znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 56/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť M. C., B., zastúpenej advokátkou Mgr. I. M., B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 35/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ma. C.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2003   doručená   sťažnosť   M.   C.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou Mgr. I. M., B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   35/00   o neplatnosť   výpovede a okamžitého zrušenia pracovného pomeru s náhradou mzdy.

Sťažovateľka podala 28. februára 2000 okresnému súdu žalobu o určenie neplatnosti výpovede a okamžitého zrušenia pracovného pomeru jej zamestnávateľom AFG B. K. I., s. r. o. (ďalej aj „zamestnávateľ“). Žalovaný žiadal konanie zastaviť z dôvodu trvania na okamžitom   zrušení   pracovného   pomeru.   Vo   veci   bolo   nariadených   sedem   meritórnych pojednávaní (v období od 27. apríla 2000 do 10. septembra 2001), pričom až na šiestom z nich mala sťažovateľka možnosť prvý raz vypovedať pred súdom k dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a bolo vykonané znalecké dokazovanie.

Sťažovateľka   podala   11.   mája   2001   na   okresnom   súde   návrh   na   nariadenie predbežného   opatrenia   z dôvodu,   že   mala   informácie,   že   jej   zamestnávateľ   pripravuje založenie   novej   obchodnej   spoločnosti   s úmyslom   previesť   majetok   firmy   do   novej spoločnosti.   O návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   rozhodol   okresný   súd   už 17. decembra   2001   (po   tom,   ako   na   pojednávaní   10.   septembra   2001   upozornila   na uplynutie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu) tak, že návrh zamietol. Sťažovateľka   sa   voči   tomuto   rozhodnutiu   odvolala,   avšak   o jej   odvolaní   Krajský   súd v Trnave dosiaľ nerozhodol. Podľa zistení sťažovateľky na okresnom súde, predmetný spis nebol postúpený Krajskému súdu v Trnave a nachádza sa u konajúcej sudkyne.

Sťažovateľka bola 23. júla 2003 pozvaná na prieskumné konanie vo veci konkurzu jej   (bývalého)   zamestnávateľa   pri   Krajskom   súde   v Bratislave   sp.   zn.   7   K 15/02;   bola označená   ako veriteľka   č.   zv.   8   a podľa   zápisnice   z tohto konania bola jej   pohľadávka uplatnená vo výške 400 000 Sk v 1. triede uznaná správcom konkurznej podstaty.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:„Svoje porušenie uvedených práv vidím v konaní súdu v tom, že od 10. 9. 2001 bol nečinný,   vo   veci   nebolo   vytýčené   pojednávanie,   pričom   som   využila   všetky   zákonom stanovené opravné prostriedky a namietala som nečinnosť súdu v prvom stupni vo svojom odvolaní zo dňa 26. 12. 2001 voči uzneseniu sp. zn. 18 C 35/00-67 o zamietnutí návrhu na vydanie   predbežného   opatrenia.   Poukazovala   som   na   neplatnosť   okamžitého   zrušenia pracovného pomeru v zmysle § 53 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý uplatnila AFG B. K. I. s. r. o. vo svojej písomnej okamžitej výpovedi dňa 23. 11. 1999 (uvedený § rieši otázku lehoty podania možnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru).

Dňa 2. januára 2000 som bola zo zamestnania vykázaná s odôvodnením, že som dostala výpoveď, pričom výpovedná doba podľa danej výpovedi z 8. 11. 1999 ust. § 46 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce mala uplynúť až dňa 31. 1. 2000.“.

Ďalej vo svojom podaní uviedla:„Vzhľadom   na   to,   že   do   dnešného   dňa   som   neobdržala   od   OS   v Trnave   žiadnu odpoveď a najmä rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie, domnievam sa oprávnene, že Okresný súd Trnava porušuje moje ústavné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a medzinárodnou zmluvou v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ĽP a ZS, pretože je nečinný už 2 roky a po podaní žaloby 1 rok konal vo veci, ale pripustil prieťahy v konaní zo strany žalovaného v takej miere, ktorá spôsobila vyhlásením konkurzu žalovanej AFG B. K. I. s. r. o. neúčelnosť celého konania....

