odporcu,

- 14. september 2004 – okresnému súdu boli doručené listinné doklady od odporcu,

- 20.   október   2004   –   pojednávanie   bolo   na   žiadosť   právneho   zástupcu   sťažovateľky (z dôvodu jeho neprítomnosti) a po zistení, že medzi účastníkmi nie je možná mimosúdna dohoda, odročené na 22. november 2004,

- 19. november 2004 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie pojednávania nariadeného na 22. november 2004 z dôvodu práceneschopnosti odporcu,

- 22. november 2004 – pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 30. december 2004 – okresný súd zmenil termín pojednávania nariadeného na 3. február 2005 na 4. február 2005,

- 4. február 2005 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 16. február 2005,

- 15. február 2005 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie   pojednávania   nariadeného   na   16.   február   2005   z dôvodu   práceneschopnosti odporcu,

- 16. február 2005 – pojednávanie bolo odročené na 1. apríl 2005,

- 1.   apríl   2005   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   sťažovateľky   z dôvodu   neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu odročené na neurčito,

- 5. apríl 2005 – okresný súd žiadal správy z Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný   dopravný   inšpektorát   H.   (ďalej   len   „polícia“)   a   Obecného úradu   K.   a zároveň vyzval odporcu na zaslanie listín,

- 15. apríl a 20. apríl 2005 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané správy,

- 4. máj 2005 – odporca reagoval na výzvu okresného súdu,

- 13. máj 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku a odporcu na oznámenie rodných čísiel,

- 23. máj a 1. jún 2005 – sťažovateľka a odporca reagovali na výzvu okresného súdu,

- 7. jún 2005 – okresný súd žiadal správu od polície,

- 16. jún 2005 – okresnému súdu bola doručená požadovaná správa z polície,

- 31.   jún   2005   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   17   C   116/03-184   nariadil   znalecké dokazovanie znalcom z odboru dopravy,

- 21. jún 2005 – okresný súd žiadal správy od bankových ústavov a z polície,

- 1. júl 2005 – okresnému súdu bola doručená správa z polície,

- 1.   júl   2005   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   sťažovateľky   o oslobodenie   od súdnych poplatkov za znalecké dokazovanie,

- 30. jún, 4. júl a 11. júl 2005 – okresnému súdu boli doručené požadované správy od bankových ústavov,

- 25. október 2005 – okresný súd vyzval na podanie správy bankový ústav a políciu,

- 7. november a 15. november 2005 – okresnému súdu boli doručené požadované správy,

- 22. november 2005 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-207 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva,

- 24. máj 2006 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva,

- 1. jún 2006 – okresný súd doručoval znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,

- 14. jún 2006 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/03-265 priznal znalcovi z odboru stavebníctva odmenu,

- 14.   jún   2006   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   výpisu   z daňového priznania,

- 15. august 2006 – okresný súd urgoval sťažovateľku,

- 16.   október   2006   –   okresnému   súdu   bol   predložený   znalecký   posudok   vypracovaný znalcom z odboru dopravy,

- 25.   október   2006   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   17   C   116/03-358   priznal   znalcovi z odboru dopravy odmenu,

- 8. november 2006 – okresný súd doručoval znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,

- 13.   november   2006   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   17   C   116/03-362   nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 6. december 2006 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu okresného súdu,

- 15. december 2006 – spis bol predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,

- 28. február 2007 – krajský súd uznesením č. k. 11 Co 66/2006-367 potvrdil uznesenie okresného súdu,

- 6. marec 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 11.   apríl   2007   –   záznam   o telefonickom   ospravedlnení   sťažovateľky   z pojednávania nariadeného na 30. apríl 2007 z dôvodu jej pobytu mimo územia SR,

- 30.   apríl   2007 – pojednávanie bolo pre neúčasť sťažovateľky   a jej právneho zástupcu odročené na neurčito,

