znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 56/02-9 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva Nižné Repaše, zastúpeného advokátom   JUDr.   M.   S.,   CSc.,   B.,   proti   postupu   Krajského   súdu   v Prešove   v konaní vedenom pod č. k. 3 Co 317/01-112 v nadväznosti na konanie č. k. 12 Co 191/99-43 vedené na Okresnom súde v Poprade, a taktor o z h o d o l:

Sťažnosť   Poľnohospodárskeho   družstva   N.   R.   o d   m   i e   t   a   pre   nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. februára 2002   doručené   podanie   Poľnohospodárskeho   družstva   N.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   M. S., CSc.,   B., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že táto smeruje „voči postupu všeobecných súdov v konaniach č. k. 3 Co 317/01-112 pred Krajským súdom v Prešove v nadväznosti na konanie č. k. 12 Co 191/99-43 pred Okresným súdom v Poprade v právnej veci žalobcu: P. K.,   bytom   N.   R.   proti:   Poľnohospodárske   družstvo,   N.   R.   –   o neplatnosť   rozviazania pracovného pomeru“.

Sťažovateľ uviedol, že v uvedených konaniach bolo porušené ustanovenie § 2 a nasl. Občianskeho   súdneho   poriadku,   pretože   všeobecné   súdy   majú   konať   tak,   „aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb“. Ďalej tvrdil, že všeobecné súdy „nesprávne posúdili skutkový stav a z toho následne vyvodili neadekvátny záver“.Podľa tvrdenia sťažovateľa „sťažnosť smeruje v konečnom dôsledku voči rozsudku Krajského   súdu   v Prešove   č.   k.   3   Co   317/01-112   zo   dňa   4.   09.   2001,   ktorý   nám   bol doručený 26. 11. 2001“.

Sťažovateľ   žiadal   v súvislosti   s opísaným   skutkovým   a právnym   stavom,   aby „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v zmysle čl.   127 ods.   2   Ústavy   SR našej   sťažnosti vyhovel   a vyslovil,   že   konaním   súdov   v Poprade   a v Prešove   boli   porušené   práva zamestnávateľa, zrušil napadnuté rozsudky Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu v Prešove, a konštatoval, že rozviazanie pracovného pomeru okamžitým zrušením s P. K. dňa 11. 1. 1999 zo strany PD N. R. je platné“.  

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s účinnosťou   od   1.   januára   2001   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí.   Pri   predbežnom prerokovaní   každej   sťažnosti   ústavný   súd   skúma,   či   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané náležitosti upravené v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona.

Podmienkou prijatia sťažnosti na konanie podľa § 50 zákona o ústavnom súde je namietaná skutočnosť, že konaním súdov alebo samotnými právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov bolo porušené niektoré zo základných práv alebo slobôd sťažovateľa. Právoplatné   rozhodnutie   všeobecného   súdu   samo   osebe   nezakladá   dôvod   na   prijatie sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom,   ak   bolo   vydané   bez   porušenia   konkrétneho základného práva alebo slobody (sťažovateľ iba vo všeobecnosti uvádza „porušenie práv zamestnávateľa“). Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za opravný prostriedok (riadny alebo mimoriadny), na základe ktorého by ústavný súd mohol vo veci konať ako ďalšia súdna inštancia (II. ÚS 11/95).

Z obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   §   2   a nasl. Občianskeho súdneho poriadku a predovšetkým nesprávnu aplikáciu § 53 Zákonníka práce Okresným súdom v Poprade a Krajským súdom v Prešove. Cieľom sťažnosti je dosiahnuť zopakovanie,   rozšírenie   a predovšetkým   iné   vyhodnotenie   dokazovania, a tým   aj zmenu rozhodnutí   všeobecných   súdov,   čo   vylučuje   úspech   sťažovateľa   pred   ústavným   súdom. Nezávislosť všeobecného súdnictva praktizovaná aj v jeho inštančnom usporiadaní sa totiž prejavuje najmä v oblasti dokazovania a hodnotenia dôkazov.

Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti neoznačuje nijaké základné právo ani slobodu, ktoré by mali byť porušené označeným postupom Krajského súdu v Prešove v nadväznosti na označené konanie Okresného súdu v Poprade, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. apríla 2002