Na základe uvedeného, poukazujúc na pracovnoprávnu vec nerozhodnutú ani za 4 roky,   na   nečinnosť   OS   v Trnave   a ním   porušovaného   občianskosúdneho   poriadku   a na porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ĽP a ZS navrhujem aby súd prijal toto: uznesenie

Návrh   M.   C.   sa   prijíma   na   ďalšie   konanie,   a po   vyžiadaní   si   zbytočne   na   súde ležiaceho spisu sp. zn. 18 C 35/00-67 navrhujem vydať toto: rozhodnutie

Základné právo M. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené jej čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie jej veci v rozumnej a primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ĽP a ZS v konaní pred Okresným súdom v Trnave č. k. 18 C 35/00 porušené bolo.

Prikazuje Okresnému súdu v Trnave v uvedenej veci konať. Zakazuje Okresnému súdu v Trnave pokračovať v porušovaní uvedeného základného práva. Priznáva M. C. finančné zadosťučinenie v sume 295.360,- Sk, ktoré je Slovenská republika v zastúpení Okresného súdu Trnava povinná zaplatiť navrhovateľke do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Priznáva   M.   C.   trovy   konania   pred   Ústavným   súdom   SR   a to   náhradu   trov konania.....“.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   požaduje   vyslovenie   porušenia   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd skúmal, či využila   podanie   sťažnosti   na   orgáne   štátnej   správy   súdov.   Pretože   zo   sťažnosti a z priloženej dokumentácie nevyplynulo, že by sa sťažovateľka obrátila so samostatnou sťažnosťou   na   prieťahy   v konaní   na   predsedu   okresného   súdu   (sťažnosť   na   prieťahy v konaní   bola   len   súčasťou   odôvodnenia   odvolania   proti   rozhodnutiu   o predbežnom opatrení   adresovaného   Krajskému   súdu   v Trnave   cestou   okresného   súdu),   ústavný   súd vyzval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti. Sťažovateľka na výzvu reagovala 20. februára 2004 doručením ústavnému súdu doplnenia sťažnosti a kópie sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. 18 C 35/00 doručenej 10. februára 2004 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že spoločnosť AFG B. K. I., s. r. o., ktorá je v namietanom   súdnom   konaní žalovanou stranou,   je v konkurze,   ktorý   je vedený   na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 K 15/02.

V nadväznosti na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej strany sa v súlade s § 14 ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších predpisov súdne a iné konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, prerušujú.

Na základe informácie z Krajského súdu Bratislava návrh na začatie konkurzného konania   bol   podaný   20.   februára   2002   a konkurz   bol   vyhlásený   14.   januára   2003.   To znamená,   že   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu,   ako   aj   sťažnosti   na   prieťahy v konaní orgánu štátnej správy súdov muselo byť zo zákona namietané konanie prerušené.

Ústavný   súd   už   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil   (I.   ÚS   122/03, II. ÚS 189/03, III. ÚS 42/02), že v konaní prerušenom pre zákonnú prekážku nie je dôvodné namietať porušenie základných práv účastníkov konania, pretože existencia (pretrvávanie) takejto   zákonnej   prekážky   vylučuje   ďalší   postup   súdu   vo   veci   samej,   a tým   aj   možné porušenie   základných   práv   účastníkov   súdneho   konania.   Ústavný   súd   vo   veci   sp.   zn. I. ÚS 122/03   už   uviedol,   že   „ak   nedôjde   k odpadnutiu   prekážky   prerušeného   konania postupom predvídaným v zákone o konkurze a vyrovnaní, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony...“. Z týchto dôvodov bolo treba sťažnosť sťažovateľky namietajúcu porušenie označených základných práv v konaní pred okresným súdom sp. zn. 18 C 35/00 odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004