- 23. november 2007 – okresný súd vyzval účastníkov na podanie správy, či došlo medzi nimi k mimosúdnej dohode,

- 29.   november   a 21.   december   2007   –   účastníci   oznámili,   že   k mimosúdnej   dohode nedošlo, a žiadali pokračovať v konaní,

- 11. február 2008 – na pojednávaní sa zúčastnili iba právni zástupcovia účastníkov, po vypočutí ktorých bolo pre neprítomnosť účastníkov pojednávanie odročené na 9. máj 2008,

- 7.   máj   2008   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   odporcu o odročenie pojednávania nariadeného na 9. máj 2008 z dôvodu práceneschopnosti odporcu, návrh právneho zástupcu odporcu na prerušenie konania a zároveň právny zástupca odporcu predložil ďalšie listinné doklady,

- 9.   máj   2008   –   pojednávanie   bolo   pre   neúčasť   odporcu   a jeho   právneho   zástupcu   po vypočutí sťažovateľky odročené na neurčito,

- 12. máj 2008 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/2003-431 zamietol návrh odporcu na prerušenie konania,

- 14. máj 2008 – okresný súd vyzval políciu, Obecný úrad D. a Slovenský rybársky zväz na podanie správ,

- 26. máj 2008 – okresnému súdu bola doručená správa od polície,

- 9. jún 2008 – okresnému súdu bola doručená správa od Obecného úradu D.,

- 2. júl 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie,

- 1. august 2008 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 19. august 2008 – okresný súd žiadal o poskytnutie súčinnosti bankové ústavy a Z., a. s., D.,

- 2.   september   2008   a 5.   september   2008   –   okresnému   súdu   boli doručené   požadované informácie,

- 27. október 2008 – pojednávanie bolo za neúčasti sťažovateľky (ospravedlnená právnou zástupkyňou) po vypočutí účastníkov odročené na neurčito,

- 25. november 2008 – okresný súd žiadal o súčinnosť políciu a I., a. s., M.,

- 3. december 2008 – okresný súd uznesením č. k. 17 C 116/2003-492 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru strelných zbraní,

- 4. december a 5. december 2008 – okresnému súdu boli doručené požadované správy,

- 22. december 2008 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu z 3. decembra 2008 v časti o zložení preddavku na znalecké dokazovanie,

- 26. január 2009 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 11.   marec   2009   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   3   Co   16/2009-499   potvrdil   uznesenie okresného   súdu   vo   výroku   o povinnosti   sťažovateľky   zložiť   preddavok   na   znalecké dokazovanie.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 116/2003 o žalobe sťažovateľky o vyporiadanie BSM   došlo   k namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vyporiadaní   BSM   môže   v danej   veci   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci napríklad   s   nevyhnutnosťou   viacnásobného   znaleckého   dokazovania.   Doterajší   zdĺhavý priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   nemôže   pripísať   na   vrub   zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľka čiastočne prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania najmä neúčasťou na pojednávaniach konaných 30. apríla 2007 a 27. októbra 2008, ale nebola vždy ani súčinnostná v tomto konaní (napr. „ani na urgencie súdu nedokladovala do spis. mater. výpisy z daňových priznaní, ani žiadny iný doklad, ktorým   by   preukázala   svoju   majetkovú   situáciu“). Na   uvedené   správanie   sťažovateľky ústavný   súd   nemohol   neprihliadnuť   pri   úvahe   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 21. júna 2005 do 22. novembra 2005 v trvaní piatich mesiacov, od 23. novembra 2005 do 1. júna 2006 v trvaní šiestich mesiacov a od 30. apríla 2007 do 28. novembra 2007 v trvaní takmer siedmich mesiacov.

Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   v trvaní   spolu   18   mesiacov   bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 18 mesiacov vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 125 000 Sk, t. j. 4 149,24 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si trovy právneho zastúpenia neuplatnila, a preto jej ich ústavný súd nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009