znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 56/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť T. Č., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 100/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. Č. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. februára 2006 doručené podanie T. Č., bytom K., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., ktoré bolo označené ako „Ústavná sťažnosť“. Z jej obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 100/00 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 69/04-31 z 10. júna 2004.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Ústavný súd Slovenskej republiky svojím Nálezom, č. k. III. ÚS 69/04-31, zo dňa 10. júna   2004,   vyslovil,   že   Okresný   súd   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   spis.   zn. 22 C 100/00 porušil základné právo sťažovateľky T. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   jej   právo   na prerokovanie   veci   súdom   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne prikázal Okresnému súdu Košice II konať v danej veci bez zbytočných prieťahov.

Podaním   zo   dňa   09.   03.   2005   Okresný   súd   Košice   II   oznámil   sťažovateľke,   že predpokladaný termín pojednávania v predmetnej veci bude v II. polroku 2005.

Podaním zo dňa 09. 01. 2006 podala sťažovateľka na Okresný súd Košice II sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Túto sťažnosť odôvodnila sťažovateľka predovšetkým tým, že Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod spis. zn. 22 C 100/00 v období po vydaní Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 69/04-31 zo dňa 10. júna 2004, nariadil termín pojednávania na začiatok roka 2005, toto pojednávanie však na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa odročil.

V odpovedi   zo   dňa   13.   01.   2006   na   podanú   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy v konaní predseda Okresného súdu Košice II uviedol, že po doručení Nálezu Ústavného súdu   SR   vyzvala   konajúca   sudkyňa   žalobcu   prostredníctvom   právneho   zástupcu   na oznámenie, či došlo k mimosúdnej dohode v danom konaní. Ďalej uviedol, že po doručení uvedenej výzvy oznámil právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 13. 09. 2004, že medzi účastníkmi   konania   prebiehajú   vzájomné   rokovania   a za   tým   účelom   požiadal   súd o poskytnutie lehoty potrebnej na dosiahnutie konečnej dohody. Záverom uviedol, že keďže žiadne oznámenie zo strany žalobcu ani jeho právneho zástupcu súdu doručené nebolo, bola žalobcovi podaním zo dňa 12. 12. 2005 zasielaná výzva na oznámenie, či na podanom návrhu   trvá   s tým,   že   uvedená   výzva   bola   právnemu   zástupcovi   žalobcu   doručená   dňa

20. 12.   2005   a v súčasnosti   mu   teda   plynie   30-dňová   lehota,   ktorá   mu   bola   súdom poskytnutá na predloženie ďalšej dispozície s návrhom...

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   preto   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd Slovenskej   republiky...   po   predbežnom   prerokovaní   tohto   návrhu   rozhodol   uznesením, ktorým by prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a vydal nasledovný nález

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod spis. zn. 22 C 100/00 v období po vydaní Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. 69/04-31 zo dňa 10. júna 2004 porušil základné právo sťažovateľky T. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod spis. zn. 22 C 100/00 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke T. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (slovom dvesto tisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľke T. Č. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. M. M. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu, a označeným základným právom (na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov) nie je   žiadna   súvislosť,   ktorá   by   reálne   vytvárala   základ   na   záver   o možnom   porušení uvedeného základného práva.

Ústavný súd z obsahu spisu zistil, že nález sp. zn. III. ÚS 69/04 z 15. júna 2004 bol doručený predsedovi okresného súdu 2. júla 2004.

Ústavný   súd   pri   posúdení   sťažnosti   zobral   do   úvahy   dobu,   ktorá   uplynula   od rozhodnutia ústavného súdu, ako aj to, že okresný súd vo veci koná. Pred rozhodnutím v tejto veci ústavný súd požiadal o informáciu o stave konania okresný súd, ktorý uviedol, že vo veci sa po náleze ústavného súdu konalo ešte v roku 2004, ako aj koncom roku 2005 v zmysle toho, čo uviedol aj sťažovateľ na strane 3 svojej sťažnosti. Využitie právneho prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mal   sťažovateľ   právo   podľa   §   62   a nasl.   zákona č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov,   sa   v okolnostiach posudzovanej veci tiež prejavilo ako prostriedok nápravy. Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní 9. januára 2006 predseda okresného súdu 13. januára 2006 upozornil konajúcu sudkyňu   na plynulé konanie vo   veci.   Aj   v dôsledku   tohto   opatrenia   došlo   k nariadeniu pojednávania vo veci na 26. apríl 2006. V okolnostiach prípadu to znamená, že sťažnosť nie je opodstatnená aj z tohto dôvodu.

Ústavný   súd   na základe   uvedeného   dospel   k názoru,   že   doba,   ktorá   uplynula od rozhodnutia ústavného súdu z 15. júna 2004, ako ani postup okresného súdu nesignalizujú možnosť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť zbytočné prieťahy v tomto konaní, a teda porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľke bola poskytnutá ochrana jej základného práva nálezom sp. zn. III. ÚS 69/04 z 15. júna 2004, čo ústavný súd považuje aj v súčasnosti za dostatočné.Na základe týchto skutkových okolností, nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 69/04 a obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   je   zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu odmietol už po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006